Vedci v Zűrichu prišli k šokujúcemu poznaniu, že naša smrť je na narodeniny pravdepodobnejšia, než v ktorýkoľvek iný deň v roku. V priemere ľudia starší ako 60 rokov mali o 14 percent vyššiu úmrtnosť na svoje narodeniny, než by bolo obyčajnému dňu úmerné. Infarkty v deň narodenín stúpli o 18,6 percent, a to u žien aj u mužov. "Narodeniny končia smrťou častejšie, než by sa asi dalo očakávať. A to nie je všetko. V narodeninový deň je až o 34,9 percenta väčšie riziko samovraždy, ako v ostatné dni. Tie páchajú častejšie muži."
Existujú rôzne pohľady na význam narodenia a smrti človeka. Jedna skupina tvrdí, že na narodeniny ľudia príliš veľa jedia, čo zvyšuje riziko smrti. Ostatní tvrdia, že ide len o placebo efekt. V deň svojich narodenín zomreli aj niektoré známe osobnosti ako napríklad anglický spisovateľ William Shakespeare (23. apríla 1616) a švédska herečka Ingrid Bergmanová zomrela (29. augusta 1982).
Smrť je prirodzenou a očakávanou súčasťou života, ale zároveň je aj niečím, čo ukončuje náš život, ktorý je vnímaný ako Boží dar. V tomto kontexte je smrť vnímaná ako úder Božej ruky, ale s múdrym a svätým cieľom pre celé ľudstvo. S výnimkou samovráždy smrť nie je vyhľadávaná. Často ju želáme, ale zároveň sa pred ňou hrozíme, pretože je to koniec vecí, za ktoré sme zodpovední.
Niektorí hovoria, že jediná smrť, na ktorej naozaj záleží, je „duchovná“ smrť, ktorá znamená stratu spojenia s Bohom a spoločenstva so Stvoriteľom. V tomto duchovnom zmysle je smrť konečná. Na rozdiel od transformácie húsenice na motýľa, naša telesná smrť nie je automatickou transformáciou na vyššiu úroveň, ale konečným koncom.
Ľudia majú tendenciu vyhýbať sa hovoreniu o smrti a zomieraní, používajúc eufemizmy a obchádzky, pretože je to nepríjemná a hrozivá téma. Rovnako ľahko podliehajú kresťania frázovitým rečiam a bagatelizovaniu hĺbky smútku a žiaľu, ktoré smrť sprevádzajú. Ježiš Kristus však zmenil význam zomierania pre tých, ktorí sú „v ňom“, hoci sa zomieraniu nevyhnú. Pre kresťanov je smrť istá v tom zmysle, že sa stane každému z nás, ale aj preto, že sa musí stať.
Písmo hovorí, že naše životy sú pevne v rukách Boha. Nie preto, že by sme im ich do rúk vložili, ale preto, že smrť je súdom, ktorý zasahuje celé ľudstvo. Nemôžeme si vybrať nezomrieť. Súčasné medicínske poznatky a životný štýl nám umožňujú predĺžiť život, ako hygiena, stravovanie a cvičenie, ale nie žiť donekonečna.
V Biblii sa spomína aj koncept „milovať svojho blížneho ako seba samého“, čo je dôležitá zásada. Náboženské učenia často zdôrazňujú, že by sme mali zachraňovať, pomáhať ľuďom uzdravovať a uľavovať ich núdzi. Takýto prístup by bol neprirodzený, ak by sme ho nekonali z vlastnej vôle.
Boh vie našu tajnú vôľu. Nedokážeme zabezpečiť nesmrteľnosť, pretože smrť je prirodzenou súčasťou fyzikálneho tkaniva vesmíru. Všetko v našom vesmíre má svoje životy ukončené. Keď človek podľahne chorobe na vrchole svojho života, nie je to anomália, ale prirodzený proces. Smrť by mala byť uznávaná viac, než sa to obyčajne deje, pretože je pravidelná a prirodzená, zakotvená v našej biologickej skladbe, rovnako ako stromy, ktoré vidíme. Všetko, čo sa narodí, raz zomrie. Čo nám to ukazuje? Že na najzákladnejšej úrovni je smrť neoddeliteľnou súčasťou života.
V kresťanskej teológii sa smrť často spája s návratom k Bohu a s fyzikálnymi procesmi tela. Viera v zmŕtvychvstanie tela je kľúčová. Kristus nezomrel iba pre svet, ale zomrel za zem, teda za prekliate fyzikálne stvorenie. Život je dar, a ak je to tak, potom úpadok a smrť sú odňatím tohto daru. Boh život dáva aj berie, a to každému rovnako. Voči smrti sa nedá nič robiť, ale čas a spôsob jej príchodu je väčšinou neznámy a neočakávaný.
