ADHD, skratka pre Attention Deficit Hyperactivity Disorder, je chronický stav, ktorý sa vyskytuje u detí a často pokračuje až do dospelosti. Ide o poruchu vo vývoji mozgu a mozgovej aktivite, charakterizovanú pretrvávajúcimi vzormi nepozornosti, hyperaktivity a impulzivity, ktoré sú pre vývinovú úroveň dieťaťa atypické. Na Slovensku sa prevalencia ADHD každým rokom zvyšuje a je najčastejšou poruchou správania a emotivity u detí do 14 rokov. Je dôležité rozlišovať medzi ADHD a ADD, pričom ADHD zahŕňa aj hyperaktivitu.
Deti s ADHD trpia poruchou vo vývoji mozgu a v mozgovej aktivite. Symptómy ADHD si môžete obzvlášť všimnúť u detí na základnej škole, pretože počas tohto obdobia sa od nich očakáva, že budú dodržiavať pokyny, plniť úlohy a primerane komunikovať s rovesníkmi a dospelými. Príznaky ADHD u detí sa zvyčajne objavia vo veku od 3 do 6 rokov, ale v priemere býva diagnóza stanovená okolo 7. roku. V mladšom predškolskom veku prevláda u detí s ADHD hyperaktivita, v staršom veku nastupuje nepozornosť. Mladšie deti s poruchou ADHD sú stále v pohybe, neobsedia na jednom mieste, dokážu všade vyliezť a často sú hlučné. V škole dieťa s poruchou pozornosti vstáva z lavice, nepýta si slovo, ale vykrikuje a neplní všetky zadania. Pri domácich úlohách nedokáže sústredene sedieť a obvykle ich ani nedokončí.
Nie je to tak, že by deti s ADHD nevedeli dávať pozor, keď robia veci, ktoré ich bavia, alebo počúvajú o témach, ktoré ich zaujímajú. Vtedy nemajú problém sústrediť sa a zotrvať pri úlohe. Organizácia školských úloh a času je pre nich náročnejšia než pre väčšinu spolužiakov. Deti s touto poruchou tiež mávajú problémy so sústredením, ak sa okolo nich niečo deje - zvyčajne potrebujú pokojné a tiché prostredie, aby ich nič nerozptyľovalo.
Prejavy ADHD
Charakteristické príznaky ADHD sú nepozornosť, hyperaktivita a impulzivita. Tieto tri príznaky pomáhajú lekárom bližšie diagnostikovať ADHD a následne zvoliť čo najlepší terapeutický postup. Prejavy ADHD je možné spozorovať u detí už vo veku siedmych rokov a vo viac ako 50% prípadov si ju nesú až do dospelosti.
Nepozornosť
- Dieťa často robí chyby z nepozornosti v škole alebo pri iných činnostiach.
- Ľahko sa nechá vyrušiť rôznymi podnetmi z okolia.
- Často má problém s organizovaním, plánovaním a dokončením práce.
- Často stráca alebo založí rôzne veci (napr. hračky, oblečenie, školské pomôcky atď.).
- Požiadavky okolia prepočuje, inštrukcie treba zopakovať, zabúda na bežné povinnosti.
- Často sa vyhýba úlohám, ktoré vyžadujú sústredenie.
- Preskakuje z jednej činnosti na inú bez dokončenia predchádzajúcej úlohy.
- Má ťažkosti postupovať podľa inštrukcií a dotiahnuť úlohu do konca.
Hyperaktivita
- Dieťa je nadmerne pohyblivé, vrtí sa, neustále je v pohybe (u dorastencov je najviac prítomná netrpezlivosť).
- Býva nekľudné, niekedy aj v spánku.
- Vstáva zo stoličky (napr. v triede alebo v iných situáciách), keď sa očakáva, že bude sedieť.
- Často je nadmerne hlučné.
- Je neustále v pohybe, poskakuje, pobehuje, neobsedí na jednom mieste.
- Ak ho aj donútite sedieť za stolom, môže neustále klepkať prstami, kopať nohami, vrtieť sa na stoličke, či dokonca z nej hocikedy vstávať.
Impulzivita
- Dieťa koná ihneď, bez rozmýšľania.
- Nevie si zorganizovať prácu, prechádza od jednej činnosti k druhej bez dokončenia, vyžaduje neustály dohľad dospelej osoby.
