Je úplne normálne, ak sa dieťa občas zamyslí, zahľadí alebo "pozerá do blba". Tento stav môže byť spôsobený rôznymi faktormi, od únavy až po spracovávanie nových informácií. V ranom veku dieťaťa dochádza k obrovskému fyzickému, kognitívnemu a sociálnemu vývoju a rodičia si často všímajú rôzne prejavy správania svojich detí. Jednou z takýchto obáv môže byť práve spomínané pozeranie "do blba", teda pohľadom upretým do neurčita bez zjavného zamerania na konkrétny objekt.
Niektorí rodičia sa obávajú, či takéto správanie nemôže signalizovať vážnejšie problémy, ako napríklad epilepsiu alebo poruchu autistického spektra (PAS). Je dôležité si uvedomiť, že v ranom veku je vývoj dieťaťa veľmi individuálny a niektoré prejavy správania môžu byť len prechodné. Avšak, ak sa tieto prejavy objavujú častejšie, sú intenzívne alebo sprevádzané inými varovnými signálmi, je namieste zbystriť pozornosť.
Možné príčiny pozerania "do blba" u detí
Pozeranie "do blba" u dieťaťa môže mať viacero príčin:
- Únava: Deti v tomto veku majú veľa energie a niekedy môžu byť preťažené podnetmi. Pozeranie do neurčita môže byť prejavom únavy a potreby odpočinku.
- Spracovávanie informácií: Deti neustále spracovávajú nové informácie a učia sa. Pozeranie do neurčita môže byť spôsob, ako si dieťa utriedi myšlienky a spracuje nové zážitky.
- Nuda: Ak dieťa nemá dostatok podnetov alebo sa nudí, môže sa začať pozerať do neurčita.
- Problémy so zrakom: V niektorých prípadoch môže byť pozeranie do neurčita spôsobené problémami so zrakom. Je vhodné navštíviť očného lekára a nechať dieťa vyšetriť.
V kontexte porúch autistického spektra sa pozeranie "do blba" môže spájať s narušenou sociálnou interakciou a komunikáciou. Autisti nemusia vnímať dôležitosť sociálnych podnetov v pohľade inej osoby alebo im očný kontakt môže byť nepríjemný. Typické je odvracanie pohľadu alebo dívanie sa na iné miesto, napr. rameno človeka. Prítomné je tzv. pozeranie sa cez človeka, aj keď si myslíte, že sa vám díva do očí.
Porucha autistického spektra (PAS) a jej prejavy
Poruchy autistického spektra (PAS) sú súhrnným pojmom pre rôznorodú skupinu neurovývinových porúch. Autizmus je diagnóza na celý život, ktorá ovplyvňuje komunikáciu a vnímanie sveta navôkol. Pre vedcov je autizmus ešte stále veľkou neznámou, keďže ho môžu vyvolať variácie sto rôznych génov. Podľa dostupných údajov postihuje táto vývinová porucha chlapcov tri- až štyrikrát častejšie než dievčatá.
Tri hlavné deficitné oblasti vývoja ľudí na spektre sú sociálna interakcia, komunikácia a predstavivosť. Tieto oblasti tvoria tzv. autistickú triádu.
Autistická triáda
- Sociálna interakcia: Vzájomná súčinnosť, vzájomné ovplyvňovanie sa a pôsobenie medzi ľuďmi, či už jednotlivcami alebo skupinami. Interakcia vedie k nadväzovaniu sociálnych vzťahov.
- Komunikácia: Vzájomné dorozumievanie sa ľudí, výmena informácií, myšlienok a pocitov. Prebieha vďaka spoločnému systému znakov buď verbálne prostredníctvom jazyka alebo neverbálne prostredníctvom reči tela, gestikulácie a mimiky.
- Predstavivosť (imaginácia, fantázia): Psychický proces, schopnosť človeka predstavovať si veci a deje v myšlienkach, vytvárať pamäťové predstavy, mať vo vedomí javy či obrazy, ktoré práve zmyslovo nevníma alebo ktoré nikdy predtým nevnímal.
Je dôležité si uvedomiť, že autistické spektrum predstavuje súbor všetkých prejavov správania, preto je skladba a intenzita symptómov u každého autistu iná. Rodičom pripomíname, že niektoré prejavy sa môžu vyskytovať aj v správaní neurotypických detí a že ich prítomnosť automaticky nepotvrdzuje pervazívnu vývinovú poruchu.
Varovné signály autizmu u detí
Včasné varovné symptómy autizmu sa obvykle objavia pred tretím rokom veku. U niektorých detí je to už okolo roka, u iných dokonca aj omnoho neskôr. Diagnostikovanie autizmu je zložité a jeden či dva príznaky z celej škály obvykle na túto poruchu neupozorňujú. Napriek tomu je potrebné všímať si správanie a prejavy dieťaťa.
Medzi možné prejavy autizmu u malých detí patria:
- Nedostatok spoločnej pozornosti: Situácie, kde dieťa chce upozorniť na to, čo ho zaujíma, no nevyjadrí to ukazovaním prstom ani nadviazaním očného kontaktu. Ak s nimi ostatní interagujú, nemusia na nich vôbec reagovať.
- Slabý očný kontakt: Autisti nemusia vnímať dôležitosť sociálnych podnetov v pohľade inej osoby alebo im očný kontakt môže byť nepríjemný. Typické je odvracanie pohľadu alebo dívanie sa na iné miesto.
- Neopätovaný úsmev: Sociálny úsmev je formou komunikácie a túto oblasť majú oslabenú.
