Vývinová psychológia človeka, a zvlášť dieťaťa, predstavuje rozsiahlu a kľúčovú oblasť, ktorá si zaslúži patričnú pozornosť. Skúma, čo dieťa cíti a prečo v konkrétnych situáciách, a aký vplyv má rodinné prostredie na jeho vývoj. Tento článok sa zameriava na vývinovú psychológiu dieťaťa od raného veku až po obdobie dospievania, pričom postupne sa dozviete, čo má zvládať dieťa v tom-ktorom období svojho vývinu po stránke fyzickej, psychickej, sociálnej a morálnej.
Vývinové obdobia dieťaťa
Ak ste opatrovateľkami/opatrovateľmi detí, prinášame Vám pohľad na vývin dieťaťa podľa jednotlivých vývinových období. Ak hovoríme o vývine, máme na mysli progresívny a nezvratný proces zmien vo všetkých štyroch vyššie uvedených oblastiach, a to od počatia až po smrť človeka. Jednotlivé vývinové etapy sa navzájom ovplyvňujú a platia medzi nimi určité zákonitosti, čo znamená, že nastávajú v istom poradí za sebou, od menej dokonalého k dokonalejšiemu a od všeobecného k špecifickému (napr. dieťa sa najprv naučí stáť a až potom môže zvládnuť chôdzu). Všetky zmeny vo vývine súvisia s fyzickým vekom človeka. Prechod z jednej vývinovej etapy do druhej je zväčša sprevádzaný vývinovými krízami (napr. staršie dieťa sa chce stále hrať na preliezkach, ale proporcie jeho tela mu to už neumožňujú, praje si zostať dieťaťom, pričom sa však musí zmieriť s tým, že dospieva). Nie každý prejde takouto krízou úspešne. Vo vývine človeka nastávajú aj tzv. senzitívne obdobia, počas ktorých je mimoriadne citlivý na podnety z prostredia.
Vývin človeka je ovplyvňovaný vnútorne aj zvonku. K vnútorným činiteľom patria biologické (napr. dedičnosť) a psychologické (napr. vlastná aktivita) činitele. Pre úspešný vývin človeka by mali byť v súlade zrenie (napĺňanie genetického základu človeka) a učenie (výsledok pôsobenia vonkajších stimulov, ako napríklad skúsenosti).
Prenatálny a perinatálny vývin
Jedná sa o vnútromaternicový vývin, pri ktorom dochádza k formovaniu organizmu. Prenatálny vývin- trvá 9 mesiacov, od odplodenia vajíčka v tele matky až po narodenie dieťaťa. Delí sa na tri fázy: 1. fáza oplodnenia- splynutím spermie a vajíčka vzniká zygota; 2. embryonálna fáza- 4-12 týždeň, kladú sa tu základy všetkých dôležitých orgánov, embryo je veľmi citlivé na poškodenie (mechanické choroby, zápaly), na toxické látky, ale aj na stresové situácie- môžu vznikať rôzne vývinové poruchy; 3. fetálna fáza- 12-týždeň-narodenie, zdokonaľujú sa dôležité životné orgány plodu, niektoré už začínajú fungovať. V prenatálnom období sa utvárajú všetky predpoklady na budúci samostatný život plodu. Plod už začína reagovať na zvuky, hudbu, hlasy, učí sa rytmu spánku a bdenia podľa matky. Pre výchovu a ďalší vývin plodu je dôležitá interakcia matky s dieťaťom. Rozlišujeme tri druhy interakcie: 1. fyziologický pôsob komunikácie- krvou matky, ktorá prichádza placentou do plodu sa tak dostávajú rozličné látky, ako napr.: cukor, adrenalín, toxické látky; 2. zmyslová komunikácia- plod reaguje na zmyslové podnety, na hlas, zmenu polohy matkinho tela... dieťa prejavuje svoju nespokojnosť „kopaním“.
Perinatálny vývin- pôrod + 10 dní po ňom. Sleduje sa pôrod, či prebehol bez ťažkostí, stav matky, plod- výška, váha, činnosť jednotlivých orgánov.
Novorodenecké obdobie
Druhou etapou vo vývine človeka je obdobie novorodenca trvajúce od narodenia do ukončenia 1. mesiaca. Ľudský plod sa rodí v 38-42 týždni tehotenstva. Priemerná hmotnosť- 3300-3400 gramov a výška cca 50 cm. Je to obdobie adaptácie, prispôsobovania sa novému prostrediu- novorodenec prispôsobuje teplotu tela vonkajšieho prostrediu, musí samostatne dýchať, prijímať potravu a vylučovať nepotrebné látky z organizmu. Dieťa v tomto období samostatne dýcha, prijíma potravu, vylučuje (zatiaľ len reflexne). Vydáva prvé zvuky vo forme plaču. Otáča hlavičku a kope nôžkami, máva rúčkami, dlane má zovreté do päste. Vidí približne do diaľky 40 cm. Vytvárajú sa uňho základy pre zdravý citový a kognitívny vývin, aktívne prijíma podnety a reaguje na ne. Dieťa sa adaptuje na prostredie a ľudí okolo seba a platí to aj naopak. Nadväzuje vzájomnú interakciu s matkou a s najbližším okolím, a to najčastejšie plačom. Zdieľa pocity matky. Najdôležitejší je pre neho dotykový kontakt. V tomto období je potrebné stimulovať sluch, zrak, hmat. Dieťa v tomto období dokáže reagovať aj na vône.
