Prvé prechladnutie vášho dieťatka môže byť náročný zážitok, ale všetko sa raz stane prvýkrát. Možno cítite neistotu, či robíte všetko správne, najmä tak, aby ste dieťaťu neublížili. Keď sa prvýkrát ocitnete doma s novorodeniatkom po boku, snažíte sa všetko hneď od začiatku robiť správne. „Keď mi hneď v prvých týždňoch ochorelo bábätko, bola som zdesená a pýtala sa sama seba, čo robím zle, ako som to mohla dopustiť? Bola som vystresovaná a cítila som sa, akoby som zlyhala,“ povedala pre Najmama.sk mama Eva o prvej chorobe svojho bábätka. Po návšteve lekárky sa zistilo, že bábätko len nachladlo, infekt odznel sám od seba.
Nádcha „soplíky“ resp. výtok z nosa je často spojený aj s upchatým nosa, nie je to choroba, ale príznak ochorenia horných dýchacích ciest - prechladnutia. Klasicky sa udáva, že dieťa v predškolskom veku môže mať počas roka 6-8 epizód infekcie s ľahkým priebehom. Dokonca nádchu môže mať zdravé dieťa až 12x počas roka. Z toho vyplýva, že klasické „soplíky“ môže mať naozaj dieťa každý mesiac. Je pochopiteľné, že rodičia sú zúfalí, nakoľko ide dieťa z jednej chorobnej epizódy do ďalšej a dní strávených v predškolskom zariadení je naozaj minimum. Všetko toto je však normálna reakcia potrebná na budovanie imunity dieťaťa. Dieťa si pri prechádzaní každého ochorenia buduje imunitnú pamäť.
Najčastejšou príčinou vzniku nádchy - „soplíkov“ je vírusová infekcia. Odhaduje sa, že týchto pôvodcov je cca 200 druhov. Samozrejme nie všetky sa vyšetrujú, preto aj keď rodičia chcú vedieť konkrétneho pôvodcu, nie vždy je to možné zistiť. Najznámejšie typy, s ktorými sa bežne v pediatrickej praxi stretávame sú adenovírusy, rinovírusy, RSV vírusy. Samozrejme sú aj bakteriálne infekcie, ale v oveľa menšom zastúpení, preto na tento fakt musíme prihliadať aj pri voľbe liečby daného ochorenia. Najčastejší „tzv. škôlkársky“ zástupcovia sú moraxely, streptokoky, hemofily.
Faktorov, ktoré to ovplyvňujú je viac. V prvom rade je to počasie. Suché a chladné počasie majú vírusy veľmi radi. Zostávajú vtedy dlhšie na povrchoch a vo vzduchu a taktiež je nižšia obranyschopnosť slizníc. No a ďalším dôvodom je samozrejme väčšia kulminácia mikroorganizmov z dôvodu návštev kolektívnych zariadení.
Príznaky a typy ochorení
Aj prechladnutie je jednou z najbežnejších ochorení v detskom veku. Konkrétne sa jedná o bežné ľahšie vírusové infekcie, ktoré zapríčiňujú predovšetkým nádchu, respektíve podráždenie nosa a hrdielka. Vírusovú infekciu vaše dieťatko môže dostať rovnako ako staršie dieťa či dospelý - šíri sa kvapôčkovou cestou a aerosólmi, zvyčajne vstupujú do tela cez noštek, očká alebo ústa. A môžete ho „nachytať“ kdekoľvek - vonku, na ihrisku, pri prechádzke, v hromadných dopravných prostriedkoch, na návšteve, od príbuzného. V závislosti od toho, do akej miery je dieťa v kontakte s inými ľuďmi, nie je nezvyčajné, že dieťa v prvom roku zažije 6 až 12 vírusových ochorení.
Okrem vírusov bežnej nádchy môžu najmenšie deti ochorieť aj na iné vírusové ochorenia: chrípku, laryngotracheobronchitídu, respiračný syncyciálny vírus (RSV) a či COVID-19. Tieto choroby sa často začínajú príznakmi podobnými prechladnutiu, ale stav dieťaťa sa postupne zhoršuje. Aké príznaky si všímajte?
