Interrupcie predstavujú komplexnú etickú dilemu, ktorá sa dotýka práv ženy, statusu ľudského plodu a morálnych princípov. Cirkev, ako významný aktér v spoločnosti, zaujíma k tejto otázke jasný postoj, ktorý je často predmetom diskusií a polemík. Tento článok sa zameriava na postoj cirkvi k potratom, najmä v prípadoch znásilnenia, a snaží sa poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku.
V súčasnej spoločnosti sa často diskutuje o etických otázkach spojených so znásilnením, potratmi a umelým oplodnením. Katolícka cirkev má k týmto témam jasne definované stanovisko, ktoré vychádza z jej učenia o posvätnosti ľudského života od počatia až po prirodzenú smrť.
Postoj Cirkvi k Potratom
Katolícka cirkev odmieta potrat ako vraždu a násilný čin. Cirkev učí, že život začína počatím a každá ľudská bytosť má právo na život od tohto momentu. Právo na život je základné ľudské právo, ktoré by malo byť absolútne rešpektované.
Hovorkyňou kampane Právo na život je Jana Tutková, ktorá zastupuje Centrum pre bioetickú reformu. Obsah i forma kampane boli vlastnou ideou organizátorov. Kampaň Právo na život sa začala v septembri 2007. Cieľom kampane je sprostredkovať posolstvo, že interrupcia je násilný čin, ktorý zabíja človeka v etape prenatálneho vývoja, konkrétne v prvom trimestri. Kampaň má ambíciu mobilizovať ľudí k odporu voči takémuto bezpráviu, k angažovaniu sa za nastolenie spravodlivosti a za obnovenie úcty k životu.
V náboženských kruhoch je práve táto téma najkontroverznejšia a je okolo nej najviac otázok. Mnohokrát sme kritizovaní, že niečo očakávame, ale nedávame žiadne východiská. Treba povedať, že učenie, ktoré každý druh antikoncepcie označuje za hriech, je mylným učením. Hriechom je taký zásah, ktorý zabíja zárodok, teda oplodnené vajíčko. Tiež nie je v poriadku taký druh antikoncepcie, ktorá negatívne vplýva na zdravotný stav, alebo na možnosti otehotnenia v budúcnosti.
Život sa určite začína počatím. Biblická viera je náukou o živote, a nie o smrti. Je o záchrane každého, koho je možné zachrániť. Ježiš sám je nazývaný cestou, pravdou a životom a zomieral práve pre to, aby iní ľudia mohli žiť. Biblia nás vyzýva, aby sme sa aj my postavili na stranu bezbranných a tých, ktorým sa ubližuje.
Pochod za život v Košiciach znovu pripomenul dôležitosť právnej ochrany každého ľudského života. A svojou primárnou témou aj absenciu celospoločenského konsenzu v tom, v ktorom momente vývinu ľudského plodu hovoríme o ľudskej bytosti. Poznatky biológie sú nespochybniteľné: splynutím gamét začína v lone matky klíčiť nový život samostatnej ľudskej bytosti, biologicky odlišnej od otca a matky.
Znásilnenie a Potrat
V prípade znásilnenia cirkev chápe ťažkú situáciu ženy, ale napriek tomu odmieta potrat ako riešenie. Namiesto toho cirkev ponúka pomoc a podporu tehotným ženám v ťažkých situáciách prostredníctvom rôznych organizácií a poradní.
Pápež František v rozhovore pre španielsky televízny kanál La Sexta uviedol: „Chcel by som pochopiť zúfalstvo dievčaťa, ale tiež viem, že je zlé zničiť ľudský život, aby sa tento problém vyriešil.“ Položil rečnícku otázku: „Je prijateľné najať plateného vraha na zničenie ľudského života?“ Pápež sa vrátil k prípadu znásilneného dievčaťa a rozhodne vyhlásil: „Nemôžete ju ani vyhodiť na ulicu. Vďaka Bohu, v posledných 10 alebo 15 rokoch veľmi vzrástla citlivosť na takéto prípady osamelých dievčat, ktoré budú matkami.“
Pápež poznamenal, že v tom čase sa výrazne rozvinuli aktivity, vďaka ktorým mali možnosť byť sprevádzané a zdôrazňovala sa ich dôstojnosť.
