Vianoce patria k najobľúbenejším sviatkom po celom svete, plné rozmanitých ľudových zvykov a tradícií. Na Slovensku sa na Vianoce, sviatky narodenia Ježiša Krista, pripravujeme už štyri týždne dopredu. Počas tohto obdobia nazývaného Advent, ktoré nám v sebe nesie posolstvo očakávania príchodu malého Ježiška, ľudia chodia do kostola, kupujú či pripravujú darčeky pre svojich blízkych, ozdobujú si svoje príbytky dekoráciami. Tradície na Vianoce sú na Slovensku dodnes často dodržiavané a obľúbené. Každý obyčaj má navyše v miestnom folklóre svoj význam. Niektoré zo zvykov na Vianoce prinášajú šťastie a lásku, iné veštia budúcnosť a mnohé súvisia s naším zdravím.
Prvé Vianoce v histórii
Podľa historických záznamov sa prvé Vianoce oslavovali približne v 4. storočí. Ešte pred narodením Ježiša sa ľudia v tomto období stretávali, aby oslávili zimný slnovrat. V Nórsku oslavovali tzv. Yule, Nemci v tom čase volali na slávu boha Odina, Rimania oslavovali Saturnálie, počas ktorých uctievali Saturna, boha poľnohospodárstva. Následne 25. decembra sa konali tzv. Juvenálie, oslavy na počesť detského boha známeho pod menom Mithra. Zmena prišla až s pápežom Júliusom I., ktorý v 4. storočí rozhodol, že Vianoce, teda narodenie Ježiša Krista, budeme oslavovať 24. decembra. Dodnes nie je tak úplne jasné, prečo sa tak rozhodol.
Vianoce boli pre našich predkov najmä priestorom pre bohoslužby, pokánie, ale aj čas pokoja. História nám hovorí, že išlo o obdobie radosti, tradičných zvyklostí a pospolitosti. Ľudia sa spravidla schádzali a rozprávali si najrôznejšie legendy, ktoré vychádzali z folklóru i pohanských povier. Tieto príbehy mali strašidelný nádych, ktorý úzko súvisel s obdobím slnovratu, keď sa verilo, že temné sily navštevujú pozemský svet. O miestami až hororové príbehy v tzv. ”čiernej hodinke” teda nebolo núdza. Najčastejšie sa objavujú legendy v hlavnej úlohe so strašidlami, čertmi a inými mýtickými postavami.
Magický deň: Štedrý deň
Dátum 24. december je široko známy pod pomenovaním Štedrý deň a je spomienkou na bohatú hostinu. V niektorých regiónoch sa tomuto dňu hovorí aj Kračúň, prípadne Vilija. V dávnej minulosti ho niektorí nazývali aj ako Dohviezdny večer. Celý tento deň sa už od nepamäti spája s rôznymi úlohami, prípravou špeciálnych jedál, zvykmi a rôznymi poverami. Gazdiné v niektorých domácnostiach sa do prác zvykli púšťať už krátko po polnoci, aby stihli napiecť do východu slnka. Podľa starých zvykov si ruky zašpinené od prípravy cesta utierali o kmene ovocných stromov vo svojich záhradách, aby si tak zabezpečili dobrú úrodu.
Niet divu, že s prípravou na Vianoce sa neoddeliteľne spája pečenie. Pečivo malo totiž vo vianočných obradoch mimoriadne dôležité miesto. Mnohé domácnosti dodržiavali počas Štedrého dňa pôst - niekto počas dňa nejedol vôbec, iní si dali aspoň niečo malé a ľahké pod zub. Pôst sa skončil až vtedy, keď sa na oblohe ukázala prvá hviezda. Počas štedrovečernej večere sa následne musel každý najesť do sýtosti, pričom z jedál muselo zostať aj na pohostenie návštev.
S 24. decembrom bolo spojených aj niekoľko zvykov, ktoré mali ochrániť celé hospodárstva. Typickým bolo napr. sypanie soli alebo oblátok do studne. Takto si obyvatelia chceli zabezpečiť dostatok čistej vody. Netypickými neboli ani rôzne obrady na odpudenie nechceného alebo pre úrodu škodlivého hmyzu.
Na Štedrý deň by sa mal podľa tradície dodržiavať pôst. Ten by mal trvať do východu prvej hviezdy na oblohe. Matka rodiny by nemala od štedrovečerného stola odbiehať. Všetko čo je potrebné, by malo byť na stole prichystané vopred.
Na štedrovečernom stole by mala horieť svieca, ktorá je symbolom Vianoc.
Vianočným zvykom na Kysuciach je sfukovanie sviece jednotlivými členmi rodiny. Tradícia hovorí, že pokiaľ sa dvíha dym zo sviece rovno, daný člen rodiny bude po celý rok zdravý.
