Národná zoologická záhrada Bojnice, známa aj ako Národná zoo Bojnice alebo bojnická zoologická záhrada, je najstaršou a najnavštevovanejšou zoologickou záhradou na Slovensku. Pre verejnosť bola otvorená 1. apríla 1955. Jej súčasná rozloha je 41 hektárov, z čoho viac ako polovicu tvorí expozičná časť. Areál zoo sa nachádza v rekreačnom prostredí kúpeľného mesta Bojnice.
Národná zoo Bojnice je jedinou štátnou zoologickou záhradou na Slovensku, jej zriaďovateľom je Ministerstvo životného prostredia SR. V rámci svojich aktivít vystavuje živé exponáty, chová ohrozené druhy zvierat, výchovne a edukačne vplýva na verejnosť v oblasti životného prostredia a ochrany biodiverzity, spravuje Národné záchytné centrum pre zhabané a zaistené živočíchy. Odborní pracovníci aktívne spolupracujú s orgánmi CITES, Štátnou ochranou prírody SR, vysokými školami a množstvom iných odborných organizácií v rámci ochrany prírody a životného prostredia. Zabezpečuje trvalú starostlivosť o hendikepované živočíchy v rámci prevádzky rehabilitačnej stanice pre zranené vzácne živočíchy z prírody a v neposlednom rade poskytuje návštevníkom relax a oddych.
Bojnická zoologická záhrada bola prvou zoo na Slovensku a desiatou v poradí v bývalom Československu. Na začiatku v nej pracovalo 7 ľudí: riaditeľ, zootechnik, účtovníčka, technický vedúci, dvaja ošetrovatelia zvierat a nočný strážnik. Prvým riaditeľom sa stal Gustáv Cmarko.
V rámci ochrany európskej fauny Národná zoologická záhrada Bojnice dlhodobo spolupracuje na viacerých projektoch záchrany ohrozených druhov živočíchov na Slovensku ako aj v zahraničí. K najvýznamnejším patrí spolupráca s Tatranským národným parkom pri výskume a imobilizácii kamzíka tatranského (Rupicapra rupicapra tatrica), a veľmi aktívna spolupráca pri výskume rysa karpatského (Lynx lynx carpathicus) na Slovensku. Súčasťou tohto projektu je v poslednom období úspešná rehabilitácia jedincov z prírody a ich následná reintrodukcia. Nzoo Bojnice tiež spolupracovala na projekte LIFE Lynx, ktorého cieľom bolo obohatenie populácie rysa karpatského v Dinárskom pohorí a juhovýchodných Alpách pred vyhynutím a jej zachovanie v dlhodobom horizonte. Národná zoo Bojnice sa podieľa aj na záchrane ohrozených druhov svetovej fauny, podporila napríklad reintrodukciu v prírode vyhynutého bažanta Edwardsovho (Lophura edwardsi) odoslaním dvoch odchovaných jedincov priamo do Vietnamu v spolupráci s pražskou zoo.
Národná zoo Bojnice prezentuje jedinečnú kolekciu zvierat z celého sveta vo viac ako 360 druhoch s celkovým počtom viac ako 2700 exemplárov. Je to najväčšia kolekcia zo všetkých slovenských zoo. Približne 260 až 280 druhov z tejto kolekcie vystavuje ako jediná zoo na Slovensku, napríklad slony africké či antilopy bongo.
Chovateľské úspechy a medzinárodné členstvo
Medzi najvýznamnejšie chovateľské úspechy v histórii v počte odchovaných mláďat patria napríklad 14 parmovcov kardinálskych (Pterapogon kauderni), 1 perovec kukučí (Synodontis multipunctatus), 80 papuľovcov tyranských (Tyrannochromis nigriventer), 76 papuľovcov zobcovitých (Fossorochromis rostratus), 200 tilapií nílskych (Oreochromis niloticus), 40 pralesničiek azúrových (Dendrobates tinctorius f.).
Národná zoo Bojnice je členom vo významných medzinárodných organizáciách:
- WAZA (Svetová asociácia zoologických záhrad a akvárií)
- EAZA (Európska asociácia zoologických záhrad a akvárií - dočasný člen)
- UCSZOO (Únia českých a slovenských zoologických záhrad)
- WAPCA (Združenie pre ochranu západoafrických primátov)
- EEKMA (Európska asociácia ošetrovateľov a manažérov chovu slonov)
- IZE (Medzinárodná asociácia zoo vzdelávacích pracovníkov)
- Species360 (Medzinárodná databáza zvierat chovaných v zoo)
Vzdelávanie a edukačná činnosť
Národná zoologická záhrada Bojnice realizuje v rámci svojich základných poslaní aj vzdelávanie a výchovu širokej verejnosti. Výučba sa realizuje v areáli zoo a taktiež v priestoroch Centra environmentálnej výchovy (hovorovo nazývaného „Zooškola“). „Zooškola“ bola otvorená ako prvá v Československu a doteraz sa teší veľkej popularite. Ponúka široké spektrum vzdelávacích akcií, výučbových programov od materských škôl až po vysokoškolákov, nevynímajúc seniorov, či skupiny so špecifickými potrebami. Výuka je zameraná na ochranu životného prostredia, biodiverzity, na faunu a flóru celého sveta, ako aj na Slovensku.
