Rozhodnutie o adopcii je jedným z najzávažnejších, ktoré môžu rodičia urobiť. Na Slovensku je tento proces upravený Zákonom o rodine, ktorý kladie dôraz na ochranu práv dieťaťa. V situáciách, keď partneri nesúhlasia, je dôležité poznať právne možnosti a etické aspekty, ktoré vstupujú do hry.
Právny rámec adopcie na Slovensku
Na Slovensku je adopcia upravená Zákonom o rodine. Tento zákon stanovuje podmienky, za ktorých je možné dieťa dať na adopciu, ako aj práva a povinnosti biologických rodičov a adoptívnych rodičov. Podľa § 97 ods. 1 Zákona o rodine osvojením vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom rovnaký vzťah, aký je medzi rodičmi a deťmi. Medzi osvojencom a príbuznými osvojiteľa vzniká osvojením príbuzenský vzťah.
Slovenský právny poriadok pozná niekoľko spôsobov osvojenia. Podľa § 100 ods. 1 Zákona o rodine, osvojiť maloleté dieťa môžu manželia alebo jeden z manželov, ktorý žije s niektorým z rodičov dieťaťa v manželstve, alebo pozostalý manžel po rodičovi alebo osvojiteľovi maloletého dieťaťa. Maloleté dieťa môže výnimočne osvojiť aj osamelá osoba, ak sú splnené predpoklady, že osvojenie bude v záujme dieťaťa. Osamelá osoba môže dieťa osvojiť naozaj výnimočne, takéto osvojenie je skôr raritou ako pravidlom.
Jednou zo základných podmienok pre adopciu dieťaťa je, aby osoba osvojiteľa spĺňala zákonom ustanovené predpoklady. Osvojiteľom sa môže totiž stať len fyzická osoba, ktorá okrem spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu, musí spĺňať aj osobné predpoklady, a to najmä zdravotné, osobnostné a morálne predpoklady. Súčasne musí osvojiteľ spôsobom svojho života dávať záruku, že osvojenie bude v záujme maloletého dieťaťa. Preskúmavanie osobných predpokladov patrí orgánu sociálno-právnej ochrany detí, tzv. kuratela. Ona vedie zoznam žiadateľov o adopciu ako aj spisovú dokumentáciu osvojiteľa. Súčasťou tejto spisovej dokumentácie, na ktorej podklade súd taktiež rozhoduje o osvojení je aj doklad o majetkových pomeroch osvojiteľa. To znamená, že osvojiteľ musí preukázať, že disponuje primeraným finančným základom na plnenie si rodičovských povinností, jednoducho, že má vytvorený majetkový základ na zabezpečovanie potrieb dieťaťa. Toto zistenie je dôležité najmä pri posudzovaní toho, či je adopcia v záujme maloletého dieťaťa.
V prípade, že sa maloleté dieťaťa osvojuje do cudziny, je potrebný tiež súhlas Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky alebo orgánu štátnej správy určeného Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Maloleté osvojované dieťa musí byť v tzv. predadopčnej starostlivosti najmenej 9 mesiacov.
Súhlas rodičov s adopciou
Základným predpokladom pre adopciu je súhlas biologických rodičov. Podľa § 101 ods. 1 Zákona o rodine: "Na osvojenie je potrebný súhlas rodičov osvojovaného maloletého dieťaťa, ak tento zákon neustanovuje inak."
Ak jeden z rodičov zomrel, nie je známy, bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu alebo bol pozbavený výkonu rodičovských práv a povinností, vyžaduje sa len súhlas druhého rodiča. Rovnako potrebný na osvojenie je súhlas maloletého rodiča maloletého dieťaťa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Nahradenie súhlasu súdom
V niektorých prípadoch môže súd nahradiť súhlas rodiča s adopciou. Podľa § 103 ods. 1 Zákona o rodine: "Súd môže nahradiť súhlas rodiča s osvojením, ak bez závažného dôvodu sústavne neprejavuje o dieťa záujem, najmenej šesť mesiacov." To znamená, že ak partner, ktorý nesúhlasí s adopciou, dlhodobo neprejavuje záujem o dieťa, súd môže rozhodnúť o nahradení jeho súhlasu. Je však potrebné preukázať, že nezáujem rodiča je sústavný a bez závažného dôvodu.
Súhlas musí byť urobený výslovne, bez podmienky a bez omylu a musí byť urobený slobodne, vážne, určito a zrozumiteľne, s úradne overeným podpisom s presnou identifikáciou rodiča dieťaťa, ktorý dáva súhlas s osvojením, druhého rodiča, identifikovanie dieťaťa, a osvojiteľa - Vášho manžela /meno, priezvisko, rodné číslo, trvalý pobyt.
