Zvedavosť ohľadom vzhľadu budúceho dieťaťa je prirodzená pre každú matku už v prenatálnom veku. Aké oči zdedí? Aké vlásky bude mať? Bude mať olivovú pleť alebo ružovkastú? Otázky týkajúce sa dedičnosti farby vlasov a očí sú bežné a fascinujúce. Hoci presnú predpoveď vzhľadu dieťaťa nie je možné s istotou určiť, genetika nám ponúka určité vodidlá.
Základy genetiky farby vlasov
Každý z nás je iný. Jeden je vysoký, druhý nízky, niekto má modré oči, druhý hnedé. Farbu očí, vlasov, ale aj výšku dieťaťa môžeme zistiť ešte pred jeho narodením. Existujú na to vzorce. Naše gény sa v rámci toho, čo zdedíme primárne a čo sekundárne, delia na tie silné a slabé. V praxi to znamená, že silný gén sa môže ťahať veľa generácií a podľa neho môžeme spoľahlivo poznať členov jednej rodiny. Naopak za slabé gény sa považujú blond alebo ryšavé vlasy, svetlá pleť a ľavorukosť. Za silné gény, ktoré sa tiahnu celou rodovou líniou, sa pokladajú výrazné nosy, tenké pery, tmavé vlasy, kučeravé vlasy a tmavá pleť. Oči v tmavších farbách, samozrejme, tiež dominujú. Primárna je aj pravorukosť.
Vzhľad vášho potomka môže zamiešať aj dávny príbuzný napríklad zo severnej Afriky alebo iného kontinentu, kde je primárnosť tmavých vlasov a očí maximálne dominantná u celého národa. Takýto zdedený tmavý gén sa potom rád postará o jednopercentné možnosti a narodí sa vám dieťa, ktoré sa zdanlivo na nikoho nepodobá. Pritom mohol byť takýto člen vo vašej rodine aj tri generácie dozadu. Je to pochopiteľné, pretože napríklad v severnej Afrike sa nevyskytujú v populácii ani svetlé vlasy, ani modré, či zelené oči bežne a už vôbec nie svetlá pleť.
Dedičnosť ryšavých vlasov
Červené vlasy alebo ľudovo ryšavé vlasy sú nepochybne výnimočné. Prirodzená ryšavá farba je totiž najvzácnejšia na svete a pýši sa ňou iba 1 až 2 % z celkovej populácie. Farba vlasov je kombináciou štyroch farebných pigmentov, ide sa o eumelanín, ktorý stojí za čiernym a hnedým sfarbením a feomelanín, ktorá má na svedomí červené a žlté odtiene. Každá z farieb vlasov má zároveň úroveň a tón. Úroveň určuje, či bude vlas tmavý, alebo svetlý, a tón je základná farba vlasov. Ryšavé vlasy majú zo všetkých farieb vlasov najvyššie množstvo feomelanínu - v priemere sa jedná o 67 % - a spravidla mávajú nízku úroveň eumelanínu.
National Geographic uvádza, že už iba dve percentá svetovej populácie majú prirodzene ryšavé vlasy. Mutácia, ktorá to ovplyvnila a ktorej sú nositeľmi, sa objavila pred tisíckami rokov, ale iba v indoeurópskej populácii. Štúdie z roku 1997 preukázali spojitosť medzi farbou vlasov a pokožky a génom MC1R (receptor melanokortínu 1). Farba vlasov závisí od pigmentu, melanínu, ktorý produkujú bunky zvané melanocyty. Tieto melanocyty produkujú dva druhy melanínu: eumelanín (zodpovedný za tmavé vlasy) a pheomelanín (červenkastý pigment). Kombináciou týchto melanínov vznikajú rôzne farby a ich odtiene. Prevaha pheomelanínu dáva ľuďom svetlú pokožku, pehy a ryšavé vlasy. Gén MC1R produkuje proteín, melanokortín, ktorý premieňa pheomelanín na eumelanín, takže je eumelanínu vo vlasoch viac. Pomáha pri ochrane pred UV žiarením a trochu chráni vlasy a pokožku pred externým poškodením. No ak gén MC1R nefunguje a neplní svoju funkciu, výsledkom sú ryšaví ľudia so svetlou pokožkou a pehami.
Ryšavé môže byť vždy. To je v tom čaro, môže byť hocijaký gén od prarodičov a už môže byť dieťa odlišné od svojich rodičov. Napríklad, mama mala špinavý blond, v detstve bola úplná blondínka, v dospelosti stredne hnedé vlasy. Partner bol v detstve čistý blonďák, v dospelosti svetlo hnedé vlasy. Dieťa sa narodilo čisto ryšavé, teraz už skôr špinavý blond s ryšavým odtieňom (na slnku stále ryšavá). Pri svetlovlasých (blond až stredne hnedá povedzme) kľudne tá červená môže preblysnúť v niektorej generácii. Tieto gény sú zmeskou génov predchádzajúcich generácií, možno je ryšavá po pra-pra-prababke.