Vývin zmyslov: Zrakové vnímanie- novorodenec je schopný vnímať objekt vzdialený 20-30 cm., nemá ešte vyvinutú akomodáciu (prispôsobenie) oka, nevidí rovnako ostro predmety bližšie a vzdialené, nedokáže aktívne sledovať pohyb objektu, ktorý ho zaujme, aby sa vyvíjal zrak, potrebuje dieťa dostatok podnetov. Sluchové vnímanie- už po narodení má dieťa dobre vyvinutý sluch, dokáže rozlišovať najmä vysoké tóny, v 1. mesiaci vie odlíšiť zvuky ľudskej reči od ostatných zvukov, nízke tóny vyvolávajú u novorodenca telesnú aktivitu, vysoké ju skôr tlmia, materinský hlas má pre dieťa väčšiu hodnotu ako akýkoľvek iný ľudský hlas.
Správanie: Prevažnú časť dňa aj noci novorodenec prespí v priemere 20 hod. a 4 hod. bdie. Aktivita novorodenca má charakter senzomotorického správania- na väčšinu podnetov reaguje pohybom. Je riadené vrodenými nepodmienenými reflexami- napr.: reflexami, ktoré sú spoločné novorodencovi aj dospelému (žmurkací reflex, plač, hlad...), reflexami, ktoré slúžia na prežitie novorodenca (sací reflex), motorický reflex(Moorov reflex, hmatový reflex). Na podnety reaguje krikom a plačom- signalizuje jeho potreby a vyjadrujú určitú informáciu, inak plače, keď ho niečo bolí a inak, keď je hladné.
Vzťah matky k dieťaťu: Je základom socializácie novorodenca, ale aj jeho celkového vývinu a učenia sa. Prvoradý je dotykový kontakt, matkin hlas, jej pohľady a mimika tváre, dojčenie, nosenie dieťaťa na rukách, hojdanie. Ak tieto kontakty chýbajú, vedie to k deprivácii, frustrácii a rôznym poruchám vývinu.
Dojčenské obdobie
Treťou etapou vo vývine človeka je obdobie dojčaťa trvajúce od konca 1. mesiaca do konca 1. roka. Názov obdobia je podľa prevažujúceho spôsobu výživy. Dieťa veľmi rýchlo rastie a zvyšuje sa jeho telesná hmotnosť, v 1. roku narastie o 0-55℅ a jeho hmotnosť sa zvyšuje z 3-3,5 kg pri narodení na 9-10 kg. Dieťa začína ovládať vlastné telo: od 2. mesiaca postupne dvíha a udrží hlavičku, v 7. mesiaci samostatne sedí, v 8.-9. mesiaci lezie po štyroch a samostatne stojí, a následne sa pokúša o prvé kroky s pomocou, aj samostatne. Postupne ovláda veľké kĺby končatín až po kĺbiky na prstoch a približne v 4. mesiaci zvláda úchop predmetov dlaňou. Vie predmety uchopiť aj prstami a ku koncu tohto obdobia vie dať do opozície palec a ukazovák (tzv. pinzetový úchop). Na konci 9. mesiaca vie samostatne držať lyžičku. Pohyb sa stáva prostriedkom k dosiahnutiu cieľa. Vie reagovať na hlad, teplo, nepohodu. Reflexné sanie sa postupne mení na hryzenie, žuvanie a ústa sa stávajú najdôležitejšou časťou tela v procese skúmania svojho okolia, ale aj k odlišovaniu chutí jedla (toto obdobie sa nazýva aj orálne). Dieťa vyžaduje viac podnetov, ale dožaduje sa aj istoty a bezpečia. Formuje sa u neho dôvera - nedôvera, odlišuje pocit príjemný od nepríjemného (približne na konci obdobia). Rozvíja sa emocionálny svet dieťaťa, avšak zatiaľ je sústredený hlavne na fyziologické potreby (napr. hlad). Mení rýchlo nálady, pozornosť dokáže sústrediť 7-10 minút. Spí cca 20 hodín, ale postupne čoraz menej. Komunikačným prostriedkom sa v tomto stáva krik, džavot, gestikulácia. Rozumie slovám a snaží sa ich vyslovovať. Od 6. mesiaca dokáže odlíšiť matku od ostatných ľudí, stáva sa pre neho jeho súčasťou a trvalým objektom. Spočiatku sa dieťa stotožňuje s matkou a považuje ju za JA. Neskôr, keď si začína uvedomovať samé seba, považuje ju už za samostatnú bytosť, teda JA a TY. Nerozoznáva pojmy dobro a zlo v pravom zmysle, ale dokáže byť stimulované na základe pochvaly a ak nejakou činnosťou najbližších poteší, snaží sa ju opakovať. Dôležitá je zásadovosť rodičov, aby ten istý výkon raz neodmeňovali a inokedy netrestali.
