Marián Varga (29. január 1947, Skalica - 9. august 2017, Chorvátsky Grob) bol výnimočným slovenským hudobníkom, skladateľom, klaviristom a hráčom na Hammond organ. Jeho tvorba zasahovala do rôznych hudobných žánrov, od vážnej hudby cez rock až po improvizovanú a experimentálnu hudbu, čím si vyslúžil označenie významná osobnosť česko-slovenskej hudobnej kultúry druhej polovice 20. storočia.
Už od detstva prejavoval mimoriadne hudobné nadanie. V šiestich rokoch začal navštevovať Ľudovú školu umenia v Skalici, kde ho učila teta Stella Ondreičková. Tá mu predstavovala moderný repertoár, vrátane diel Prokofieva, Šostakoviča, Debussyho, Cikkera a Bartóka. Jeho klavírne zručnosti sa ďalej rozvíjali na Konzervatóriu v Bratislave, kde študoval dirigovanie, kompozíciu u Andreja Očenáša a klavír u Romana Bergera.
V roku 1959 založil s kamarátmi Vladimírom Bokesom a Jánom Kovářom klavírne trio. V tomto období ho ovplyvnila hudba D. Kardoša, I. Stravinského a B. Bartóka, čo ho podnietilo k spontánnemu venovaniu sa kompozícii. Z tohto obdobia pochádza jeho Sonatína pre klavír, ktorá bola neskôr nahratá na albume Solo in Concert.
Prelomovým momentom v jeho hudobnom myslení bolo objavenie nahrávok The Beatles v roku 1964. Toto objavenie podnietilo jeho obrat k piesňovej tvorbe a rockovej poetike.
Prúdy a legendárny album Zvoňte, zvonky
V roku 1967 sa Marián Varga stal členom skupiny Prúdy. Spolu s Pavlom Hammelom vytvorili silný hudobný tandem, ktorý položil základy pre mnohé neskoršie projekty. Jeho prínos v kapele spočíval v nadhľade nad rockovými hudobnými štýlmi, ktorý vychádzal z jeho klasického hudobného vzdelania.
S kapelou Prúdy nahral a autorsky sa spolupodieľal na legendárnom albume Zvoňte, zvonky, ktorý bol vydaný v decembri 1968. Tento album je považovaný za začiatok éry bigbítu na Slovensku. Marián Varga bol autorom deviatich skladieb na tejto platni.
V roku 1967 kapela Prúdy pravidelne vystupovala v programe Milana Lasicu a Júliusa Satinského "Večery pre dvoch". V decembri 1967 sa zúčastnili na 1. česko-slovenskom beatovom festivale. V roku 1968 na 2. česko-slovenskom beatovom festivale v Prahe bol Marián Varga ocenený ako druhý najlepší instrumentalista sezóny.
V júli 1969 Marián Varga opustil kapelu Prúdy, no naďalej spolupracoval s Pavlom Hammelom na viacerých albumoch, vrátane Zelená pošta (1972), Na druhom programe sna (1976) a Cyrano z predmestia (1978).
Collegium musicum a experimentálna hudba
V roku 1969 založil Marián Varga prvú artrockovú kapelu v Československu - Collegium musicum. Inšpiráciou mu bola anglická skupina The Nice s Keithom Emersonom. Kapela sa špecializovala na široko koncipované inštrumentálne kompozície zväčša experimentálneho charakteru, pričom spájala prvky rockovej a vážnej hudby.
Ich prvé nahrávky, ako skladby "Hommage á J. S. Bach" a "Ulica plná plášťov do dažďa", vyšli na EP platni v roku 1970. V roku 1971 nahrali dvojalbum Konvergencie, ktorý je považovaný za míľnik vo vývoji slovenskej rockovej hudby.
Počas pôsobenia v Collegium musicum sa Varga venoval aj adaptáciám klasických diel, napríklad od Bélu Bartóka a Sergeja Prokofieva, ako aj vlastným kompozíciám ako "Hudba k vodometu" a "Nesmierny smútok hotelovej izby".
V roku 1979 sa zostava Collegia musica rozišla, no kapela sa príležitostne "oživilo" pri rôznych projektoch a neskôr aj v nových zostavách.
Sólová dráha a muzikál Cyrano z predmestia
Po rozpade kapely Collegium musicum v roku 1979 sa Marián Varga začal venovať sólovým projektom. Na svojich sólových albumoch skúmal oblasť experimentovania a "komponovania v okamihu", pričom voľne spájal princípy písanej a improvizovanej kompozície.
Významným dielom je jeho album Stále tie dni (1984), ktorý predstavoval logické vyústenie jeho samostatného koncertného hrania a overovania rôznych hudobných postupov.
Marián Varga je tiež spoluautorom hudby k prvému česko-slovenskému rockovému muzikálu Cyrano z predmestia (1977). Na tomto projekte spolupracoval s Pavlom Hammelom, Alta Vašovou, Jánom Štrasserom a Kamilom Peterajom.
Ocenenia a uznania
Marián Varga bol počas svojej kariéry ocenený viacerými prestížnymi cenami:
- Cena Zväzu slovenských skladateľov za mimoriadny tvorivý prínos v oblasti slovenskej populárnej hudby (1982)
- Cena hudobnej akadémie za celoživotné dielo (2003)
- Veľká cena SOZA (2004)
- Pribinov kríž druhej triedy za prínos pre slovenskú kultúru (2015)
- Radio Head Awards za prínos do hudby
- Cena Biela vrana časopisu Mladý svět za album Na II. programe sna (1976)
- Cena Melodie za album Na II. programe sna (1977)
- Krištáľové krídlo za celoživotné dielo (2017)
Jeho hudobný odkaz je dodnes živý a inšpiruje nové generácie hudobníkov.
Marián Varga bol telom aj dušou rebelant, ktorý dokázal prepojiť svet bigbítu s klasikou a vytvoriť nadčasové diela. Jeho hudba zostáva svedectvom jeho jedinečného talentu, slobodného ducha a neuhasiteľnej tvorivej invencie.