- Veľa rozpráva, nedá iným dopovedať myšlienku.
- V škole nedodržuje pravidlá, unáhlene odpovedá, často vyrušuje pri vyučovaní.
- Všetko musí byť realizované ihneď, nedokáže počkať, nedokáže si odoprieť okamžitú odmenu alebo príjemnú aktivitu.
- Koná bez premýšľania a zváženia možných následkov aj v situáciách, ktoré by už malo vedieť odhadnúť.
- Očakáva, že všetko bude realizované okamžite, nedokáže počkať, či odoprieť si okamžitú odmenu.
- Často vyrušuje konverzáciu, výuku učiteľa, nastolené aktivity, na učiteľove otázky odpovedá unáhlene a niekedy mimo tému.
U dospelých sa príznaky hyperaktivity často zmierňujú, ale poruchy pozornosti pretrvávajú. Ženy a dievčatá častejšie trpia nepozornosťou, dezorganizáciou, úzkosťou a nízkym sebavedomím. Mnohí dospelí majú aj problémy s reguláciou emócií - podráždenosť, nízku toleranciu frustrácie či rýchle zmeny nálad.
Príčiny ADHD
Jednu a hlavnú príčinu ADHD by sme hľadali márne. Ide totiž o multifaktoriálnu poruchu, ktorá zahŕňa ako genetickú predispozíciu a neurologické a biologické príčiny, tak aj psychosociálne nastavenie dieťaťa. ADHD vzniká vo veľkej miere na vrodenom podklade, nie je dôvodom na obviňovanie sa. Štúdie ukázali, že rola dedičných znakov pri vzniku ADHD faktorov presahuje 80 %. Ak má jeden z rodičov ADHD, pravdepodobnosť výskytu u dieťaťa sa odhaduje na viac ako 40 %. ADHD je definovaná ako vrodená malformácia centrálnej nervovej sústavy, ktorá má dopad na viaceré funkcie rôznych oblastí mozgu. Symptóm sa vyvinie zosilnením alebo blokovaním týchto funkcií mozgu. Napriek tomu, že je dokázaný dedičný vplyv, treba brať do úvahy aj negenetické vplyvy, ako je napríklad nízka pôrodná váha, komplikovaný pôrod, konzumácia alkoholu, drog a fajčenie v tehotenstve. Spúšťačmi môžu byť tiež niektoré choroby v ranom detstve, napríklad potravinová alergia, alebo infekčné choroby (zápal stredného ucha), či nesprávne fungovanie imunitného systému.
Rozdiely v štruktúre mozgu, najmä v oblastiach súvisiacich s pozornosťou, kontrolou impulzov a výkonnou funkciou, bývajú spojené s ADHD. Keď tieto oblasti nefungujú optimálne, je pre mozog ťažšie filtrovať podnety a kontrolovať impulzy.
Diagnostika ADHD
Diagnostika hyperaktivity a poruchy pozornosti u detí zahŕňa klinické rozhovory s deťmi, rodičmi a učiteľmi, ako aj štandardizované hodnotiace škály a dotazníky na vyhodnotenie závažnosti a frekvencie príznakov ADHD. Správna a včasná diagnostika ADHD je výlučne v rukách lekárov. Zdravotná starostlivosť o tieto deti je vedená v ambulanciách klinických a poradenských psychológov, psychiatrov a odborníkov, ktorí pracujú s duševnými chorobami. Odporúčanie k špecialistovi prichádza najčastejšie od pedagógov a všeobecných lekárov. Tým sa vytvára úzka spolupráca lekár-rodič-učiteľ. Veľkou pomocou pri diagnostike dokáže byť učiteľ základnej školy, ktorý má najlepšiu možnosť nestranne pozorovať správanie dieťaťa. Prejavy musia byť prítomné pred 12. rokom života a musia sa vyskytovať v aspoň dvoch prostrediach (napr. doma a v škole). Najmä u dospelých je problémom spätné potvrdenie príznakov z detstva, keď chýbajú školské záznamy alebo svedectvá blízkych. Ak máte podozrenie na ADHD u seba alebo u dieťaťa, navštívte pediatra, psychológa alebo psychiatra kvôli vyšetreniu.