Nachladnutie alebo nádcha
Nachladnutie začína postupne a pozvoľna ako u dospelých: najskôr je napadnutá nosová sliznica, teda bábätko kýcha, má výtok z nosa vo forme soplíkov (neustále sa tvoria hlieny predné aj zadné), môžu mu slziť oči, má sťažené dýchanie, spôsobené zdurenými sliznicami. Neskôr môže vystúpiť aj teplota, ktorá je zvyčajne mierna - okolo 38°C a ak bábätku zatekajú hlieny do nosohltana a ďalej, môžu spôsobiť reakciu tela kašľom.
Najčastejšie bývajú infekčné nádchy spôsobené vírusmi - rinovírusmi, adenovírusmi, enterovírusmi, vírusmi chrípky a parachrípky. „Horné dýchacie cesty sú ihriskom pre vírusy, nie baktérie. Iba 0.5 až 2 % akútnych rinosinusitíd (zápalov nosovej dutiny a prínosových dutín) má bakteriálny pôvod a až vtedy vyžadujú antibiotickú liečbu,“ vysvetlila aj lekárka MUDr. Denisa Paulechová, podľa ktorej sa soplíkov u najmenších nemusíme hneď zľaknúť a hoci menia farby, je to pochopiteľné vzhľadom na to, ako naše telo funguje.
„Žlté, či zelené sople neznamenajú, že ide o bakteriálnu infekciu. Je to normálny priebeh infekcie v nose, kde spočiatku je výtok objemnejší, riedky, vodnatý či biely a postupne sa môže zahusťovať a zafarbovať do rôznych žltozelených odtieňov.“ A vysvetlila aj zmenu soplíkov na žltozelené odtiene: „Znamená to aktivitu bielych krviniek, ktoré bojujú v slizniciach. Umierajú v boji za zdravie a sfarbujú hlien do žlto-zelena. Dieťa väčšinou nepotrebuje antibiotiká.“
Soplíky u bábätiek vysvetlila pre Najmama.sk aj lekárka Kováčiková: „Začína sa aj vykurovacie obdobie, kedy najmenšie deti s najmenším priemerom nosových "prieduchov" reagujú na suchý a teplý vzduch , ktorý je často s prímesou víriaceho sa prachu, tvorbou soplíkov, ktorou sa snaží telo zbaviť nečistôt z nosa.“
Chrípka je riziková u detí do 5 rokov
Bábätko môže potrápiť aj klasická chrípka (hoci na Slovensku sa už objavil tento rok aj agresívnejší druh chrípky.). S prechladnutím ich spája šírenie kvapôčkovou cestou. A prevenciou v podobe dôkladnej hygieny rúk a kašľania či kýchania do vreckovky alebo ohybu lakťa. Obe ochorenia majú podobné symptómy: zvýšená teplota, upchatý nos, malátnosť a kýchanie.
No na rozdiel od bežnej nádchy, ktorá má miernejší priebeh, pri chrípke je dieťa unavenejšie, malátnejšie a môže mať oveľa vyššiu teplotu. Dojčatá a malé deti do 5 rokov majú vyššie riziko komplikácií a hospitalizácie v dôsledku chrípky v porovnaní so staršími deťmi a dospelými. Pridať sa môže aj bolesť uší či slzenie očí, chrípka môže vyvrcholiť do zápalu priedušiek. Preto ochorenie nepodceňujte a s dieťaťom určite radšej navštívte lekára či lekárku.
Akútny zápal hrtana a priedušiek (laryngotracheobronchitída)
Tento druh respiračného ochorenia je infekčného pôvodu, najčastejšie ho vyvolávajú vírusy, menej často baktérie. Objavuje sa veľmi často u detí vo veku 6 mesiacov až 3 roky najmä v chladných mesiacoch. „Toto ochorenie je u detí skutočne veľmi časté a 1/3 detí ho prekoná aspoň 1x počas života. Predovšetkým ale postihuje dojčence a malé deti. Náchylnejšie na ochorenie sú predčasne narodené deti, deti s chronickým pľúcnym ochorením a deti vystavené expozícii cigaretového dymu a smogu z kúrenia,“ prezradila na úvod detská lekárka Monika Michňová.