Najväčším sviatkom Vianoc je 1. sviatok vianočný (25. decembra) - deň Kristovho narodenia, i keď história nevie presne určiť, kedy sa naozaj narodil.
Na Štedrý deň sa zvykne držať pôst, ktorý končí východom prvej hviezdy. Deťom sa vravelo, že ak vydržia do večere nič nejesť, uvidia zlatú hviezdu alebo zlaté prasiatko.
Kým deti chystajú vianočný stromček, gazdinky pečú, varia a chystajú rôzne dobroty na štedrovečerný stôl. Medovníčky či iné koláče majú už napečené niekoľko dní dopredu.
Jedlá, ktoré sa podávajú sa líšia podľa zvykov a tradícií v rôznych regiónoch Slovenska. Spravidla však na bohato prestretom štedrovečernom stole nesmie chýbať chlieb, cesnak, med, oblátky, kapustnica, ryba, zemiakový šalát, opekance (pupáky, bobaľky), koláče, ovocie.
Po večeri sa spievajú koledy, rozbaľujú vianočné darčeky, na ktoré sa nielen deti veľmi tešia.
Mnoho ľudí sa zúčastňuje polnočnej omše, aby oslávili narodenie Ježiša Krista a zaspievali si najkrajšiu vianočnú pieseň „Tichá noc, svätá noc“.
Po večeri zvončekom nehlásil príchod Ježiško s darčekmi, ale miestni koledníci, ktorí chodili buď na Štedrý večer alebo na druhý deň.
Obdarúvanie členov rodiny do našich končín dorazilo až koncom 19. storočia, predtým sa ako dary vnímali práve vinše koledníkov a výslužky pre nich.
Štedrý večer sa v minulosti končil účasťou na polnočnej svätej omši, nazývanej aj „utiereň“. Aj táto omša, cesta na ňu i späť bola spojená s množstvom magických úkonov. Väčšinou sa týkali ľúbostnej mágie, ktorá mala dievkam pomôcť zistiť za koho sa vydajú.
Vo Veľkých Uherciach dom nemal ostať po odchode na polnočnú omšu prázdny. Verilo sa, že vtedy prichádzajú do domov duchovia.
Ďalšie dni vianočných sviatkov už nie sú až také bohaté na tradície. Niesli sa najmä v znamení oddychu, pokoja a očakávania nového roka.
Praktizovali sa rozličné úkony na Božie narodenie zabezpečujúce zdravie a prosperitu rodiny - umývanie sa v čerstvo prinesenej vode, do ktorej sa namočili jablká alebo orechy použité pri štedrovečernej večeri, ale aj obchádzanie posvätného štedrovečerného stola so zvieratami.
Slovenské vianočné zvyky a tradície
Zázračné imelo: Medzi častú výzdobu domácností a vianočných stolov patrí imelo, ktoré je známe ako znak túžby po šťastí pre celú rodinu. Za symbol života či zmierenia sa považuje skutočne od nepamäti. Aspoň jedna vetvička by preto nemala chýbať počas Vianoc ani jednej domácnosti. Magickú moc imela posudzovali starí Slovania aj podľa toho, z akého stromu pochádzalo. Napríklad imelo z hlohu a jablone namočené do vína zaháňalo zlých duchov a keď sa dalo dieťaťu pod vankúš, snívali sa mu krásne sny. Naproti tomu imelo z liesky znamenalo, že je nablízku poklad a prútikár, ktorý mal z neho konárik v tvare vidlice, mal zaručené šťastie pri hľadaní vody. Odlišná legenda tvrdí, že imelo bolo kedysi stromom, z dreva ktorého bol zhotovený kríž pre Ježiša Krista. Strom od hanby zoschol, premenil sa na rastlinu a zahŕňa dobrom tých, ktorí pod ňou prejdú. Takisto sa ale hovorí, že imelo nosí šťastie iba tomu, kto je ním obdarovaný a nie tomu, kto si ho kúpi sám. Ak takýmto milým darčekom niekto obdaruje mladý pár, podľa zvykov im praje veľa šťastia, odvahu, lásku a plodnosť. Známou a obľúbenou tradíciou je bozkávanie pod zavesenou vetvičkou imela. Hovorí sa, že tento zvyk sa do sveta rozšíril z Anglicka a patrí všetkým, nielen zaľúbencom. Avšak, ak sa pod vianočným imelom pobozkajú manželské či zaľúbené páry, ide o znak vernej lásky a pevnosti partnerského zväzku.
Adventný veniec patrí k tradíciám Vianoc, jeho korene siahajú do pohanského obdobia a do kresťanských sviatkov sa integroval prevažne v 18. storočí. Umocňuje vianočnú atmosféru v období pred Štedrým dňom, či už je umiestnený v byte na stole alebo zavesený na dverách. Je znamením nádeje a holdom tomu, ktorý prichádza.
