Výživa a starostlivosť o predčasne narodené dieťa v 8. mesiaci

Starostlivosť o predčasne narodené dieťa si vyžaduje špecifický prístup, najmä pokiaľ ide o výživu a celkovú starostlivosť. Bez ohľadu na medicínske špecifiká predčasne narodených bábätiek, je životne dôležité, aby predčasne narodené bábätká boli s matkou v kontakte koža na kožu (materskú starostlivosť klokankovaním) a aby boli dojčené. Toto všetko potrebujú viac, nie menej, než všetky ostatné bábätká.

Kontakt s matkou je pre dieťa úplne základná potreba, ovplyvňuje jeho prežitie, náchylnosť na choroby, imunity či prospievanie. Matka svojím telom reguluje teplotu dieťaťa, ale aj jeho dýchanie či srdcovú činnosť. Svetová zdravotnícka organizácia v dokumente s názvom Narodili sa príliš skoro (Born Too Soon, 2012) okrem množstva vedeckých štúdií vysvetľuje, že pre predčasne narodené deti je dojčenie, prípadne kŕmenie materským mlieko a kontakt koža na kožu práve taký kriticky dôležitý ako technické vybavenie na resuscitáciu dieťaťa.

Dojčenie poskytuje ochranu pre črevá bábätka a pred nekrotizujúcou enterokolitídou, ochorením čriev, ktoré predstavuje častú a obávanú príčinu úmrtia predčasne narodených detí. Dojčenie tiež zásadným spôsobom ovplyvňuje vývoj mozgu predčasne narodených bábätiek.

Predčasne narodené bábätká môžu byť dojčené hneď, ako o to prejavia záujem, približne okolo 28. týždňa gestačného veku. Nie je pravda, že sa najprv potrebujú naučiť sať z fľaše, aby sa mohli dojčiť. Fľaša pri predčasne narodených deťoch má potenciál spôsobiť rovnaké problémy ako pri všetkých ostatných deťoch. Predčasne narodené bábätká môžu byť dojčené bez toho, aby sa vôbec niekedy vyskúšala fľaša. Pre predčasne narodené bábätká je dojčenie menej stresujúce ako kŕmenie z fľaše, dobre prisaté bábätko dokáže piť efektívne a všetky parametre, vrátane zásobovania kyslíkom, sú lepšie pri dojčení ako pri použití fľaše. Kŕmenie z fľaše je pre tieto bábätká vysilujúcejšie a únavnejšie než dojčenie. Použitie klobúčika je pre ne rovnako nevhodné ako pre všetky ostatné bábätká.

Ak je z medicínskeho dôvodu potrebné predčasne narodené bábätko dokrmovať, je možné ho urobiť buď: a) laktačnou pomôckou priamo na prsníku (ak sa bábätko prisáva) b) pohárikom (ak sa neprisáva). Je dobré vedieť, že použitie striekačky na kŕmenie sa v konečnom dôsledku ničím nelíši od kŕmenia fľaše, nemá žiadne výhody a nie je to vhodný spôsob kŕmenia akéhokoľvek bábätka.

Dojčenie sa odvíja od materskej starostlivosti klokankovaním. Materská starostlivosť klokankovaním sa často považuje za akýsi bonus pre rodičov, ktorí navštívia svoje predčasne narodené bábätko. Existuje predstava, že bábätká najprv musia splniť určité podmienky, byť zdravé a stabilné, aby mohli byť klokankované. Tieto tri články vám vysvetlia, prečo to tak nie je: Materská starostlivosť klokankovaním - môže byť niečo také jednoduché, také dôležité? Je možné, že je Materská starostlivosť klokankovaním lepšia ako inkubátor? Prečo zatiaľ nie je Materská starostlivosť klokankovaním v nemocniciach?

Zopár správnych informácií o dojčení predčasne narodených bábätiek (založených na dôveryhodných štúdiách a skúsenostiach špičkových jednotiek intenzívnej starostlivosti vo vyspelých krajinách):

