Až 98 % žien prichádza do pôrodnice s túžbou dojčiť svoje bábätko. Je však smutné, že 92 % z nich zažije problémy s dojčením už v prvom týždni po pôrode - teda ešte v pôrodnici. Mnoho žien má preto obavy a otázky týkajúce sa podpory dojčenia v pôrodniciach a toho, ako sa vyhnúť zbytočnému dokrmovaniu detí umelým mliekom. Tento článok sa zameriava na realitu podpory dojčenia na Slovensku a poskytuje informácie a odporúčania pre budúce mamičky.
Iniciatíva Baby-Friendly a realita na Slovensku
Titul „nemocnica baby-friendly“ bol dlhé roky na Slovensku vnímaný ako záruka kvality a podpory dojčenia. Táto iniciatíva WHO a UNICEF-u sa týka jedine a výlučne dojčenia. Ženy dúfali, že ak idú rodiť do nemocnice s titulom baby-friendly, dostanú správnu podporu a pomoc pri dojčení, pretože sa domnievali, že titul je garanciou kvality podpory dojčenia. Ženy, ktoré prichádzali do týchto nemocníc s presvedčením, že zažijú kontakt koža na kožu so svojím bábätkom po pôrode, pretože tento postup by mal byť v baby-friendly nemocnici automatický.
Občianske združenie MAMILA investovalo mnoho energie a finančných prostriedkov do vytvorenia prieskumu o podpore dojčenia v slovenských nemocniciach a spoločne s o. z. Ženské kruhy ho rozšírili medzi matkami prostredníctvom webových stránok a sociálnych sietí. Cieľom bolo upozorniť na to, že v priebehu rokov, keď nemocnice mali titul baby-friendly, bolo a je na Slovensku úplne jedno, či žena ide rodiť do nemocnice s titulom baby-friendly alebo bez titulu baby-friendly. Prieskum toto jednoznačne potvrdil. Výsledky ukázali, že je úplne jedno, či nemocnica má titul baby-friendly alebo ho nemá. Pre úspešné dojčenie je dôležité, aby žena bola po pôrode v kontakte koža na kožu s dieťaťom, čo nebolo umožnené viac ako 80 % matiek.
Takmer polovica detí je v nemocniciach s titulom baby-friendly dokrmovaná umelým mliekom, hoci štandard by mal byť výlučné dojčenie. Až štvrtina všetkých detí je dokrmovaná umelým mliekom bez súhlasu a vedomosti matky (čo predstavuje polovicu z detí dokrmovaných umelým mliekom). Vyhodnotenie výsledkov prieskumu po 20 mesiacoch navyše ukázalo túto šokujúcu informáciu: Dokrmovanie detí umelým mliekom už v prvých dňoch po pôrode má stúpajúcu tendenciu. Pokým v roku 2011 bolo umelým mliekom kŕmených približne 50 % detí narodených cisárskym rezom, v roku 2016 je to až 70 % (63 % v roku 2015).
Snahy o zmenu a súčasná situácia
Cieľom prieskumu o podpore dojčenia bolo, aby výsledky tohto prieskumu boli motiváciou k zmene a k skutočnej podpore dojčenia v slovenských nemocniciach. Aby matky získavali po pôrode skutočnú pomoc s dojčením a aby z pôrodnice odchádzali s výlučne dojčenými bábätkami. Teda, aby výsledky prieskumu boli dôvodom pre odobratie titulov baby-friendly nemocniciam s motiváciou, že ak ich chcú získať, musia začať reálne postupy iniciatívy baby-friendly dodržiavať. Namiesto nápravy sa v roku 2017 vyhlásilo, že tituly baby-friendly už hromadne nie sú platné, pretože už vypršala ich platnosť. Bez uznania faktu, že tieto nemocnice nemali právo titul baby-friendly vôbec dostať, pretože nesplnili žiadne z požiadaviek, ktoré sú podmienkou pre získanie plakety už v čase, keď im plakety boli udelené. V marci 2022 bola vydaná tlačová správa a detailné spracovanie správy, ktorá porovnávala podporu dojčenia v rokoch 2018 - 2019 s rokmi 2020 - 2021. Napriek tvrdeniam ministerstva zdravotníctva sme v oblasti podpory dojčenia nezaznamenali žiadne zlepšenie. Nemocnice nespĺňajú žiaden zo sledovaných ukazovateľov ani na 50 %: ženy naďalej nemajú možnosť byť spolu s bábätkom, personál nedokáže pomôcť ženám s dojčením a dochádza k rutinnej separácii. V prieskume bolo zaznamenané celkové zhoršenie situácie - zvýšil sa počet bábätiek, ktoré sú dokrmované umelým mliekom.
Ako sa pripraviť na dojčenie a čo robiť v pôrodnici
Je dôležité aktívne sa pripraviť na dojčenie ešte pred pôrodom. To zahŕňa získavanie informácií, vyhľadávanie kurzov a konzultácií s laktačnými poradkyňami.