U detí je veľmi obľúbený adventný kalendár, ktorý prináša radosť a iskričky v očkách každý deň od 1. decembra.
Príchod Mikuláša, Anjela a Čerta patrí medzi obľúbené zimné tradície, ktoré sa na Slovensku dodržiavajú. Deti každoročne 5. decembra počítajú dni a noci, kedy od neho do svojich vyleštených čižmičiek dostanú množstvo sladkých darčekov. Tie si však musia pripraviť už v podvečer predchádzajúceho dňa a dať si ich vyčistené do obloka, aby si v nich ráno našli očakávané dobroty či iné milé prekvapenie.
13. december je ďalším zaujímavým dňom v predvianočnom období. Sviatok Lucie patrí do série tzv. stridžích dní, ktoré predchádzajú Vianociam. Trvali od Kataríny (25. novembra) do Tomáša (21. decembra). Viazali sa tiež na Ondreja (30. novembra), Barboru (4. decembra), Mikuláša (6. decembra) a Luciu (13. decembra). Ľudia verili, že v tento deň môžu strigy aj uvidieť. Podľa najznámejšej ľúbostnej veštby si na Luciu dievčatá pripravili trinásť lístočkov. Na dvanásť z nich napísali rôzne mužské mená, pričom posledný trinásty zostal prázdny. Lístočky poskrúcali a postupne, počas nasledujúcich dní ich po jednom zničili (pálili). Predposledný lístok spálili na Štedrý deň ráno, a posledný otvorili večer. Meno, ktoré na ňom bolo napísané, malo byť menom budúceho manžela.
Na dedinách považovali sv. Luciu za najväčšiu bosorku. Od Lucie do Vianoc sa naďalej pojedal cesnak a potierali dvere, ale kŕmili ním i kravy. Nemohlo sa priasť, nič požičať a ani vrátiť. Najznámejším zvykom bol Luciin stolček. Gazdovia ich vyrábali aj pre gazdiné, aby na nich mohli sedieť, keď kravu dojili, a aby im striga mlieko neukradla. Lucie boli odeté dievčence v bielom so zamúčenými tvárami a husími pierkami a vymetali tiež všetky rohy kúty v úplnej mlčanlivosti, do okien dávali tekvice s vyrezanými tvárami a horiacou sviečkou.
Predvianočné pôstne obdobie plné zvykov a tradícií začínalo už v novembri. November sa podľa staro-slovenského kalendára volal STUDEŇ a december MRAZEŇ. Naši predkovia pomenovávali mesiace podľa toho, čo bolo pre daný mesiac najpríznačnejšie. Počas mesiaca Studeň vanul studený vietor, padal studený dážď a sv. Toto obdobie je známe tým, že ľudia verili, že počas dlhých zimných večerov vychádzajú von zlí duchovia, či bosorky. Preto sa počas týchto dní chránili cesnakom, jeho konzumáciou, alebo kreslili cesnakové kríže nad dvere domov, príbytkov a maštaliek.
Stridžie dni
- Sv. Martin (11. november): Verilo sa, že ak Martin prichádza symbolicky na bielom koni, prináša tak vlastne sneh. Jednou z tradícií je pečená „martinská hus“. Na Martina bolo známe i svätomartinské pečivo. Piekli sa sladké rožky, rohy, alebo podkovy plnené lekvárom, makom, alebo orechmi.
- Sv. Cecília (22. november): Pred večerom sv. Cecílie sa zhromažďovali rôzne spevácke a hudobné spolky, kde prijímali nových hudobníkov, spevákov.
- Sv. Katarína (25. november): Na Katarínu sa konávali už posledné Katarínske zábavy a tance pred adventom. Chlapci sa obliekali do rôznych kostýmov a tancovali s dievčencami. Na Katarínu sa nemalo pracovať s kolesom, teda ani s kolovrátkom, hrnčiarskym kolesom a ani v mlynoch. Rovnako to bolo aj s pradením, vyšívaním, páraním. Povestné bolo púčkovanie.
- Sv. Ondrej (30. november): V predvečer sviatku skúšali dievčatá, ktorá z nich sa čo najskôr vydá. Na Ondreja ráno chodili pastieri, koniari a všetci čo sa starali o zvieratá a dobytok z domu do domu s taškami cez plece nazvanými visáky na výslužku. Na Ondreja bolo zakázané priasť, podobne ako na Katarínu, aby sa „nezamotal“ vlk medzi ovce. Od Ondreja začína Advent.