Pravda je však taká, že len veľmi málo prípadov znásilnení končí tehotenstvom. Otehotnenie ovplyvňujú viaceré faktory, napr. psychický stav matky, alebo obdobie ovulácie a pod. Ďalej treba povedať, že znásilnenie je naozaj obrovskou tragédiou a páchateľ si zasluhuje trest. Môžeme si však položiť otázku, či jedna tragédia stojí za to, aby bola príčinou ďalšej. Či počatý život môže za to, čo sa stalo. Či si naozaj nezaslúži dostať šancu.
Biblia nás učí, že Boh nechce, aby deti trpeli za hriechy svojich rodičov. „V tých dňoch už nepovedia viacej: Otcovia jedli nedozrelky, a synom stŕpli zuby; lež každý zomrie pre svoju vlastnú neprávosť.“
Žena má predsa právo rozhodnúť sa, nemôžeme ju do ničoho nútiť. Áno, žena skutočne nie je stroj na rodenie detí, ale tiež by nemala nikoho o život ani pripraviť. Má právo sa rozhodnúť, že ešte nechce mať dieťa. V tom prípade by sa mala správať tak, aby neotehotnela. Ale ak sa už stane, že otehotnie, prestáva to byť rozhodnutie o nej samej, ale aj o ďalšom človeku.
Hoci je to čudné, naozaj sa môže stať, že matka o svoje dieťa nestojí. Napríklad kvôli svojmu veku, alebo je to výsledkom znásilnenia a pod. Ale aj tu predsa existuje riešenie. Ak matka nechce dieťa, je možné ho umiestniť do starostlivosti detských domovov, alebo ho ponúknuť na adopciu. Podľa dostupných štatistík je stále niekoľkonásobne vyšší počet žiadostí o adopciu novorodeniatok ako „ponuka“.
Mapa sveta a Potratová Legislatíva
Mapa sveta rozdelená podľa legislatívneho prístupu jednotlivých krajín k potratom ukazuje, že v drvivej väčšine rozvinutých štátov sveta je uznané právo na prerušenie tehotenstva v prvých týždňoch. Naopak, potratová legislatíva je najprísnejšia v Afrike, Latinskej Amerike, Strednom Východe a v Južnej Ázii. Táto skutočnosť vyvoláva otázky o tom, či si tá časť sveta, ku ktorej kultúrne a civilizačne patríme, necení ľudský život a či krajiny známe hrubým porušovaním základných ľudských práv sú v tomto prípade pokrokovejšie.
Etický Konflikt: Žena verzus Ľudský Plod
Otázka interrupcií je otázkou etického konfliktu, kde na jednej strane stojí žena a na druhej strane ľudský plod. Žena, ako plne rozvinutá ľudská bytosť, je schopná sebauvedomovania, cítenia bolesti a radosti, vnímajúca svoju existenciu. Ľudský plod v prvých týždňoch tehotenstva nedokáže cítiť bolesť, strach, radosť ani smútok.
Je dôležité rozlišovať medzi fantáziami a realitou. Fantázie o tom, čím by mohol byť ľudský plod jedného dňa, aké by mal oči a vlasy, ako by myslel, cítil a akú by mal povahu, môžu naplniť silnou emóciou. Nemali by však rozhodovať o realite ženy, jej pocitoch, myšlienkach a túžbach.
Iniciatívy na Podporu Života a Pomoc Tehotným Ženám
Mnohé cirkevné iniciatívy sa zameriavajú na oslavu života a pomoc tehotným matkám v núdzi. Príkladom je iniciatíva Bratislava za život, ktorá sa snaží propagovať konkrétne projekty pomoci tehotným matkám v núdzi. Podporovatelia tejto iniciatívy zdieľajú príbehy matiek, ktoré sa rozhodli pre život svojho dieťaťa napriek ťažkým okolnostiam. Tieto iniciatívy poukazujú na ľudskosť a snahu o pomoc ženám, ktoré sa ocitli v ťažkej životnej situácii.
Cirkev nebráni manželom mať deti a ani nikdy nebránila. Ba naopak, vždy zdôrazňovala - a i dnes, keď to nie je práve populárny názor, zdôrazňuje, že manželský akt má mať vždy plodivý a spojivý charakter. Plodivý v zmysle toho, že sa nebráni umelými metódami (prezervatív, antikoncepcia, vnútromaternicové teliesko) potenciálnemu počatiu života, a spojivý v zmysle úplný (muž vždy vyvrcholí v pošve ženy).