Príprava pred pôrodom
- Vzdelávanie: Čítajte literatúru a články na internete, rozprávajte sa s kamarátkami, ktoré úspešne dojčili.
- Kurzy a konzultácie: Vyhľadajte kurz prípravy na dojčenie vo vašom okolí alebo požiadajte laktačnú poradkyňu o individuálnu konzultáciu.
- Kontakt koža na kožu: Uistite sa, že pôrodnica, ktorú ste si vybrali, podporuje kontakt koža na kožu ihneď po pôrode. Kontakt koža na kožu po pôrode predstavuje základný bod prevencie problémov s dojčením.
Po pôrode v pôrodnici
- Dojčenie na požiadanie: Dojčite svoje bábätko na požiadanie, kedykoľvek prejaví známky hladu.
- Správna technika dojčenia: Uistite sa, že bábätko má správnu techniku prisatia, aby sa predišlo bolestiam bradaviek a zabezpečil efektívny príjem mlieka. Snažte sa bradavku dostať až na mäkké podnebie, 3 krát obkrúžiť ústa dieťaťa proti a 3 krát v smere, pristriekavať mlieko do úst.
- Podpora od personálu: Nebojte sa požiadať o pomoc a radu od personálu pôrodnice, ak máte problémy s dojčením.
- Vyhýbajte sa zbytočnému dokrmovaniu: Ak nemáte závažné zdravotné dôvody, odmietnite dokrmovanie umelým mliekom. Trvajte na výlučnom dojčení.
Riešenie bežných problémov s dojčením
Počas dojčenia sa môžu vyskytnúť rôzne problémy, ako napríklad:
- Nedostatok mlieka: Ak máte pocit, že nemáte dostatok mlieka, dojčite častejšie a skúste techniku „prehadzovania“ - výmena prsníkov v priebehu jedného dojčenia aj 3-4 krát. Čím viac budú bradavky saté, tým viac mliečka by sa malo začať tvoriť. Môžete prsníky vystriedať aj 3 - 4 x.
- Bolestivé bradavky: Dbajte na správnu techniku prisatia a používajte krémy na bradavky s obsahom lanolínu.
- Zaspávanie bábätka pri dojčení: Ak bábätko zaspáva pri dojčení, skúste ho stimulovať, napríklad prebaľovaním, masírovaním alebo striedaním polôh. Veľmi spavé deti potrebujú viacej stimulácie, kontaktu „koža - na kožu“. Zároveň je dobré pri dojčení striedať rôzne polohy. Technika „prehadzovania“ - výmena prsníkov v priebehu jedného dojčenia aj 3-4 krát (frekvencia prehĺtania klesá, dieťa od prsníka, nakloniť dopredu, zobudiť, druhý prsník).
- Plač pri dojčení: Ak bábätko plače pri dojčení, skontrolujte, či nemá afty alebo vyrážky v ústach, alebo či mu nezačínajú rásť zúbky. Aj to môže bolieť, hoci zúbky sa prerežú až niekedy v ôsmom mesiaci. Skúste jej pomasírovať ďasienka ukazovákom namočeným v citrónovej šťave.
Dojčenie staršieho dieťaťa počas tehotenstva a po pôrode
Mnohé mamičky riešia dilemu, ako pokračovať v dojčení staršieho dieťaťa počas tehotenstva a po pôrode. Je výborné, že máte v pláne dojčiť synčeka, dokým bude sám chcieť. Každé dieťa totiž prirodzene dospeje do bodu, v ktorom sa prestane dojčiť. Ak mu je to umožnené, je to míľnik, ktorý dieťa radostne a s hrdosťou dosiahne. Ak váš synček bude mať v čase pôrodu 2,5 roka, znamená to, že ide o veľmi citlivé obdobie, keď vôbec nemusí byť pripravený na odlúčenie. Dojčenie počas tohto obdobia mu teda pomôže toto obdobie prekonať a zvládnuť prechod k tomu, že bude mať súrodenca. Svojho synčeka poznáte najlepšie vy. Ak si myslíte, že jeho dojčenie a jeho pobyt s vami počas pobytu v pôrodnici (aj bez ohľadu na dojčenie) sú dôležité, naša rada by bola, aby ste tomu prispôsobili výber pôrodnice. Aj na Slovensku existujú pôrodnice, kde môžete byť spoločne s manželom a starším dieťatkom. Skúste si nájsť takú, ktorá vám spoločný pobyt umožní (napr. Banská Štiavnica, Topoľčany…).