Motorický vývin- významné medzníky: Zdvíhanie a udržanie hlavičky. Uchopenie a manipulácia s predmetmi- v 4. mesiaci dieťa chytí hračku a dáva si ju do úst; v 6. mesiaci si prekladá hračku z ruky do ruky; v 7. mesiaci samo sedí; ku koncu 1. roka sa začína samostatne pohybovať, lezie a robí prvé kroky.
Psychický vývin: Zrakové vnímanie- v 2. mesiaci sa dieťa dokáže zrakom sústrediť na objekt; v 3. mesiaci sleduje veci v pohybe; v 3-4. mesiaci rozpoznáva osoby okolo nás; v 9. mesiaci začína vnímať priestor. Sluchové vnímanie- je dôležité pre rozvoj reči, od 4. mesiaca začína dieťa produkovať zvuky, donekonečna ich opakuje a počúva svoj vlastný rečový prejav; v 4-5. mesiaci dieťa lokalizuje zvuk; v 7. mesiaci sa slovo k dieťaťu sa stáva podnetom na činnosť, rozlišuje tóny, vníma melódiu a rytmus. Myslenie- objavujú sa prvé náznaky konkrétneho myslenia- prejavujú sa v rozlišovaní osôb a predmetov, dieťa objavuje jednoduché súvislosti a vzťahy. Pamäť- sa prejavuje v znovupoznaní, t.j.
Citový vývin: Začínajú sa výrazne diferencovať od 3. mesiaca života dieťaťa. Prejavuje sa to tým, že dieťa sa teší z prítomnosti matky, prejavuje dobrú náladu, úsmev, spokojnosť. Keď nemá uspokojené niektoré potreby prejavuje strach, hnev, zlosť.
Sociálny vývin: V rodine je dôležitý nielen kontakt s matkou, ale aj s otcom, súrodencami, prípadne starými rodičmi a inými ľuďmi.
Obdobie batoľaťa (1-3 roky)
Štvrtou etapou vo vývine človeka je obdobie batoľaťa trvajúce od 1 roka do konca 3. roka. Obdobie batoľata- trvá od 1 roka do 3 rokov dieťaťa- dolný medzník - 1 rok: chôdza a reč (dieťa sa samo pohybuje a začína vyjadrovať vlastné myšlienky)- horný medzník - 3 roky: sebauvedomenie „vlastné ja“- osamostatňovanie, aktivita - obdobie autonómie (E. Erikson). Dieťa v priebehu roka narastie približne 10 cm, avšak na konci obdobia sa jeho rast trocha spomalí. Priberá na váhe a na konci obdobia môže vážiť cca 14 kg. Ešte stále má v pomere k celému telu väčšiu hlavičku a pôsobí „bacuľatým“ dojmom s väčším bruškom. Zrak, sluch, chuť aj čuch sú už dobre vyvinuté. Rozvíja sa chôdza (koncom obdobia aj po schodoch a nerovnom teréne), a tým aj svalstvo. Hrubá a jemná motorika sú výrazne zlepšené. U dieťaťa sa rozvíja autonómia, vlastné sebauvedomovanie, osamostatňuje sa. Poznáva svoju podobu v zrkadle, samo seba chváli. Pamäť je ešte mechanická, ale koncom obdobia si pamätá a reprodukuje krátke riekanky. Vie narábať s predstavou, napr. ak počuje zvuk, vie určiť, ktoré zvieratko ho vydáva (symbolické myslenie). Skvalitňuje sa jeho pozornosť, dokáže sa sústrediť aj 15-30 min. Hra sa pre dieťa stáva sociálnou aktivitou, pri ktorej sa koncom obdobia objavuje aj spolupráca, súperenie, žiarlivosť, až agresia. Komunikuje pomocou slov, ktoré v začiatkoch nevie gramaticky správne používať, no na konci obdobia ovláda gramaticky správne až 1000 slov. Kladie často otázky: „Čo to je?“ a „Prečo?“. Vie už akceptovať okolo seba aj iné osoby, ale naviazanosť na matku je stále dominantná a pri odlúčení s ňou môže nastať tzv. separačná kríza, ktorá sa prejavuje plačom, neskôr utiahnutím sa do seba. Postupne potláča city k matke a je schopné sa naviazať na blízku osobu, ktorá je pri ňom. Dieťa má v tomto období tendencie k hanblivosti, ale aj k negativizmu a vzdoru (hlavne v 3. roku). Dieťa je egocentrické a jeho konanie má konformný charakter - očakávanie odmeny alebo strach z trestu v súčinnosti so vzdorom a agresiou môžu mať negatívny dopad na jeho socializáciu. Dôležitý je v tomto období postoj rodičov, ktorí by mali trpezlivo dieťaťu pomáhať objavovať a prijímať isté pravidlá poriadku vo svete, čím ho ubezpečia, že pri vhodnom správaní sa k okoliu sa nemusí ani hanbiť, ani báť.