„Ochorenie sa začína prejavovať rinitídou (plný nos), ku ktorej sa postupne po 3-4 dňoch pridruží suchý, dráždivý kašeľ, ktorý sa neskôr stáva produktívnym pri tvorbe hlienu. Pri väčšej produkcii hlienu alebo namáhavom kašli, môže byť sprievodným príznakom aj zvracanie,“ vysvetľuje príznaky. „U malých detí je často aj výrazný bronchospazmus (zúženie a nepriechodnosť), ktorý vzniká na podklade opuchu, zápalu a nadmernej tvorby sekrécie hlienov v koncových častiach dýchacích ciest. Vtedy môžeme na dieťati pozorovať sťažené namáhavé dýchanie, pískanie pri výdychu- WHEEZING, zapájanie aj pomocných dychových svalov - zaťahovanie hrudníka a medzirebrových svalov. Dieťa môže aj dýchať rýchlejšie, byť schvátené, rozrušené a mať vynútenú polohu,“ doplnila.
Pri tomto ochorení sa určite majte na pozore. Zápal priedušiek totiž môže prejsť do zápalu pľúc, preto nič nepodceňujte a dbajte na rady lekára či lekárky. Stále to však nemusí znamenať, že skončíte na antibiotikách, najmä ak ide o zápal vírusového pôvodu. Iná vec je, ak je prítomná bakteriálna superinfekcia, ktorej prítomnosť by mal lekár potvrdiť CRP vyšetrením z kvapky krvi.
RSV, teda respiračný syncyciálny vírus
Ide o bežný vírus, no pre najmenších môže byť veľmi nebezpečný a vyžadovať si hospitalizáciu. Bronchiolitída je vážne ochorenie - ide o zápal drobných priedušničiek, bronchiolov a najťažšiu formu infekcie RSV - postihuje prevažne deti do 2 rokov, ale aj 3 až 6-mesačné bábätká.
Príznaky infekcie respiračným syncyciálnym vírusom (RSV) sú podobné prechladnutiu - upchatý nos, nádcha, kašeľ, zvýšená teplota - u novorodencov znížená. No po niekoľkých dňoch sa môže vyvinúť bronchiolitída s vážnejšími príznakmi - častejší a silnejší kašeľ, dieťa sa môže začať dusiť. Ťažkosti s dýchaním sa prejavia v podobe namáhavého dýchania, abnormálne rýchleho dýchania niekedy s prestávkami, pískanie pri dýchaní, modranie pier či končekov prstov. Dojčatá menej jedia, zvracajú, sú dráždivé alebo spavé - ak sa tieto príznaky vyskytnú, treba volať záchranku.
Ako sa vysporiadať s horúčkami a kašľom
Podľa mnohých lekárov a lekárok sme sa stále nenaučili správne manažovať horúčky, zvýšené teploty u detí. Často pri o trochu zvýšenej teplote už nasadzujeme lieky a sirupy bez toho, aby sme pochopili, čo zvyšujúca sa teplota vlastne znamená. Podľa detskej lekárky MUDr. Beáty Kartousovej z Detskej ambulancie Motýlik v Bratislave je teplota evolučne vyvinutý obranný mechanizmus nášho tela, ktorým sa bráni. Je to príznak, úžasný nástroj v boji voči infekciám. Pri manažovaní horúčky pri akýchkoľvek ochoreniach sa ale vždy riaďte podľa nej vekom dieťaťa a diskomfortom, ktorý pociťuje.
Prvý rok života dieťaťa je totiž z hľadiska infekcií rizikovým obdobím, takže ak máte akékoľvek pochybnosti, cítite neistotu, čo robiť, neváhajte kontaktovať svojho pediatra či pediatričku. „Dojčatá do 2 až 3 mesiacov veku s horúčkou musia byť vyšetrené bezodkladne. Následne lekárka či lekár rozhodnú, čo je potrebné urobiť, ako horúčku ovplyvňovať, ako sa s ochorením popasovať, čo nasadiť a ako konať.
U starších detí nie je potrebné horúčku do 38,5 - 39°C znižovať, pokiaľ dieťa nemá bolesti, nie je schvátené, malátne, unavené, nezvyčajne plačlivé, nervózne, nemá závažné chronické ochorenie, ktoré by ho robilo rizikovým,“ vysvetľuje.
Ak teplota stúpne nad túto hranicu, nasadzujete podľa rád lekára či lekárky sirupy určené na znižovanie horúčky, ktoré zároveň tlmia prípadnú bolesť. Nezabudnite ich správne dávkovať podľa hmotnosti, nie veku dieťaťa (pretože medzi deťmi sú veľmi veľké rozdiely v hmotnosti a povrchu tela), a teplotu ďalej v pravidelných intervaloch merať či všímať si správanie dieťaťa.
