Násilie v rodine: Ako chrániť a pomôcť týraným deťom a obetiam

Rodina má byť zdrojom bezpečia, nie strachu. Dnešný Medzinárodný deň nevinných detských obetí agresie (4. jún) má ľuďom pripomenúť, že na celom svete existuje veľa detí, ktoré sú obeťami fyzického, duševného a emocionálneho zneužívania. Je vám doma ubližované alebo poznáte niekoho v okolí, komu domáce násilie zanecháva na duši a tele pravidelné stopy? V nijakom prípade by nemala byť týraná žiadna bytosť na tejto planéte, tobôž mama či dieťa. Čo robiť, ako sa chrániť a pomôcť, keď to niekto potrebuje?

Akékoľvek opakované týranie spôsobujúce fyzické alebo psychické utrpenie je trestným činom, ktorý by mal byť potrestaný. A aj bude, ak nebudete mlčať, ale konať! Na vás, no najmä tých, na ktorých vám najviac záleží - na deťoch, to inak zanechá nedozierne následky. „Násilie v rodine určite negatívne ovplyvňuje psychiku dieťaťa v zmysle prežívania psychickej traumy. Potreba bezpečia patrí medzi základné ľudské potreby a rodina je systém, ktorý má zabezpečiť napĺňanie tejto potreby. Pokiaľ to rodina ako systém nevie zabezpečiť, ale práve naopak sama sa stáva zdrojom strachu a stresu, dieťa prežíva chronický stres, ktorý sa u neho môže zapísať v podobe traumy,“ prízvukuje detská psychologička Mgr. Romana Mrázová.

Hranica medzi konfliktom a týraním

Ide o veľmi citlivú tému, ktorá býva v rodinách často tabu. Tí, ktorým je ubližované, sa boja komukoľvek zdôveriť, a už vôbec nie polícii, ktorá možno ako jediná vie skutočne proti násilníkovi zasiahnuť. Prečo? Ide o strach zo straty detí, financií a zázemia, či ešte častejšieho ubližovania zo strany tyrana. Podľa polície SR sú v prípade konfliktu obidve strany rovnocenné, pre domáce násilie je typické nemenné rozdelenie rolí a uplatňovanie kontroly a moci zo strany násilníka voči obeti, kde násilník je vždy dominantný.

Znaky, že váš blízky je tyran

Podľa § 208 Trestného zákona ide o týranie blízkej a zverenej osoby vtedy, keď:

• bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním ohrozuje fyzické alebo psychické zdravie inej osoby alebo obmedzuje jej bezpečnosť,
• bezdôvodným odopieraním stravy, oddychu alebo spánku alebo odopieraním nevyhnutnej osobnej starostlivosti, ošatenia, hygieny, zdravotnej starostlivosti, bývania, výchovy alebo vzdelávania,
• nútením k žobrote alebo k opakovanému vykonávaniu činnosti vyžadujúcej jej neúmernú fyzickú záťaž alebo psychickú záťaž vzhľadom na jej vek alebo zdravotný stav alebo spôsobilej poškodiť jej zdravie,
• vystavovaním vplyvu látok spôsobilých poškodiť jej zdravie,
• neodôvodneným obmedzovaním v prístupe k majetku, ktorý má právo užívať.

Všetko vyššie uvedené je trestným činom, ktorý sa potrestá odňatím slobody na 3 až 8 rokov. V prípade, že tyran spôsobí človeku, ktorému ubližuje, ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, tento skutok sa trestá odňatím slobody na 7 až 15 rokov. Ak spôsobí niekto týraním poškodenie zdravia alebo smrť viacerým osobám, hrozí mu 15 až 25 rokov väzenia!

Čo môže urobiť obeť domáceho násilia?

Nebojte sa hovoriť! Odporúčania pre tých, ktorým je ubližované - z prezídia Policajného zboru nám zaslali dôležité informácie pre tých týraných ľudí. Mali by ste vedieť, že v žiadnom prípade v tom nie ste sami. Ľudia vo vašom okolí by vám určite veľmi radi pomohli, a rovnako aj polícia, ktorá venuje prípadom domáceho násilia zvýšenú pozornosť.