Liečba a zvládanie ADHD
Liečba ADHD nie je založená iba na liekoch. Mala by byť komplexná. Farmakologická liečba ADHD spočíva v pravidelnom podávaní psychostimulancií. Na Slovensku sú registrované metylfenidát (Concerta) a atomoxetín (Atomoxetin). Každý ošetrujúci lekár musí potrebu týchto liekov veľmi starostlivo zvážiť a ich užívanie si vyžaduje pravidelný monitoring. Nestimulanty sú alternatívou pre niektorých pacientov, u ktorých stimulanty nie sú vhodné alebo spôsobujú vedľajšie účinky. Lieky sú často prvou voľbou pri liečbe ADHD.
Veľmi obľúbené a často využívané sú liečebné metódy bez užívania liekov. Ide o metódy modernej psychoterapie, ktoré sú založené na každodennej svedomitej práci v úzkej spolupráci lekár-rodič-učiteľ. Tento spôsob nazývame ako takzvaný intervenčný program. Je to predovšetkým kognitívno-behaviorálna terapia (KBT) zameraná na špecifické správanie pacienta. Táto terapia sa zameriava na myšlienky a správanie prebiehajúce v danom okamihu „tu a teraz“. Ide o každodenné činnosti a nadobúdanie nových zručností.
Podporné stratégie a výchovné metódy
- Výchovné metódy: Tréning každodenných činností doma a v škole. Je potrebné dieťaťu vytvoriť rutinu zásad a povinností, ktoré sú pre dieťa nemenné.
- Vytvorenie vizuálnych plánov: Použite vizuálne plány, grafy alebo zoznamy, ktoré dieťaťu pomôžu zapamätať si jeho úlohy a udržať poriadok.
- Rozdelenie úloh: Väčšie úlohy rozkúskujte do zvládnuteľných krokov a poskytnite presný návod pre každý z nich.
- Tiché prostredie: Vytvorte pre domáce úlohy a aktivity tiché prostredie bez zbytočného rozptyľovania.
- Pravidelné cvičenie: Pravidelné cvičenie môže posilniť sústredenosť a znížiť hyperaktivitu.
- Rozvoj sebaregulačných schopností: Pomôžte svojmu dieťaťu rozvíjať sebaregulačné schopnosti na zvládanie emócií a rôznorodých impulzov.
- Otvorený dialóg: Podporujte so svojím dieťaťom otvorený dialóg o jeho pocitoch a výzvach.
- Spolupráca so školou: Úzko spolupracujte s učiteľmi a zamestnancami školy, aby ste zabezpečili, že vaše dieťa dostane v triede adekvátnu podporu.
- Rutiny: Nakoľko deti s ADHD sú roztržité, pomôže im, ak sa bežné denné činnosti vopred jasne nastavia, naplánujú a deťom sa z ich plnenia vytvorí zaužívaný zvyk.
- Pochvala a ocenenie: Deti s ADHD majú často znížené sebavedomie. Oceňujte a chváľte ich za všetko, za čo je možné ich pochváliť.
- Jasné a stručné inštrukcie: Deti s ADHD nedokážu postupovať podľa zložitých a rozsiahlych inštrukcií. Pomôže, ak im ich zjednodušíte a vyjadríte sa vždy jasne.
- Vyhľadanie pomoci: Či už sa zapojíte do skupiny rodičov detí s ADHD, alebo vyhľadáte odborníka, aktívne sa snažte dieťaťu odborne pomôcť.
Okrem KBT existujú aj ďalšie podporné terapie:
- Arteterapia: Práca s rôznymi materiálmi, ako je keramická hlina, drevo či kreslenie.
- Muzikoterapia: Počúvanie hudby (sústredenie), hra na hudobný nástroj (jemná motorika) a spev.
- Rečová terapia: Logopédia.
- Hra divadla: Umožňuje navodiť situáciu a prinútiť dieťa premýšľať o vlastnom konaní v danej role. Podporuje tvorivosť, fantáziu a empatiu.
- Kontrolovaný pohyb: Skákanie na trampolíne počas rozhovoru, hojdanie sa na kresle počas riešenia nejakého problému alebo prechádzanie sa po miestnosti počas rozprávania. Jedná sa o cielený pravidelný pohyb, ktorým sa naplní potreba hýbania sa a dieťa v konečnom prípade upokojuje pri hľadaní riešení.