Pozor na kombinácie liekov - radšej sa dopredu poraďte s lekárom, či lekárkou. Dbajte nielen na jednotlivú dávku, ale aj celkovú dennú dávku. „Najvhodnejšia forma podania lieku je orálna, t.j. vo forme sirupu alebo tabletiek, rektálne čipky podávajte vtedy, keď dieťa neprijíma tekutiny alebo vracia, alebo je plne dojčené a odmieta prisladkú chuť sirupovej formy. Do 3 mesiacov veku sú lieky s obsahom ibuprofenu zakázané (kontraindikované), vo viacerých krajinách nie je ibuprofen odporúčaný až do veku 6 mesiacov,“ dodáva lekárka.
Kašle vaše dieťatko? Kedy siahnuť po sirupoch?
„Kašeľ je ďalším evolučne úžasným nástrojom organizmu, ako sa ochrániť. Prečo sa tento dôležitý reflexný mechanizmus vyvinul? Pomocou kašľu sa naše dýchacie cesty zbavujú škodlivín vo forme prachu, nečistôt z ovzdušia a patogénov, ktoré sa zmiešajú s hlienmi na slizniciach,“ vysvetlila funkciu kašľa Kartousová.
Podľa nej je u detí občasný kašeľ normálny a prospešný, v prípade kašľa ako príznaku choroby je dobré vyhnúť sa podávaniu sirupov proti kašľu u detí do 2 rokov: V amerických odporúčaniach dokonca uvádzajú, že deti až do 6 rokov by sa nemali liečiť takýmito liečivami. My by sme sa mali naučiť aspoň to, že minimálne do 2 rokov nie je vhodné podávať voľno predajné lieky akéhokoľvek druhu, ani tie prírodné „liečivé“, pokiaľ to jednoznačne neindikuje lekár/ka… Lieky na tlmenie kašľa centrálne pôsobia cez mozog utlmovaním kašľového reflexu a môžu mať nežiadúce účinky. Dráždivé suché kašlanie u detí nad 2 roky môžeme tlmiť možno preferenčne jemnejšími bylinnými prípravkami. Kodeín je do 11 roku veku dieťaťa zakázaný.“
AKO NA SUCHÝ KAŠEĽ (VLOG)
Ako pomôcť dieťaťu s upchatým nosom
Mamičky vedia, že jednou z prvých vecí, ktoré je dôležité mať po ruke hneď po narodení dieťaťa, je aj neslávne známa odsávačka hlienov, postrach najmä prvorodičov. Deťom trvá, než sa naučia samostatne smrkať, no správnej hygiene nosa ich učte určite od momentu, keď sú schopné udržať vreckovku a porozumieť, ako funguje proces fúkania. Čo dovtedy?
„Pri najmenších deťoch je najdôležitejšie zabezpečiť priechodný noštek najmä pri pití, lebo pri upchatom nose sa nevedia najesť - nemajú ako dýchať. Najlepšie je kvapkať do nosa roztok na báze morskej vody a následne vyčistiť noštek vlhkou vatovou tyčinkou. Ak to nestačí, tak použiť kvapky do nosa pre najmenšie deti, vždy najmä pred pitím,“ radí detská lekárka Kováčiková.
Druhú dôležitú vec je polohovať dieťa s hlavičkou vyššie: pod matrac, na ktorom dieťa leží, dať vankúš, zloženú deku a pod. Táto poloha zabezpečí, že soplíky sa nedržia v nose, ale vytečú z nosa von alebo do hrdla a dieťa ich prehltne. Takéto polohovanie je dôležité aj v noci, kedy dieťa leží dlhší čas a v nosohltane sa mu môže nahromadiť viac hlienov.
Za tretie je dôležité neprekurovať miestnosť, lebo zvýšená teplota spôsobí, že nosová sliznica viac opuchne a zase sa len zmenší otvor v nose, ktorým dieťa dýcha. Deti môžu bežne chodiť von, keď majú soplík - vonku je vzduch chladnejší, vlhkejší - a to najmä počas dažďa, to si každá mamička už asi všimla, že vonku deti lepšie spia, zdravé aj choré,“ radí ďalej lekárka.