Je dôležité, aby obete o násilí nemlčali, ale niekomu sa zdôverili, pričom to nemusí byť len príbuzný, môže to byť akákoľvek iná osoba, ktorej dôverujú, napríklad kolegyňa/ kolega, kamarátka/ kamarát a podobne.

• Vyhľadajte odbornú pomoc a využite služby niektorej z mimovládnych organizácií na pomoc obetiam trestných činov (psychologické poradenstvo, právne poradenstvo, sociálne poradenstvo alebo ubytovanie v krízových centrách). Zoznam je zverejnený na internete (napr. stránka www.zastavmenasilie.sk).
• K dispozícii je aj bezplatná non-stop Linka pre ženy zažívajúce násilie 0800 212 212.
• V prípade, ak je ohrozené dieťa, odporúčame kontaktovať aj príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately).
• Nevažte kontaktovať políciu na linke 158 alebo osobne na ktoromkoľvek útvare skôr, ako sa násilie bude stupňovať.
• Trestné oznámenie možno podať na ktoromkoľvek útvare Policajného zboru alebo na prokuratúre. Takéto podanie možno podľa Trestného poriadku urobiť písomne, ústne do zápisnice, telegraficky, telefaxom, elektronickými prostriedkami podpísané so zaručeným elektronickým podpisom (podľa osobitného zákona) alebo bez neho. V trestnom oznámení odporúčame spomenúť nielen posledný útok, ale popísať aj ďalšie útoky a uviesť prípadných svedkov.

Povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní (teda policajta a prokurátora) je pri prvom kontakte s poškodeným poskytnúť mu v písomnej forme informácie o jeho právach v trestnom konaní a o organizáciách na pomoc poškodeným vrátane nimi poskytovaných služieb. Poškodený má právo sa kedykoľvek v priebehu trestného konania informovať o stave konania. Orgán činný v trestnom konaní alebo súd, ktorý vo veci koná, informáciu poskytne a na tento účel poškodenému poskytnú potrebné kontaktné údaje. Informácia o stave konania sa neposkytne, ak by tým mohol byť zmarený účel trestného konania.

Poškodený sa v trestnom konaní môže dať zastupovať splnomocnencom, čo nemusí byť len advokát. Splnomocnencom poškodeného môže byť aj poverený zástupca organizácie na pomoc poškodeným. Poškodený má právo, aby ho na úkony trestného konania sprevádzal dôverník, ktorý poskytuje poškodenému potrebnú, najmä psychickú pomoc.

Čo môžete urobiť, ak poznáte niekoho, kto je týraný a chcete pomôcť?

Odporúčania, rady a informácie pre svedkov, ak pozorujete násilie vo svojom okolí - nebuďte voči tomu ľahostajní a pomôžte ľuďom, ktorí to veľmi potrebujú. Polícia radí, čo robiť, ak ste svedkom násilia:

• Poskytnutie svedectva zohráva významnú úlohu. Pomáha zabrániť v pokračovaní násilia a tým ochrániť obete násilia. V tejto súvislosti preto občanom odporúčame, ak majú poznatok o tom, že v ich okolí dochádza k domácemu násiliu, aby neváhali ihneď kontaktovať políciu na čísle 158.
• Obeť psychicky podporte, netvárte sa, že sa nič nedeje a dajte najavo možnosť podpory poskytnutím svedectva. Svedecká výpoveď je jedným z dôkazov v trestnom konaní, ktorá môže prispieť k usvedčeniu páchateľa.
• V prípade, ak je ohrozené dieťa, odporúčame informovať aj príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately).

Ako vás polícia ochráni pred tyranom?

Po tom, čo kontaktujete číslo 158, bude k vám okamžite poslaná hliadka. „V zmysle § 27a zákona o Policajnom zbore je policajt oprávnený vykázať z bytu alebo domu alebo iného priestoru spoločne obývaného s ohrozenou osobou a aj z jeho bezprostredného okolia osobu, u ktorej možno na základe zistených skutočností očakávať útok na život, zdravie, slobodu, a to na 10 dní. Súčasťou vykázania zo spoločného obydlia je aj zákaz vstupu vykázanej osobe do spoločného obydlia počas 10 dní od vykázania. Počas vykázania zo spoločného obydlia je vykázaná osoba povinná nepribližovať sa k ohrozenej osobe na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov,“ napísali nám z Prezídia PZ SR.

