Šťastie je komplexný a subjektívny pojem, ktorý sa pre každého jednotlivca, najmä pre malé dieťa, javí inak. Je to stav psychického uspokojenia a radosti z dosiahnutého cieľa, no často sa jeho definícia stráca v zložitosti života. Vraví sa, že každý si je strojcom vlastného šťastia. Ale môže azda malé nevinné dieťa za to, že sa narodí bez zraku? Určite nie. S ľuďmi je to väčšinou tak, že čím viac majú šťastia, tým viac ho chcú. A zase ľudia, ktorí v živote veľa šťastia nikdy nemali, sa tešia aj z maličkostí. Tým by sme mali závidieť.
Deti sa rodia s veľkou túžbou učiť sa. Je úžasné, keď vidíme malé dieťa, ako sa učí chodiť. Približne ročné dieťa sa postaví na nôžky a spočiatku pravidelne po jednom dvoch krokoch padá. Je vytrvalé a po každom páde sa zasa postaví a skúša znova. Nikto sa na neho nehnevá, naopak rodič ho povzbudzuje a nezdary si nevšíma. Počet pokusov je nekonečný a výsledkom jeho úsilia je chôdza bez pádov. Počas života sa učí rozprávať. Skomoleným slovám sa usmejeme, jemne opravíme a ide sa ďalej. Podobne je to aj pri iných zručnostiach, ktoré sa dieťa postupne učí.
Šťastie je čarovné. Dokáže nám na tvári vyvolať úsmev, potešiť nás a zlepšiť náladu. Napríklad aj keď na poslednú chvíľu stihneme autobus…aj to je šťastie. To slovo používame tak často a predsa nevieme jeho presný význam. Ale poznáme jeho zázračné účinky. Čo sa ho len človek nahľadá na svojej ceste životom! Tí šťastnejší ho nájdu…a znova sme pri šťastí. Ak nájdeme šťastie, tak máme šťastie, že sme ho našli. Šťastie je teoreticky to najdôležitejšie v živote. Lebo ak máme šťastie, tak máme lásku aj zdravie. Byť šťastný a iných urobiť šťastnými - to je úloha človeka. Ale ako túto úlohu zvládnuť, to sa nevie. Proste sa to niektorým podarí a iným nie. Podarí sa to tým, čo majú šťastie!
Vplyv prostredia a výchovy na detské šťastie
Keď však príde dieťa do školy, je za chybu trestané. Jedna chyba dvojka, dve chyby trojka …. Vtedy dochádza k tomu, že dieťa sa chyby bojí a robí všetko preto, aby chybu neurobilo. Niektorí zistia, že na to nemajú a činnosti, v ktorých sú neúspešní, robia neradi a časom ich dokonca znenávidia. Stráca sa radosť.
V dnešnej dobe je časté dávať deťom odmenu za to, keď sú „dobré“, keď sú potichu, keď niekomu pomôžu, poupratujú alebo zjedia porciu zeleniny či ovocia. Pochválime ich, keď urobia niečo, čo nás poteší. Na prvý pohľad vyzerajú pochvaly a odmeny v poriadku. Však deti urobia to, čo chceme my. Odmeny a pochvaly zlepšujú výkon detí a správanie. Ale na ako dlho? Deti si na odmeny zvyknú a keď ich nedostanú, správanie alebo výkon sa stráca. Odmena ich oberá o vytrvalosť, tvorivosť a celkovú kvalitu práce. Odradzuje ich od tvorivosti a riskovania. Keď sú deti závislé na odmene či pochvale, vyhýbajú sa výzvam a pracujú na „istotu“. Urobia len to, za čo dostanú odmenu. Nič viac. Odmeny fungujú krátkodobo a nemajú dlhodobý význam. Deti robia všetko preto, aby získali odmenu a tým strácajú sebaúctu. A pritom strácajú záujem o aktivity, ktoré by mali za iných okolností najradšej. Prečo? Nedostanú za to odmenu.