Pamätám si z detstva tvrdenie, že ryšavé deti sú, keď je jeden rodič blondiak a druhý čiernovlasý. Mne sa zdá, že pri blond vlasoch, ktoré sú považované za slabý gén, sa môže ryšavosť objaviť ako prekvapenie. Skúsenosti ukazujú, že aj dvaja tmavovlasí rodičia môžu mať ryšavé dieťa. Môže za to gén, ktorý sa dá aj ľahko detekovať, je totiž schovaný za tmavé vlasy rodičov. Všetko závisí od genotypu rodičov, prarodičov (a samozrejme vzťahov recesivity a dominancie medzi jednotlivými alelami génov)… v prípade, ak sú rodičia heterozygoti, o to je šanca väčšia, ale možné to kľudne je. Nezávisí to len od rodičov, ale aj od starých rodičov, atď…
Rovnako tak je možné, že dvaja ryšaví rodičia môžu mať dieťa s tmavšími vlasmi. Ak sú obaja rodičia nositeľmi recesívneho génu pre ryšavosť, ich dieťa bude mať s najväčšou pravdepodobnosťou ryšavé vlasy. Avšak, ak sú v ich rodinách prítomné aj gény pre tmavšie vlasy, existuje možnosť, že sa u dieťaťa prejavia a dieťa bude mať tmavšie vlasy.
Blond vlasy: Zaujímavosti a genetika
Zo všetkých kontinentov má Európa najvyšší prirodzený výskyt blond vlasov. Gén farby ľudských vlasov MC1R má v Európe aspoň sedem farebných variantov. Na základe najnovších genetických výskumov sa genetická mutácia blond vlasov na území dnešnej Európy datuje 11 000 rokov dozadu, do doby ľadovej. Predtým mali „Európania“ najmä tmavšie vlasy a oči, ktoré prevládajú v ostatných častiach sveta. Blondiaci predstavujú 2 % z celkovej populácie sveta, pričom najviac blond ľudí s modrými očami nájdeme na Islande. V tomto smere je to najhomogénnejšia blond populácia.
Migrácia obyvateľstva spôsobila, že rasy sa premiešavajú a tým sa znižuje šanca, že sa stretnú dvaja „ryšavci“ a budú mať spolu deti. Ak je ryšavý iba jeden z rodičov, je možnosť, že dieťa bude ryšavé, no iba za predpokladu, že druhý z rodičov je nositeľom génu pre blond vlasy. Vysvetľuje sa to tým, že gén pre ryšavosť je recesívny. Najviac červenovlasých ľudí sa vzhľadom na veľkosť populácie rodí v Škótsku. Asi 40 percent Škótov má k tejto farbe génové predpoklady.
DNA, chromozómy, gény a znaky: Úvod do dedičnosti
Farba vlasov u novorodencov a jej zmeny
Vlásky novorodeniatka nevypovedajú nič o tom, či raz bude z neho drobca kučeravý vlasáč alebo ryšavý exot. Tmavým rodičom sa pokojne môže narodiť žltovlasý kučeravý anjelik, rovnako ako dvom blondiakom čiernovlasý čertík. O pár týždňov už môže byť všetko inak. Z kučier anjelika môžu byť hnedé rovné vlásky a tmavý čertík bude mať holú hlávku. Prvé, fetálne vlásky, nech už sú akejkoľvek farby, bábätkám vypadajú a postupne, asi do troch mesiacov ich nahradia pevnejšie vlasy. Zmeny hormonálnych hladín u dieťaťa sú príčinou tiež toho, že niektoré novorodeniatka sú holohlavé a normálne vlasy im začnú rásť až okolo šiestich mesiacov.
Moje dieťa malo vlásky blond s jemným nádychom do ryšava. Teraz už ten teplý medený pigment mizne, takže momentálne v 3 rokoch má vlasy teplej žltej blond. Stačí že v generácii predtým bol niekto kto mal vlasy výrazne teplej farby a gén sa preniesol a prejavil, ale môže to zmiznúť. Vy ani nemusíte mať v rodine úplne ryšavých, stačí že sú výrazné teplé typy a pri vhodnom poskladaní génov sa môžu vyskladať zrovna gény, kde sa zvýraznia tie výrazné teplé odtiene vlasov až do ryšava. Na druhej strane v takom rannom detstve sa farebný typ mení a vyvíja. Manžel bol ako malý platinový blond a teraz má tmavé vlasy.