Paradoxne, smrť je istá, a predsa neistá. Je neočakávaná, ako sme už spomínali. Písmo radí: „Jedzte a pite, veď zajtra zomrieme!“ (1Kor 15:32), ale zároveň varuje: „...veď smrť je ďalej, než si myslíš.“ (Príslovia 49:10-11). Preto je dôležité nielen riešiť pozemské záležitosti, ale aj sa pripravovať na život za hrobom. Môže sa zdať absurdné pripravovať sa na smrť uprostred života, ale je to múdre. Ako hovorí Biblia, „múdre srdce“ (Kazateľ 12:12) vie, ako na to správne reagovať.
Vedomie, že možno skôr, ako si myslíme, budeme uvedení do večnosti, je dôležité. Ak je život Božím darom, potom smrť je odňatím tohto daru. Pre niektorých je smrť obludná, či už prebieha zdĺhavo, alebo príliš skoro. Prečo je život jedných dlhý a plný, zatiaľ čo životy iných sú krátke a biedne? V dôsledku toho musíme zvažovať Božie nevyspytateľné cesty. Sú veci také, aké sú, preto, lebo Boh ich tak chce. Jeho cesty sú spravodlivé (Žalm 89:15). Každý z nás je v Božích rukách a nie je vlastníctvom nikoho iného. Náš život nemôže trvať ani minútu dlhšie, než nám určil náš Stvoriteľ.
Strata milovaného človeka je dôvodom na smútok, pretože je to strata lásky a časť nášho života sa nenávratne stráca. Smrť v hlbšom zmysle ohlasuje súd. Každý z nás žije vo svetle prichádzajúceho súdu (Hebrejom 9:27). V tomto hlbšom zmysle je smrť definitívna.
Cirkvi a náboženské skupiny často používajú rôzne interpretácie a rituály spojené so smrťou a zomieraním. Kresťanské učenie o zmŕtvychvstaní a večnom živote ponúka nádej. Viera v Ježiša Krista a Jeho vykúpenie je kľúčová pre kresťanský pohľad na smrť.
Rôzne pohľady na smrť
V histórii ľudstva sa objavili rôzne pohľady na smrť:
- Reinkarnácia: Viera, že duša po smrti prechádza do nového tela. Tento koncept je prítomný v mnohých východných náboženstvách a filozofických smeroch.
- Koniec všetkého: Pohľad, že smrť je definitívnym koncom existencie, po ktorej už nič nenasleduje.
- Prechod k spáse alebo zatrateniu: Kresťanský pohľad, kde smrť je prechodom k večnému životu s Bohom alebo k zatrateniu, v závislosti od viery a skutkov počas života.
V minulosti zomierali ľudia doma, v kruhu rodiny a známych. Smrť bola prirodzenou súčasťou života a spoločenskou udalosťou. Dnes je smrť často tabuizovaná, ľudia zomierajú v nemocniciach, obklopení technikou, ale často opustení. Spoločnosť zameraná na mladosť a výkonnosť nevytvára priestor pre prijatie smrti a zomierania.
Biblické chápanie smrti a života po smrti
Podľa Biblie Boh stvoril človeka ako nedeliteľný celok, telo a duša sú spojené. Nepodporuje sa myšlienka nesmrteľnej duše, ktorá by existovala nezávisle od tela po smrti. Smrť je výsledkom hriechu a odplata za hriech je smrť.
Biblia zároveň ponúka nádej na večný život prostredníctvom viery v Ježiša Krista. Veriaci v Krista majú prísľub vzkriesenia a večného života. Kristova smrť a vzkriesenie prekonali moc hriechu a smrti.
V Biblii sa nachádzajú mnohé pasáže, ktoré opisujú smrť ako koniec životných procesov a funkcií tela i mysle. Kazateľ 9:5-6 hovorí: „Lebo živí vedia, že zomrú; ale mŕtvi nevedia ničoho ani nemajú viacej nijakej odplaty, lebo sa zabudla ich pamiatka.“
Napriek tomu, že človek sa rodí smrteľný, Biblia nás nabáda k snahe o nesmrteľnosť, ktorú Boh ponúka prostredníctvom Ježiša Krista. Kristus sa vrátil, aby vzal veriacich k sebe, a sľubuje vzkriesenie a premenu na nesmrteľné telá.
Záver
Téma narodenia a smrti človeka je komplexná a mnohostranná. Rôzne kultúry, náboženstvá a vedecké pohľady ponúkajú odlišné interpretácie. Zatiaľ čo veda sa snaží pochopiť biologické a fyzikálne aspekty smrti, náboženstvá a filozofia sa zaoberajú jej duchovným a existenciálnym významom. Kresťanské učenie ponúka nádej na večný život prostredníctvom viery v Ježiša Krista, ktorý prekonal smrť a ponúka vykúpenie.