Moja skúsenosť: na minulom pracovisku som vyhlásila súťaž v čítaní. S tými, ktorí prečítali najviac strán, som išla do cukrárne. Boli to pekné chvíle s deťmi a veľmi nás zblížili. Ale to bola jediná pozitívna stránka aktivity. Deti robia veci pre odmenu, pochvalu a nie pre seba. Človek, ktorý dáva odmenu má nad dieťaťom moc. Oslabuje samostatnosť dieťaťa. Všetci túžime po nezávislosti. Odmeny a pochvaly robia deti závislými. Za každou odmenou sa skrýva bič. Keď dieťa nedostane odmenu, cíti sa menejcenné. Odmeny a pochvaly vyvolávajú nezdravé súťaženie a ohrozujú spoluprácu. Sú najrýchlejším spôsobom ako zmeniť správanie či výkon dieťaťa.
Deti musia cítiť medziľudský kontakt a duševné spojenie, ktoré vytvoríte úprimným záujmom, časom stráveným s ním, a skutočným načúvaním jeho potrebám a záľubám. Čo si doktor Hallowell predstavuje pod týmto duševným spojením? Pocit, že sme milovaní, pochopení, chcení a tvoríme nedielnu súčasť rodiny.
Modelujte pozitívnu samovravu. Nadávali nám rodičia za chyby? S najväčšou pravdepodobnosťou to budeme v budúcnosti robiť taktiež. Nemusí sa vám to sprvu zdať také zbadalé, ale povedzte si úprimne - necítite sa sklesnuto, úzkostne alebo naštvane ak urobíte chybu? Nejedná sa len o chyby, ale prístup k sebe samému. Deti sa ho naučia modelovať od nás a preto musíme dbať na to, aby nehatil našu sebadôveru ale naopak ju podporoval. Aby sme chyby nebrali ako zlyhanie, ale nový poznatok, ako to nabuduce urobiť lepšie. Deti tým naučíme, aby sa nebáli skúšať a najmä chybovať - lebo bez chýb sa nikam neposúvame.
Šťastie dieťaťa pramení v šťastnej rodine. Spisovateľ a doktor Bob Murray, autor knihy Výchova optimistického dieťaťa upozorňuje, že všetky výskumy sa zhodujú v jednom - šťastné a optimistické deti sú produktom šťastných a optimistických rodín, bez ohľadu na genetickú výbavu. Je preto nutné, aby sme dbali nielen na materiálnu stránku výchovy, ale aj na psychickú a duševnú. Naučiť dieťa správnym návykom a posúvať ho ďalej, aby malo spokojnejšiu budúcnosť dokážeme jednak svojim príkladom a jednak správnym vedením. Aby sa v živote nestratilo, a uľahčili ste mu pôsobenie vo svete, je potrebné myslieť na to, čo všetko bude dieťa potrebovať a aké schopnosti zužitkuje.
Najistejšia cesta ako pomôcť dieťaťu ku šťastiu a duševnému zdraviu, je dať mu pocítiť spojenie - medziľudskú lásku a záujem, aby sa necítilo izolované a samé. Detský psychiater Edward Hollowell tvrdí, že presne to je kľúč ku šťastnému detstvu.
Podľa výskumu, deti sú najšťastnejšie, keď trávia čas so svojimi priateľmi (98%), s rodinou (viac ako 90%) a so starými rodičmi (87%). Najmenej šťastné sú vtedy, keď trávia veľa času nad domácimi úlohami (iba 19% "šťastných") a keď sú v škole (47%). Anketa teda ukázala, akí dôležití pre šťastie dieťaťa sú priatelia a rodina, ale zistilo sa tiež to, že mnohé deti sa cítia v škole nepríjemne.
Keď sa rodičia osobne zapájajú do procesu vzdelávania, napríklad pomáhajú organizovať rôzne akcie, ich deti sa viac cítia v pohode a šťastnejšie. Existuje mnoho rôznych typov aktivít, ktoré môžu rodičia robiť. Môžete pomôcť organizovať športové podujatia, karneval, výlety, exkurzie a podobne.
Rodina je pre šťastie dieťaťa veľmi dôležitá. Z tohto dôvodu by hlavne rodina mala dieťa podporovať a stáť za ním pri riešení jeho problémov s kamarátmi alebo v škole. Ak si učiteľ z akéhokoľvek dôvodu na vaše dieťa sťažuje, malo by byť samozrejmosťou, že sa neporozprávate len s učiteľom, ale aj s dieťaťom. Malo by vedieť, že za ním vždy budete stáť a že s vami môže počítať, a to bez ohľadu na skutočnosť, že mu možno budete musieť doma vážne dohovoriť alebo ho nejako potrestať.