- Sv. Barbora (4. december): Na jej sviatok chodievali ženy v bielom a rozdávali deťom darček. "Barborky" boli ženy a dievčatá zahalené do bielych šiat so šatkou na tvári, aby ich nebolo poznať. Taktiež sa nemohlo priasť a párať v tento stridží deň, aby sa statok nepáral, teda neklal. Barborky sa nazývali aj konáriky čerešní, alebo jabloní, ktoré sa dávali opäť do džbánu a dievčatá ich zalievali studenou vodou z potoka, ktorú nosili vo svojich ústach. Ak rozkvitli, dievča, ktoré sa o ne staralo, sa budúci rok malo vydať.
- Sv. Mikuláš (6. december): Mikuláša v našich koncoch sprevádzal aj čert aj anjel. Čert predstavoval zlo a naháňal strach, aby ľudia ľutovali hriechy a zlé skutky.
- Sv. Tomáš (21. december): Nemohlo sa ísť do hory a priasť. Robili sa zabíjačky, lebo sa verilo, že mäso dlhšie vydrží.
Štedrý deň a jeho zvyky
Na Adama a Evu-Štedrý deň sa polnocou končil pôst i stridžie dni. Ešte pred svitaním sa pieklo rôzne vianočné pečivo, aby bolo hotové pred východom slnka. Piekli sa figúrky zvierat z dvora, makovníky, medovníky, štedráky, orechovníky, roháče, praclíky zvané perace, obradové pečivá, chleba, posúchy a opekance, či kysnuté koláče. Gazdina si utierala ruky od cesta o kmene ovocných stromov, aby dobre rodili.
Chystal sa stôl. Pod stôl sa dávala sekera, aby kto na ňu stupil bol celý rok šťastný. Ovíjala sa okolo stola reťaz, aby rodina držala súdržne pohromade. Nad stolom býval ešte slamený dožinkový veniec, až neskôr bol nahradený čečinou, alebo vysiacim vianočným stromčekom.
V lavóriku sa do polovičných orechových škrupiniek dali malé kúsky sviečok a nechali plávať na vode. 1ks pre každého člena rodiny. Ak plávali na hladine, znamenalo to zdravie a šťastie, ak sa potopili a sviečka zhasla znamenalo to pravý opak. Pod tanier sa dával peniaz, alebo rybie šupinky.
Chlieb, ktorý sa položil na stôl, mal ostať nedotknutý až do Nového roka. Na stole býval aj kôš, či sito naplnené plodinami, ktoré dopestovali sami.
Veštili podľa cibuľového kalendára z 12 cibuľových lupienkov, 12 mesiacov roku, ktoré sa solili. Koľko každý lupienok pustil do druhé dňa Božieho narodenia, toľko vlhka malo byť v danom mesiaci v budúcom roku.
Robili sa obety, vode a vetru, kedy sa pár omrviniek hodilo do daného živla.
Ak sa objavila prvá hviezda na oblohe mohlo sa začať večerať. Najprv sa rozkrojilo jabĺčko, ktoré keď malo 5-cípu hviezdu z jadrovníka znamenalo zdravie a šťastie. Ak tam bola 4-cípu hviezda v tvare kríža znamenalo to trápenie a choroby. Jablko sa nakrájalo na toľko kúskov, koľko bolo členov rodiny, a každý zjedol svoj kúsok. 12 jadierok, 12 mesiacov v roku sa namočilo do vody a koľko ich vyplávalo toľko mesiacov malo byť suchých v ďalšom roku.
Jedli sa oblátky s medom a cesnakom a gazdiná medovým prstom urobila všetkým krížik na čelo. Rozlúskol sa i oriešok, ak bol zdravý, tak mali byť všetci zdraví i na ďalší rok, ale ak bol červivý znamenalo to nepríjemnosti. Oriešky sa hádzali aj do každého kúta.
Jedávala sa šošovičná polievka, ktorá znamenala hojnosť a peniaze. Inde zase kapustnica s hríbmi, či kyseľ, obilninová kyslá polievka. Jedli sa i opekance s makom, keďže bol ešte pôst. Pôvod zvyku jedenia ryby siaha do kresťanstva, kedy ryba bola a je jeho symbolom, a rovnako bola pôstnym jedlom, ale jedávala sa väčšinou len v panských domoch. Mäso sa mohlo jesť až po pol noci.
Štedrovečerná večera sa väčšinou skladala z viacerých chodov, zo siedmich, niekde až deviatich. Niekde sa dodržiavala tradícia zjesť z každého jedla len tri sústa. Nachystaný čakal i tradičný štedrák. Popíjala sa pálenka, alebo hriatô. Nezabúdalo sa s jedlom ani na dobytok a hydinu.
Darčeky sa v začiatku vôbec nedávali, a ak tak len formou jabĺčka, orieška, či medovníka.