Batoľa (vek 1 -3 roky) - obdobie charakteristické osamostatňovaním sa a spoznávania širšieho sveta prináša veľa nových úloh na životnej ceste. Dieťa sa naučí "presúvať" po svete - chodiť a spolu s rozvojom kognitívnych funkcií tak prichádza k tzv. akcelerácii učenia. Rozvíjajú sa dva významne druhy pohybu - retencia (udržanie niečoho, zotrvanie niekde) - eliminácia (tendencia niečo pustiť, zahodiť, opustiť). Porucha motoriky v tomto období môže mať vážne následky, obmedzuje schopnosť osamostatniť sa a mení sa subjektívne prežívanie svojho tela. Dieťa potrebuje činnosť a tá je sprevádzaná potrebou stimulácie. Dieťa potrebuje poznávať svet a orientovať sa v ňom. Potrebuje poznanie, že svet má určité pravidlá. Dôležité je nadobudnutie istoty - čo sa deje a čo bude nasledovať. Rodičia, dospelí určujú pravidlá a hranice. V tejto fáze nastáva rozvoj tzv. symbolického myslenia - dieťa si vie predstaviť nejakú činnosť a jej výsledok, pričom ju nemusí robiť. Symbol ako označovanie niečoho prostredníctvom niečoho iného a predstava sa prezentujú v hre. Pre rozvoj osobnosti je veľmi významné hľadanie rovnováhy medzi potrebou osamostatniť sa a potrebou stability, istoty a bezpečia. V prvom roku života dieťatko získava základnú dôveru vo svet. V popisovanom období získava základnú dôveru v seba a svoje schopnosti. Strach v tomto období je spojený s neistotou, keď sa dieťa púšťa do samostatných výprav, odpútava sa od matky. Dieťa presne ani nevie prečo vlastne niečo chce. Potrebuje si vymedziť svoju pozíciu vo svete. Trvanie na "svojom", pokusy o vlastnú samostatnosť a negativizmus ako experimentovanie s vlastnou vôľou mu pomáhajú túto pozíciu nachádzať. Dieťa začína chápať seba ako samostatnú bytosť a má skúsenosť s premenlivosťou vlastnej existencie (hrá sa na "akože niekoho iného"). Uvedomuje si, že dieťa je bytosť, ktorá môže samostatne konať.
Citová stránka a obdobie vzdoru: Citová stránka - dieťa je silná závislosť od matky. Ku koncu 3. roka nastáva obdobie vzdoru - uvedomovanie si samostatnosti. Keď je dlhé odlúčenie od matky, môže dôjsť k narušeniu vzťahu. Receptom býva hra, činnosť. Prevládajú rolové hry.
Sebauvedomovanie a sociálny vývin: Dieťa prehlbuje svoje poznatky nielen o okolitých veciach a javoch, ale aj o sebe samom. Začína si formovať určitý obraz o sebe samom, uvedomovať si seba. Sebauvedomovanie úzko súvisí s procesom osamostatňovania. Typickou reakciou dieťaťa na obmedzujúce vplyvy prostredia býva v tomto veku negativizmus. Dieťa prudko odmieta požiadavky dospelých energickým ,,nie“! ,,nechcem“! ,,nebudem“! Miera vzdorovitosti závisí od nervovo-psychického uspôsobenia, temperamentových osobností aj od aktuálneho telesného a psychického stavu dieťaťa.
Hra a sociálna skúsenosť: Najfrekventovanejším typom sú hry pohybového rázu. Sa manipulačná činnosť uplatňuje v napodobivých hrách, typických pre staršie batoľatá. Dieťa tu už predmety účelne a zmysluplne využíva podľa toho, ako to odpozorovalo vo svojom prostredí. Hra sa stáva sociálnou činnosťou, jej spoločenský charakter je čoraz výraznejší. Na začiatku útleho veku niet ešte skutočnej hrovej kooperácie medzi deťmi. Rodina je prvým zdrojom jeho sociálnej skúsenosti. Poruchy v rodinných vzťahoch môžu narušiť citovú rovnováhu dieťaťa a aj trvale poškodiť jeho psychický vývin.