Cirkev podporuje prirodzené metódy plánovania rodičovstva a NaPro technológiu, ktorá sa zameriava na liečbu neplodnosti a obnovenie prirodzenej plodnosti páru. NaPro technológia je na Slovensku len zopár rokov, no rozdiel oproti IVF je najmä v tom, že pár sa naučí spoznávať svoju plodnosť. Často pomôže už len správne načasovanie pohlavného styku, no NaPro neostáva iba pri tom. Lieči neplodnosť - neponúka dieťa ako produkt, ale snaží sa nájsť problém v tele ženy alebo muža a odstrániť ho.
História a Vývoj Postojov
V polovici 18. storočia prvýkrát cirkev pripustila, že ľudská duša vstupuje do plodu už v momente počatia.
Aristotelova teória o postupnom oduševnení bola definitívne zhodená zo stola v roku 1869, keď svätý Pius IX. v bule Apostolicae sedis moderationi oficiálne odmietol rozlišovanie ľudského plodu na predľudský a ľudský. Teóriu o postupnom oduševnení tak nahradila teória o okamžitom oduševnení v momente počatia.
Kánonické právo bolo počas platnosti Corpu iuris canonici niekoľkokrát revidované. Z hľadiska našej témy bola najdôležitejšia zmena urobená v súvislosti s už zmieneným definitívnym odmietnutím teórie o postupnom oduševnení pápežom Piom IX. v roku 1869. Pri treste exkomunikácie za potrat sa...
V roku 1930 odsúdil Pápež Pius XI. emancipáciu žien ako podrývajúcu božsky podloženú poslušnosť ženy jej manželovi a ako falošnú odchýlku od jej pravej a jedinej úlohy byť matkou a vedúcou domácnosti.
Za pontifikátu Jána XXIII. sa zablýskalo na liberalizmus. Najmä v encyklike Pacem in terris sa povedalo, že žena má rovnaký prístup k všetkým právam ľudskej osoby v spoločnosti a na vstup do verejného života, práce a politiky.
Vatikán a katolícki biskupi sa na celom svete stavajú proti antikoncepcii - to znamená v prvom rade proti sexuálnej výchove, ktorá by preberala všetky druhy antikoncepcie podľa učebných osnov. Ďalšie pole kontroverzie v celom katolíckom svete sú nemocnice a kliniky, poskytujúce núdzovú antikoncepciu; katolícki lídri tvrdia, že táto vyvoláva potrat, čo je otázne.
Osobitnú pozornosť si zasluhuje 5. kapitola Knihy Numeri, ktorá opisuje zvláštny náboženský rituál ako skúšku, resp. trest pre cudzoložnicu. Manžel mal právo predviesť manželku, ktorú podozrieval z nevery, pred kňaza, ktorý jej dal vypiť vodu zmiešanú s chrámovým prachom a predniesol slová kliatby. Prípadný abortívny a zároveň sterilizačný účinok tohto rituálu je interpretovaný ako Boží trest za manželskú neveru.
Je úplne pochopiteľné, že z hľadiska viery je ľahkovážny prístup k nenarodenému životu nielen nezodpovedný, ale pri vedomí faktu, že človek je len správcom a nie pôvodcom života či sveta, je takýto prístup aj hriešny. Tvrdenie, že potrat je vražda, však nie je pravdivé.
Nezodpovedný a ľahkovážny potrat je hriech. Vnímať ho ako antikoncepciu je hrubým zneužitím možností dnešnej medicíny na osobné ciele. V spovednici som však v minulosti niekoľkokrát zaznel, ako ľudia, ktorí sa pre potrat rozhodli, mali pre to dobré dôvody a aj keď ich cirkev neschvaľuje, uplatňuje v individuálnych prípadoch možnosti, keď človek, ktorý sa pre potrat rozhodne, môže dostať rozhrešenie a môže pri úprimnom prísľube zmeniť svoje konanie začať znova.