Pokiaľ ide o osvojenie maloletej Vašim budúcim manželom, tu bude potrební podať návrh na súd o osvojenie maloletej Vašim budúcim manželom. Vzhľadom na vek maloletej - 15 rokov veku - bude potrebný aj jej súhlas na osvojenie Vašim budúcim manželom.
Ak je osvojiteľ manželom jedného z rodičov osvojenca, príbuzenské vzťahy medzi osvojencom, rodičom a jeho príbuznými zostávajú zachované.
V prípade, že sa maloleté dieťaťa osvojuje do cudziny je potrebný tiež súhlas Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky alebo orgánu štátnej správy určeného Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.
Maloleté osvojované dieťa musí byť v tzv. predadopčnej starostlivosti najmenej 9 mesiacov.
Zákon o rodine neupravuje vekový limit na osvojenie maloletého dieťaťa. Čo sa týka veku, tak limit sa vzťahuje iba na dieťa, ktoré musí byť maloleté. V druhej rovine sa vek spomína pri vekovom rozdiele medzi osvojiteľom a osvojencom, kedy musí byť dostatočný vekový rozdiel zodpovedajúci približnej jednej generácii (25 ročný pár si nemôže osvojiť 15 ročné dieťa a pod.).
Anonymné pôrody a adopcia
Na Slovensku existuje možnosť anonymného pôrodu, kedy matka nemusí uviesť svoju totožnosť a dieťa je následne dané na adopciu. Anonymný pôrod je upravený zákonom č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti. V takomto prípade sa súhlas otca s adopciou nevyžaduje, pretože jeho totožnosť nie je známa.
V prípade anonymného pôrodu máte vy, biologická matka, právo dať dieťaťu meno pri narodení. Väčšina nemocníc a zdravotníckych zariadení umožňuje matkám vidieť novorodenca. Podľa platnej legislatívy existuje reverzné obdobie, ktoré je stanovené na 6 týždňov po pôrode. Je to časový úsek, počas ktorého môžete zvrátiť svoje rozhodnutie o adopcii dieťaťa.
Možnosti riešenia konfliktu medzi partnermi
Ak partneri nesúhlasia s adopciou, je dôležité hľadať možnosti riešenia konfliktu. Mediácia a poradenstvo môžu pomôcť partnerom lepšie porozumieť svojim postojom a nájsť kompromisné riešenie. Mediátor alebo poradca môže pomôcť partnerom komunikovať efektívnejšie a zohľadniť všetky aspekty situácie.
Ak sa partneri nedokážu dohodnúť, o adopcii rozhodne súd. Súd vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, čiže ak by aj biologický otec nesúhlasil s osvojením a bolo by to v záujme vašej dcéry, súd osvojenie schváli.
Čo prežívajú adoptované deti? Sociálna pracovníčka vysvetľuje | POČÚVAM SA
Alternatívy k adopcii
V niektorých prípadoch môžu existovať alternatívy k adopcii, ktoré umožnia dieťaťu zostať v biologickej rodine.
Pestúnska starostlivosť
Pestúnska starostlivosť je forma náhradnej starostlivosti, kedy sa o dieťa starajú pestúni. Dieťa však zostáva v právnom vzťahu s biologickými rodičmi a v prípade zlepšenia ich situácie sa môže vrátiť do ich starostlivosti.
Starostlivosť širšej rodiny
Ak biologickí rodičia nie sú schopní starať sa o dieťa, starostlivosť môže prevziať širšia rodina, napríklad starí rodičia, tety alebo strýkovia.
Prípady z praxe
Príbehy ľudí, ktorí sa ocitli v podobnej situácii, môžu byť cenným zdrojom informácií a podpory.
Prípad 1: Osvojenie syna partnerom
Dobrý deň. Rada by som sa informovala. S partnerom plánujeme svadbu, máme spolu dvoch synov. Ja mám navyše ešte syna z doby, kedy som bola slobodná. Môj partner ho vychováva už od jeho štyroch rokov, pravý otec sa v jeho živote nikdy neobjavil a ani ho nemá v rodnom liste. Pre neho je ocko môj partner a tak si ho aj od malička zvykol volať. Rada by som sa preto informovala, či je možné, aby si ho partner osvojil, aby sme tak mohli byť kompletnou rodinou a syn by mohol mať zaznamenaného v rodnom liste rovnakého otca ako jeho súrodenci. Na toto sme sa pýtali aj syna a on so všetkým súhlasil.