Predškolské obdobie (3-6 rokov)
Piata etapa vo vývine človeka je obdobie predškolského dieťaťa trvajúce od 3 do 6-7 rokov. Rozhoduje sa, ktorá ruka bude, či pravá alebo ľavá. Vzrastá citlivosť analyzátorov. Pre toto dieťa je najdôležitejšia farba a tvar predmetov. Rastie záujem o hovorenú reč - dieťa vie básničky, pesničky. Reč slúži k regulácii správania. Narastá slovná zásoba, zo začiatku vie 300 - 400 slov, neskôr 500 - 4 000 slov a viac. Dievčatá sú ukecanejšie. Rozvíja sa jemná motorika pre písanie. Chápe svet realistickejšie. malo by vedieť čakať. Vnímanie je také, že dieťa si vyberá, čomu bude venovať pozornosť. Je samostatné, nemala by byť závislosť od rodičov. V tomto období sa vyvíja svedomie a morálka a dieťa si začína vytvárať systém hodnôt.
Citový vývin: rozvíja sa sociálna aktivita dieťaťa - vzťahy k ľuďom sa začínajú. spoločnosti. Dokáže sa správať podľa príkazov a zákazov.
Sociálny vývin: ide pomaličky a závisí od množstva kontaktov. Každé dieťa by malo chodiť do materskej škôlky. Už vie, čo a od neho očakáva.
Predškolské zariadenie a jeho vplyv: Od prvých rokov života je osobitne aktuálny najmä vplyv predškolského zariadenia. Predškolské zariadenie je väčší spoločenský útvar než rodina, zahrňuje niekoľko desiatok (resp. i niekoľko sto členov). V predškolskom zariadení sa uskutočňuje odborná, cieľavedomá, systematická, kolektívna výchova. Hlavným kritériom pri posudzovaní kvality životného prostredia je kontinuita jeho podmienok s vývinovými potrebami dieťaťa.
Mladší školský vek (6-10 rokov)
Šiestou etapou vo vývine človeka je mladší školský vek, ktorý trvá od 6 do 10 rokov. V tomto období dochádza k rozvoju logického myslenia, schopnosti učiť sa a osvojovať si nové vedomosti. Dieťa sa učí pravidlám, disciplíne a spolupráci v kolektíve. Začína sa formovať jeho morálka a hodnotový systém.
Starší školský vek (predpuberta a puberta)
Siedmou etapou vo vývine človeka je starší školský vek (predpuberta a puberta). Trvá od 10. do 15. roku. V tejto vývinovej fáze sa dieťa dostáva do obdobia dospievania (predpuberta: 11-13 rokov, puberta: 13-15 rokov). Je celkom príznačné, že v tejto fáze dievčatá vo vývine predbiehajú chlapcov. Toto obdobie sa vyznačuje hlavne začiatkom pohlavného dozrievania a začiatkom reprodukčnej schopnosti (t.j. schopnosti mať deti). Objavujú sa prvé sekundárne pohlavné znaky ako napr. ochlpenie v oblasti genitálií a v podpazuší, typické je akné a nielen na tvári. U dievčat výraznejšie začínajú rasť prsia, dochádza k prvej menštruácii. U chlapcov dochádza aj k rastu chlpov na tvári, k rastu penisu a semenníkov, ale nezriedka tiež aj k rastu prsnej žľazy, dochádza aj k prvej polúcii (mimovoľnému výronu semena), zmene farby hlasu (mutovanie).
Je možné pozorovať zvýšený záujem dieťaťa o svoj zovňajšok, ale aj častejšie dotyky vlastného tela a dokonca aj masturbáciu (autosexualitu), za ktorú sa často hanbia. V rastovej fáze je možné zaznamenať značný skok a viditeľne sa mení stavba tela - nárast kostí, ukladanie tuku - aj preto sa pohyby stávajú neobratné. Prijatie vlastného vzhľadu súvisiaceho s dospievaním sa odráža aj v psychike dieťaťa. Pociťovanie, vnímanie, a tiež aj pamäť sú v tomto veku už takmer podobné ako u dospelého človeka, avšak pozornosť je častejšie kolísavá a dochádza k narúšaniu koncentrácie (najčastejšie z príčin hormonálnych výkyvov, ale aj citovej lability). Napriek tomu, že dieťa je už schopné vlastných logických operácii (triediť, porovnávať, spájať, vyvodzovať závery), je ešte stále sústredené na konkrétne situácie. Neuspokojí sa s jedným riešením situácie, ale hľadá ďalšie možnosti a snaží sa ich overovať.