Niekedy to môže byť ťažké, pretože v každodennom živote často nemáme dosť času alebo sily na to, aby sme aktívne počúvali niečo, čo je pre nás „len" nejaké detské bľabotanie. Sú to väčšinou príbehy o tom, čo dieťa zažilo v škôlke a pokračuje to tým, čo sa dialo v škole. Ale pre dieťa je to veľmi dôležité, je to jeho svet a cíti sa oveľa šťastnejšie, keď má pocit, že tento jeho svet je pre jeho rodičov tiež dôležitý a zaujímavý. Aktívne počúvať znamená počúvať nielen ušami, ale aj srdcom a očami. Prikyvujte, usmievajte sa, prejavujte živý záujem. Majte priateľský výraz tváre. Na počúvanie je potrebné sa koncentrovať a venovať mu reálnu pozornosť. Pri počúvaní detí nerobte ďalšie veci. Je dobré, keď vidia, že im venujete maximálnu pozornosť. Ak nie ste úplne pokojní, poproste dieťa, nech pár minút počká. Povedzte, že si potrebujete oddýchnuť a potom dieťaťu venujte svoj čas. Tým mu dávate istotu, že si jeho slová vážite a dostávajú sa na miesto určenia.
Chváľte jeho úsilie a nie vlastnosti. „Krásne si postavil tú vežu z kociek. „Ten obrázok je naozaj zaujímavý. Deti nemajú kontrolu nad svojím vzhľadom ani duševnými schopnosťami. Keď budete chváliť niečo, nad čím kontrolu majú, teda postavenie veže z kociek, namaľovaný obrázok a podobne, povzbudzujete ich v tom, aby sa pri činnosti viac snažili. V podstate ich učíte, ako pracovať a snažiť sa neustále zlepšovať v tom, čo ich baví. Týmto smerom vedie cesta, ktorá ich môže priviesť ku šťastiu. Aby ste ešte viac podporili usilovnosť a snahu, prideľte svojmu dieťaťu povinnosti zodpovedajúce jeho veku. Deti dokážu zvládnuť veľké množstvo domácich prác. Keď dieťa zvládne nejakú zručnosť, bude sa snažiť opäť vynaložiť nejaké úsilie a skúsiť niečo iné, čo je pre neho nové. A ten pocit, že je schopné niečo urobiť, to je to, čo mu dodáva pocit šťastia. Prázdna chvála šťastie neprinesie.
Všetci poznáme ľudí, ktorí majú k veciam dobrý postoj. Sú pozitívni, optimistickí a plní nádeje. Ak sú takíto rodičia, tak väčšinou aj u detí vybudujú takýto postoj. Niekedy je naozaj náročné, zostať pozitívne naladený, ale ak sa to len trochu dá, pokúste sa každý deň vytvoriť takúto atmosféru v rodine. Ako sa pozerať na veci pozitívne? Napríklad ste sa chceli ísť bicyklovať a práve začalo pršať? Nebuďte smutní. Choďte namiesto toho do kina. Spadol vám tanier a rozbil sa? Nezúfajte. Veď črepy predsa prinášajú šťastie. V každodennom živote je, samozrejme, ťažké pozerať sa na všetko s úsmevom a nachádzať dobrú stránku vo všetkom, čo sa nám prihodí. Ale to je otázka zvyku. Ak sa vám podarí v dieťati posilniť pozitívne myslenie prostredníctvom vášho vlastného správania, dávate mu obrovskú výhodu.
Šťastie vášho dieťaťa ovplyvňujú aj záľuby a láska k niečomu, čo ho skutočne zaujíma. Je jedno, či je to šport, kultúrne aktivity alebo čokoľvek iné. Dôležité je to, aby aspoň niečo robilo s obrovskou láskou. Vďaka záľubám, ktorým sa s láskou venuje, niečo sa naučí a môže robiť niečo vzrušujúce.
