Každá budúca matka je zvedavá, ako bude jej dieťa vyzerať. Aké oči, vlasy a pleť zdedí. Naše gény sa delia na silné a slabé, pričom silné gény sa môžu prenášať po mnoho generácií a slabé sa môžu vyskytnúť jednorazovo a nečakane. Vzhľad dieťaťa môže byť prekvapujúci, a to aj vtedy, ak sa zdá, že sa na nikoho nepodobá. Tento článok sa zaoberá genetikou farby vlasov a očí a vysvetľuje, prečo môžu nastať zdanlivo nemožné kombinácie.
Ako sa dedí farba očí?
Farba očí je zložitý znak, ktorý je ovplyvnený viacerými génmi. Ak majú obaja rodičia hnedé oči, dieťa bude mať s 75% pravdepodobnosťou tiež hnedé oči. Existuje však 18,75% šanca, že budú zelené, a 6,25% šanca, že budú modré. Ak má jeden rodič zelené a druhý hnedé oči, dieťa bude mať hnedé oči s 50% pravdepodobnosťou, zelené s 37,5% pravdepodobnosťou a modré s 12,5% pravdepodobnosťou. Ak sú obaja rodičia modrookí, dieťa nemôže mať hnedé oči. V tomto prípade má až 99% detí modré oči a len 1% zelené. Gény pre modré oči sú dominantnejšie ako gény pre zelené oči.
Pravdepodobnosť farby očí:
- Obaja rodičia hnedookí: 75% hnedé, 18,75% zelené, 6,25% modré
- Jeden rodič hnedooký, druhý zelenooký: 50% hnedé, 37,5% zelené, 12,5% modré
- Obaja rodičia modrookí: 99% modré, 1% zelené
Mnohí ľudia sa sťažujú na to, že ich deti majú inú farbu očí alebo vlasov, ako by očakávali podľa rodičov. "My máme obaja tmave vlasy, chlap ma bradu trochu do rysava. Oci skor hnede a obaja synovia maju modre oci a jeden ma blond vlasy, jeden tmave," píše jedna z diskutujúcich. Tieto rozdiely sú však v súlade s genetickými zákonitosťami. "My s muzovom sme hnedovlasy aj starší syn je. A dcéra ta je asi po postarovi. Ono nezalezi len na farbe oci/vlasov rodicov. Geny sa mou pomiesat ak niekolko generacii spät," vysvetľuje ďalšia. "Moja starka (mamina mama) mala hiede oci. Starky (mamin otec) modre. Mama ma modre a jej brat hnede. Ja mam jedina mix vsetkeho," dodáva.
Ako sa dedí farba vlasov?
Za silné gény, ktoré sa tiahnu celou rodovou líniou, sa pokladajú tmavé vlasy. Naopak, za slabé gény sa považujú blond alebo ryšavé vlasy. Vzhľad dieťaťa môže zamiešať aj dávny príbuzný napríklad zo severnej Afriky alebo iného kontinentu, kde je primárnosť tmavých vlasov a očí maximálne dominantná u celého národa. Takýto zdedený tmavý gén sa potom rád postará o jednopercentné možnosti a narodí sa vám dieťa, ktoré sa zdanlivo na nikoho nepodobá. Pritom mohol byť takýto člen vo vašej rodine aj tri generácie dozadu.
Príklady z praxe potvrdzujú, že genetika vie poriadne prekvapiť. "Otec tmavý čiernovlasý a mamina mala vlasy tmavé hnedé...Ja úplný blond. mamina najst. sestra mala presne také isté vlasy ako ja...Takže asi gény," píše jedna z používateliek. Iná uvádza: "My máme obaja hnedevlasy, obe deti sa nám narodili s čiernymi dlhými vlasmi, potom vypadali a boli z nich blondaci, syn bol úplne bledý, dcéra už má tiež bledo hnedé vlasy."
Často sa stáva, že deti sa viac ako na rodičov podobajú na starých rodičov. "Áno....po starej mame.....blond vlasky zdedene," potvrdzuje jedna z diskutujúcich. "Môj brat je tak, jediny blondak v rodine siroko daleko. má blond vlasy a modré oči," dodáva ďalšia. "Ja som blondave dieta tmavovlasych rodicov :)" píše ďalšia.
Blond vlasy v Európe
Zo všetkých kontinentov má Európa najvyšší prirodzený výskyt blond vlasov. U niektorých európskych národov vidíme blond ľudí naozaj často, pričom táto farba vlasov im zostáva aj v dospelosti. Gén farby ľudských vlasov MC1R má v Európe aspoň sedem farebných variantov. Na základe najnovších genetických výskumov sa genetická mutácia blond vlasov na území dnešnej Európy datuje 11 000 rokov dozadu, do doby ľadovej. Predtým mali „Európania“ najmä tmavšie vlasy a oči, ktoré prevládajú v ostatných častiach sveta. Blondiaci predstavujú 2 % z celkovej populácie sveta, pričom najviac blond ľudí s modrými očami nájdeme na Islande. Existuje viacero teórií, ktoré sa snažia vysvetliť, prečo sa blond vlasy vyvinuli v Európe. Jedna teória hovorí, že blond vlasy sa vyvinuli veľmi rýchlo na konci doby ľadovej najmä vďaka sexuálnej selekcii. Podľa tejto štúdie zabezpečoval severský vzhľad žene s blond vlasmi a modrými očami výsostné postavenie medzi rivalkami v silnom boji o mužov, ktorých bolo vtedy poskromne. Iná teória hovorí, že vyššiu produkciu blond vlasov u potomkov najstaršieho typu moderného človeka v Európe spôsobil nedostatok jedla pred 10 000 - 11 000 rokmi.