Ako pokračovať v dojčení po 6. mesiaci
Dojčené bábätká približne okolo 6. mesiaca začínajú prejavovať záujem o jedlo (príkrmy). Dojčenie pokračuje ďalej tak ako doposiaľ, spolu so zavádzaním rodinnej stravy. Zavádzanie jedla trvá do približne 2. rokov. Ako pokračovať v dojčení po 6. - podobne ako počas prvých 6 mesiacov ani po 6. mesiacoch či po 1. - je v poriadku využívať dojčenie na to, na čo ho matky využívali tisícky rokov: na uspanie dieťaťa; na opätovné uloženie dieťaťa pri nočnom zobudení; na upokojenie dieťaťa, keď sa mu niečo stane; na utešenie unaveného či nespokojného dieťaťa či v mnohých ďalších situáciách, keď dieťaťu dojčenie pomôže. Nepodávajte dojčenému dieťaťu ani v tomto veku umelé mlieko, nezačnite v tomto veku používať fľaše (ktoré sú mimochodom úplne zbytočné, dojčené dieťa ani v tomto veku nepotrebuje vedieť piť z fľašky - mimochodom, poháriky s náustkami sú len iná forma fľaše, rovnako je to aj s kapsičkami na príkrmy). Dojčenému dieťaťu stačí rodinná strava a dojčenie.
Práva matiek v pôrodnici a nemocnici
V súčasnosti u nás žiadne záväzné opatrenie, alebo zákonná úprava, ktorá by sa týkala nepretržitej prítomnosti matky pri dieťati počas hospitalizácie v pôrodnici, neexistuje. Ak by sme vychádzali z „Charty práv hospitalizovaného dieťaťa“, dieťa má právo na rodičov i aktívnu účasť rodičov na hospitalizácii, v dokumente však nie sú špecifikované ďalšie podrobnosti. Ďalej má mať každý právo na prístup k takému štandardu zdravotnej starostlivosti, ktorý je v súlade s právnymi predpismi platnými v Slovenskej republike a so súčasným stavom lekárskej vedy.
Z pohľadu súčasných medicínskych poznatkov i ošetrovateľskej starostlivosti v neonatológii je prítomnosť matky pri novorodencovi pre oboch veľmi dôležitá. Naším cieľom je preto umožniť matke počas hospitalizácie novorodenca, aby trávili spolu čo najviac času. Pre zdravého novorodenca je najideálnejší spôsob starostlivosti rooming-in, kedy je dieťa hospitalizované v jednej izbe spolu s matkou.
Pacient má právo využívať podporu svojej rodiny a priateľov počas poskytovania zdravotnej starostlivosti pri dodržiavaní podmienok ustanovených zdravotníckym zariadením. V mnohých zdravotníckych zariadeniach ale existujú objektívne dôvody ktoré neumožňujú neobmedzený pobyt matky pri dieťati. Zvyčajne ich zohľadňuje vnútroorganizačný poriadok daného ústavného zariadenia, s ktorým sú pacienti oboznámení a sú povinní ho dodržiavať.
V súlade s ustanovením § 420 Občianskeho zákonníka, je počas hospitalizácie za zdravotný stav, liečbu i bezpečnosť pacienta - aj novorodenca, zodpovedné zdravotnícke zariadenie. V zmysle uvedeného každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil. Subjektami zodpovednosti za škodu sú tak fyzické, ako aj právnické osoby. Taktiež platí, že škoda je spôsobená právnickou, alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Uvedené osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa Občianskeho zákonníka nezodpovedajú. Jedná sa o prípad zodpovednosti lekárov pracujúcich v zdravotníckych zariadeniach.
Je známa skutočnosť, že spánok dieťaťa na spoločnom lôžku s rodičmi zvyšuje pravdepodobnosť vzniku syndrómu náhleho úmrtia. Z dôvodu vyššej bezpečnosti pre novorodenca je preto vhodné, aby malo dieťa vlastnú postieľku. Ak oddelenie postieľku pri posteli matky nemá k dispozícii, môže, ale nemusí súhlasiť so starostlivosťou v systéme rooming-in. Rozhodnutie je v tomto prípade na poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti - teda na zdravotníckom zariadení. Vzhľadom na neexistujúcu právnu úpravu, matka nemá zákonné právo vyžadovať nepretržitú hospitalizáciu spolu s dieťaťom a zdravotnícke zariadenie má právo odmietnuť, pretože je za novorodenca zodpovedné a nemá k dispozícii vhodné podmienky na takýto druh starostlivosti.
Matka má právo na túto informáciu vopred, počas predpôrodnej prípravy. Podľa môjho názoru to môže byť jedným z rozhodujúcich faktorov pre rozhodnutie, v ktorej pôrodnici chce mama svoje dieťa porodiť.
V prípade, ak personál novorodeneckého oddelenia zoberie na krátku dobu dieťa matke za účelom vyšetrenia alebo ošetrenia, vždy má matke vysvetliť dôvod a dohodnúť sa s ňou na ďalšom postupe. Matka má právo zúčastniť sa pri vyšetrení novorodenca. Vykonanie niektorých skríningových vyšetrení novorodenca upravujú odborné usmernenia MZ SR, preto sú tieto vyšetrenia „povinné“. Ide o odber krvi na vyšetrenie suchej kvapky na zistenie niektorých vrodených endokrinných a metabolických ochorení, skríning kongenitálnej katarakty a skríning sluchu. Povinný je aj skríning dysplázie bedrových kĺbov. Mnohé z týchto vyšetrení sa vykonávajú priamo v izbe, kde je dieťa s matkou hospitalizované.
