Chlp alebo vlas (lat. pilus) je dlhé, tenké, zrohovatené valcovité vlákno, ktoré prerastá nad povrch kože cicavcov, vrátane človeka, a pokrýva telo. Patrí medzi tzv. kožné deriváty (prídatné orgány kože). Ide o jeden z hlavných znakov cicavcov.
Vlas rastie tvorbou a rohovatením buniek vo vlasovej cibuľke. Vlasy majú rôznu dĺžku od 0,5 až po 150 cm a výnimočne aj viac. Hrúbka vlasov kolíše medzi 0,05 mm až po 0,6 mm. Vlasy sú na celom povrchu tela s výnimkou dlaní, stupají, bočných plôch prstov, nechtov, pier, žaluďa, predkožky dráždca a pošvy.
Niekedy (u človeka) pojem chlp (vlas; lat. pilus) zahŕňa len sekundárne ochlpenie, t.j. najčastejšie: súbor či porast chlpov (t.j. chlpov podľa úvodnej definície tohto článku) (v užšom význame a väčšinou len u zvieracieho cicavca - t.j. časť súboru či porastu chlpov majúca (okrem iného) tepelnoizolačnú funkciu (t.j. okrem rôznych špecializovaných chlpov, napr. Okrem toho pojem srsť (chlp, vlas) niekedy nezahŕňa ostne (оstne majú napr. štetiny - dlhé hrubé tvrdé pesíky (napr. primárne ochlpenie (=primárne ovlasenie, prvotné ochlpenie, lanúgo) - pokrýva telo plodu v maternici do 7.
Funkcia a význam srsti
Dĺžka srsti je pri termoregulácii zanedbateľná, pretože niektoré tropické cicavce, ako napríklad leňochy, majú rovnakú dĺžku srsti ako niektoré arktické cicavce, ale izolujú menej; a naopak, iné tropické cicavce s krátkou srsťou majú rovnakú izoláciu ako arktické cicavce. Hustota srsti môže zvýšiť tepelnú izoláciu zvieraťa a arktické cicavce majú výrazne hustú kožušinu; napríklad pižmoň severský má kontúrovú srsť dlhú 30 cm a husté podsrstie ktoré vytvára vzduchotesný kabát, ktorý im umožňuje prežiť pri teplotách nižších ako -40 °C. Niektoré púštne cicavce, ako sú ťavy, používajú hustú kožušinu, aby zabránili slnečnému teplu preniknúť na pokožku, čo umožňuje zvieraťu zostať chladným; srsť ťavy môže v lete dosiahnuť 70 °C ale pokožka ostáva na teplote 40 °C.
Srsť býva sfarbená z rôznych dôvodov, medzi hlavné selektívne tlaky patrí kamufláž, výber sexuálneho partnera, komunikácia a fyziologické procesy ako napr. regulácia teploty. Aposematizmus, varujúce sfarbenie, je najpravdepodobnejším vysvetlením čiernobielej koláže mnohých cicavcov, ktoré sa dokážu brániť, napríklad skunk brániaci sa zápachom a silný, agresívny mediar svetlochrbtý. Arktické a subarktické cicavce ako líška polárna, lumík grónsky, lasica hranostaj a zajac menivý majú sezónny polyfenizmus medzi hnedou farbou v lete a bielou v zime, ktorý im pomáha v maskovaní. Rozdiely vo farbe srsti samíc a samcov môžu upozorňovať na ich výživu a hladiny hormónov, ktoré sú dôležité pri výbere partnera. Niektoré stromové cicavcov, najmä primáty a vačkovce, majú na častiach tela odtiene fialovej, zelenej alebo modrej pokožky, čo naznačuje zreteľnú výhodu v ich stromovom biotope v dôsledku konvergenčnej evolúcie. Sfarbenie srsti niekedy vytvára sexuálny dimorfizmus, ako je to u viacerých primátov. Farba srsti môže ovplyvniť schopnosť udržať teplo, v závislosti od toho, koľko svetla odráža. Cicavce s tmavšou farbou môžu absorbovať viac tepla zo slnečného žiarenia a zostať teplejší a niektoré menšie cicavce, ako sú hraboše, majú v zime tmavšiu srsť.
Cicavce s malým množstvom srsti sa často nazývajú „nahé“, „lysé“ alebo „bezsrsté“ (rypoš lysý, psie plemeno Naháč). Človekom opracovaná koža so srsťou sa nazýva kožušina. Zviera s komerčne hodnotnou kožušinou je v kožušinovom priemysle známe ako kožušinové zviera.
Rozmnožovanie a vývoj zárodku
Rozmnožovanie je základná vlastnosť všetkých živých organizmov, ktorá zabezpečuje zachovanie druhu. U živočíchov rozlišujeme dva základné typy rozmnožovania: Nepohlavné rozmnožovanie a Pohlavné rozmnožovanie. Vyššie živočíchy sa rozmnožujú pohlavne až po dosiahnutí pohlavnej dospelosti.
U väčšiny živočíšnych druhov existuje pohlavná dvojtvárnosť, čo znamená, že samce a samice sa odlišujú morfologicky (vonkajším vzhľadom) a fyziologicky (funkciou orgánov). Morfologické rozdiely môžu zahŕňať farbu, prítomnosť parožia a iné znaky. Fyziologické rozdiely sa týkajú predovšetkým reprodukčných funkcií.