Cesty k dlhodobému šťastiu dieťaťa
Šťastie nie je vec vonkajšia, vytvára ho sami v sebe. Niektorí odborníci a výskumy tvrdia, že je skôr návykom ako výtvorom - šťastnými a spokojnými sa stávame, ak sa hýbeme, jeme múdro a adekvátne, spíme dobre, vieme zdravo spracovať emócie a pestujeme harmonické a kvalitné vzťahy. Tieto návyky sú v živote človeka nesmierne dôležité, pokiaľ chce mať zmysluplný život. Viesť k nim deti od malička je preto logickým rozhodnutím.
Šťastie totiž leží v cibrení schopností, vďaka ktorým sa nám žije lepšie a sme šťastnejší. Ktoré by si mali deti osvojiť, aby boli šťastnejšími dospelými? Pestujte vzťahy. Divili by ste sa, ako málo rodín sa skutočne pozná a má kvalitné a úprimné vzťahy. Rodín, kde nepanujú tajomstvá a deti nemusia pred rodičmi nasadzovať masku a hrať sa na niekoho, kým nie sú, je žalostne málo. Kvalita vzťahov v rodine predurčuje kvalitu priateľských a partnerských v budúcnosti.
Cudzí jazyk im otvorí kopec možností. Najľahšie sa učíme v detstve, kedy je mozog ako huba a nasáva hromadu informácií. Preto je detstvo najlepší čas naučiť deti cudzí jazyk, samozrejme hravou a zábavnou formou. Štúdie dokázali, že deti ovládajúce cudzí jazyk sa vedia adaptovať na zmenu rýchlejšie, majú lepšiu pamäť a lepšie porozumenie jazyka celkove. Vedieť komunikovať a dorozumieť sa v inom jazyku im navyše otvára kopec možností - štúdium v zahraničí, Erasmus, širšie možnosti na pracovnom trhu a odvaha k cestovaniu a spoznávaniu nových miest a kultúr. Aby toho nebolo málo, vedci z Rotman Research Institute v Kanade dokázali, že ovládanie cudzích jazykov pomáha oddialiť začiatok Alzheimerovej choroby.
Hra na hudobný nástroj rozvíja. Cez hudbu vyjadrujeme emócie, ukľudníme sa a dokážeme navodiť stav flow, v ktorom sa úplne ponoríme do aktivity pričom nevnímame čas, okolie ani fyziologické potreby. Flow je potrebný k tomu, aby sme sa cítili naplnení, nabití energiou a cítili zmysel v živote. Tento stav nám dokáže navodiť akákoľvek milovaná aktivita, ku ktorej cítime vášeň - pomáha nám zvládať negatívne stavy a situácie, ktoré v živote postretnú každého. Prečo je však hra na hudobný nástroj taká dôležitá? Journal of Neuroscience publikoval výskum, ktorý dokázal, že hra na nástroj zlepšuje sluchové schopnosti a pomáha predchádzať odumieraniu mozgových buniek. Je tomu tak preto, lebo hraním na nástroj zapájame a aktivujeme naraz niekoľko častí mozgu - sluchovú, motorickú a zodpovednú za vnímanie a postreh. Keď dieťa dospeje, bude lepšie komunikovať a schopné vyjadriť kreatívne svoju osobnosť.
Akákoľvek športová aktivita ich učí načúvať telu. Strácame spojenie s vlastným telom. Nepočúvame ho, nevieme, čo mu prospieva, napätie zo stresu sa hromadí vo svaloch. Odbúrať ho dokáže fyzická aktivita, a spoločne sa odplavuje aj stres psychický. Pohyb nás núti obnoviť spojenie s telom, naučiť sa správne dýchať a vnímať každú časť nášho tela. Špeciálnou oblasťou je tanec; podporuje sebavyjadrenie cez telo, ktoré mnohým z nás chýba. Štúdia z Karlstad univerzity odkryla dôležitosť tanca - zlepšuje výkonnosť hyperaktívnych detí. Umožňuje lepšiu komunikáciu a vyjadrenie emócií prostredníctvom tela, a pomocou hudby podporuje kreativitu, motoriku a sociálne schopnosti. Navyše posilňuje sebaúctu a akceptáciu svojej telesnej schránky.