Ryšavé vlasy
National Geographic uvádza, že už iba dve percentá svetovej populácie majú prirodzene ryšavé vlasy. Mutácia, ktorá to ovplyvnila a ktorej sú nositeľmi, sa objavila pred tisíckami rokov, ale iba v indoeurópskej populácii. Štúdie z roku 1997 preukázali spojitosť medzi farbou vlasov a pokožky a génom MC1R (receptor melanokortínu 1). Farba vlasov závisí od pigmentu, melanínu, ktorý produkujú bunky zvané melanocyty. Tieto melanocyty produkujú dva druhy melanínu: eumelanín (zodpovedný za tmavé vlasy) a pheomelanín (červenkastý pigment). Kombináciou týchto melanínov vznikajú rôzne farby a ich odtiene. Prevaha pheomelanínu dáva ľuďom svetlú pokožku, pehy a ryšavé vlasy. Gén MC1R produkuje proteín, melanokortín, ktorý premieňa pheomelanín na eumelanín, takže je eumelanínu vo vlasoch viac. No ak gén MC1R nefunguje a neplní svoju funkciu, výsledkom sú ryšaví ľudia so svetlou pokožkou a pehami. Najrozšírenejšia je v krajinách severnej Európy.
Migrácia obyvateľstva spôsobila, že rasy sa premiešavajú a tým sa znižuje šanca, že sa stretnú dvaja „ryšavci“ a budú mať spolu deti. Ak je ryšavý iba jeden z rodičov, je možnosť, že dieťa bude ryšavé, no iba za predpokladu, že druhý z rodičov je nositeľom génu pre blond vlasy. Vysvetľuje sa to tým, že gén pre ryšavosť je recesívny. Najviac červenovlasých ľudí sa vzhľadom na veľkosť populácie rodí v Škótsku.
Skúsenosti rodičov: Mnohí rodičia sa pýtajú, či môžu mať ryšavé dieťa, ak sú obaja blond alebo špinaví blond. Odpoveď je áno, je to možné. Dieťa nemusí mať farbu vlasov len po rodičoch, ale aj po starých rodičoch. Ryšavé dieťa sa môže narodiť, ak obaja rodičia nesú recesívny gén pre ryšavé vlasy.
How To Know If You Carry The Red Hair Gene
Ako sa dedí farba pleti?
Farba pleti je polygénny znak, čo znamená, že je ovplyvnený viacerými génmi. Pozorovaná farba kože je spôsobená prítomnosťou pigmentu melanínu v kožných bunkách. Nejde len o syntézu tejto zlúčeniny v bunke, ale aj o jej typ, množstvo, transport a distribúciu v bunkách - všetky dieliky tejto skladačky sú výsledkom interakcie mnohých bielkovín, ktoré sú produktmi mnohých rôznych génov.
Na procese, ktorý vedie k farbe pleti, sa podieľa viac ako 120 génov, ale tých, ktoré priamo ovplyvňujú variabilitu farby pleti v populácii, možno uviesť približne 20. Pre zjednodušenie predpokladajme, že každý z týchto génov môže existovať v "tmavom" a "svetlom" variante. Farba pokožky bude výsledkom interakcie variantov získaných od rodičov všetkých týchto génov. Účinok génov je tu aditívny, vyplýva zo súčtu účinkov jednotlivých génov - čím viac variantov zodpovedných za tmavú pleť z rôznych génov dieťa dostane, tým silnejší bude účinok (tmavšia pleť).
Dieťa môže mať tmavšiu pleť ako jeho rodičia, ak obaja rodičia mali oba varianty génov zodpovedných za tmavú aj svetlú pokožku. Ak sa narodí dieťa s kávovou alebo svetlohnedou pokožkou, mulat, bude to znamenať, že medzi predkami rodičov boli ľudia s tmavými génmi.
V medicíne a genetike existujú prípady, ktoré vedia prekvapiť a vyvolať množstvo otázok. Jedným z takýchto prípadov je, keď sa dvom bielym rodičom narodí dieťa s čiernou pleťou. Tento jav môže byť spôsobený rôznymi faktormi, ktoré si zaslúžia hlbšiu analýzu. Jedným z najčastejších, no často mylných vysvetlení je nevera jedného z rodičov. Hoci je táto možnosť reálna, je dôležité zvážiť aj iné vedecké vysvetlenia. Genetická mutácia, atavizmus (návrat k vlastnostiam predkov), genetický mozaicizmus alebo vzácne genetické kombinácie - to všetko sú možné príčiny.