Prípad 2: Uznanie otcovstva namiesto biologického otca
Dobrý deň, mám to chápať tak, že aby bol partner zapísaný do rodnej listiny syna, stačí súhlasné vyhlásenie na určenie otcovstva na matrike? A nevadí, že syn už má 12 rokov? Ako som uviedol aj v odpovedi na Vašu otázku, resp. Treba však zobrať na zreteľ, že ide o právny názor, ktorý vychádza z analýzy tohto ustanovenia a judikatúry a môže byť odlišný od iných právnych názorov, či výkladov. Ako som spomínal, existujú aj právne názory, že ide o obchádzanie zákona, či rozpor s dobrými mravmi. V zmysle § 91 ods.1 zákona o rodine v prípade určenia otcovstva druhou zákonnou domnienkou sa za otca dieťaťa považuje muž, ktorý vyhlásenie urobil. Citované ustanovenie nevyžaduje k vzniku otcovstva splnenie žiadnej ďalšej hmotnoprávnej podmienky, pričom aj z použitého pojmu “muž“ - vyplýva, že muž vyhlasujúci, že je otcom dieťaťa, stane sa otcom v zmysle práva hoci nemusí byť zároveň aj biologickým otcom dieťaťa, toto sa však predpokladá. Zákonodarca pri tomto spôsobe určenia otcovstva vychádza z predpokladu, že muž ktorý robí vyhlásenie o otcovstve k dieťaťu, koná slobodne a vážne, vedomý si dôsledkov tohto svojho úkonu a zodpovednosti, ktorú na seba berie. Súčasne vyhlásenie robí aj matka dieťaťa, ktorá takto prejaví svoj úmysel zabezpečiť spoločnú starostlivosť o dieťa s konkrétnym mužom. Druhá domnienka otcovstva teda vychádza z rešpektovania slobodnej vôle dvoch ľudí, ktorí sa dobrovoľne rozhodnú starať sa o spoločné dieťa. Práve takýto dobrovoľný a slobodný záväzok dáva vyššiu mieru garancie, že dieťa bude mať vytvorené stabilné, bezpečné a harmonické rodinné zázemie. Táto konštrukcia určenia otcovstva, i keď nemusí za každých okolností zodpovedať skutočnému stavu rodičovstva a môže prípadne viesť aj k obmedzeniu práv biologického otca, vychádza z uprednostnenia právnej istoty a záujmov dieťaťa. Je premietnutím práv dieťaťa a ochrany jeho záujmov v zmysle Dohovoru o právach dieťaťa.
Prípad 3: Nesúhlas biologického otca s adopciou
Dobrý deň. Som matkou päťročnej dcéry, ktorú mám z prvého manželstva, rozvedeného pred tromi rokmi. Momentálne som vydatá druhýkrát a s nášho nového manželstva žijeme v kohabitácii už dve roky ako fungujúca rodina. Exmanžel o dcéru nemá záujem. Posiela výživné, ale inak sa o ňu nestará - nestretáva sa s ňou a ani ju nekontaktuje. Dcéra ho nevidela už tri roky a nemá o ňom pamäť. Nepozná svojho biologického otca, pretože si ho nepamätá. Môj terajší manžel, ktorý jej plne nahrádza otca, by si ju chcel osvojiť. Biologický otec s tým však nesúhlasí. Chceli by sme sa od Vás dozvedieť, či máme šancu riešiť túto situáciu súdnou cestou. Zaujíma nás, či je možné, že by nám súd takýto návrh schválil, a akým spôsobom by sme mali postupovať.
Prípad 4: Adopcia dieťaťa po pôrode
Som v 35. týždni tehotenstva, blíži sa čas pôrodu, no ja to stále vnímam tak, ako by som ani nebola tehotná... Všetko mi vadí, aj pohyby dieťaťa mi prekážajú. Viem, že je to strašné, ale trvá to už od 14. týždňa tehotenstva. Uvažujem celý čas nad tým, že to dieťa dám na adopciu, ale neviem, kde mám o tom získať potrebné informácie. Už neviem ako ďalej, som zúfala a nechcem, aby sa tomu malému niečo stalo. Bojím sa, že ak si ho nechám, budem mať ešte horšie stavy ako teraz a nejako mu ublížim. (Ubližujem mu už teraz - nejem, nespím, za celý čas som sa k nemu ani raz neozvala, aj keď si uvedomujem, že vníma...) Čo mi poradíte?