Vykázanie zo spoločného bývania síce končí uplynutím 10-dňovej lehoty, no len v prípade, ak nie je ďalej ustanovené inak. „Doručením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 Civilného sporového poriadku na súd počas vykázania zo spoločného obydlia sa trvanie vykázania zo spoločného obydlia predlžuje až do nadobudnutia vykonateľnosti rozhodnutia súdu o tomto návrhu, o čom sa vykázaná osoba upovedomí v rámci poučenia. Útvar Policajného zboru poskytne ohrozenej osobe súčinnosť pri doručovaní návrhu neodkladného opatrenia,“ dodáva hovorca.

Po prijatí trestného oznámenia sú ďalej robené všetky potrebné úkony na prešetrenie celého prípadu - výsluch, prehliadka tela poškodených, obhliadky domu, zabezpečenie dôkazov, atď. V každom jednom prípade je osobitná pozornosť venovaná skúmaniu dôvodov väzby.

Dôsledky domáceho násilia na deti

Čo viac môže byť dôvodom pre konanie v prípade domáceho násilia, než vlastné zdravie či zdravie svojich detí. Práve tie sú zrkadlom toho, čo sa deje doma, preto ak z nich týranie neurobí zakríknutých ľudí s traumatickým detstvom, môžu sa z nich stať agresívni jedinci, ktorí budú neskôr rovnako ubližovať svojmu okoliu. V žiadnom prípade ako rodič nedopustite, aby sa stalo niečo také!

„Každé dieťa je iné a preto psychika každého dieťaťa reaguje inak- niektoré deti sú agresívne, lebo majú pretlak negatívneho prežívania a keď cítia ohrozenie, automaticky sa začnú brániť spôsobom, ktorý im je známy a to je agresivitou. Niektoré sa naopak stiahnu do vlastného vnútra, uzavrú sa a tam potichu trpia. Na iných sa to môže prejaviť v podobe rôznych neurotických prejavov ako sú bolesti hlavy, bruška, tiky, pomočovanie a pod.,“ vysvetľuje odborníčka na detskú dušu Mgr. Romana Mrázová.

Akýkoľvek z týchto spomínaných prejavov je signálom, že sa v rodine niečo deje a dieťa to prežíva veľmi zle. Nemusí ísť o týranie jeho samotného, ale napríklad jeho mamy, otca či iného blízkeho človeka, ktorého má v láske.

Domáce násilie z pohľadu dieťaťa

Každé dieťa je súčasťou rodiny, a preto rodinný život a rodinné okolnosti budú mať na dieťa vplyv. Keďže sa deti stále vyvíjajú, situácia doma formuje ich chápanie a pohľad na svet a ľudí okolo seba. Deti nie sú len pasívnymi divákmi. Aktívne sa zapájajú do svojho každodenného života a vytvárania vzťahov s členmi rodiny. Preto každé dieťa, bez ohľadu na jeho vek alebo mieru zapojenia, bude nejakým spôsobom ovplyvnené, ak v domácnosti dochádza k násiliu.

Bezpečnosť a ochrana

Deti potrebujú vo svojom živote bezpečie a istotu, aby sa im darilo. Potrebujú dôslednosť, rutinu a schopnosť dôverovať, že ich základné potreby budú uspokojené. Pre deti žijúce v domovoch s domácim násilím to často nie je prípad. Bábätká a batoľatá môžu trpieť výrazným narušením svojho denného režimu a základných potrieb pravidelného stravovania a spánku. Matka nemusí mať žiadnu kontrolu ani prístup k peniazom, čo jej znemožňuje kúpiť dostatok jedla pre svoje deti. Deti sa stávajú neúmyselnými obeťami domáceho násilia. Mnohé ženy si spomínajú na prípady, keď držali svoje dieťa a ich partner ich napadol, alebo keď ich deti zasiahli v snahe ochrániť ju pred násilím.

