Budhizmus pre deti: Cesta k múdrosti a pokoju

Budhizmus je cesta k duchovnému precitnutiu. Zakladateľom budhizmu bol princ Siddhártha Gautama, neskôr známy ako Budha.

Siddhártha Gautama nazeral na postavenie ľudstva najmä ako lekár. Našiel choroby, chátranie a smrť. Dobre si uvedomoval, že existujú aj radosti a potešenia, ale spoznal, že tieto hodnoty nie sú trvalé. Všetky veci v živote sú nestále alebo dočasné. Tak radosť prináša vedomie nestálosti a smrť pocity strasti a trýzne.

Budhizmus je filozofický systém založený na učení Buddhu Šakjámuniho, je jedno z najrozšírenejších svetových nábožensko-filozofických hnutí. S 300 až 500 miliónmi vyznávačov, najmä v Ázii, ponúka budhizmus viac než len náboženstvo - je to životná filozofia, návod pre rozvoj múdrosti, súcitu, znášanlivosti a pokoja. Hoci je niekedy označovaný ako ateistické náboženstvo, pretože nepozná osobného boha, budhisti veria v mravný zákon, znovuzrodenie a osvietenie.

Tento článok je určený pre deti a ich rodičov, aby im priblížil základy budhizmu jednoduchým a zrozumiteľným spôsobom. Príbehy sú pre deti najlepším spôsobom, ako pochopiť zložité koncepty. Podobne ako zbierka "Buddhovy pohádky na dobrou noc", aj tento článok ponúka pohľad na budhistickú múdrosť prostredníctvom príbehov a myšlienok, ktoré sú ľahko pochopiteľné pre najmenších.

Kto bol Budha?

Budhizmus je odvodený od mena Budha, čo nie je meno, ale titul znamenajúci "prebudený". Prebudený v zmysle porozumenia Dharme, univerzálnej pravde, ktorá je spoločná pre všetkých. Dharma, Budha a sangha (spoločenstvo veriacich) tvoria Triratnu, „tri drahokamy“ budhizmu.

Siddhártha Gautama sa narodil ako princ, ale uvedomoval si, že podmienené skúsenosti nemôžu priniesť trvalé šťastie ani ochranu pred utrpením. Preto sa vydal na cestu hľadania osvietenia.

Cesta princa Siddhárthu

India v čase Budhu bola veľmi duchovne otvorená. Budha sa narodil do kráľovskej rodiny na území dnešného Nepálu, blízko hraníc s Indiou. Už keď vyrastal, bol mimoriadne inteligentný a súcitný. Vysoký, silný a pekný. Budha patril do kasty bojovníkov. Predpovedalo sa, že sa stane buď veľkým kráľom, alebo duchovným vodcom. Keďže jeho rodičia chceli pre svoje kráľovstvo mocného vládcu, snažili sa zabrániť Siddhárthovi vidieť neuspokojivú povahu sveta. Obklopovali ho všetkými druhmi rozkoše. Zrazu, vo veku 29 rokov, bol konfrontovaný s nestálosťou a utrpením. Na vzácnom výlete zo svojho luxusného paláca uvidel niekoho zúfalo chorého. Na druhý deň uvidel zúboženého starca a nakoniec mŕtveho človeka. Bol veľmi rozrušený, keď si uvedomil, že staroba, choroba a smrť prídu po každého, koho miloval. Nasledujúce ráno princ prešiel okolo meditujúceho, ktorý sedel v hlbokom tranze. Keď sa ich oči stretli a mysle sa spojili, Siddhártha sa zastavil, hypnotizovaný. Šesť rokov sa Siddhártha túlal v lese. Od múdrych učiteľov sa naučil hlbokej meditácii a s piatimi jogínmi praktizoval pôst a askezu. Myslel si, že toto je cesta k večnému šťastiu, znášal najväčšiu bolesť zo všetkých, ale nenašiel žiadne odpovede. Povedal: „Nenašiel som pokoj v palácovom živote. Ani v strohom živote som nenašiel pokoj." Blízko smrti prijal od mladého dievčaťa misku ryžového mlieka a znovu nabral silu. Sidhárta ukončil askézu. Stále však nebol spokojný, lebo nenachádzal odpovede na svoje otázky. No niečo sa vtedy stalo. Všetko do seba zapadlo a dalo zmysel. Stalo sa to na mieste Bóghaja, v prvú noc splnu v mesiaci vesahka pod figovníkom. Ďaleko od túžob, ďaleko od nešťastných vecí som dospel k prvému zahĺbeniu, naplnenému radosťou a šťastím. Vďaka tejto spomienke som si uvedomil, že TOTO je skutočná cesta k prebudeniu. K tomuto poznaniu dospel ešte pred polnocou tej noci a to, že človek je spútaný v celom kolobehu znovuzrodení. Opäť tu máme typický budhistický pojem znovuzrodenie - „samsára". Keď sa brieždilo, Budha prišiel na najdôležitejšie učenie, a to ako možno prekonať bolesť.