Oheň ako taký mal veľký význam najmä v tento deň. Mal ochrannú moc pre celú rodinu, ktorá sa zdržiavala najmä doma. Najprv sa nabrala voda a poumýval sa ňou každý jeden člen domácnosti. Až následne potom sa mohol založiť úplne nový oheň, v úplne vyčistenej peci z nových polienok.
Známym zvykom vo všetkých regiónoch Slovenska je vložiť pod obrus na štedrovečernom stole šupinu z kapra. Tá symbolizuje peniaze a hojnosť a zabezpečuje, aby vám nasledujúci rok nechýbali peniaze.
Rovnako veľmi rozšíreným vianočným zvykom je hádzanie orechov do rohov izieb.
Oblátka potretá cesnakom a medom je azda to najtradičnejšie pri štedrej večeri.
Rovnako ako pri oblátke s medom a cesnakom, aj medový krížik na čele symbolizuje zdravie, pokoru a dobrotu.
Pred štedrou večerou sa tradične krája jabĺčko na polovicu. Pokiaľ sa v strede jabĺčka vytvorí hviezda, znamená to, že členovia rodiny budú zdraví.
Pri prestieraní štedrovečerného stola sa zvykne prestrieť jeden tanier s príborom navyše. Tento tanier je podľa zvyklostí prestretý pre náhodných pocestných.
Táto tradícia je bezpochyby jednou z najobľúbenejších.
Púšťanie lodičiek vo forme orechových škrupín patrí zrejme k najobľúbenejším tradíciám pre deti. Do orechovej škrupiny sa vloží sviečka (napríklad skrátená tortová sviečka) a “lodička” sa spustí do lavóra.
Hoci je hádzanie črievičkou prezentované ako zvyk pre nezadané (a najmä vydajachtivé) dievčatá, nie je tomu úplne tak. Údajne sa tak vyháňali čerti a zlé magické sily, a dom sa tak na nový rok od týchto negatívnych síl očistil. A ako je to s tou svadbou? Nevydaté dievčatá sa postavia chrbtom k dverám s črievičkou v ruke a topánku hodí za chrbát. Topánka smerujúca špičkou z dverí znamená odchod z domova a svadbu. Špička smerujúca niekam inam dievčaťu predpovedá, že zostane ešte jeden rok doma.
Práve lámaním posvätené oblátky klasicky začínalo slávnostné hodovanie. Oblátky sa opekali v mosadzných kliešťach na ohni, na ktorých boli zobrazené sviatočné motívy. Od 15. storočia piekol oblátky miestny učiteľ alebo kostolník. Klasické vianočné oblátky ale zakúpite v každom obchode.
Svoj pôvod má liatie olova v starovekom Grécku a údajne z olova veštili už starí Kelti. Prvé záznamy o tejto vianočnej tradícii pochádzajú až zo začiatku 18. storočia z rakúskych a nemeckých krajín. Ľudia verili, že tvar, ktorý získali, odhalia tajomstvo budúcnosti. Napríklad rovné pravidelné čiary znamenajú život bez zmien a v pokoji, naopak tie vlnité najrôznejšie zmeny.
Za koldu sa všeobecne platí akákoľvek pieseň s vianočnou tematikou. Kolískou kolied a Vianoc je považovaný stredovek a raný novovek. V tomto období vzniklo množstvo vianočných piesní, ktoré si určite pamätáme ešte zo školských lavíc. V slovenských ľudových piesňach sa často objavuje pastorálna tematika, folklór i obyčajný život dedinských ľudí.
Viete si vôbec Vianoce predstaviť bez vianočných trhov? V každom meste aj na dedine pravidelne prebiehajú vianočné trhy nielen s možnosťou ochutnania tradičných pokrmov a nápojov, ale aj s ukážkou ľudových remesiel. Okrem toho tu určite zaobstaráte aj množstvo vianočných dekorácií, originálnych darčekov, ale aj tradičných doplnkov - napr. drevené betlehemy a ozdoby. Slováci navyše veľmi radi cestujú aj do zahraničia na vyhlásené vianočné trhy.
Jasličky a betlehemské hry
K jedným z najkrajších ľudových zvykov patrili celosvetovo známe betlehemské hry. Najčastejšie v nich vystupovalo 5 postáv - bača, traja valasi a anjel. Autorom prvého betlehemu bol údajne František z Assisi. Na jeho rozkaz vznikli živé jasličky v jaskyni na pahorku neďaleko talianskeho Greccia. Práve na tomto mieste bola slúžená aj prvá polnočná omša, ktorá dnes už neodmysliteľne patrí k Vianociam. Jasličky spravidla pozostávali z podrobnej inštalácie postáv Márie, Jozefa a novorodeného Ježiška. Naokolo nich boli v prostredí maštale rozostavané postavy troch kráľov a domácich zvieratiek. Takto vyskladaná scéna približovala bežnému, často negramotnému obyvateľstvu to, čomu boli vianočné sviatky zasvätené.