V prípade novorodeneckej žltačky, ak je indikovaná liečba modrým svetlom (fototerapia), je potrebné monitorovanie dieťaťa a jeho sledovanie zdravotníckym personálom. Dôvodom je skutočnosť, že fototerapia, tak ako každý liečebný postup, má aj nežiaduce účinky, a preto sa zvyčajne realizuje na novorodeneckom oddelení. Matka sa v tomto prípade riadi pokynmi zdravotníckeho personálu, ktorý jej umožní kontakt s dieťaťom podľa toho, ako to zdravotný stav dieťaťa a prevádzka pracoviska umožní. Aj v tomto prípade je nevyhnutná komunikácia s matkou.
Podľa „Charty práv pacientov“ matka má právo na informácie a personál je povinný ju informovať o všetkom. Dieťa sa môže dokŕmiť aj bez súhlasu matky len vtedy, ak je na to medicínsky dôvod a matka nemôže dať súhlas - napríklad matka spí po celkovej anestéze po pôrode cisárskym rezom a dieťa má nízku hladinu cukru v krvi. V tomto prípade je podanie formuly („umelého“ mlieka) formou liečby, ktorá by sa nemala odkladať, pretože nízka koncentrácia glukózy v krvi môže nepriaznivo ovplyvniť funkciu mozgu dieťaťa. V prípade, že sa podáva formula z dôvodu nedostatku mlieka u matky, matka je informovaná ošetrujúcim lekárom a sestrou a poučená je aj o dôvode takéhoto postupu. Podobne je to aj s podávaním liekov, matka musí byť o podaní lieku vopred informovaná. Súhlas matky sa nevyžaduje vtedy, ak ide o stav ohrozujúci život.
Matka sa môže obrátiť na vedúceho lekára alebo primára oddelenia, prípadne v čase pohotovostnej služby na službukonajúceho lekára. Postup pri odmietnutí navrhovanej liečby alebo zákroku je charakterizovaný v zákone 576/2004 Z.z.. „Ak zákonný zástupca odmietne dať informovaný súhlas, poskytovateľ môže dať návrh na súd, ak je to v záujme osoby nespôsobilej dať informovaný súhlas, ktorej sa má zdravotná starostlivosť poskytnúť. V tomto prípade súhlas súdu s poskytnutím zdravotnej starostlivosti nahrádza informovaný súhlas zákonného zástupcu. Do rozhodnutia súdu možno vykonávať len také zdravotné výkony, ktoré sú nevyhnutné na záchranu života tejto osoby.
Iniciatíva BFHI je iniciatívou Svetovej zdravotníckej organizácie, ktorá vznikla na Slovensku v roku 1991. Jej cieľom bolo od jej vzniku vytvoriť predpoklady pre úspešné dojčenie pre čo najviac novorodencov. Iniciatíva formulovala 10 praktických krokov, ktoré je potrebné urobiť pre zabezpečenie jej cieľa. Odvtedy sa toto známe „desatoro úspešného dojčenia“ stalo bežnou a štandardnou súčasťou práce novorodeneckých pracovísk, a to nielen tých, ktoré titul BFHI majú. Hoci personál novorodeneckých oddelení si je vedomý všetkých pozitív, ktoré nepretržitý pobyt s matkou pre dieťa prináša, častým limitom sú nevhodné priestorové, alebo iné objektívne podmienky, ktoré nepretržitý pobyt dieťaťa s matkou neumožňujú.
Všetci lekári a sestry pracujúci na novorodeneckých oddeleniach vykonávajú svoju prácu v najlepšom záujme dieťaťa. V práci rešpektujú prianie matiek a snažia sa im v maximálnej možnej miere vyhovieť. Ani požiadavky matiek ale nie sú uniformné - niektorá sa dieťaťa dožaduje, iná žiada sestry, aby dieťa zobrali, podobne niektorá matka veľmi dôrazne odmieta podanie formuly, iná sa fľaše dožaduje a nechce dojčiť. Obdobie po pôrode je pre matku veľmi zložité a je zvyčajne veľmi emotívne labilná. Najlepšou cestou k tomu, aby sme predišli všetkým nedorozumeniam a zbytočným konfliktom je dôsledná komunikácia s matkou. Potrebné je venovať jej čas a pozornosť. Potrebné je vysvetliť, že celý personál v liečbe a starostlivosti postupuje tak, aby to bolo čo najlepšie pre dieťa i matku.