Dieťa v tomto období rieši dilemu hľadania vlastnej identity v opozícii k svojej „roztrieštenosti“. V začiatku obdobia ešte prevláda súperenie a potreba vyhrávať nad niekým, ale približne od 12. roku prechádza do potreby byť s niekým. Preto je pre toto obdobie typické aj vyhľadávanie rôznych „partií“, s ktorými sa dieťa stotožňuje a snaží sa zapadnúť do kolektívu, kde môže vyjadrovať slobodne svoje názory a pocity. Citové prežívanie v pubertálnom veku má dosť búrlivý priebeh. Nálady sa menia od apatie až po búrlivé aktivity a často sa objavuje afektívne konanie. Aj napriek tejto citovej nestabilite stúpa u neho sebakontrola.
Vo vzťahu k dospelým je dieťa často kritické (obdobie druhého vzdoru), odpútava sa z citovej závislosti na rodine a vytvára nové väzby a vzťahy medzi vrstovníkmi. Trest považuje za urážku a poníženie a má potrebu osamostatniť sa spod vplyvu rodičov. Avšak koncom tohto obdobia (ak pozitívne zvládne vývinovú krízu) si dieťa znova obnovuje vzťah s rodičmi a nezriedka sa stotožňuje aj s ich uznávanými hodnotami.
V období puberty výrazne prevláda záujem o druhé pohlavie. Sexualita ako taká, začína nadobúdať väčší význam. Začína sa obdobie prvej zamilovanosti a túžby po sexe. Práve tu je veľmi dôležitý dobrý vzťah rodiča (resp. dospelej osoby) a dieťaťa a kladenie dôrazu na komunikáciu medzi nimi bez zbytočného tabuizovania sexuálneho života. U dospievajúcich narastá aj potreba nájsť si priateľa rovnakého pohlavia, ktorému sa môže zdôveriť, vymeniť si skúsenosti a pod. Takéto priateľstvo je zväčša na celý život. Mať takého priateľa je dôležité pre zvládanie hľadania vlastnej identity, zmyslu a smerovania vlastného života, určovania si vlastných cieľov, hodnôt a ideálov - pre zvládnutie vývinovej krízy, teda dosiahnutie vlastnej identity. Niektorí jedinci túto krízu úspešne nezvládnu a dostávajú sa do takzvaného osobného moratória (prejavuje sa to napr. nadmernou usilovnosťou napr. v športe, pričom ostatné vývinové úlohy ustupujú do úzadia, napr. hľadanie partnera, skupiny, sexualita a pod.).
Morálka sa v období puberty stáva autonómnou - dieťa sa snaží už nepodliehať autorite dospelých a v tomto veku už zväčša uplatňuje vlastné hodnotiace princípy a stanoviská a vie prijať aj vyššie morálne princípy (napr. česť). Zvnútorňuje vonkajšie morálne normy spoločnosti na vlastné presvedčenie. Jeho správanie sa je na konci obdobia puberty sociálne zodpovedné s vytvoreným vlastným svetonázorom a hierarchiou vlastných hodnôt. V 15. roku (u nás) získava aj občianske uznanie jeho vyspelosti v podobe občianskeho preukazu. To mu dáva pocit akejsi slobody a samostatnosti, dospelosti. Práve tu je potrebná opatrná koordinácia zo strany dospelých.
Úvod do vývinovej psychológie: Piagetove štádiá
Vplyv prostredia a vzťahov na vývoj dieťaťa
Faktorov, ktoré ovplyvňujú zdravý psychický vývoj dieťaťa, je nespočetné množstvo. Začína to už vplyvom na budúcu matku počas tehotenstva, pričom celkové prostredie, v ktorom matka žije, hrá významnú rolu. Rôzne sociálne faktory, najmä vzťahy matky s blízkymi ľuďmi a ich postoj k tehotenstvu, majú priamy vplyv na vývoj plodu. Negatívne vplyvy vyvolávajú u matky stresové reakcie, ktoré zaťažujú vývoj dieťaťa. Schopnosť spracovať tieto negatívne reakcie závisí od osobnostných vlastností matky.
Potreba istoty a bezpečia
Dieťa potrebuje od raného veku uspokojiť potrebu istoty a bezpečia, ktorá mu umožní úspešný rozvoj. Raný vývoj je senzitivnou fázou psychického vývoja, ktorá predurčuje ďalší rozvoj dieťaťa. V ranom veku je dôležité, ako sa k dieťaťu správa matka a ako reaguje na prejavy dieťaťa. V neskoršom veku je dôležité, ako dieťa vníma konflikty medzi rodičmi a ako si ich vysvetľuje. Detské emócie nie sú zpočiatku príliš diferencované, ide len o pocity libosti alebo nelibosti. Postupne sa deti naučia emočné prejavy lepšie rozlišovať.