Hranice a stanovenie limitov

Deti potrebujú hranice a obmedzenia. Potrebujú sa naučiť, aké správanie je prijateľné a aké neprijateľné. Keď neexistujú žiadne obmedzenia týkajúce sa správania násilného rodiča, je pre deti ťažké sa ich samy naučiť. Niektoré deti žijúce v domácnosti, kde dochádza k domácemu násiliu, majú extrémne obmedzenia svojho správania, aby sa snažili udržať pokoj, nerozrušiť otca a predchádzať násiliu. Deťom je často bránené v tom, aby sa samy rozhodovali a skúšali nové zručnosti. Pocit seba samého a sebakontroly dieťaťa môže byť narušený, pretože trauma spôsobuje zmätok, neistotu a obmedzenie jeho vývoja, nezávislosti a sebaúcty. Deti potrebujú povzbudivé a pozitívne prostredie, kde sú cenené, aby dosiahli pozitívny obraz o sebe.

Tajomstvo a ticho

Pre deti zažívajúce domáce násilie môže dynamika utajovania a „sprisahania mlčania“ zohrávať v ich živote významnú úlohu. O násilí doma sa nemusí hovoriť ani sa o ňom nediskutuje s členmi rodiny alebo priateľmi. Deti môžu svoj život doma utajovať z pocitov hanby alebo strachu. Staršie deti si môžu byť obzvlášť vedomé stigmy spojenej s touto problematikou a následne prežívajú pocity poníženia a degradácie. Deti nemusia byť schopné alebo nemusia chcieť priviesť domov svojich priateľov alebo sa socializovať so svojimi rovesníkmi, čo môže ovplyvniť ich schopnosť nadväzovať vzťahy s inými deťmi.

Napätie a stres

Deti, ktoré žijú v domácnosti, kde dochádza k domácemu násiliu, žijú s chronickou a zvýšenou úrovňou napätia a stresu. Aj keď nie sú svedkami konkrétnych prípadov fyzického týrania, sú si vedomé a cítia zjavné napätie a úzkosť spôsobené týmito činmi. Okrem toho páchateľ často používa slovné útoky, ako je zahanbovanie a obviňovanie, a niekedy aj fyzické násilie, na kontrolu správania detí. Niektoré deti sa stávajú hyper-obezretnými, neustále v strehu a pripravené poskytnúť ochranu svojej matke, súrodencom a sebe samým. V dôsledku toho sa deti môžu snažiť vybudovať si stratégie zvládania, aby sa vyhli násiliu a kontrolovali ho. To na ne kladie ohromujúce a nemožné nároky. Hlavný stres pramení zo skutočnosti, že zranená osoba je niekto, koho milujú, a že násilník je tiež milovanou a dôveryhodnou osobou, takže môžu mať ambivalentné a mätúce pocity voči jednej alebo obom rodičovským postavám.

Môžu sa báť, že ublíženie bolo úmyselné, že sa stalo v ich dome a že nemohli urobiť nič, aby tomu zabránili. Môžu cítiť, že môžu byť zodpovední. Môžu mať problém udržať si prirodzenú náklonnosť k rodičom a zároveň prežívať pocity zdesenia a rozhorčenia nad správaním svojich rodičov.

Strach

Násilná rodina sa vyznačuje strachom, bezmocnosťou a zúfalstvom. Deti môžu byť v neustálom stave strachu o svoju bezpečnosť, ako aj o bezpečnosť svojej matky alebo súrodencov. Dôveru, ktorá je nevyhnutná pre zdravý vývoj, môže nahradiť úzkosť a zraniteľnosť. Dieťa stráca pocit, že jeho rodina je v bezpečí a jeho domov je útočiskom. Môže si začať vytvárať pocit, že svet okolo neho je neistý a nepredvídateľný, čo môže nepriaznivo ovplyvniť všetky jeho vzťahy. Deti, ktoré žijú v atmosfére chronického zneužívania, čelia každodennému tlaku neustálej bdelosti a pocitom bezmocnosti, niekedy sprevádzaným strachom zo smrti.