Štandardy vo svete a požiadavky matiek sú dnes už na celkom inej úrovni a hoci aj slovenskí odborníci prijali opatrenia, ktoré vedú k zlepšeniu vybavenia pôrodníc a k progresu možností aj prístupu zdravotníkov, niektoré veci sa menia len veľmi pomaly. Až tento rok príde k recertifikácii BFHI certifikátov pôrodníc, keďže momentálne ju oprávnene používa len Čadca, vynovili sa štandardy pre oblasť gynekológie a pôrodníctva a postupne prebieha aj preškolenie zdravotníkov všetkých pôrodníc. Zatiaľ je teda ale naozaj dôležité ešte pred narodením dieťaťa premyslieť, aké sú vaše priority, očakávania a podľa toho navštíviť vybrané pôrodnice - pýtať sa všetko, čo chcete vedieť. Dnes už nájdete také, ktoré rešpektujú pôrodný plán s požiadavkami pred i po ňom a nedovolia si potom neskôr porušiť to, na čom ste sa vopred dohodli.
Bariéry pre dojčenie
Veľké množstvo žien, ktoré chceli dojčiť, ale narazili na prekážky, uvádza, že nezažili kontakt koža na kožu po pôrode a prvé dojčenie v kontakte koža na kožu. Z prieskumu, do ktorého sa na Slovensku zapojilo viac ako 6000 žien, vyplýva, že kontakt koža na kožu počas prvých dvoch hodín života v podmienkach Slovenska zažije ešte menej žien a bábätiek, než uvádza nová správa UNICEF-u a WHO z krajín s nižšou životnou úrovňou. Podľa tohto prieskumu na Slovensku nemá viac než 80 % žien po pôrode bábätko v kontakte koža na kožu a nedostane šancu zažiť ideálny začiatok dojčenia. Je navyše dôležité si tiež uvedomiť, že tento prieskum vypĺňali a vypĺňajú ženy, ktoré sa zaujímajú o problematiku prirodzených pôrodov, dojčenia, riešenia problémov s dojčením. Teda ženy vysoko motivované k tomu, aby sa dožadovali kontakt koža na kožu po narodení svojho bábätka. A napriek tomu viac než 80 % z žien, ktoré aktívne o takýto kontakt žiadajú, svoje bábätko často vidia až pár hodín po pôrode. Toto je jeden z dôvodov, prečo až 92 % žien zažije problémy s dojčením už v prvom týždni po pôrode.
Správa UNICEF a WHO tiež kritizuje zbytočné a neopodstatnené podávanie glukózovej vody alebo umelej výživy počas prvých hodín života. Za príčinu ohrozenia zdravia veľkého počtu bábätiek správa považuje tiež alarmujúci nárast pôrodov cisárskym rezom. Ako príklad uvádza Egypt, v ktorom sa za takmer 10 rokov zvýšili počty pôrodov cisárskym rezom z 20 % na 52 %. Napriek tomu, že je možné nechať bábätko dojčiť sa v kontakte koža na kožu počas cisárskeho rezu, v dôsledku rutinných praktík, ktoré zahŕňajú separáciu bábätka po cisárskom reze od matky, dojčenie počas prvej hodiny zažíva teraz v Egypte len 27 %, pričom ešte pred takmer 10 rokmi to bolo 40 % bábätiek.
Správa cituje vedecké štúdie, ktoré zdôrazňujú, aké nesmierne dôležité je dojčenie už počas prvej hodiny života. Bábätká, ktoré sa prvý krát dojčili až v priebehu 2 - 23 hodín po narodení mali až o 33 % vyššie riziko úmrtia, v porovnaní s deťmi, ktoré mali možnosť sa dojčiť počas prvej hodiny života. A toto neplatí len v rozvojových krajinách, ale aj vyspelých krajinách. A ak sa s dojčením začalo až o jeden deň alebo dokonca ešte neskôr po pôrode, riziko bolo až dvakrát také vysoké. Preto správa vyzýva, aby sa zlepšila osveta o dojčení počas prvej hodiny života dieťaťa a nalieha na vlády, sponzorov a iné vplyvné organizácie, aby prijali prísne zákonné opatrenia na obmedzenie agresívneho marketingu náhrad materského mlieka.
Materské mliečko možno uchovávať v mrazničke. Rozmrazuje sa v chladničke a potom ohrieva pod tečúcou vodou. Dokrmovanie je častá téma. Niektoré ženy sú nazlostené, že im dieťa dokŕmili bez ich vedomia, iné sa zase hnevajú, že im nechcú pre dieťa dať mlieko, kým oni to svoje ešte nemajú … (mimochodom ďalší z mýtov o dojčení, že mlieko bude mať žena až na 3. deň po pôrode).
Často si neinformované ženy myslia, že dosť mlieka pre dieťa budú mať až niekoľko dní po pôrode, že dovtedy je ho málo. Áno, v prvé hodiny a dni po pôrode je mlieka málo, no treba vedieť, že toto málo dieťatku stačí, pretože má veľmi malý žalúdok. Ale to málo potrebuje dostávať 10 - 12 razy do dňa (proste na požiadanie). Je chybou, ak ženy v tomto čase žiadajú personál, aby im dali umelé mlieko, aby dieťa nakŕmili.