Emočný vývoj a rola matky
Schopnosť vnímať vlastné pocity sa rozvíja postupne, v interakcii s matkou, ktorá reaguje na prejavy pohody či nepohody dieťaťa a snaží sa ho upokojiť. Tento prístup dieťaťu pomáha porozumieť rôznym emóciám a regulovať ich. Emočné prežívanie závisí od celkovej pohody dieťaťa a od občasných nepríjemností, ktoré by mu mala matka pomôcť zvládať. Vývoj dieťaťa závisí od skúseností, ktoré získa, a od spôsobu, ako dokáže za pomoci matky dosiahnuť opätovnú pohodu. Počáteční vývoj lze chápat jako fázi potvrzení jistoty a bezpečí, pro niž je důležité, že nakonec všechno dobře dopadne. K získání pocitu jistoty a bezpečí pomáhá i zachovávání určitého stereotypu, kdy dítě ví, co se bude dít a jaký je význam určitých signálů. Príliš veľké zmeny v dennom režime dieťaťa nie sú v tomto veku vhodné a menšie zmeny by mali byť spojené s nejakým uspokojením.
Vplyv stability prostredia
V prvom roku života má na detskú psychiku nepriaznivý vplyv akákoľvek nestabilita, ktorá by dieťaťu znemožnila získať pocit istoty o tom, ako svet funguje. Časté striedanie osôb, ktoré sa o dieťa starajú, nie je v prvom roku života vhodné. Dieťa by tak nemohlo získať potrebný pocit istoty a bezpečia, ktorý je závislý aj na vytvorení pevnej väzby na matku, resp. osobu, ktorá sa o dieťa stará. Trvalosť a stabilita tejto osoby je v tomto veku dôležitá. Dítě získává důležité zkušenost s mezilidskými vztahy v první fázi svého života a ty jsou základem pro vytváření vztahů s dalšími lidmi jak v dětství, tak v dospělosti.
Emočný vývoj a milníky
Dôležité míľniky v emočnom vývoji dieťaťa závisia od správania matky a od možnosti získať potrebné skúsenosti. Prvým míľnikom je schopnosť rozlišovať emočné výrazy ľudského obličeje, ktorá vychádza zo skúseností s matkou. Půlroční dítě běžně dovede rozlišit výraz pohody od projevu zlosti. Dôležitým mezníkem emočního vývoje je v batolecím věku schopnost vcítit se do jiného člověka, i když zpočátku dítě příliš nerozlišuje mezi vlastními pocity a pocity někoho jiného. V tomto věku děti běžně reagují vztekem, který souvisí se zatím nedostatečně rozvinutou emoční regulací. Batolata reagují i projevy studu, které signalizují uvědomění nějakého provinění. V předškolním věku se rozvíjí schopnost regulovat vlastní emoční prožitky i z nich vyplývající chování.
Empatia a sebahodnotenie
Empatia, t.j. schopnosť vcítiť sa do pocitov iného človeka, závisí na tom, ako sa k dieťaťu chovajú jeho najbližší ľudia, predovšetkým matka. K rozvoju empatie slouží zrcadlové neurony v mozku dítěte, které mu pomáhají zrcadlit pocity jiných lidí. Podobně je i pozitivní sebehodnocení závislé na chování matky k dítěti, které mu ukazuje, jak jej máma hodnotí a jaký má pro ni význam. Důležitá je i pochvala, nejenom kritika, protože posílí sebevědomí dítěte a potvrdí mu, co se od něho očekává. V batolecím a předškolním věku je potřeba pozitivního hodnocení důležitým motivem k respektování požadovaných pravidel.
Pohybový a poznávací vývoj
Chôdza umožňuje dieťaťu lokomociu, samostatné premiestňovanie v priestore. Chôdza a reč podstatne menia správanie i prežívanie človeka. Bohatšia sociálna skúsenosť ovplyvňuje rozvoj sebauvedomovania a prispieva k postupnému osamostatňovaniu dieťaťa. Charakterizuje výrazné narastanie výšky a hmotnosti. Významný rast hmotnosti je evidentný aj v rozvoji mozgu: do troch rokov nadobudne cca ¾ hmotnosti mozgu dospelého. Rozvoj orgánov a ich funkcií umožňuje batoľaťu pohybovú aktivitu. Zvýšené pohybové možnosti spôsobujú bohatšie kontakty dieťaťa s predmetmi a javmi skutočnosti. Charakteristické je výrazné uplatnenie hmatu vo vnímaní, realizované prostredníctvom kontaktoreceptorov.