Štyri vznešené pravdy

Práve v Sarnáte, v jeleňom háji, Budha kázal o štyroch vznešených pravdách:

• Utrpenie (Dukkha): Život je plný utrpenia. Narodenie, staroba, choroba, smrť, smútok, bolesť, zúfalstvo - to všetko sú formy utrpenia.
• Pôvod utrpenia (Samudaya): Utrpenie pochádza z túžby, žiadostivosti a nevedomosti.
• Ukončenie utrpenia (Nirodha): Utrpenie je možné ukončiť potlačením túžby a dosiahnutím osvietenia.
• Cesta k ukončeniu utrpenia (Magga): Cesta k ukončeniu utrpenia vedie cez ušľachtilú osemdielnu cestu.

Ušľachtilá osemdielna cesta

Ušľachtilá osemdielna cesta je návod, ako žiť život v súlade s budhistickými princípmi. Pozostáva z:

1. Správne porozumenie: Pochopenie štyroch vznešených právd.
2. Správne myslenie: Rozvíjanie lásky, súcitu a nezištnosti.
3. Správna reč: Hovorenie pravdy, vyhýbanie sa ohováraniu a hrubým slovám.
4. Správne konanie: Dodržiavanie etických princípov, vyhýbanie sa ubližovaniu.
5. Správne živobytie: Zarábanie na živobytie spôsobom, ktorý neškodí iným.
6. Správne úsilie: Usilovanie sa o rozvoj dobrých vlastností a prekonávanie zlých.
7. Správna všímavosť: Byť si vedomý svojich myšlienok, pocitov a činov.
8. Správne sústredenie: Rozvíjanie schopnosti sústrediť sa prostredníctvom meditácie.

Desať budhistických rád pre šťastný život

Mnísi počas života vytvorili stovky pravidiel, ktoré majú pomáhať bežným ľuďom v každodennom živote.

• Prijímaj všetko tak, ako to je: Niektoré veci sa v živote zmeniť nedajú, a preto je jednoduchšie ich prijať.
• Nevyhľadávajte potešenie len kvôli potešeniu samotnému: Kľúč ku šťastiu je ukrytý v tom, že robíte to, čo vás baví.
• Nespoliehajte sa na čiastočný pocit: Nespoliehajte sa na to, čomu neveríte.
• Neľutujte svoje činy: Ak ste v nejakej chvíli niečo urobili, asi ste na to mali nejaký dôvod.
• Nezáviďte: Závisť v živote iba ubližuje, a to vám aj iným.
• Nikdy nebuďte smutní kvôli odlúčeniu: Počas života nám ľudia do cesty prichádzajú a zároveň aj z nej odchádzajú.
• Nehnevajte sa a nenariekajte: Ak sa budete v živote iba sťažovať a nariekať, že sa nemáte tak, ako ste sa mať chceli, tak nič tým nezmeníte.
• Zbavte sa majetku, ktorý už nepotrebujete: Ak vlastníte majetok, ktorý už nepotrebujete, je zbytočné si ho len tak nechávať.
• Nebojte sa smrti: Báť sa smrti je to isté, ako sa báť života. Smrť podľa nich k životu patrí.
• Nikdy neschádzajte zo svojej cesty: Každý prichádza na svet z nejakého dôvodu.