Odsávanie soplíkov
„Odsávať soplíky odsávačkami sa doporučuje až vtedy, ak matka vidí v nose hlienové bubliny. Ak mama soplíky len "počuje", sú v nosohltane a tie odsávačkou nevytiahne, akurát tým podráždi podtlakom sliznicu.“
A lekárka ešte dopĺňa: „Dôležité je podotknúť, že ak je chorá mama - teda ak má nejaký respiračný infekt, kojenie sa neprerušuje, len treba zvýšiť hygienu v domácnosti - vetranie, dezinfekcia rúk aj povrchov a pri ošetrovaní dieťaťa sa má používať rúško. Materské mlieko (a láska) je pre dieťa najlepším liekom.“
Sople, soplisko, sopľokašeľ - každý ho pozná a každý určite vo viacerých formách, konzistenciách či trvaniach. V princípe je úplne neškodný, no aj napriek tomu nás vie potrápiť. Jedinou výnimkou sú novorodeniatka (bábätká do 28 dní života) a veľmi malé bábätká, ktoré sa pri sopli nevládzu dojčiť. Je totiž pravda, že tí úplne najmenší majú aj zo sopľa veľké ťažkosti. Keďže deti až do roka nevedia dýchať ústami, ak majú upchatý nos, naozaj to pre ne znamená pomerne vážny stav. A ak je nos opuchnutý tak, že nevládzu dýchať, prvou vážnou známkou ich zdravotného stavu je neschopnosť dojčiť sa. Pitie z fľaše je menej namáhavé ako dojčenie, takže deti na umelom mlieku majú ťažkosti neskôr, resp. pri výraznejšom sopli. Z toho všetkého vyplýva predovšetkým to, že ak má naše dieťatko sopeľ, určite ho treba odsávať, aby sme dieťatku zabezpečili príjem mlieka. Ak sa vám zdá odsávanie odsávačkou na vysávač drastické, môžete to skúsiť ústnou odsávačkou. Môžete mu uľaviť aj vyvýšením polohy na spánok, príp. zabezpečením studenšieho a vlhkého vzduchu (ideálne 18 - 20 °C). Niekedy pomôžu preparáty morskej vody - či už vo forme fľaštičiek do nošteka, alebo v jemnej aerodisperzii. Zvlhčí sa tým sliznica nosa a hlien sa trošku rozpustí a následne sa ľahšie odsaje.
Ak ste toto všetko vyskúšali a vaše novorodeniatko sa naďalej nevládze napapať, nebodaj má málo pomočených plienok, príp. U väčších detí sa môžeme riadiť farbou a konzistenciou sopľa a podľa toho približne určiť závažnosť soplitídy. Všetko, čo je vodnaté, číre, priehľadné a tečúce, je viac-menej neškodné, ide s veľkou pravdepodobnosťou o vírusovú nádchu. A ak budeme sopeľ odsávať a preplachovať nosové dutiny fyziologickým roztokom alebo preparátmi morskej vody, s veľkou pravdepodobnosťou z toho vyjdeme víťazne. Sopeľ, ktorý začína hustnúť, ale stále má bielu farbu alebo povedzme aj trochu nažltú, stále svedčí pre nezávažnú nádchu, ktorú treba liečiť hlavne odstraňovaním sopľa z nosa, náležite veku. Pri sopli, ktorý je celodenne hustý, ťažko sa fúka, cítime, že dieťa niečo vyfúka, ale nie všetko. Tento hustý hlien ostáva v dutinách, a ak to, čo vyfúka, je žltozelené či zelené, už treba trochu zvýšiť ostražitosť. Zdá sa, že sa nám k vírusu pridal už aj bakteriálny infekt a o to viac potrebujeme dať soplík von. V tomto prípade je niekedy nutné použiť tzv. rozpúšťače hlienov. Každá mama časom zistí, čo sa jej pri hustých sopľoch najlepšie osvedčí. Niekedy sú to prírodné bylinkové preparáty, niekedy brečtanové preparáty, niekedy sú potrebné už sirupy s obsahom acetylcysteínu, niekedy s ambroxolom, guajfenezínom, či erdosteínom. Niektorým mamám najlepšie u detí zaberie cibuľový sirup a niekto si nevie vynachváliť inhalácie či naparovanie. Jednoducho musíte si to odskúšať a ľahko sa vám môže stať, že na každé vaše dieťa bude platiť niečo iné. No stále platí pre všetkých, že sopeľ musí ísť von. Avšak hygiena nosa ostáva alfou a omegou. Keď zvládneme dať sopeľ preč z nosa, budú komplikácie rôzneho druhu naozaj skôr zriedkavé. Držme si teda palce, nech väčšinu infekcií zvládneme hneď na začiatku správnou liečbou sopľa…