- Opakované pohyby telom: Napr. mávanie rukami, obzeranie si rúk pred očami, točenie sa okolo vlastnej osi, kývanie sa, tlieskanie a pod.
- Opakované pohyby s predmetmi: Napr. krútenie koliesok, šťukanie perom, vypínanie a zapínanie svetla, otváranie a zatváranie dverí.
- Chôdza po špičkách: Aj v situáciách, keď dieťa nepotrebuje na nič dočiahnuť.
- Žiadna reakcia na meno: Ani na opakované výzvy, akoby dieťa svoje meno nepoznalo alebo pôsobilo, že nepočuje.
- Žiadna reakcia na pokyn: Ani na ten najzákladnejší, primeraný veku dieťaťa, napr. daj ruku, prines loptu či stoj súvisí s nedostatočným porozumením reči.
- Oneskorený vývin reči: Chýba džavotanie, opakovanie slabík, slov, pomenovanie osôb a vecí. Slovná zásoba je malá a súvisí so slabým porozumením reči. Reč sa napokon nemusí vôbec vyvinúť a človek ostane neverbálny po celý život.
- Narušená komunikácia u verbálnych autistických detí: Prejavuje sa echoláliami (okamžité alebo oneskorené opakovanie počutého), komolením slov a vytváraním nových pomenovaní, neadekvátnym tónom či melódiou reči, strojenosťou, akoby boli texty stereotypne naučené.
- Špecifické záujmy: Zvláštne či neobvyklé, úzko definované.
- Pre
ráždenosť: Dôsledok množstva podnetov, ktoré autisti vďaka vysokým zmyslovým predispozíciám počas dňa vnímajú. - Problémy so stravovaním: Kvôli senzorickej citlivosti sú deti vyberavé a často sa fixujú na konkrétnych pár jedál, ktoré sa na tanieri opakujú dokola.
- Problémy so spánkom: Najčastejším je insomnia, keď dieťa zaspáva neskoro a v noci sa často budí.
- Problémy so zmenou: Rutina predstavuje v živote autistov istotu. Udalosti sa dejú v určitej následnosti. Vďaka denným plánom vedia, čo ich do večera ešte čaká.
- Nevšímavosť voči iným ľuďom: V kontraste so zaujatosťou k určitej špecifickej repetitívnej činnosti. Deti s autizmom už od raného veku nejavia záujem o ostatné deti.
- Symbolická hra: Nemá u autistov zastúpenie. Hrať sa na niečo, napr. na lekára, obchod či školu je u detí na spektre nepredstaviteľné.
- Neukazovanie prstom: Deti s autizmom netreba napomínať, že ukazovanie prstom na ľudí a predmety sa nepatrí. Práve naopak, musia sa to učiť. Ide o dôležitý míľnik vo vývoji dieťaťa a ak sa nevyskytuje, treba zbystriť.
Kedy navštíviť odborníka?
Včasná diagnostika poruchy dokáže rodičom pomôcť porozumieť správaniu svojich ratolestí, ktoré sa často vymyká priemeru. Ak máte akékoľvek pochybnosti o vývine vášho dieťaťa, neváhajte sa poradiť s pediatrom. Pediatrička vám môže odporučiť návštevu neurológa, pedopsychiatra alebo klinického psychológa, ktorí sa špecializujú na diagnostiku vývinových porúch.
Existuje napríklad krátky dotazník s dvadsiatimi otázkami, určený pre deti vo veku 16-30 mesiacov, ktorý sa volá M-CHAT-R. Je voľne dostupný na internete, mal by byť však k dispozícii aj u pediatra v rámci preventívnych prehliadok v ranom veku. Ak dotazník preukáže strednú mieru rizika prítomnosti PAS, odporúča sa kontaktovať špecializované pracoviská.
Je dôležité si uvedomiť, že diagnóza autizmu nie je ortieľ, ale skôr pomôcka pre rodičov, ako lepšie porozumieť svojmu dieťaťu a poskytnúť mu potrebnú podporu. Včasná intervencia a individuálne prispôsobená terapia môžu výrazne zlepšiť kvalitu života dieťaťa s PAS.
Vplyv moderných technológií na deti
Vek, kedy deti začínajú používať mobilné technológie, je dôležitý, pretože to môže ovplyvniť ich správanie a pozornosť. Štatistiky ukazujú, že na Slovensku už štvor- a päťročné deti používajú mobily a tablety. Okolo siedmich rokov ich využívajú najmä na príbehy, rozprávky, hudbu a jednoduché hry, vnímajú ich teda ako hračku. Používanie mobilných technológií bez dozoru rodiča v útlom veku môže mať negatívny vplyv na pozornosť a schopnosť sústrediť sa.
Každé piate dieťa na Slovensku javí známky závislosti od mobilných technológií. Rodičia by mali sledovať, či dieťa dokáže vypnúť mobil a vymeniť ho za osobný kontakt s kamarátmi a hru na ihrisku, a či nejaví známky podráždenosti a nervozity, ak nemá tablet. Dôležité je dohodnúť si presné pravidlá a vyhradiť dieťaťu presne stanovený čas, kedy môže byť na internete.
Deti sa môžu dostať do kontaktu s nevhodným obsahom na internete, ako je násilie, drogy či pornografia. Rodič by mal byť sprievodcom dieťaťa a vysvetliť mu, čo je v poriadku a čo nie. Kontrola rodičov nad online aktivitami dieťaťa by mala byť do 15 rokov, kedy sú za ne plne zodpovední.