Dve hlavné školy budhizmu

Po Budhovej smrti sa budhizmus naďalej šíril. Šírilo ho spoločenstvo mníchov. Určite ste už počuli spojenie Théreváda alebo Mahájána. Dve hlavné školy budhizmu - théravádu a mahájánu - treba chápať ako rôzne vyjadrenia toho istého učenia, toho istého historického Budhu.

Siddhartha Gautama sa narodil ako hinduistický princ niekde okolo roku 480 - 623 pred Kristom (účty sa líšia). Podľa legendy Siddharthov otec počul proroctvo, že jeho novorodenec sa stane náboženským vodcom namiesto toho, aby zaujal svoje právoplatné miesto na tróne, aby ho nahradil. Kvôli tomu kráľ pred svojím synom tajil akúkoľvek formu ľudského utrpenia. Siddhártha bol obklopený luxusom a výsadami a každému v paláci bolo zakázané diskutovať o akomkoľvek type choroby, utrpenia alebo smrti. Hovorí sa, že vo veku 29 rokov dostal Siddhártha povolenie vydať sa mimo palác. Na svojej ceste videl Siddhártha starého muža, chorého a mŕtveho muža, čo ho veľmi znepokojilo. Keď Siddhártha pokračoval vo svojej ceste, uvidel mnícha, ktorý žil ako askéta bez domova a majetku, a napriek tomu bol tento muž šťastný. To Siddhártha zaujalo a práve vtedy sa rozhodol vzdať sa života princa, aby hľadal zmysel života a ako ukončiť utrpenie a nájsť šťastie. Siddhártha sa vydal študovať od najväčších majstrov jogy a meditácie v krajine. 6 rokov praktizoval extrémnu formu pôstu a meditácie, pričom nežil len zo semien, ktoré mu fúkali do lona. Na konci 6 rokov si Siddhártha uvedomil, že nenašiel odpoveď na zmysel života. Siddhártha dospel k presvedčeniu, že cesta k šťastiu leží niekde medzi životom v extrémnom luxuse, ktorý zanechal, a jeho súčasným životom v extrémnej chudobe. Sedel pod figovníkom s listami v tvare srdca a niekoľko dní meditoval. Prostredníctvom svojej meditácie mal Siddhártha zjavenie a stal sa osvieteným. Začal chápať, že odpoveďou na životné utrpenie je ukončenie túžby. Veril, že ľudia trpia, pretože chcú, aby veci boli určitým spôsobom, namiesto toho, aby prijali skutočnosť, že sa veci neustále menia. Veril, že s týmto prijatím sa nakoniec stratí strach z choroby, staroby a smrti. Veril, že bez tohto strachu by človek mohol konečne ukončiť svoje utrpenie a nakoniec dosiahnuť nirvánu. Nirvána je transcendentný stav, v ktorom človek nemá žiadne utrpenie, túžbu ani zmysel pre seba. Po tomto osvietení sa Siddhártha stal Budhom. Vyšiel do sveta, aby učil ostatných, čo objavil. Jeho nasledovníci sa nazývali Sangha, budhistická komunita mníchov, mníšok, novicov a laikov.

Prvá vznešená pravda je, že život je plný utrpenia (nazývaného aj dukkha) alebo nespokojnosti. Život bude vždy nespokojný, pretože ľudia sa obávajú nestálosti života a toho, že život nespĺňa ich očakávania. Ľudia sú zasiahnutí túžbou ponechať veci rovnaké. Druhá vznešená pravda je, že dukkha je spôsobená túžbou a skutočnosťou, že ľudia lipnú na svojich túžbach: majetku, ľuďoch a živote ako takom. Ľudia chcú veci, ktoré nemajú, a chcú, aby sa dobré veci v živote, ktoré majú, nikdy nezmenili. Majetky sú však dočasné a ľudia rastú a menia sa a nakoniec starnú a umierajú. Buddha učil, že nemôžete túžiť po stálosti v nestálom svete. Táto túžba vždy povedie k utrpeniu. Tretia vznešená pravda je, že existuje spôsob, ako ukončiť utrpenie. Buddha učil, že keďže sme si sami príčinou svojho utrpenia, musíme byť aj riešením. Ušľachtilá osemdielna cesta, známa aj ako Stredná cesta, je spôsob, ako zmeniť svoje myslenie a dosiahnuť šťastie. Buddha veril, že nasledovanie osemdielnej cesty povedie k šťastiu.

