Plnohodnotná starostlivosť o dieťa: Komplexný sprievodca

Plnohodnotná starostlivosť o dieťa je komplexný proces, ktorý zahŕňa uspokojovanie fyzických, emocionálnych, sociálnych a intelektuálnych potrieb dieťaťa. Je to nepretržitý záväzok rodičov alebo opatrovníkov zabezpečiť dieťaťu bezpečné, podporujúce a stimulujúce prostredie, ktoré mu umožní rásť a rozvíjať sa do zdravej a vyrovnanej osobnosti.

Výlučná osobná starostlivosť rodiča a rozhodovanie o dieťati

Podľa zákona o rodine môže súd rozhodnúť o tom, že dieťa sa zveruje do výlučnej osobnej starostlivosti len jedného z rodičov. To znamená, že tento rodič má zákonné právo a zároveň povinnosť poskytovať dieťaťu každodennú osobnú starostlivosť. Druhý rodič má následne spravidla právo sa s dieťaťom v dohodnutých, alebo súdom určených časoch stretávať. Zverenie dieťaťa do výlučnej osobnej starostlivosti, resp. výlučná osobná starostlivosť však neznamená, že ten rodič, ktorému bolo dieťa zverené do výlučnej osobnej starostlivosti môže rozhodovať sám absolútne o všetkom a ani to, že druhý rodič nemá právo rozhodnúť o ničom.

Potvrdzuje to aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp.zn. 6Cdo/61/2011 zo dňa 11.05.2011, v ktorom, okrem iného uviedol: „Rodičovské práva a povinnosti podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, teda aj právo a povinnosť zastupovať svoje maloleté dieťaťa, zostávajú obidvom rodičom zachované aj po rozhodnutí súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností.“

Či je dieťa zverené do výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov, alebo do striedavej, či spoločnej starostlivosti, obaja rodičia majú právo rozhodovať o dieťati. Zákon rozlišuje dve kategórie záležitostí týkajúcich sa dieťaťa, o ktorých rodičia rozhodujú, a to bežné veci a podstatné veci. Každý z rodičov je oprávnený sám, teda aj bez súhlasu druhého rodiča, rozhodovať o bežných veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa. Bežné veci sú veci každodenného života.

Pri podstatných veciach sa musia rodičia dohodnúť, alebo musí na návrh niektorého z rodičov, rozhodnúť súd. Podstatné veci (záležitosti) upravuje (príkladmo) § 35 Zákona o rodine, podľa ktorého:

  • Vysťahovanie maloletého dieťaťa do cudziny
  • Správa majetku maloletého dieťaťa
  • Štátne občianstvo maloletého dieťaťa
  • Udelenie súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti
  • Príprava na budúce povolanie

Takže, či je dieťa vo výlučnej osobnej starostlivosti jedného rodiča, alebo nie, stále o dieťati môžu rozhodovať obaja rodičia. V bežných veciach každý sám a v podstatných sa musia dohodnúť a ak sa nedohodnú, rozhodne na návrh súd.

Zastupovanie a správa majetku je jednou zo zložiek rodičovských práv a povinností. Spravidla prináleží obom rodičom (ak súd nerozhodne inak). Aj pri zastupovaní a správe majetku dieťaťa platí v podstate to isté, čo bolo uvedené vyššie. To znamená, že aj keď je dieťa zverené do výlučnej osobnej starostlivosti rodiča, druhý rodič má stále právo dieťa tiež zastupovať a spravovať aj jeho majetok.

Zhrnutím vyššie uvedeného dospejeme k veľmi jednoduchému záveru, a síce, že aj keď je dieťa zverené do výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov, druhý rodič o ňom môže tiež rozhodovať, zastupovať ho a spravovať jeho majetok. Ak ide o podstatné veci musia sa rodičia dohodnúť, inak rozhodne súd. O tom, že je rodič vylúčený zo zastupovania, či správy majetku, alebo celkovo rodičovských práv a povinností môže rozhodnúť len súd. Nie rodič, ktorému dieťa bolo zverené do výlučnej starostlivosti.

právo dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov

Spoločná osobná starostlivosť - novinka v Zákone o rodine

V roku 2023 prišiel do Zákona o rodine nový inštitút - spoločná osobná starostlivosť oboch rodičov. Cieľom predmetného návrhu zákona bolo najmä doplniť formy osobnej starostlivosti aj o spoločnú osobnú starostlivosť oboch rodičov, ktorá môže byť vzhľadom na potreby konkrétneho dieťaťa vhodnejšia ako existujúce formy starostlivosti.

Spoločná osobná starostlivosť oboch rodičov je formou starostlivosti o dieťa, ktorej cieľom je zachovať taký režim starostlivosti o dieťa, ktorí rodičia realizujú už v čase pred ich rozchodom, či rozvodom, pričom majú aj naďalej po ich oficiálnom odlúčení záujem na zachovaní tohto režimu. Predstavuje najprirodzenejšiu formu výkonu rodičovských práv a povinností s minimálnym zásahom zo strany štátu.