História a vývoj
Zoologická záhrada v Bojniciach bola založená na základe uznesenia Rady KNV v Nitre číslo 215/1954-R z 28.12.1954. Po vzore mnohých zoologických záhrad v Českej republike a vo svete bola prvá zoologická záhrada na Slovensku založená 1. januára 1955 a otvorená pre verejnosť 1. apríla 1955. Založenie zoologickej záhrady je spojené s vtedajším Krajským múzeom v Bojniciach, jeho riaditeľom Floriánom Hodálom. Už v roku 1943 bola v hradnom príkopu chovaná divá sviňa menom Mišo - dar od lesníka z Kľačna pre majiteľov lesných pozemkov v Bojniciach. Túto tradíciu neskôr prevzali zamestnanci Krajského múzea v Bojniciach pri vytváraní živého zoologického kútika v priestoroch hradu ako súčasti múzejného oddelenia prírodovedy. Ohlasy návštevníkov boli natoľko pozitívne, že bol už len krôčik k myšlienke samostatnej zoologickej záhrady ako prvej na Slovensku.
Dňa 20. januára 1955 noviny Pravda zverejnili inzerát na novú pozíciu vedúceho novej zoologickej záhrady v Bojniciach. Prihlásili sa tri uchádzači a 1. marca 1955 bol za prvého riaditeľa vymenovaný Ing. Gustáv Cmarko. Druhému uchádzačovi Jánovi Kalužovi bola ponúknutá pozícia zootechnika.
V prvých rokoch existencie zoologickej záhrady v Bojniciach prispelo k jej rozvoju mnoho podnikov, družstiev, vedeckých inštitúcií a škôl. Napríklad zamestnanci Kovosmaltu Trnava vyrobili vo svojom voľnom čase sieť pre zvieratá zoo, Štátny majetok Prievidza zabezpečoval pravidelné dodávky zeleniny pre zvieratá, mladá divá sviňa bola prevezená z Bojníc do Lesníckeho výskumného ústavu vo Zvolene, divá mačka bola darovaná do bojnickej zoo zo Šafárikova.
Zoo Bojnice vo svojej histórii viackrát zmenila vlastníkov. KNV v Nitre nahradil ONV - odbor kultúry v Prievidzi; neskôr Ministerstvo kultúry SR, potom k 1. januáru 1998 Ministerstvo životného prostredia SR. V oblasti vzdelávania zohrala významnú úlohu založenie novej školy 21. novembra 1979 pri príležitosti Medzinárodného roka detí.
Najvýznamnejšou osobnosťou pri založení Národnej zoologickej záhrady Bojnice a počas celej jej histórie bol profesor Ján Kaluža. Bol jedným z kandidátov na pozíciu riaditeľa bojnickej zoo a nakoniec sa stal jej zootechnikom. Začal pracovať v zoo a stal sa významnou osobnosťou v histórii Národnej zoologickej záhrady Bojnice. Stopy jeho práce možno nájsť v každej oblasti činnosti zoologickej záhrady. Presadzoval pravidlo: „Nechceme zvieratá chovať náhodným spôsobom, musíme mať konkrétny cieľ. Naším hlavným cieľom bude československá fauna, ktorá je dostatočne bohatá, zaujímavá, ale pomerne neznáma.“ Poukázal tiež na skutočnosť, že „...obávame sa o slovenskú národnú terminológiu, ktorá ešte nie je stabilizovaná“. Dňa 13. januára 1960 dostala Národná zoologická záhrada Bojnice list od zoo Bratislava s prosbou o „požičanie“ profesora Kalužu, aby im pomohol s procesom zakladania zoo. Toto bolo v skutočnosti jeho posledné pracovné obdobie v Bojniciach. Skúsenosti, ktoré získal v Bojniciach, následne uplatnil v zoo Bratislava, ako aj súčasť svojej literárnej a publikačnej činnosti.
Na začiatku existencie zoo bol vytvorený poradný výbor Krajskej zoologickej záhrady v Bojniciach. Na jeho prvom zasadnutí 29. novembra 1955 členovia výboru hovorili o zmene názvu zo Zoologická záhrada Nitrianskeho kraja v Bojniciach na Zoo Bojnice; tiež sa dohodli na logu zoo znázorňujúcom siluetu hradu v pozadí a jeleňa na povrchu ako jedného z typických druhov našej fauny.
Verejný záujem o zoologickú záhradu bol mimoriadny. V roku 1956 sa počet návštevníkov zvýšil na 110 000, rok 1957 prilákal 141 886 návštevníkov. A počet návštevníkov rástol rok čo rok. Najvyšší počet návštevníkov bol zaznamenaný v roku 1986 - 520 729 návštevníkov. Čo sa týka najvyššieho mesačného počtu návštevníkov, ten bol dosiahnutý v júli 1977, keď do našej zoo prišlo 185 887 ľudí. Dňa 15. júla 2008 zoo v Bojniciach privítala svojho 20-milióntého návštevníka.
Nový pavilón slonov afrických bol slávnostne otvorený v roku 2021. Obyvateľkami sú dve slonice Maja a Gula.
Náučný chodník karpatskej fauny, expozícia vsadená do lesného prostredia, funguje aj ako edukačný prvok, ale aj ako prírodná expozícia pre viaceré druhy z lesného prostredia.