Tradícia vianočných betlehemov sa rozšírila vďaka Františkovi z Assisi. V roku 1223 pripravil v talianskom meste živý betlehem, čím chcel veriacim sprítomniť atmosféru Vianoc a chudobu, do ktorej sa Ježiš narodil. Sedliaci z dediny hrali Jozefa a Máriu, vedľa jasličiek stáli živé zvieratá. Ľudia začali túto scénu doma opakovať, aby si pripomenuli myšlienku Vianoc.
Sviatočné ľudové divadlá
Príjemnú sviatočnú atmosféru medzi 24. decembrom až 6. januárom pomáhali v minulosti dotvárať vianočné hry v podaní ľudových divadiel. Najčastejšie vychádzali z biblických motívov, pričom historickým impulzom k ich vzniku boli tzv. ludi Nativitatis - hry o narodení Krista pôvodne ešte z 11. storočia. Vianočné hry mali bohato rozvinutý dej, najčastejšie veršovaný text a dotvárať ich pomáhala aj improvizácia, ktorá bola silne poznačená humorom.
Prvý a druhý sviatok vianočný
V minulosti sa prvý sviatok vianočný považoval za Nový rok. Populárnym zvykom bolo, aby niektorý člen domácnosti priniesol skoro ráno čerstvú vodu z potoka s pozdravom: „Daj, Bože, dobrý deň, prvšia voda než oheň, narodil sa Ježiško v tento deň.“ V tejto vode sa následne všetci poumývali a hodili do nej aj pár mincí. Aj vinšovanie a chodenie na návštevy malo v tento deň svoju tradíciu, avšak prísť mohli len blízki príbuzní. Pustiť do domu niekoho cudzieho bolo zakázané.
Svoje zvyky si roky niesol aj druhý sviatok vianočný. Keďže od začiatku decembra do prvého vianočného sviatku boli zakázané zábavy, ľudia zasvätili 26. december veľkým zábavám, ktoré dodnes poznáme ako tzv. Štefanské zábavy. Mládenci na Štefana obchádzali domácnosti s dievčatami, vinšovali, pozývali na zábavu a zároveň zbierali peniaze na zaplatenie muzikantov a naturálie na občerstvenie.
Odkiaľ prišli darčeky?
Dodnes sa žiadnemu historikovi nepodarilo zistiť, odkiaľ sa do sveta rozšírila tradícia dávania vianočných darčekov. Údajne však môžeme s istotou povedať, že aspoň drobnosti sa pod stromčekom rozdávali aj v najchudobnejších rodinách. Už Traja králi Gašpar, Melichar a Baltazár priniesli Ježiškovi dary, no darčeky sa objavovali aj skôr, konkrétne počas vyššie spomínaných Saturnálií.
Typ darčeka záležal hlavne od majetku danej osoby či rodiny. Do daru sa dávali zvieratá ako napr. papagáje, rôzne parfumy, hračky pre deti, oblečenie a dokonca aj špáradlo z rybacej kosti. V dnešnej slovenskej kultúre deti veria, že im darčeky nosí Ježiško, v iných kútoch sveta to ale môže byť aj Dedo Mráz, Otec Vianoc či Santa Claus. Napríklad v Taliansku darčeky rozdáva striga La Befana, pričom v severských krajinách ako Nórsko a Švédsko sa považuje za nositeľa darčekov vianočná koza menom Julbukk.
Vianočné darčeky sú symbolom biblického príbehu o troch kráľoch, ktorí priniesli dary Ježiškovi. Tradícia rozdávania darčekov však siaha hlbšie do histórie, k starorímskemu sviatku Saturnálií, kde sa obdarovávali deti hračkami a inými predmetmi.
Symbolika darčekov
- Hračky pre deti
- Príbory
- Oblečenie
- Šperky
- Exotické zvieratá (v minulosti)
- Parfémy (v minulosti)
Sets from Slovakia and Australia
Vianočné stromčeky s LED osvetlením sú NOVINKOU posledných rokov. Vianočné osvetlenie je zabudované priamo v konároch stromčeka vďaka čomu už nikdy nebudete mať starosť s vešaním svetielok na stromček. Každý stromček je vybavený SMART adaptérom a tak môžete svoje osvetlenie na stromčeku ovládať jednoducho pomocou aplikácie, ktorú si stiahnete do mobilu.
Zdobenie vianočného stromčeka má korene v starovekých germánskych sviatkoch. Vianočný stromček dokonca kresťania dlho zakazovali, pretože sa nijako netýkal oslavy narodenia Ježiša. Na Slovensku sa udomácnil koncom 19. storočia. Tradícia vianočných betlehemov sa rozšírila vďaka Františkovi z Assisi.