Vnímanie a pamäť
Vnímania v útlom veku charakterizuje farebné videnie, vyčleňovanie predmetov z pozadia a ich identifikácia. Pokrok v sluchovom vnímaní podmieňuje rozvoj reči i základov hudobných schopností. Zaznamenáva v útlom veku významný pokrok. Jej jednotlivé zložky - vštepovanie, podržanie a vybavovanie - sa posilňujú, sú výkonnejšie, presnejšie, väčší rozsah zapamätaného. Pamäťové stopy sú trvanlivejšie. Citovosť pamäti spôsobuje, že dieťa si uchováva a vybavuje najmä také zážitky, ktoré majú preň silný citový význam. Konkrétnosť pamäti znamená, že dieťa má sklon uchovávať a vybavovať si predstavy, obrazy skutočných situácií, konkrétnych zážitkov viac než slová a pojmy. Predstavivosť dieťaťa sa zakladá na vlastnej bezprostrednej skúsenosti a úzko súvisí s pamäťou. Uplatňujú sa najmä v personifikačných tendenciách.
Myslenie a reč
Za prvé prejavy myslenia možno považovať už náznaky účelného použitia vecí. S rozvojom reči sa myslenie dostáva na novú, vyššiu úroveň. Dieťa sa obracia na dospelého svojou typickou otázkou „čo je to“ a domáha sa pomenúvania vecí okolo seba. Zapamätáva si ich a začína ich aj samo aktívne používať. Narastajúca skúsenosť dieťaťa a bohatšie možnosti samostatne konať spôsobujú výrazný pokrok v rozvoji reči. Reč dieťaťa sa skladá iba z niekoľkých výrazov. Je to štádium tzv. jednoslovnej reči. Dieťa sa ešte nevyjadruje vetami, ale len jednotlivými slovami.
Teória vzťahovej väzby
Vývinová psychológia zdôrazňuje vplyv ranného detstva na ďalší vývin človeka. Z toho dôvodu je veľmi dôležité, aby boli uspokojené všetky potreby dieťaťa už od narodenia. John Bowlby koncipoval teóriu vzťahovej väzby, ktorá predpokladá, že dieťa má pudovú tendenciu naviazať sa na matku alebo materskú osobu. Podľa teórie vzťahovej väzby je každé dieťa už od narodenia geneticky vybavené, aby hľadalo osobu, ktorá mu môže zabezpečiť ochranu a bezpečie. Citovú väzbu sprostredkováva šesť primárnych reakcií.
Vznik vzťahovej väzby a vplyv prostredia
Na vzniku vzťahovej väzby sa podieľa senzorický aparát dieťaťa umožňujúci orientáciu na osobu matky. Väzobné správanie sa môže prejaviť rovnako intenzívne aj v druhom a treťom roku života dieťaťa. Po treťom roku nastáva zmena, nakoľko v tomto období sa už väčšina detí dokáže cítiť bezpečne aj s inými vzťahovými osobami. Za zmeny sú zodpovedné podnety pochádzajúce z organizmu alebo z prostredia. Potrebu väzby nemusí u dieťaťa uspokojovať len biologický rodič.
Bezpečná vzťahová väzba a jej funkcie
Bezpečne pripútané deti reagujú podľa očakávania. Fyzická prítomnosť materskej osoby nie je jedinou podmienkou vytvorenia bezpečnej vzťahovej väzby. Základným predpokladom pre vytvorenie bezpečnej vzťahovej väzby je, aby osoba, ktorá sa o dieťa stará prejavila čo najjemnocitnejšie reakcie v rôznych situáciách. Bezpečná vzťahová väzba má dve dôležité funkcie: Poskytuje dieťaťu emocionálnu istotu a umožňuje mu objavovať svet.
Vplyv bezpečnej väzby na vývin
Kvalita vzťahovej väzby medzi rodičom a dieťaťom je významným prediktorom ďalšieho sociálneho a emocionálneho vývinu dieťaťa. Bezpečná vzťahová väzba je základom pre optimálny rozvoj osobnosti. Umožňuje dieťaťu bezpečné objavovanie okolitého sveta ako aj otvorenú komunikáciu o názoroch a pocitoch. Birsch uvádza, že deti s istou vzťahovou väzbou majú lepšie schopnosti učiť sa a zapamätať si.
Neistá vzťahová väzba a jej typy
Narušenie vývinu citovej väzby môže mať za následok vznik úzkostnej alebo neistej väzby. Deti s neistou - vyhýbavou vzťahovou väzbou pri odlúčení od svojej matky alebo inej blízkej osoby neprejavujú skoro žiadny protest. Deti s neistou - ambivalentnou vzťahovou väzbou na odlúčenie a neprítomnosť matky alebo inej osoby pre vzťahovú väzbu reagujú veľmi intenzívne. Dezorganizovaná väzba je charakterizovaná ,,rozpadom,, organizovaného správania.
tags: #batola #vyvinova #psychologia