Nezávislosť a socializácia

Niektoré deti žijúce v domácnosti, kde dochádza k domácemu násiliu, zažívajú neistotu. Môže byť pre ne ťažké naučiť sa potrebné zručnosti na to, aby sa samy rozhodovali, naučili sa spolupracovať, nadväzovať priateľstvá alebo používať pozitívne komunikačné zručnosti. Možno nevedia, ako riešiť konflikty pomocou úctivých a efektívnych komunikačných zručností alebo riešenia problémov a nie sú schopné robiť kompromisy. Namiesto toho sa môžu uchýliť k slovnému urážaniu, vyhrážkam alebo dokonca násiliu. Môžu sa ocitnúť izolovaní, pretože priateľstvá nie sú podporované, alebo sa môžu príliš hanbiť za návštevu priateľov. Môžu sa tiež ocitnúť v situácii, keď majú pocit, že musia za každú cenu udržať rodinné tajomstvo a cítia sa neschopní rozvíjať vzťahy s ostatnými.

Iné deti môžu tráviť doma čoraz menej času, aby unikli zneužívaniu. Svoje emocionálne, fyzické a holistické potreby môžu uspokojovať kamaráti a rodiny, prípadne iní mentori v škole alebo v spoločenských/športových kluboch.

Izolácia

Izolácia je kľúčovou stratégiou pre efektívne využívanie moci a kontroly páchateľom. Ak sú deti izolované od dospelých mimo svojej rodiny, môžu si osvojiť predstavy o bezcennosti a nemilovateľnosti, ktoré sprevádzajú násilie už od útleho veku. Izolované deti si tiež nedokážu rozvíjať a precvičovať svoje sociálne zručnosti. Deti môžu mať problém s nastavením zdravých osobných hraníc a s pochopením a rešpektovaním hraníc ľudí okolo seba. Môžu mať problém naučiť sa vhodné metódy riešenia problémov alebo prijateľné stratégie riešenia konfliktov. Mladšie deti často nevedia, ako sa hrať, a staršie deti môžu mať nedostatok schopnosti nadväzovať alebo udržiavať priateľstvá.

Deti zažívajúce domáce násilie sa snažia pochopiť a nájsť zmysel svojej skúsenosti. Hľadajú spôsob, ako sa vysporiadať s ťažkými a desivými situáciami, ktorým čelia. To môže byť ovplyvnené úlohou, ktorú zohrávajú v rodine. Túto úlohu môže dieťa prevziať samo alebo jej ju vnútia iní a je súčasťou jedinečného spôsobu, akým sa každé dieťa prispôsobuje a vyrovnáva sa so situáciou, v ktorej žije. To vysvetľuje, prečo môžu mať rôzne deti v tej istej rodine výrazne odlišné chápanie toho, čo sa v ich rodine stalo. Aj po tom, čo opustia násilnú situáciu a bezprostredné nebezpečenstvo, deti často naďalej plnia tieto úlohy, pretože je to jediný spôsob, ako sa s tým vyrovnať.

Štatistiky a realita na Slovensku

Na políciu sa ročne dostane necelých 1500 prípadov násilia na mladistvých. Táto sféra kriminality ostáva u nás silne tabuizovanou témou. Mama malej Natálky prelomila bariéru mlčanlivosti a prehovorila o tom, čo sa s hrôzou dozvedela od svojej dcérky. Rodičia žijú oddelene a otec si brával dcéru pravidelne na víkendy. Tieto sa pre ňu stali peklom. „Napriek prvotnému šoku matka vzala do ruky telefón a začala rozprávanie dcérky nahrávať," začína smutné rozprávanie o tomto prípade sociálna poradkyňa Asociácie náhradných rodín Natália Blahová.

Ešte v tú istú noc spísala matka so sociálnou poradkyňou predbežné opatrenie o zákaze styku otca s dieťaťom. Sformulovali tiež trestné oznámenie o podozrení na sexuálne zneužívanie maloletej. Tri znalecké posudky dokazovali, že nie je dôvod neveriť dievčatku. Odborníci navrhli aj sexuologické vyšetrenie otca, ale ten tam nešiel a jeho posudok polícii napokon nechýbal. Vyšetrovateľ rozhodol o zastavení trestného stíhania, podľa jeho názoru sa skutok nestal. Otec by si teda mohol vyzdvihnúť svoju dcéru na ďalší víkend.