Sestrička Vlasta, ktorá má prax na novorodeneckom oddelení vyše 30 rokov, hovorí: „Vyskytnú sa, a to dosť často prípady, keď dokŕmiť chcú samé matky. Vtedy však po dôslednej edukácii môžeme dokŕmiť iba v tom prípade, že si to výslovne žiada matka, a tak je to potom zapísané aj v ošetrovateľskom procese a v karte dieťaťa. Skrátka z našej strany nemá ísť iniciatíva, že sestry chcú dokŕmiť dieťa. Vysvetliť niekedy na každej zmene x-krát, že dieťaťu stačí to, čo je práve v prsiach, že je materské mlieko je dostatočne kvalitné a nie „vodička“, že si treba prikladať tak, ako často si dieťatko pýta, je, dovolím si tvrdiť, čoraz horšie a horšie.“ Je teda dobré si uvedomiť, že i matky samotné, častokrát z nevedomosti, môžu konať nesprávne a protidojčiaco. Potom môžu byť nespokojné, že im odmietli poskytnúť jedlo pre ich dieťa - pričom ale sestričky urobili len to, čo mali. Ak teda zároveň aj poskytli citlivú podporu a dostatočne objasnili súvislosti dojčenia.
Na druhej strane veľa žien po návrate z pôrodnice hovorí, že im dieťa dokŕmili bez ich vedomia. Napríklad po cisárskom reze im ho síce priniesli „na kojenie“, ale dieťa bolo dokŕmené, spalo, prípadne mu práve vyšla nejaká „grcka“ z ústočiek - a mamino mlieko to nebolo… Je to vôbec možné, aby dieťa dokŕmili sestričky sami od seba? Oficiálne nie. Ako hovorí sestrička Vlasta: „Dokrmovať sa smie len po ordinácii lekára. Na našom oddelení dokrmujeme UM len po ordinácii lekára, a to v prípadoch napr. keď má dieťa nízku glykémiu, je hypotrofické, u matky je slabá prípadne žiadna laktácia… o tomto rozhoduje naša neonatologička, ktorá je na to veľmi prísna. Ak chce dokŕmiť dieťa matka, lekár by mal byť o tom upovedomený a ak povolí, tak sa dieťa smie dokŕmiť. Na dokrmovanie sú vydané štandardy, dokrmujeme lyžičkou, striekačkou, pohárikom, po prste hadičkou alebo fľašou. To už je na tom ktorom zdravotníckom zariadení, ako to tam majú zavedené.“
Prax je iná. Je jasné, že dokrmovanie by malo byť indikované lekárom - neonatológom. Skúsenosti žien z pôrodníc sú ale rôzne. Sama som zažila v jednej bratislavskej pôrodnici, ako sestra na novorodeneckom dokrmovala z fľaše dieťa umelým mliekom a lekárka ju zjazdila. Nám - boli sme tam ako skupina zdravotníkov a laktačných poradkýň - potom povedala niečo v duchu: „Načo je tie odporúčania píšem, keď si sestry aj tak urobia po svojom …“ O niečom svedčí i tento komentár, ktorý sme našli pod našim článkom na sociálnej sieti: „Bola som na návšteve za priateľkou a vidím, že sestrička dokrmuje 2 dňové bábätko z fľaše. Chcela som jej darovať knižku „Praktický návod na dojčenie“, ale ona sa usmiala a povedala, že pred týždňom robila skúšky z podpory dojčenia. Ale vraj, keď nebude zarábať iba 430 Eur, tak sa bude riadiť pravidlami, no dovtedy šup-šup nakŕmiť z fľaše a ideme ďalej..“
Niekedy ako nepodarený žart poviem, že tým, čo im práve nejaký výrobca umelého mlieka zasponzoroval. Oficiálne však na dokrmovanie používajú glukózu, niekde i materské mlieko od iných žien, ktoré sa práve nachádzajú na oddelení a majú viac mlieka, než stihne spotrebovať ich dieťa. No a inde zase ako prvú voľbu používajú umelé mlieko. Spôsob dokrmovania by mal byť už jasný - niečím iným, než fľašou. No i toto nie je vždy pravidlom.
Väčšina detičiek žiadne dokrmovanie nepotrebuje. Na zdravotné indikácie je len veľmi málo dôvodov. No veľa detí dokrmovaných je - a potom u nich nastávajú s dojčením zbytočné komplikácie. Ak pominieme fakt, že zdravotníci by mali podporovať zdravé postupy a matky by mali nielen edukovať (i keď prepáčte, ale celkom by ma zaujímalo, či sa nájdu ženy, ktoré boli edukované podľa vyššie uvedeného štandardu …), ale reálne podporovať v dojčení. Nebudem ich hádzať do jedného vreca, lebo verím, že sú sestry, ktoré pracujú v duchu zásad pre bezproblémové dojčenie. Na druhej strane sú však skúsenosti veľkého počtu žien také, že podporené neboli. Že im dieťa „nevydali“ na dojčenie … Preto vždy hovorím budúcim mamám na kurzoch - nech žije moja paranoja - to, čo sa deje s vašim dieťaťom, máte pod kontrolou len vtedy, ak je dieťa pri vás. Alebo vy pri ňom.