Ďalšou základnou vierou v budhizmus je karma. Karma diktuje, že každá akcia má reakciu, takže vaše dobré skutky budú plodiť dobré veci v tomto alebo budúcom živote, zatiaľ čo vaše zlé skutky vás budú prenasledovať neskôr. Samsara je ďalšou základnou vierou budhizmu. Zatiaľ čo reinkarnácia je znovuzrodenie duše v inom tele, samsára je celý cyklus. Samsára je nepretržitý cyklus zrodenia, života, smrti a znovuzrodenia pre všetko živé. Keď Budha dosiahol osvietenie, bol oslobodený z cyklu samsáry, pretože dosiahol nirvánu. Osemdielna cesta je ako 8 lúčov na kolese, ktoré sa točia všetky dohromady. Potom, čo Budha dosiahol osvietenie, strávil ďalších 45 rokov svojho života cestovaním po celej Indii a učil svoje presvedčenie. Zomrel okolo 80 rokov a jeho nasledovníci, Sangha, pokračovali v šírení jeho učenia o správnom spôsobe života alebo dharme po celej Indii a Ázii. Zatiaľ čo budhizmus začal v Indii, nakoniec upadol a hinduizmus je dnes najobľúbenejším náboženstvom Indie. Budhizmus však zostáva prominentný vo veľkej časti východnej a juhovýchodnej Ázie. Existujú desiatky rôznych odvetví budhizmu, ako je Theravada, ktorá je populárna na Srí Lanke, Mjanmarsku, Thajsku, Kambodži a Laose. Ďalšou vetvou je Mahayana, ktorá je populárna v Nepále, Tibete, Mongolsku, Číne, Vietname, Kórei, Taiwane a Japonsku. Sekta mahájány je vadžrajána (budhizmus diamantových vozidiel), ktorý mnohí nazývajú tibetský budhizmus. Dalajláma je najvyšším vodcom tibetského budhizmu a tradične vodcom tibetského ľudu. V 50. rokoch 20. storočia Čína ovládla Tibet a teraz dalajláma žije v exile v Indii.

Budhistické stavby: Stúpy

Tak, ako my máme kostoly, moslimovia majú mešity, aj budhisti majú svoje posvätné stavby, ktoré sa nazývajú stúpy. Stúpa je uzavretá, kopulovitá stavba, do ktorej sa nedá vstúpiť. Dá sa iba okolo nej prejsť.

Budhizmus a umenie

Prvý Budhov obraz sa objavuje na jednej minci kráľa Kanišku. Kaniškova ríša bola miestom vzniku prvých Budhových sôch. Boli dva rôzne štýly. V Gandháre na severe ríše sa štýlovo odrážal vplyv gréckorímsky. Iný štýl, ovplyvnený hinduistickým umením, vyvstal v Mathure na juhu.

Všeobecne, Budha sa väčšinou usmieva. Tento úsmev napovedá zážitok nadzemskej blaženosti. Predstavuje ideál kľudu a vnútorného mieru. Oči máva často zatvorené, ale nespí - je zahľadený dovnútra. Budhova postava bola stvárňovaná v rôznych polohách alebo ásanách vyjadrujúcich učenie, žehnanie alebo meditáciu. Aj gestá jeho rúk - mudry sú konvenčné.

Budhistická architektúra začala tzv. stúpami. Stúpa je polguľovitá stavba, mohyla, slúžiaca pôvodne k zakrytiu popola a ostatkov Budhu. Stúpy sa stali základným architektonickým prvkom neskorších budhistických chrámov. Okrem stúp sa v Ázii rozvíjal aj iný druh stavieb: budhistické kláštory. Skladali sa zo svätyne - čaitja a mníšskych obydlí - vihára.

Soška Budhu s piatimi deťmi je tradičný symbol radosti, šťastia a hojnosti. V ázijskej kultúre predstavuje harmóniu rodiny, prosperitu a naplnený život. Táto soška je stvorená s cieľom priniesť do vášho domova pozitívne vibrácie a podporovať energetickú rovnováhu, ktorú tak mnoho z nás hľadá. Podľa tradičného čínskeho učenia feng shui soška Budhu s piatimi deťmi pomáha usmerniť tok energie ch'i vo vašom domove. Harmonizuje prúdenie energie, čím podporuje pokojnú atmosféru a blahobyt. Soška je ideálna pre všetkých, ktorí sa usilujú o posilnenie rodinných väzieb, vytvorenie harmonického domova a prilákanie prosperity.