1. V severnej Amerike sa uplatňuje nesprávne pravidlo, že dieťa nie je možné skúsiť dojčiť pred tým, než dosiahne 34. týždeň gestačného veku. To sa zakladá na poznatkoch o tom, ako predčasne narodené deti reagujú na kŕmenie z fľaše (aj, ak je vo fľaši materské mlieko), a nie je to pravdivá informácia. V Škandinávii na niektorých jednotkách intenzívnej starostlivosti bábätká začínajú s dojčením už od 28. gestačného týždňa a niekedy sa výlučne dojčia (z prsníka, nedostávajú fľašky) dokonca aj skôr než pred 34. gestačným týždňom - teda v čase, keď sa takýmto deťom na jednotkách intenzívnej starostlivosti v severnej Amerike ešte len prvýkrát „dovolí“ pokúsiť sa o dojčenie.
2. Predčasne narodené deti sa nepotrebujú naučiť sať z fľaše pred tým, než sa môžu dojčiť. Môžu sa dojčiť pred tým, než sa dokážu kŕmiť z fľaše, a tak fľašu nepotrebujú vôbec, ak dostanú správnu pomoc.
3. Deti, ktorým sa dostáva materská starostlivosť klokankovaním začínajú s dojčením skôr. Okrem toho vo väčšine štúdií sú deti v kontakte koža na kožu s matkou stabilnejšie než predčasne narodené deti, ktoré sú v inkubátoroch. Majú stabilnejšiu teplotu, je nižšia pravdepodobnosť, že sa u nich vyskytne bradykardia (príliš pomalý tep), apnoe (prestávka v dýchaní), majú stabilnejší krvný tlak a je pravdepodobnejšie, že hladiny krvného cukru u nich zostanú v norme. Mimochodom, materská starostlivosť klokankovaním neznamená kontakt koža na kožu pár minút či hodín denne, ale počas celého dňa. Partneri matiek môžu takisto poskytovať bábätku kontakt koža na kožu. Predčasne narodené deti potrebujú kontakt koža na kožu ešte viac než deti narodené v termíne, aj keď aj pre ne je kontakt koža na kožu nevyhnutný.
4. Nie všetky predčasne narodené deti musia dostávať fortifikátory. Predčasne narodené deti narodené napríklad v 32. týždni alebo neskôr to väčšinou zvládajú aj bez fortifikátorov. Na niektorých jednotkách intenzívnej starostlivosti sa stalo zvykom odporúčať fortifikátory aj pre deti po termíne narodenia (podľa korigovaného veku). Je to zvláštne a poukazuje na to, ako veľa pediatrov či neonatológov materskému mlieku alebo dojčeniu vôbec neverí. A ak je potrebné mlieko „fortifikovať“, dieťa ho často dostáva fľašou namiesto toho, aby bolo dojčené. V mnohých prípadoch „fortifikácia“ v skutočnosti znamená „riedenie“ materského mlieka. Mimochodom, existujú dôkazy, že fortifikácia môže zvýšiť riziko vzniku nekrotizujúcej enterokolitídy, čo je problém s črevom najčastejšie sa vyskytujúci pri predčasne narodených detí a je to vážny stav.
5. Predstava, že pre dojčenie predčasne narodeného dieťaťa je potrebné použiť klobúčik, nie je správna. Na mnohých jednotkách intenzívnej starostlivosti sa neurobí nič preto, aby sa dieťa nedojčilo bez klobúčika a matka s dieťaťom odchádzajú s tým, že ho používajú ďalej. Toto príliš často vyúsťuje v to, že sa zníži tvorba mlieka. Ak matka dieťa klokankuje, ak sa snažíme, aby sa dieťa dojčilo dostatočne skoro a ak matka dostane správnu pomoc s prisatím bábätka, väčšinou sa bábätká prisávajú veľmi dobre aj bez klobúčika. Také isté sú aj moje skúsenosti z Afriky.
6. Predstava, že dojčenie predčasne narodené dieťa unavuje viac než kŕmenie fľašou, nie je správna. Pozrite si na našich stránkach videoklip Zavádzanie laktačnej pomôcky. Bábätká reagujú na tok mlieka. Ak je tok mlieka pomalý, bábätká, obzvlášť predčasne narodené bábätká, majú tendenciu zaspať. Pretože fľaša poskytuje stabilný tok, bábätká hltavo pijú, až kým už nie sú nasýtené. Udržte tok mlieka na prsníku a dieťa bude hltavo piť, až kým nebude nasýtené.

Pre predčasne narodené deti je kľúčová materská starostlivosť klokankovaním, ktorá pomáha stabilizovať ich životné funkcie a podporuje ich rast a vývoj. Tento intenzívny kontakt koža na kožu, ktorý by mal trvať počas celého dňa, je pre ne rovnako dôležitý ako lekárska starostlivosť.

V kontexte výživy osemmesačného predčasne narodeného dieťaťa, ktoré je už doma, je dôležité pokračovať v dojčení alebo kŕmení materským mliekom. Ak je to možné, materské mlieko je stále najlepšou voľbou. Ak matka nemôže poskytnúť dostatok materského mlieka, existujú možnosti kŕmenia odsatým materským mliekom alebo špeciálne formulovaným dojčenským mliekom pre nedonosené deti, ktoré je navrhnuté tak, aby pokrylo ich zvýšené nutričné potreby.

V ôsmom mesiaci veku sa dieťa zoznamuje s novými potravinami a textúrami. Strava by mala byť pestrá a zároveň dobre stráviteľná. Cieľom je, aby si dieťa zvyklo na rôzne chute a postupy kŕmenia, ktoré podporujú jeho vývoj.