Prizvite ich do kuchyne, rozvite radosť z varenia. Málokto si uvedomuje dôležitosť stravy. Jeme potraviny, ktoré nášmu telu neprospievajú a čo je horšie, kŕmime nimi deti. Sladké nápoje, koly, cukor, smažené jedlá ... To všetko sú jedy, ktorými deti učíte, že telo je doslova smetiak. Ak sa nenaučia variť, vyznať sa v potravinách a zostaviť si správny jedálniček, budú siahať po fastfoodoch a nezdravých, priemyselne spracovaných potravinách. Šťastie a spokojnosť úzko súvisí so zdravím, a zdravie ide ruku v ruke s imunitným a tráviacim systémom. Mnoho štúdií dokázalo, že jedlo má súvislosť s imunitnými problémami, únavou, zlou náladou a nesústredenosťou. Spoločným varením deti nielen naučíte, ako sa o seba v budúcnosti postarať, ale naučíte ich dôležitosť stravy. Navyše ak sa naučia variť podľa receptu, osvoja si schopnosť nasledovať inštrukcie a vnímať chuť každej ingrediencie. Radosť z varenia je len bonus.
Finančná gramotnosť chýba mnohým, je však nesmierne podstatná. Čoraz viac dospelých má dlhy, dopriavajú si nepotrebné veci a míňajú skutočne na zbytočnosti. Nevedia, kde ušetriť, a oveľa častejšie si kúpia nepotrebnú elektroniku ako kvalitné potraviny. Koľko peňazí míňajú na cigarety a alkohol? Skúste si to spočítať, a vyjde vám prekvapivo vysoké číslo. Finančná gramotnosť znamená, že vieme s peniazmi hospodáriť, vieme čo si môžeme dovoliť, ako a kde ušetriť. Choďte deťom príkladom a rozprávajte sa o cene peňazí; nechajte ich platiť, ukazujte im, ktoré potraviny sú kvalitné a kde ušetriť. Naučte ich hospodáriť s vreckovým, hrajte sa doma na obchod alebo banku. Ak dieťa porozumie financiám, bude to mať v živote rozhodne jednoduchšie a bude menšia pravdepodobnosť, že mu budú chýbať peniaze alebo skončí v dlhoch.
Naučte ich relaxovať. Škola, povinnosti, dospievanie - to všetko je stresujúcou avšak prirodzenou súčasťou života. Rovnako dôležité, ako deti naučiť plniť si povinnosti, je aj naučiť ich správne oddychovať a „vypnúť". Dajte preto deťom priestor na hru a slobodný pohyb, kde môžu vypustiť napätie. Učte ich správne dýchať, pred spaním relaxovať v spoločnej kúpeli s levanduľou, alebo pomalou jogou.
Cvičenia na zmiernenie úzkosti | 10 zručností na zvládanie úzkosti pre deti | 5-minútové techniky na upokojenie
Je chvála vôbec niekedy v poriadku? Áno, deti potrebujú pozitívnu spätnú väzbu! Keď sa chceme vyhnúť pochvalám a odmenám, neznamená to, že by sme ich nemali povzbudzovať, prejavovať radosť a lásku. Pozitívna spätná väzba je najlepšia vtedy, keď ide z nášho srdca a je spontánna. Keď je jej cieľom povzbudiť dieťa, aby napredovalo vo všetkých smeroch, aby sa cítilo šťastné a zároveň, aby bolo empatické a dokázalo pomáhať druhým.
Šťastie sa dá získať z činností, ktoré nám robia radosť, uspokojujú nás a nepotrebujeme k tomu, aby nám druhí tlieskali. Chceme, aby mali deti vlastnú motiváciu, venovali sa vlastným záľubám a boli samé sebou. To docielime správnou spätnou väzbou a uznaním. Pre mňa to znamená vytvoriť v triede bezpečné prostredie a príjemnú atmosféru. Aby trieda bola nie celou, ale obývačkou. Chcem pripravovať pre deti zaujímavé, zmysluplné a radostné aktivity. Zamerať sa na to, aby sa deti vnútorne prežívali radosť z vlastného výkonu.
Jedno z najvýznamnejších zistení je, že ľudia, ktorí majú pevné vzťahy s druhými, bývajú tí najšťastnejší. Príležitosť dávať a dostávať lásku, priateľstvo a podporu od rodiny, priateľov, spolužiakov a iných ľudí je základnou podmienkou šťastia. Pozitívna spätná väzba od druhých ľudí, láska, rešpekt, povzbudenie sú najväčším zdrojom šťastia.