Tibetský budhizmus

Forma tibetského budhizmu je kombináciou viacerých vlastností, ktoré nesú rôzne formy budhizmu vo svete. Najmenej má tibetský budhizmus spoločných vlastností s Theravádskym budhizmom, ktorý dnes nájdeme najmä v krajinách juhovýchodnej Ázie (Thajsko, Barma, Laos, Kambodža, ale aj Srí Lanka).

Medzi najmladšie formy budhizmu patrí Vadžrajána, ktorá je filozoficky podobná s Mahajánskou formou, no je jedinečná, čo sa týka praktík. Medzi tie patria napríklad mandaly, sväté diagramy, mantry, sväté texty alebo mudry (rituálne polohy rúk). V tibetskom budhizme sa kladie veľký dôraz na uctievanie veľkých učiteľov - lámov. Títo učitelia však mnohokrát nemajú len rolu duchovného vodcu, ale aj politického. Pri lámoch a ďalších vysokých učiteľoch sa verí v systém Tulku - reinkarnačný systém.

Ako už z názvu vyplýva, túto špecifickú formu budhizmu dnes nájdeme hlavne v jednej z autonómnych provincií Číny, ktorou je Tibet. Ten má dnes jasne vyhradené hranice, no v minulosti bol kráľovstvom, ktorého územie siahalo oveľa ďalej. Preto nie je prekvapením, že sa táto forma budhizmu vyznáva aj v iných krajinách.

Nepál je dominantne hinduistickou krajinou, podľa štatistík až okolo 80 % obyvateľstva vyznáva hinduizmus. V niektorých regiónoch, ako napríklad Mustang, Dolpo alebo Solukhumbu, je dnes budhizmus výrazne rozšírený. Vyznávajú ho hlavne Šerpovia, ale aj Tamangovia alebo Manangi. Bhután je ďalšou z krajín, ktorá vo veľkom vyznáva tibetský budhizmus. V skutočnosti je to jediná krajina na svete, kde bol tibetský budhizmus prijatý kráľmi ako štátne náboženstvo a je to tak dodnes. Toto územie ovplyvnil už v 8. storočí významný učiteľ Padmasambhava. India bola v roku 1959 útočiskom pre 14. dalajlámu, ktorý bol nútený počas čínskej invázie do Tibetu uniknúť do exilu. Daramšala je dnes síce menším mestom, no stala sa sídlom tibetského budhizmu v Indii. Tibetský budhizmus však bol historicky praktikovaný aj v iných regiónoch, ako napríklad Sikkim, Ladakh, Himačal Pradéš alebo Arunačal Pradéš. Poslednou z krajín, kde je tibetský budhizmus rozšírený vo väčšej forme, je Mongolsko. Sem prišiel najmä v 16. storočí, kedy ho tu presadil vládca Altan-chán. Bol aj človekom, ktorý ako prvý použil titul dalajláma, keď ním obdaroval významného tibetského učiteľa, Sonama Gyatsa, ktorého vyhlásil za 3. dalajlámu. Počas komunistickej éry bol tibetský budhizmus v Mongolsku potláčaný, no v 90. rokoch 20. storočia opäť získal na sile.

Budhizmus pre rodičov a deti

V tejto nádherne ilustrovanej knihe sa dalajláma obracia k tým najmenším čitateľom. Deti sú podľa neho naša budúcnosť a mali by sme ich odmalička duchovne vzdelávať. Jednoduchým jazykom tu Dalajláma popisuje svoje detstvo… Magická zbierka osemnástich príbehov, ktoré vaše dieťa vtiahnu do čarovného nového sveta a pomôžu mu objaviť poklad budhistickej múdrosti. Od príbehu pštrosa Percyho a hlemyžďa Kevina, ktorý dokladá, aké dôležité je...

tags: #budhizmus #5 #rocne #dieta