Oplodnenie je proces splynutia samčej a samičej pohlavnej bunky. Vonkajšie oplodnenie je typické pre vodné živočíchy, zatiaľ čo vnútorné oplodnenie je typické pre suchozemské živočíchy. Úlohou spermie je oplodniť vajíčko. Hlavička spermie obsahuje jadro s genetickou informáciou. Jedno vajíčko môže oplodniť len jedna spermia. Samičie gamety - vajíčka - sa tvoria vo vaječníkoch (ováriách). Vajíčka cicavcov sú relatívne malé.
Vývoj embrya týždeň po týždni: IVF časozberná cesta
Vývoj embrya u psa
Gravidita sučky trvá priemerne 63 dní. Počas gravidity prechádza embryo a plod niekoľkými fázami vývoja: Embryo sa pripravuje na uhniezdenie v rohoch maternice a začína sa vytvárať placenta. Formujú sa zárodky vnútorných orgánov, pečene, čeľustí, očí, uší a nosa. Začínajú sa objavovať stavce, zuby a končatiny. Prebieha tvorba kostí lebky a čeľuste. Tvar plodu sa mení na guľovitý a začína sa podobať na miniatúrneho psíka. Objavujú sa prvé náznaky srsti na hlave plodu. Vývoj všetkých hlavných orgánov sa ukončuje. Približne do 35. dňa gravidity môže sučka odumretý zárodok vstrebať.
Starostlivosť o gravidnú sučku je veľmi dôležitá pre zdravý vývoj šteniatok. Je potrebné zabezpečiť jej pokoj a vyhnúť sa stresovým situáciám. Po 35. dni sa sučke začína zväčšovať bruško a je potrebné prispôsobiť jej stravu. V prvej polovici tehotenstva sa zväčšuje rastlinný podiel v dávkach. V druhej polovici gravidity sa zmenšuje dávka určená na raňajky a pridáva sa menší obed. Postupne sa každý týždeň zvyšuje dávka jedla o 10 %. Odporúča sa podávať kyselinu listovú. Do stravy sa pridávajú vajíčka, hovädzie srdce a pečeň. Sučke sa nedovoľujú prudké pohyby, ale nemala by zlenivieť. Mala by sa udržiavať vo forme, aby mala dosť sily na pôrod. Ak kedykoľvek v priebehu gravidity začne zo suky vytekať výtok žltej, hnedej, krvavej či zelenej farby, je nutné ihneď navštíviť veterinárnu ambulanciu.
Vývoj ľudského embrya
Tehotenstvo u ľudí trvá približne 40 týždňov a je rozdelené do troch trimestrov. Počas prvého trimestra dochádza k oplodneniu vajíčka a k jeho zahniezdeniu v sliznici maternice. Plod sa začne vyvíjať. Začne sa vyvíjať mozog a tvár plodu. Je možné spozorovať nosné dierky a začnú sa vyvíjať aj očné šošovky. Začnú sa vyvíjať končatiny, vrátane prstov a začne sa spevňovať trup. Vyvíjajú sa kosti a je možné spozorovať ohyby v lakťoch. Ďalej sa vyvíjajú viečka, uši, prsty na nohách. Objavujú sa prvé svaly. Vyvíja sa pupočník, ktorý bude po zvyšok tehotenstva komunikačnou tepnou medzi plodom a matkou.
V druhom trimestri sa začne zaokrúhľovať podbrušie, matka môže pociťovať prvé „kopanie“, teda pohyby dieťaťa. Vyvíja sa kostra, obličky začnú vylučovať moč do močového mechúra, pečeň tvorí žlč, pankreas vytvára inzulín, črevá sa premiestňujú do brušnej dutiny, vyvíjajú sa pohlavné orgány a dotvára sa krk, ktorý napomáha pohybom hlavy. Plod ohýba nohy v kolenách, dolné končatiny sú dlhšie ako horné, predlžuje sa krk, plod začína ovládať mimiku tváre, začína pracovať nervový systém. Plod pije plodovú vodu, nacvičuje si dýchacie pohyby, začína sa vylučovanie hormónov štítnej žľazy. Nastane rýchly rast kostí aj lebky.
Tretí trimester býva pre matku fyzicky aj psychicky náročný. Vyvíja sa sietnica, oči začnú reagovať na svetlo. Pod kožou sa ukladá tuk, chuťové bunky sú vyvinuté, vytvárajú sa mozgové závity, zdokonaľuje sa vyššia nervová činnosť, vyvíjajú sa vonkajšie pohlavné orgány. Dieťa si často cmúľa palec, rozoznáva hlasy. Mozog rýchlo rastie, riadi dýchanie a telesnú teplotu. Dieťa otvára oči, vyvíja sa sluch aj chuť, kosti sa spevňujú. Dýchacie pohyby sú rytmické, spevňujú sa vlasy aj nechty, v kostnej dreni sa vytvárajú červené krvinky. Dieťa je najčastejšie uložené v polohe hlavou dole.
Tehotenstvo nie vždy prebieha bez problémov. Môže dôjsť k potratu, čo je strata plodu pred jeho životaschopnosťou mimo maternice. Potrat môže byť spontánny alebo umelý. Potrat je pre oboch partnerov traumatická udalosť. Je dôležité, aby obaja partneri otvorene komunikovali a vyhľadali odbornú pomoc, ak je to potrebné. Život po potrate nie je jednoduchý. Je dôležité dať si čas na zotavenie a spracovanie emócií.