Strava a ADHD
V súčasnosti sa objavujú teórie o správnom nastavení stravovania detí s ADHD. Ako top látku viaceré zdroje uvádzajú omega-3 mastné kyseliny. Bez ohľadu na možnosť účinku tejto látky na deti s ADHD, sú omega-3 mastné kyseliny pre deti dôležité hlavne na vývoj a správnu činnosť mozgu, sústredenie, pamäť aj koncentráciu. Za veľmi nevhodné sa považujú potraviny a nápoje s vysokým obsahom cukru a kofeínu, ktoré spôsobujú časom zhoršenie stavu. Podľa štúdie cukor nijako neovplyvňuje ani chovanie detí, ani ich poznávacie funkcie.
ADHD u dospelých a komorbidita
Viac ako polovica detí s ADHD má ďalšiu poruchu, napríklad depresiu, úzkostnú poruchu alebo poruchu čítania, tieto poruchy si spravidla vyžadujú samostatnú liečbu. Komorbidita označuje prítomnosť jedného alebo viacerých ochorení súbežne s existenciou primárneho ochorenia. Odhaduje sa, že sa vyskytuje u 34 - 70% dospelých s ADHD a významne prispieva k celkovému zhoršeniu kvality života. ADHD sa len zriedkavo vyskytuje „osamotene“. U väčšiny detí aj dospelých sú prítomné aj ďalšie psychické alebo vývinové ťažkosti, ktoré môžu výrazne ovplyvniť priebeh ochorenia, jeho diagnostiku aj liečbu. Epilepsia je ďalšou známou, hoci menej častou poruchou, ktorá si vyžaduje individuálny prístup k liečbe.
Pre ADHD v dospelom veku je typické, že znaky hyperaktivity sa zmierňujú, ale poruchy pozornosti naďalej pretrvávajú, ba časom môžu ukázať aj na ťažší stav. Zábudlivosť je taktiež typický znak pre dospelého s poruchou pozornosti; stále mešká, je v zhone, zaoberá sa príliš mnohými a rôznymi vecami.
Spoločenský pohľad a podpora
Odhalenie poruchy pozornosti a hyperaktivity je často odďaľované, pretože spoločnosť tieto deti „škatuľkuje“ ako neposlušné a nevychované. Mnohí rodičia nechcú prijať fakt, že ich dieťa trpí poruchou, čím je práca s dieťaťom náročnejšia. V súčasnosti žiaľ naša spoločnosť nie je pripravená (personálne ani materiálne) týmto deťom dostatočne pomôcť. Školenie pedagogických pracovníkov a edukácia rodičov by poruchu ADHD preniesla do pozície ochorenia, s ktorým sa dá bojovať. Podľa viacerých zdrojov by deti s ADHD nemali byť vyčleňované zo spoločnosti, ako je to v mnohých prípadoch, ale mal by sa klásť väčší dôraz na ich integráciu a prácu s nimi. Intervencia detí sa nedá bez vzájomnej úzkej spolupráce rodiča, lekára a učiteľa. Učiteľ by sa určite nemal spoliehať na prácu lekára, prípadne užívanie liekov, pretože len každodenná práca s dieťaťom môže priniesť požadovaný efekt.
ADHD síce bude súčasťou života vášho dieťaťa, ale nemusí to znamenať, že sa mu nebude dariť. Vyžaduje si to len trochu iný prístup. A nezabúdajte, je to len časť jeho osobnosti, ktorá má aj pozitívne zložky. ADHD zvykne byť spájané s lepším vnímaním okolia, väčšou kreativitou a predstavivosťou, energickosťou, dieťa získa väčšiu odolnosť a adaptabilitu, rýchlejšie zvykne nájsť riešenia problémov a dokáže ľahšie prevziať na seba riziko. Aj keď nedokáže dávať dlho pozor pri pre neho nudných a opakovaných úlohách, pri veciach, ktoré takéto dieťa zaujmú, dokážu vyvinúť prekvapujúco intenzívnu pozornosť.
Dôležité: Ak máte podozrenie na ADHD u seba alebo u dieťaťa, navštívte pediatra, psychológa alebo psychiatra kvôli vyšetreniu.