Nie je to tak dávno, čo sa novorodenec mame po pôrode na pár sekúnd ukázal a potom si ho sestričky vzali na oddelenie za zatvorené dvere. Dieťa jej bolo prinesené najskôr o 6 hodín na prvé dojčenie a potom až do odchodu z pôrodnice každé 3 hodiny, v noci mohli byť prestávky aj dlhšie - nech sa mama vyspí. Ak medzičasom plakalo, dostalo cumlík, trochu glukózy, ak nepomohlo, tak fľašu s umelým mliekom - formulou. Matka často vôbec nevedela, že jej dieťa medzitým absolvovalo aj niektoré z novorodeneckých vyšetrení, ALE popravde - mnohé to vtedy nijak zvlášť netrápilo ani nezaujímalo. Tak vyzerala prax minulých rokov, no na podobné postupy v nemocnici narazíte aj dnes. Svedčia o tom výpovede žien, ktoré sa v realite slovenských pôrodníc stretli s niečím celkom iným, než pôvodne očakávali . Z pohľadu matiek je u nás častým problémom nedostatok rooming-in nemocníc a fakt, že so svojim dieťaťom nemôžu byť neustále, trápi ich aj dokrmovanie detí umelým mliekom a aj rôzne vyšetrenia, zdravotné úkony, odbery, ktoré sa dejú bez nich alebo bez ich vedomia.
V martinskej nemocnici som na novorodeneckom oddelení našla iba 2 bábätká, jednému mama odišla, druhého bola tesne po sekcii, inak boli všetky ostatné pri mamičkách na izbe. To ale, žiaľ, nie je vždy štandardná situácia ani pokiaľ ste v BFHI či rooming-in pôrodnici. Aj tam sa vám pokojne môže stať, že z kapacitných a bezpečnostných dôvodov s vami vaše dieťa nebude nepretržite 24 hodín po pôrode - pokiaľ tam nie je dosť baby-boxov (detských postieľok) pri posteli matiek. Ak ste to neočakávali, môže vás taká situácia nemilo zaskočiť.
Treba však povedať aj to, že niektorým mamám vôbec nevadí, ak so svojim dieťatkom nie sú neustále: "Niektorá matka sa dieťaťa dožaduje, iná žiada sestry, aby dieťa zobrali, podobne niektorá matka veľmi dôrazne odmieta podanie formuly, iná sa fľaše dožaduje a nechce dojčiť," potvrdila docentka Maťašová rôznorodosť mamičiek. Vie aj o tom, že mnohé nesúhlasia, ak sú ich deti dokrmované umelým mliekom, alebo idú na kúpanie či vyšetrenia bez ich vedomia a predsa sa to deje. Tu však podľa nej zákon hovorí jasne: "Matka má právo vopred vedieť, čo sa s jej dieťaťom deje, alebo bude diať a takisto má právo zúčastniť sa pri vyšetrení novorodenca. Súhlas matky sa nevyžaduje len vtedy, ak ide o stav ohrozujúci život." Nezhody nastávajú aj vo chvíľach, kedy má dieťa napríklad novorodeneckú žltačku a sú prípady, kedy si matky do pôrodnice povolávali právnikov, lebo sa so zdravotníkmi nevedeli dohodnúť.
Ako teda postupovať pri nezhodách či neočakávaných situáciách? Nuž, zákon niektoré situácie nedefinuje presne, ale prax podľa docentky Maťašovej hovorí najmä o potrebe vzájomnej komunikácie. Hlavne sa pýtajte a otvorene komunikujte o tom, čo chcete. Lepšie ako riešiť svoje práva je napätým situáciám v pôrodnici radšej predchádzať. To najlepšie, čo môže každá budúca matka urobiť a má na to právo - je vlastný výber pôrodnice a priama komunikácia s personálom nemocnice.