Čísla, ktoré skrývajú vlastné príbehy

Počet prípadov týrania, zneužívania a zanedbávania detí na Slovensku zatiaľ nie je štatisticky dostatočne zmapovaný. Odborníci upozorňujú, že o mnohých prípadoch sa úrady ani nedozvedia, lebo rodina o nich mlčí.

Rezort práce eviduje len údaje o pomoci deťom, u ktorých sa potvrdilo fyzické týranie, psychické týranie, sexuálne zneužívanie, šikanovanie alebo zneužívanie na výrobu pornografie či prostitúciu. Štatistické údaje o trestnej činnosti, ktorej obeťou sú mladiství, zbiera rezort vnútra.

Z porovnania z uplynulých troch rokov vyplýva, že kriminalita páchaná na deťoch mierne klesá. Odborníci ale zdôrazňujú, že je viac brutálnych činov voči mladistvým. Zvyšuje sa počet prípadov sexuálne zneužívaných a týraných mladistvých. Na druhej strane klesá ekonomická kriminalita, teda lúpežné prepadnutia detí alebo ich okrádanie.

V roku 2012 riešila polícia celkovo 1493 trestných činov spáchaných na mládeži do 18 rokov. Vlani to bolo 1409 nahlásených prípadov kriminality.

Dieťa viní často najskôr seba

Najčastejšie volajú o pomoc deti, ktoré zažili klasické domáce násilie, približuje psychologička Jana Šimončičová. Deťom aj rodičom pomáha cez Linku detskej istoty. Keď dieťa na túto linku zavolá, ešte to neznamená, že k týraniu dochádza priamo v jeho rodine. Deti sa s ním často stretávajú aj u kamarátov, poznajú ho z médií. Svoje skúsenosti potom zvyknú zapracovať do nejakého príbehu. Napokon chcú vedieť, ako by zareagovali tí, ktorí majú pomáhať. Veľa hovorov má teda iba informačno-preventívny charakter.

Šimončičová vysvetľuje, že závažnosť situácie odborník vie odhadnúť už počas telefonátu. Tie sú vždy anonymné. „Ak dieťa zažíva domáce násilie, je pre neho veľmi ťažké vôbec rozprávať o tom. Je to niečo, za čo sa často hanbí a viní samo seba.” Pre dieťa je to opakovaný krutý zážitok. Niečo, čo musí pri rozprávaní prežívať znova. Naopak, dieťa, ktoré len zisťuje situáciu - možno pre svojho kamaráta - hovorí v telefóne uvoľnenejšie. Linka detskej istoty ale berie každý telefonát ako vážny prípad, dodáva psychologička.

Časté sú aj prípady šikanovania

Po domácom násilí je často skloňované aj šikanovanie maloletých. To môže mať podobu domácich prác. Výkričníkom je, ak dieťa každý deň po príchode zo školy musí vyumývať podlahy namiesto toho, aby sa hralo spoločne s ostatnými deťmi na ihrisku. „Často sa k týmto fyzickým formám pridáva psychické týranie - posmechy, vydieranie, vyhrážky. Často je to o znižovaní sebaúcty a sebavedomia u dieťaťa,” dodáva psychologička.

Občianske združenie Náruč - Pomoc deťom v kríze (OZ Náruč) vo svojej odbornej publikácii zdôrazňuje, že laici majú často problém predstaviť si, čo sa pod takýmto týraním detí v rodine skrýva. Aj samotné obete, hoci veľmi trpia, nedokážu definovať, akým spôsobom im vlastne rodičia (alebo aj iné osoby) ubližujú. K psychickému týraniu takto môže dochádzať dlhé roky bez toho, aby sa mu dieťa dokázalo brániť. Situáciu zhoršuje ešte aj skutočnosť, že okolie o týraní dieťaťa nemusí vôbec tušiť. Alebo nepodniká žiadne kroky, pretože podozrenia sú ťažko dokázateľné.