Vianočné piesne a koledy sú kombináciou kostolných spevov a ľudových piesní. Na popularite začali naberať až v 19. storočí. Asi dve najznámejšie vianočné piesne sú Tichá noc, ktorú v roku 1818 napísali Mohr a Gruber pre rakúsky kostol sv. Mikuláša v Obendorfe, a Jingle Bells, ktorú zložil James Lord Pierpont, pôvodne pod názvom One Horse Open Sleigh. Kuriozitou je, že pieseň bola pôvodne napísaná k Vďakyvzdaniu.
Za zmienku stojí aj báseň „Návšteva sv. Mikuláša,“ známa aj ako „Bola noc pred Vianocami“ podľa svojho prvého riadku. Sv. Mikuláš dáva dary dievčatám.
Výsledkom literárnej fikcie je aj sob Rudolf. Pôvodná idea je asi z Odinovej jazdy, no súčasnú podobu mu dala báseň od Roberta L. Maya - jeho cieľom bolo nalákať ľudí do istého obchodu.
Jeden pokrm však stojí za zmienku - Vianočné polienko. Ide o sladkú rolku, ktoré vyzerá … ako polienko. Yule log (polienko). Yule bol sviatok, ktorý v týchto častiach sveta predchádzal Vianociam (v mnohých oblastiach dokonca tento názov petrval). Historici ho spájajú až s bohom Odinom. Začínala zima a bolo treba sa zamyslieť, ktorú časť dobytka budú ľudia kŕmiť cez zimu a koho môžu rovno zakáľať. Zvyk bol najprv doniesť čo najviac polien, z nich založiť oheň, ktorý kým trval, tak sa hodovalo. Keď sa však ľudia začali presúvať do domčekov s pieckami, na spaľovania obrovských kusov dreva už nebolo miesto - namiesto toho si teda polienka upiekli z cesta. Ak teda pečiete vianočné polienko aj vy, vedzte, že nadväzujete na najstaršie európske tradície.
Vianočné stromčeky s LED osvetlením sú novinkou posledných rokov. Vianočné osvetlenie je zabudované priamo v konároch stromčeka vďaka čomu už nikdy nebudete mať starosť s vešaním svetielok na stromček. Každý stromček je vybavený SMART adaptérom a tak môžete svoje osvetlenie na stromčeku ovládať jednoducho pomocou aplikácie, ktorú si stiahnete do mobilu.
Na Slovensku sa vianočné tradície a zvyky dodnes často dodržiavajú a sú obľúbené. Každý obyčaj má navyše v miestnom folklóre svoj význam. Niektoré zo zvykov na Vianoce prinášajú šťastie a lásku, iné veštia budúcnosť a mnohé súvisia s naším zdravím.
Vianočná výzdoba - Pre advent je samozrejme typická výzdoba a dekorácie.
Zdobenie stromčeka - Kto by nepoznal túto tradíciu? Vianočný stromček sa na Slovensku zdobí približne od 19. storočia a jeho vzhľad sa výrazne premenil.
Jadierka v tvare hviezdičky znamenajú zdravie.
Šupina z kapra je symbolom bohatstva. Mala údajne prinášať hojnosť aj peniaze.
Vianočné vinše na pohľadniciach, či vianočné priania v sms správach potešia azda každého z nás. Pocit, že na nás niekto myslí aj počas najkrajších sviatkov v roku zahreje na duši a dokáže znásobiť krásnu, vianočnú atmosféru.
Blíži sa čas Vianoc a vy neviete ako zabaviť svoje ratolesti? Čo pod stromček? Aj vám už došli nápady na vianočné darčeky pod stromček? Neustále premýšľate, čím obdarovať svoju rodinu a blízkych?
Vianoce sú jedným z najglobálnejších sviatkov a treba si uvedomiť, že kánon neexistuje, Vianoce sa menia v čase aj priestore.
O čom sú Vianoce? Pôvodný význam Vianoc sa spoja s narodením Ježiša. Čo bolo na Ježišovi také dôležité, že ho ľudia takmer všade na svete oslavujú aj po viac ako 2000 rokoch?
Ježišova matka Mária je jednoduché mladé dievča. Môže mať okolo 16 rokov a ako jej rovesníčky, aj ona je pripravená na vydaj. Mária a jej snúbenec Jozef pochádzajú z Nazareta. Nečakaná návšteva anjela však radikálne mení ich život. Napriek tomu, že Mária s Jozefom ešte spolu sexuálne nežijú, Boh spôsobí, aby Mária otehotnela. Mária prijíma túto úlohu od Boha s pokorou a dôverou. Jozef sa stáva nevlastným otcom a ochrancom zvláštneho dieťaťa, ktoré na pokyn anjela pomenujú Ježiš. V Biblii často vidíme, že mená majú hlbší význam. Meno Ježiš napríklad znamená, „Boh zachraňuje“.