Potrat, presnejšie zabitie dieťaťa pod srdcom matky, je hriech proti piatemu prikázaniu Desatora. Aj v roku 1971, keď ste boli na potrate, tento trest už existoval a odpustenie bolo rezervované ordinárovi (CIC 1917, kán. 2350 § 1). Kňazi vedeli, čo to pre nich znamená.
Domnievam sa, že okrem neistoty ohľadom odpustenia trestu váš problém spočíva aj vo výčitkách svedomia a tieto výčitky s rastúcim vekom azda rastú. Stáva sa, že s pribúdajúcimi rokmi ľudia viac riešia hriechy svojej mladosti. Možno je to aj váš prípad. Je to spoveď, v ktorej sa vyznáte už aj z odpustených hriechov. Spovedníka máte právo si slobodne vybrať. Tým nadobudnete morálnu istotu, že vám Pán Boh prostredníctvom služby Cirkvi odpustil aj hriech i trest za potrat. Všetci potrebujeme Božie milosrdenstvo, ktoré neznamená, že niet hriechu, ale naopak, že hriech tu je a že Božie milosrdenstvo je odpoveďou na našu úprimnú ľútosť.
V súčasnosti sa v prvom trimestri nehovorí o človeku, ale o plode. O potrate sa zase hovorí ako o umelom prerušení tehotenstva. Tieto slová znejú v našich ušiach takmer neutrálne a neosobne. Produkujú reakcie typu; nerobím predsa nič zlé, nepripravím o život človeka, ale len akýsi zhluk buniek. Zahmlievajú však pravú podstatu. Biblia jednoznačne hovorí o živote človeka už od počatia. Interrupciu zase Biblia klasifikuje ako vraždu nevinného, ktorý sa nedokáže brániť a matku v tomto prípade nazýva hrobom.
Ak človek nie je človekom hneď od počiatku, otázka znie, kedy sa vlastne stáva človekom. V ktorý deň, v ktorú hodinu sa z plodu stáva človek. Zástancovia interrupcií hovoria, že keďže nie je možné presne určiť tento termín, vznikla spoločenská dohoda, že je to 12 týždňov. Kto však dokáže rozhodnúť, dokedy smieme niekoho pripraviť o život, a odkedy už nie. Dokedy ešte dieťa nemá právo na život a odkedy už áno. Dieťaťu napríklad začína biť srdce už na 21. deň po počatí. Je to už človek, alebo je to ešte stále plod? Zástancovia interrupcií tvrdia, že je to jednoznačne plod.
Tento argument je skôr zásterkou pre pohodlný, bezstarostný život, bez zbytočných problémov. Dieťa je v našej kultúre skôr považované za problém a za prekážku pri kariére a pri užívaní si života. Naproti tomu biblická kultúra vždy považovala deti za požehnanie a za zdroj určitej hrdosti. Ak naši predkovia boli schopní vychovať početné rodiny s ďaleko menšou ekonomickou silou, my určite nie sme v ohrození.
Otázka znie, do akej miery má človek právo rozhodnúť, s akým hendikepom sa dieťa môže narodiť, a s akým už nie. Tieto myšlienky sú veľmi blízke fašizmu, ktorý si činil právo rozhodnúť, ktoré genetické predpoklady sú dostatočné na život, a ktoré už nie. Potom by sme mohli začať rozmýšľať, čo s tými, ktorí nejaký hendikep získali až počas života, a nie už pred narodením. Takto by sme mohli postupne označiť za nepohodlných napr. psychicky chorých, invalidov alebo starých ľudí.
Potrat je vždy zlým riešením. Niekedy sa preň rozhodne sama príroda, niekedy sa pre potrat rozhoduje človek sám, niekedy sa pri zohľadnení všetkých dostupných alternatív a ich okolností rozhoduje v spolupráci s lekárom či inými blízkymi ľuďmi. Ako veriaci ľudia by sme preto mali mať dosť síl na to, aby sme pri našom vnímaní tejto dimenzie stále ponúkali verejnosti zodpovedné riešenia, ktoré otvárajú priestor pre život tým, ktorí to s ním myslia vážne.
Cirkevné právo opakovane v priebehu stáročí potvrdzovalo za potrat v neskoršom štádiu gravidity trest exkomunikácie, kým v skoršom štádiu to boli nižšie tresty.
tags: #cirkev #znasilnenie #potrat