Genetika a nečakané kombinácie
Genetika je fascinujúca veda, ktorá nám pomáha pochopiť, prečo sme takí, akí sme. Určuje nielen našu výšku, farbu očí a vlasov, ale aj predispozície k rôznym chorobám. Je mylné presvedčenie, že ryšaví ľudia sú nositeľmi zlej nálady. Každá matka je už v prenatálnom veku dieťaťa zvedavá, ako bude jej potomok vyzerať. Aké zdedí oči, aké vlásky bude mať. Naše gény sa v rámci toho, čo zdedíme primárne a čo sekundárne, delia na tie silné a slabé. V praxi to znamená, že silný gén sa môže ťahať veľa generácií a podľa neho môžeme spoľahlivo poznať členov jednej rodiny. Naopak, slabý gén sa môže vyskytnúť jednorazovo a úplne nečakane.
Genetika je plná prekvapení a nie vždy sa dá s istotou predpovedať, aké vlastnosti bude mať dieťa. Existuje mnoho rôznych kombinácií génov, ktoré ovplyvňujú farbu vlasov, a niekedy sa stane, že sa prejavia vlastnosti, ktoré sa v rodine dlho neobjavili. Napríklad, je možné, že dvaja hnedovlasí rodičia majú dieťa s blond vlasmi, alebo že dvaja modrookí rodičia majú dieťa s hnedými očami. Tieto prekvapenia sú spôsobené recesívnymi génmi, ktoré sa môžu prenášať z generácie na generáciu bez toho, aby sa prejavili, až kým sa nestretnú dve kópie toho istého génu v jednom dieťati.
Genetika farby očí je tiež komplexná. Kedysi sa predpokladalo, že hnedá farba očí je dominantná a modrá recesívna, no v skutočnosti je dedičnosť farby očí zložitejšia. „Príčinu dominancie hnedých očí vysvetľuje známa lekcia z hodiny biológie, ale farba očí je v skutočnosti určená mnohými génmi a je to trochu komplikovanejšie,“ hovorí Kate Garberová, PhD., riaditeľka vzdelávania na oddelení ľudskej genetiky na Emory University School of Medicine. Výsledná farba očí je ako keby vrstva farieb z rôznych pasteliek. Medzičasom iné gény kontrolujú množstvo pigmentu. „Nie je to úplne tak, že gény sú dominantné a recesívne, ale majú silnejšie a slabšie účinky,“ hovorí Robin Bennettová, genetická poradkyňa na klinike Medical Genetics of the University of Washington v Seattli.
Pri dedičnosti farby očí treba brať do úvahy aj generáciu starých rodičov, keďže gény sa zvyknú prejavovať ob generáciu. Ak teda máte vy aj váš partner oči hnedé (ale vo vašej rodine sa vyskytli aj iné farby očí… zelené, modré), tak vaše dieťa bude mať na 75 % oči hnedé tiež. Existuje však až 18,75 % šanca, že budú zelené a len 6,25 % šanca, že budú modré. Ak máte vy oči zelené a váš partner hnedé, pomer bude iný. Vaše dieťa bude hnedooké na 50 %, na 37,5 % bude zelenooké a na 12,5 percenta modrooké. Ak ste modrooká a partner zelenooký, je to presný podiel 50 : 50, keď môže dieťa zdediť oči po jednom z vás. Ak však obaja máte oči modré nemôže sa stať, že vaše dieťa bude hnedooké. Genetická anomália totiž hovorí, že v tomto prípade až 99 % detí má oči modré a len 1 % možno zelené. V tomto prípade je gén modrých očí dominantnejší ako zelených. Je dôležité si uvedomiť, že tieto percentuálne vyjadrenia sú len orientačné a skutočný výsledok môže byť odlišný.
Vysvetlivky ku génom a farbe očí
HH - dva hnedé gény - výsledné oko je HNEDÉ
Hm - hnedý a modrý gén - výsledné oko je HNEDÉ
mm - dva modré gény - výsledné oko je MODRÉ
Rodič dáva dieťaťu polovicu genetickej výbavy. Ak má niekto hnedé oči, môže mať buď dva hnedé gény, alebo jeden hnedý a jeden modrý gén. Pretože hnedá je dominantná, prebije ten modrý gén a výsledné oko je hnedé, ale modrý gén stále ostáva a môže byť prenesený na dieťa. Ak aj druhý hnedooký rodič prenesie na dieťa modrý gén, tak potom majú dvaja hnedookí ľudia modrooké dieťa.
Kombinácie farieb očí rodičov a detí
- HH (hnedé oči) + HH (hnedé oči) = 100% HNEDÁ
- HH (hnedé oči) + Hm (hnedé oči) = 100% HNEDÁ
- HH (hnedé oči) + mm (modré oči) = 100% HNEDÁ
- Hm (hnedé oči) + Hm (hnedé oči) = 75% HNEDÁ, 25% modrá
- Hm (hnedé oči) + mm (modré oči) = 50% HNEDÁ, 50% modrá
- mm (modré oči) + mm (modré oči) = 100% modrá
Je dôležité pozrieť sa na svojich rodičov a prarodičov, aby ste zistili, akú genetickú výbavu má rodič.