Ježiš sa narodil asi 140 kilometrov od Nazareta, v mestečku Betlehem. Jozef a Mária tam idú na príkaz panovníka, aby sa zapísali do vtedajšieho registra obyvateľstva. Cesta pešo im trvá niekoľko dní a Mária je v tom čase už vo vysokom štádiu tehotenstva. Mesto je plné pocestných, ubytovne praskajú vo švíkoch, Jozef a Mária nachádzajú len provizórne útočisko, pravdepodobne v prístrešku pre zvieratá.
Pastieri navštívia Ježiša ako prví. Uprostred noci sa im zjavia anjeli a povedia im o tomto mimoriadnom dieťati.
Byť pastierom nebolo veľmi vychytené zamestnanie, pastierov považovali za spodinu spoločnosti. I keď ich tradícia nazýva kráľmi, Biblia ich spomína ako „mudrcov z východu“. Možno sú to mágovia, učenci alebo naozaj králi. Pravdepodobne však ide o vzdelaných mužov, ktorí sa zaoberajú astronómiou. Dôvodom ich putovania je zvláštna hviezda. Chápu ju ako znamenie príchodu nového kráľa a chcú sa s ním stretnúť. Hviezda ich dovedie do Izraela.
O týchto mužoch vieme veľmi málo. V priebehu rokov dostali mená: Melichar, Gašpar a Baltazár. Tieto mená však v Biblii nenachádzame. Vlastne ani nevieme, či boli traja - mohlo ich byť pokojne aj dvanásť, ako to býva na Oriente zvykom.
Hviezda hrá vo vianočnom príbehu dôležitú úlohu. Zvláštny úkaz na oblohe privedie mudrcov priamo k Ježišovi. Naozaj existovala takáto „hviezda“? Takmer všetci astronómovia sa dnes zhodujú: áno! Čo presne ľudia v tom čase videli na oblohe, zostáva nejasné. Mohla to byť konjunkcia dvoch planét alebo Halleyho kométa.
Vianočný betlehem zvyčajne obsahuje pestrú zbierku zvierat, od ovečiek až po ťavy. Úprimne, nevieme, či tam boli nejaké zvieratá, keďže Biblia žiadne nespomína. Opisuje iba to, ako novonarodený Ježiš leží v jasliach - v žľabe s krmivom.
Vo vianočnom príbehu majú dôležité miesto aj anjeli: zjavia sa Márii, Jozefovi aj pastierom.
Ježišovo narodenie je také dôležité, že od neho odvodzujeme celý náš letopočet. T. j. prvý rok od jeho narodenia označujeme ako 1. rok po Kristovi (resp. 1. rok nášho letopočtu). Zdá sa však, že pri výpočtoch nastal omyl a že to bolo o 4 - 6 rokov skôr, ako si mysleli naši predkovia. Nevieme, ktorý rok to presne bol, a asi to nebolo ani 25. decembra. December je aj v Izraeli príliš chladný na to, aby v tom čase pastieri nocovali vonku s ovcami.
A ako vlastne poznáme tento príbeh, keď sa to stalo tak dávno? Pretože je zapísaný v Biblii. Biblia je pre kresťanov najdôležitejšou knihou na svete. V prvej časti, Starej zmluve, sa dočítame o počiatkoch ľudstva, o tom, že sme hriešni, aj o Záchrancovi, ktorého sľúbil ľuďom Boh. Tieto proroctvá sa naplnili práve príchodom Ježiša. Druhú časť Biblie, Novú zmluvu, napísali Ježišovi priatelia a nasledovníci.
Zdá sa, že v betleheme chýba jedna dôležitá vianočná postava: Santa! Dôvod je jednoduchý: nemá nič spoločné s pôvodným vianočným príbehom. Legendu o Santovi alebo Mikulášovi priniesli do USA holandskí osadníci. Tu sa zmiešala s nemeckou tradíciou rozdávania darčekov a neskôr sa stala svetoznámou najmä vďaka firme Coca-Cola.
Vianočný príbeh, ako ho prinášajú mnohé médiá a filmy, je často prikrášlený a zromantizovaný. Ako kresťania však veríme, že udalosti, o ktorých čítame priamo v Biblii, sú skutočne pravdivé. Narodenie Ježiša, Božieho Syna, je pre nás veľkým dôvodom na radosť a oslavu. Na detailoch vianočného príbehu až tak nezáleží. Dôležité je jeho posolstvo.
Boh, ktorý sa zdal vzdialený, sa zrazu stal malým zraniteľným dieťaťom. Nikdy predtým nebol tak blízko k nám, obyčajným ľuďom.