Pani docentka, je nejaké všeobecne platné a záväzné nariadenie ohľadom nepretržitej prítomnosti dieťaťa pri matke počas pobytu v pôrodnici? V súčasnosti u nás žiadne záväzné opatrenie, alebo zákonná úprava, ktorá by sa týkala nepretržitej prítomnosti matky pri dieťati počas hospitalizácie v pôrodnici, neexistuje. Ak by sme vychádzali z „Charty práv hospitalizovaného dieťaťa“, dieťa má právo na rodičov i aktívnu účasť rodičov na hospitalizácii, v dokumente však nie sú špecifikované ďalšie podrobnosti. Ďalej má mať každý právo na prístup k takému štandardu zdravotnej starostlivosti, ktorý je v súlade s právnymi predpismi platnými v Slovenskej republike a so súčasným stavom lekárskej vedy. Z pohľadu súčasných medicínskych poznatkov i ošetrovateľskej starostlivosti v neonatológii je prítomnosť matky pri novorodencovi pre oboch veľmi dôležitá. Naším cieľom je preto umožniť matke počas hospitalizácie novorodenca, aby trávili spolu čo najviac času. Pre zdravého novorodenca je najideálnejší spôsob starostlivosti rooming-in, kedy je dieťa hospitalizované v jednej izbe spolu s matkou.
Pacient má právo využívať podporu svojej rodiny a priateľov počas poskytovania zdravotnej starostlivosti pri dodržiavaní podmienok ustanovených zdravotníckym zariadením. V mnohých zdravotníckych zariadeniach ale existujú objektívne dôvody ktoré neumožňujú neobmedzený pobyt matky pri dieťati. Zvyčajne ich zohľadňuje vnútroorganizačný poriadok daného ústavného zariadenia, s ktorým sú pacienti oboznámení a sú povinní ho dodržiavať.
V tejto súvislosti je najprv potrebné zdôrazniť, že v súlade s ustanovením § 420 Občianskeho zákonníka, je počas hospitalizácie za zdravotný stav, liečbu i bezpečnosť pacienta - aj novorodenca, zodpovedné zdravotnícke zariadenie. V zmysle uvedeného každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil. Subjektami zodpovednosti za škodu sú tak fyzické, ako aj právnické osoby. Taktiež platí, že škoda je spôsobená právnickou, alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Uvedené osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa Občianskeho zákonníka nezodpovedajú. Jedná sa o prípad zodpovednosti lekárov pracujúcich v zdravotníckych zariadeniach.
Je známa skutočnosť, že spánok dieťaťa na spoločnom lôžku s rodičmi zvyšuje pravdepodobnosť vzniku syndrómu náhleho úmrtia. Z dôvodu vyššej bezpečnosti pre novorodenca je preto vhodné, aby malo dieťa vlastnú postieľku. Ak oddelenie postieľku pri posteli matky nemá k dispozícii, môže, ale nemusí súhlasiť so starostlivosťou v systéme rooming-in. Rozhodnutie je v tomto prípade na poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti - teda na zdravotníckom zariadení. Vzhľadom na neexistujúcu právnu úpravu, matka nemá zákonné právo vyžadovať nepretržitú hospitalizáciu spolu s dieťaťom a zdravotnícke zariadenie má právo odmietnuť, pretože je za novorodenca zodpovedné a nemá k dispozícii vhodné podmienky na takýto druh starostlivosti.
Matka má právo na túto informáciu vopred, počas predpôrodnej prípravy. Podľa môjho názoru to môže byť jedným z rozhodujúcich faktorov pre rozhodnutie, v ktorej pôrodnici chce mama svoje dieťa porodiť.
Pokiaľ ide o úkony, kedy personál novorodeneckého oddelenia berie novorodencov na vyšetrenia (prípadne zvyknú brať deti aj na kúpanie/váženie, atď.), alebo ak ide pod lampu v prípade novorodeneckej žltačky - má právo byť matka po celý čas pri dieťati? V prípade, ak personál novorodeneckého oddelenia zoberie na krátku dobu dieťa matke za účelom vyšetrenia alebo ošetrenia, vždy má matke vysvetliť dôvod a dohodnúť sa s ňou na ďalšom postupe. Matka má právo zúčastniť sa pri vyšetrení novorodenca. Vykonanie niektorých skríningových vyšetrení novorodenca upravujú odborné usmernenia MZ SR, preto sú tieto vyšetrenia „povinné“. Ide o odber krvi na vyšetrenie suchej kvapky na zistenie niektorých vrodených endokrinných a metabolických ochorení, skríning kongenitálnej katarakty a skríning sluchu. Povinný je aj skríning dysplázie bedrových kĺbov. Mnohé z týchto vyšetrení sa vykonávajú priamo v izbe, kde je dieťa s matkou hospitalizované.
V prípade novorodeneckej žltačky, ak je indikovaná liečba modrým svetlom (fototerapia), je potrebné monitorovanie dieťaťa a jeho sledovanie zdravotníckym personálom. Dôvodom je skutočnosť, že fototerapia, tak ako každý liečebný postup, má aj nežiaduce účinky, a preto sa zvyčajne realizuje na novorodeneckom oddelení. Matka samozrejme môže prísť na toto vyšetrenie za svojim dieťaťom , ale riadi sa pokynmi zdravotníckeho personálu, ktorý jej umožní kontakt podľa toho, ako to zdravotný stav dieťaťa umožňuje, tu je nevyhnutná komunikácia...