Formy týrania detí

Formy fyzického týrania:

• bitie (rukou, palicou, remeňom, hadicou, elektrickou šnúrou...)
• vytrhávanie vlasov - často v celých chumáčoch
• kopanie
• popálenie (cigaretami, žehličkou, prikladaním končatín na vykurovacie telesá a pod.)

Formy psychického týrania:

• verbálne útoky na sebavedomie dieťaťa
• opakované ponižovanie či zavrhovanie dieťaťa
• vystavovanie dieťaťa prejavom násilia alebo konfliktom v rodine
• násilná izolácia dieťaťa „za trest“ (zatváranie do pivnice, znemožňovanie kontaktov s kamarátmi)
• ignorovanie dieťaťa, odopieranie prejavov lásky
• prehnané nároky rodičov na dieťa v otázke školských, športových a iných výkonov
• neustále porovnávanie so súrodencom, ktorý je podľa rodičov múdrejší a hoden lásky
• nahrádzanie rodičovskej lásky a pozornosti nadmerným hmotným zabezpečením dieťaťa

Formy sexuálneho zneužívania:

• exhibicionizmus (bezdotykové pohlavné zneužívanie)
• sexuálne násilie
• znásilnenie
• incest (sexuálny styk medzi dieťaťom a príbuzným)
• detská pornografia
• detská prostitúcia

Zdroj: OZ Náruč

Riešia aj zanedbávanie detí

Zanedbávanie detí je stále vnímané ako najmiernejšia forma tejto oblasti problémov. Okolie totiž takéto dieťa neraz nevníma ako obeť hladu, zimy alebo nezáujmu rodičov. Napokon vyrastá ako spoločenský vydedenec. Je vulgárne, neprispôsobivé a v škole neprospieva. Chodí špinavé, obťažuje ostatné deti a sú s ním iba starosti. Psychologička Šimončičová hovorí, že takéto prípady zvyknú nahlasovať dospelí najskôr. Podozrivý prípad môže ktokoľvek nahlásiť na oddelení sociálno-právnej ochrany dieťaťa na miestnom úrade práce.

O deťoch, ktoré sú zanedbávané, sociálni pracovníci často vedia. Majú ich vo svojom registri, pracujú s nimi, ale nevedia prípad vyriešiť. Psychologička vysvetľuje, že takéto dieťa - obeť sa akoby stráca v spleti byrokratických povinností. „Veľa ľudí sa nestíha pozerať okolo seba, lebo sami bojujú o prežitie.“

Na Slovensku sa podľa Šimončičovej prehliada, že je málo sociálnych pracovníkov. Každý z nich rieši v teréne týždeň čo týždeň desiatky odlišných prípadov, často s neprispôsobivými rodinami. „Rodín je veľa a pracovníkov málo, aby sa im mohli reálne venovať, aby to malo zmysel a bola to stabilná spolupráca. To momentálne na Slovensku nie je možné v tých podmienkach, ktoré sú.”

Dieťa zvádza svoj prvotný vnútorný boj už vtedy, keď sa rozhoduje, komu sa zdôveriť a či to vôbec urobí. Stávajú sa aj prípady, že sa naučí s problémom žiť a nikomu o tom nepovie. Alebo ho vlastný rodič nahovorí, aby bol ticho. Pre deti je to extrémne ťažké rozhodovanie. Neraz sa boja, že ak povedia pravdu, pôjdu do detského domova. Ak už deti prehovoria, začína sa kolotoč súdnych konaní. Dokazovanie viny, najmä v prípade sexuálneho zneužívania, často trvá niekoľko rokov.

„Toto je podľa mňa rozpor, dostať niekoho do väzenia za niečo, čo sa veľmi ťažko dokazuje. V konečnom dôsledku, ten kto trpí je len dieťa," hovorí psychologička. Apeluje na ľudí, ktorí majú okolo seba deti, aby ich rešpektovali ako človeka. Mali by pre nich vytvárať priestor, aby dieťa malo dôveru hovoriť o veciach. Podľa psychologičky nesie v tejto oblasti zodpovednosť celá spoločnosť. Ak totiž o prípadoch násilia vieme, tak dnes už existujú cesty, ako na ne upozorniť.

tags: #rodina #dieta #nasilie #hochelova