Hlieny v dýchacích cestách sú prirodzené a úplne bežné. Dokonca aj u malých detí. Majú svoju špecifickú úlohu - chrániť sliznicu nosa pred vysychaním, a tiež pred nečistotami, vírusmi, baktériami, škodlivými či dráždivými látkami. Problém nastane vtedy, keď sa hlienov začne tvoriť viac a zmení sa ich konzistencia. Najčastejšie sa tak stane práve v prípade zápalu alebo infekčnej nádchy u detí. Vtedy sa hlieny - teda sople, môžu prejaviť rôznou farbou. Infekčná nádcha patrí k najčastejším ochoreniam malých detí. Je to spôsobené viacerými faktormi. Na jednej strane stojí ich imunitný systém, ktorý sa buduje a posilňuje pomaly. Na druhej strane do určitej miery súvisí aj s anatomickými pomermi v nose, a tiež nedostatočnými hygienickými návykmi. Zabudnúť by sme nemali ani na to, že počas jesenných a jarných mesiacov majú vírusy zvýšenú aktivitu.
Zelené a žlté sople u detí boli v minulosti veľmi často považované za signál, že je potrebné nasadiť antibiotiká. Nemusí to však byť vždy pravda. Žlté a zelené sfarbenie sopľov naznačuje, že ide o infekčnú nádchu. Nie je ale možné len podľa farby hlienu rozlíšiť, či ide o bakteriálnu alebo vírusovú infekciu. To dokáže určiť až lekár po vyšetrení a potrebných testoch. V prípade, že sa potvrdí bakteriálna infekcia, predpíše lekár antibiotickú liečbu.
Biele sfarbenie soplíkov sa u detí často spája buď s vyššou konzumáciou mlieka a výrobkov z neho, alebo s problémami s dutinami. Okrem toho môže byť aj príznakom vírusovej bronchitídy, čiže zápalu priedušiek. V prípade, že dieťa nejaví žiadne iné príznaky, nemusíte mať z ružových soplíkov strach. V nose sa nachádza množstvo maličkých cievok, ktoré sa môžu porušiť pri častom fúkaní nošteka, dýchaní príliš suchého vzduchu či dokonca pri špáraní v nose - čo ako iste viete, detičky občas robia.
Pri zatekaní soplíkov hovoríme o takzvanej zadnej nádche. Charakterizuje ju hromadenie zatečeného hlienu v hrdle, čo znamená, že soplíky produkované pri infekcii v nošteku sa nedostávajú von odsávaním alebo fúkaním nosa, ale zatekajú do hrdla. Pri zatekajúcich sopľoch je opäť potrebné v prvom rade odhaliť príčinu nádchy. Vezmite teda dieťa k lekárovi, ktorý urobí potrebné vyšetrenia a určí diagnózu a vhodnú liečbu. Navyše nezabudnite dohliadnuť na to, aby dieťa prijímalo dostatok tekutín a zdržiavalo sa v neprekúrenej a dobre vetranej miestnosti.
| bolesť uší a výtok z uší | bolesť v oblasti prínosových dutín | sťažené dýchanie | horúčka dlhšie ako 3 dni alebo opätovná horúčka po dni bez horúčky | bolesť hrdla trvajúca viac ako 5 dní | nádcha dlhšie ako 2 týždne | kašeľ trvajúci viac ako 3 týždne |
Kedy vyhľadať lekára?
S bežnou nádchou teda „soplíkom“ nie je nutné ísť k doktorovi. Dieťaťu treba zabezpečiť pokoj, dostatok tekutín, oddych, pestrú stravu, dôkladnú toaletu nosa. V prípade zvýšenej teploty podať antipyretiká pri teplote nad 38,5°C. Ak sa objaví bolesť uší a výtok, sťažené dýchanie, horúčka viac ako 3 dni alebo opakujúca sa po intervale bez horúčky, bolesť hrdla viac ako 5 dní, nádcha viac ako 2 týždne, dlhotrvajúci kašeľ alebo kašeľ silnej intenzity absolvujte lekárske vyšetrenie.