Výživa osemmesačného predčasne narodeného dieťaťa

V tomto veku sú príkrmy dôležitým doplnkom, ale materské alebo umelé mlieko stále tvorí základ stravy. Strava by mala byť zložená z:

• Raňajky: Dojčenie alebo náhradná mliečna výživa.
• Dopoludňajšia desiata: Kombinácia dojčenia alebo mliečnej výživy s ovocným príkrmom.
• Obed: 3-zložkové menu pre deti staršie ako 7 mesiacov alebo polievka. Je možné pridať polovicu vareného a nakrájaného žĺtka raz týždenne.
• Olovrant: Kaša s ovocím, ovocie alebo zeleninová polievka.
• Večera: Kaša, zeleninová polievka alebo mliečna výživa.

Aké potraviny sú v tomto veku vhodné:

• Ovocie: Jablká, hrušky (olúpané), banány, avokádo (od 7. mesiaca), čučoriedky, marhule, broskyne, nektarinky.
• Zelenina: Mrkva, petržlen, brokolica, karfiol, cuketa, špenát, sladké zemiaky, tekvica (maslová, hokkaido).
• Obilniny: Ryža, pohánka, bulgur, cestoviny, kuskus, ovsené vločky, pšeno.
• Bielkoviny: Mäso (kuracie, morčacie, králičie, jahňacie, teľacie, hovädzie - bravčové opatrne), ryby (treska, makrela, sleď, kapor, zubáč, pstruh - prvýkrát v poludňajšej dávke), strukoviny (červená šošovica, cícer, čierna fazuľka), žĺtok.
• Mliečne výrobky: Plnotučný biely jogurt (od 8. mesiaca, skôr ako prísada do kaše).

Ako a kedy podávať jedlo:

• Konzistencia: Postupne prechádzať od kašovitej stravy k textúrovaným potravinám s malými kúskami. Odporúča sa prestať jedlo mixovať a začať ho pučiť vidličkou alebo ponúkať tenučké plátky a kúsky.
• Príprava: Všetky suroviny by mali byť varené v neosolenej vode alebo na pare.
• Pestrosť: Cieľom je zoznámiť dieťa s rôznymi chuťami a textúrami, aby si vytvorilo pozitívny vzťah k jedlu.
• Spoločné jedenie: Vytvoriť z jedenia príjemný rituál, jesť spoločne pri stole, bez rozptyľovania.
• Samostatnosť: Podporovať samostatnosť pri jedení, ponúkať dieťaťu lyžičku, krájané jedlo, ktoré si môže chytať.

Čomu sa vyhnúť:

• Pridaná soľ a cukor.
• Med do jedného roka.
• Potraviny, ktoré sa ťažko prehĺtajú (lepkavé orechové maslá, celé bobule hrozna, sušené ovocie, oriešky, semená, popcorn).
• Surová zelenina, tvrdé mäsko, korenené a vyprážané jedlá, fastfoody, polotovary.
• Nepasterizované výrobky, údeniny, ryby s vysokým obsahom ťažkých kovov.
• Sladené a sýtené nápoje, džúsy (okrem doma odšťavených a zriedených vodou).
• Kravské mlieko a sójové mlieko (do jedného roka).
• Vaječný bielok (silný alergén).
• Citrusy a jahody (kvôli možným alergiám).

Je dôležité pamätať na to, že predčasne narodené deti môžu mať nezrelý tráviaci systém, preto je potrebné postupovať opatrne pri zavádzaní nových potravín a sledovať reakcie dieťaťa. V prípade akýchkoľvek pochybností sa poraďte s pediatrom.

Kŕmenie nedonosených detí doma

Po prepustení z nemocnice je dôležité pokračovať v režime kŕmenia, ktorý bol nastavený v pôrodnici. Dojčenie nedonosených detí môže vyžadovať špecifické polohy. Ak je potrebné odsávať mlieko, je dôležité to robiť pravidelne, aby sa udržala tvorba mlieka. V prípade, že materské mlieko nestačí, lekár môže predpísať špeciálne dojčenské mlieko pre nedonosené deti.

Problémy pri kŕmení, ako nadbytok vzduchu v žalúdku alebo kolika, môžu byť u nedonosených detí častejšie. Je dôležité dbať na správnu polohu pri kŕmení, zabezpečiť, aby dieťa neprehĺtalo príliš veľa vzduchu a po kŕmení ho nechať odgrgnúť.

Deti môžu byť pri kŕmení vyčerpané, preto je dôležité sledovať signály únavy a dopriať im prestávku. Nenutritívne satie ich môže vyčerpať ešte predtým, než sa dostatočne nakŕmia.

Nezabúdajte, že materské mlieko je pre predčasne narodené deti nesmierne dôležité. Pokiaľ ho vlastná matka nemôže poskytnúť, je možné využiť darcovské materské mlieko. Tento prístup nielenže šetrí financie, ale predovšetkým zachraňuje životy a významne prispieva k zdraviu detí.

Starostlivosť o predčasne narodené deti je náročná, ale s láskou, odbornou pomocou a správnymi informáciami je možné dosiahnuť vynikajúce výsledky. Dojčenie a kontakt koža na kožu sú kľúčové kroky pre ich prežitie a zdravý vývoj.

tags: #co #moze #jest #8 #mesacne #predcasne