Prípad 5: Adopcia dieťaťa biologickým otcom, ktorý sa nestýka s dieťaťom
Môj partner a ja plánujeme sobáš, a on by rád adoptoval môjho syna, ktorého biologický otec sa s ním nestýka a neplatí výživné. Otec nemá záujem o syna už dlhšiu dobu.
Adopcia dieťaťa, ktorého biologický otec nevykazuje záujem, je možná, ale vyžaduje určitý právny postup. Súhlas biologického otca: V prvom rade sa bude skúmať, či biologický otec dieťaťa dá súhlas na adopciu. V prípadoch, keď otec nejaví záujem o dieťa, neposkytuje výživné a nestýka sa s ním, je možné, že súd jeho súhlas nepotrebuje. Podanie návrhu na súd: Návrh na adopciu musí byť podaný na príslušný okresný súd v mieste bydliska dieťaťa. V tomto návrhu musí byť jasne uvedené, kto dieťa žiada o adopciu a aké sú dôvody. Dôkaz o rodinnom stave adoptujúceho (napr. Dôkazy o tom, že biologický otec sa o dieťa nestará (napr. Posúdenie vhodnosti: Súd posúdi, či je adopcia v najlepšom záujme dieťaťa. Ak sa biologický otec dlhodobo nestará o dieťa a nemá záujem o jeho výchovu, súd môže adopciu schváliť aj bez jeho súhlasu.
Prípad 6: Osvojenie dieťaťa osamelou osobou
Dobrý deň, rád by som sa opýtal, či je možné a ako prebieha osvojenie dieťaťa. Naša situácia je nasledovná: s partnerkou som žil 5 rokov v jednej domácnosti a vychovával jej dcéru, ktorá má 6 rokov. Veľmi som si ju obľúbil a vlastne žiadne vlastné deti nemám, preto by som rád osvojil práve ju. S tým súhlasí aj jej biologický otec, vzhľadom na to, že o ňu nemá záujem, pretože má novú rodinu. Problém je však, že s priateľkou sme sa rozišli a bývame v oddelených domácnostiach, ale našťastie máme priateľský vzťah a ona s mojím zámernom súhlasí. Dievčatko sa u kolíznej pracovníčky vyjadrilo, že ma považuje za otca. Mohli by ste mi, prosím, poradiť, ako postupovať ďalej? Ďakujem vám.
Pokiaľ ide o osvojenie, jeho cieľom je najmä zaradiť dieťa opätovne do úplnej rodiny. Samozrejme prichádza do úvahy aj osvojenie dieťaťa osamelou osobou, avšak úrady viac preferujú osvojenie manželmi, alebo osvojenie manželom rodiča. Ak by ste ju chceli osvojiť, mohli by ste tak učiniť napríklad z pozície manžela matky dieťaťa. Domnievam sa, že za takýchto okolností by osvojenie nebolo možné.
Prípad 7: Zrušenie osvojenia
Môj brat si zobral za manželku ženu so štyrmi deťmi, pričom najmladšiemu uznal otcovstvo. Táto žena ho následne opustila kvôli inému mužovi. Momentálne je môj brat vo väzení, kde nepodniká žiadnu pracovnú aktivitu, a ona ho žalovala na výživné. Prosím Vás, je možné, aby sa môj brat vzdal otcovstva, pretože dotyčný syn nie je jeho biologický?
Zrušiť takéto osvojenie je možné len z vážnych dôvodov súdnou cestou a to len v lehote do 6 mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o osvojení.
Prípad 8: Osvojenie dieťaťa manželom matky
Dobrý deň, chcela by som sa opýtať, či pre adopciu môjho desaťročného syna mojím súčasným manželom postačuje písomný súhlas biologického otca, alebo bude potrebné, aby sa osobne dostavil na súd. Ako by mal taký súhlas vyzerať?
1./ Podľa ust. § 102 ods. Súhlas musí byť urobený výslovne, bez podmienky a bez omylu a musí byť urobený slobodne, vážne, určito a zrozumiteľne, s úradne overeným podpisom s presnou identifikáciou rodiča dieťaťa, ktorý dáva súhlas s osvojením, druhého rodiča, identifikovanie dieťaťa, a osvojiteľa - Vášho manžela /meno, priezvisko, rodné číslo, trvalý pobyt. 3./ Podľa ust. § 101 ods. 4 zákona o rodine platí, že ak je maloleté dieťa schopné posúdiť dosah osvojenia, je potrebný aj jeho súhlas. Podľa § 146 Civil. mimosporového poriadku osvojované dieťa súd vyslúchne, len ak je schopné pochopiť význam osvojenia a výsluch nie je v rozpore s jeho záujmom.