Aj tu platí, že súd bude môcť schváliť rodičovskú dohodu, v ktorej bude spoločná osobná starostlivosť dohodnutá oboma rodičmi, len za predpokladu, že dohoda nebude odporovať zákonu. Dôsledkom uvedeného sa dosť urýchli celý proces rozhodovania o úprave pomerov k mal. Preto je pre schválenie rodičovskej dohody o spoločnej osobnej starostlivosti rozhodujúce, aby sa rodičia vedeli vzájomne, bez konfliktov a bez zásahov súdu o všetkom podstatnom ohľadom ich dieťaťa dohodnúť. V opačnom prípade, ak vzťahy medzi rodičmi sú vážne naštrbené a títo nie sú schopní spoločne komunikovať ani ohľadom starostlivosti o ich mal.

Zavedenie tejto formy starostlivosti má rovnako za cieľ podporiť zachovanie a rozvoj vzťahových väzieb dieťaťa s obidvomi rodičmi aj na čas po ich rozvode alebo rozchode a súčasne zamedziť tomu, aby súd za každých okolností určoval, ktorému rodičovi maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, ktorý z nich ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok a ako má rodič prispievať na výživu dieťaťa.

Pokiaľ ide o hmotnoprávne podmienky na to, aby súd mohol zveriť dieťa do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, vyžaduje sa nielen záujem o spoločnú osobnú starostlivosť o dieťa zo strany oboch rodičov, ale hlavne ich spôsobilosť dieťa vychovávať a ich spoločný súhlas (dohoda) s touto formou starostlivosti.

V súvislosti so zavedením novej formy starostlivosti o mal. dieťa došlo aj k novelizácií zákona č. 561/2008 Z. z. o príspevku na starostlivosť o dieťa a zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku, kde je upravené vyplácanie týchto štátnych sociálnych dávok aj v prípade, ak súd zveril mal. V takomto prípade sa bude primárne vychádzať z písomnej dohody rodičov o tom, ktorému z nich má byť sociálna dávka štátom vyplatená.

Základné aspekty plnohodnotnej starostlivosti

Plnohodnotná starostlivosť o dieťa sa skladá z viacerých kľúčových oblastí:

Fyzická starostlivosť

Základom plnohodnotnej starostlivosti je zabezpečenie základných fyzických potrieb dieťaťa:

  • Výživa: Poskytovanie vyváženej stravy bohatej na živiny, ktorá podporuje rast a vývoj.
  • Hygiena: Udržiavanie čistoty a hygieny dieťaťa, aby sa predišlo chorobám.
  • Zdravie: Zabezpečenie pravidelných lekárskych prehliadok a očkovaní.
  • Bezpečnosť: Vytvorenie bezpečného prostredia, ktoré minimalizuje riziko úrazov a nehôd.
  • Odpočinok: Zabezpečenie dostatočného spánku a odpočinku pre správny vývoj.

Emocionálna starostlivosť

Emocionálna starostlivosť je rovnako dôležitá ako fyzická a zahŕňa:

  • Stimulácia: Poskytovanie podnetného prostredia, ktoré stimuluje zvedavosť a záujem o učenie.
  • Vzdelávanie: Podpora vzdelávania dieťaťa prostredníctvom hier, kníh, aktivít a formálneho vzdelávania.
  • Kreativita: Podpora kreativity a fantázie dieťaťa.
  • Riešenie problémov: Učenie dieťaťa, ako riešiť problémy a kriticky myslieť.
  • Záujmy: Podpora rozvoja záujmov a záľub dieťaťa.
grafika zobrazujúca fyzické a emocionálne potreby dieťaťa

Dôležitosť plnohodnotnej starostlivosti

Plnohodnotná starostlivosť má zásadný vplyv na vývoj a budúcnosť dieťaťa. Deti, ktoré dostávajú plnohodnotnú starostlivosť, majú tendenciu byť:

  • Zdravšie: Lepšie fyzické a psychické zdravie.
  • Úspešnejšie: Vyššie akademické a profesionálne úspechy.
  • Vyrovnanejšie: Lepšie emocionálne a sociálne zručnosti.
  • Šťastnejšie: Vyššia úroveň spokojnosti so životom.
  • Zodpovednejšie: Väčšia zodpovednosť a ohľaduplnosť voči druhým.

Prekážky v poskytovaní plnohodnotnej starostlivosti

Napriek dôležitosti plnohodnotnej starostlivosti, mnohé rodiny čelia prekážkam v jej poskytovaní. Medzi najčastejšie patria:

  • Nedostatok finančných prostriedkov: Vysoké náklady na starostlivosť o dieťa, ako sú jasle, materské školy, zdravotná starostlivosť a vzdelávanie.
  • Nedostatok času: Pracovné povinnosti a iné záväzky, ktoré obmedzujú čas, ktorý môžu rodičia venovať svojim deťom.
  • Nedostatok podpory: Nedostatok podpory od rodiny, priateľov alebo komunity.
  • Problémy s prístupom k službám: Obtiažny prístup k službám, ako sú kvalitné jasle, materské školy a zdravotná starostlivosť. Napríklad, ako uvádza jedna z mamičiek, problémom je aj nedostatočná kapacita materských škôl v Petržalke, najväčšom sídlisku na Slovensku, čo vedie k tomu, že mnohé deti nemajú možnosť navštevovať škôlku bez známostí alebo finančných príspevkov.
  • Diskriminácia: Diskriminácia detí zo znevýhodnených skupín, ako sú deti so zdravotným postihnutím alebo deti z rodín s nízkym príjmom.

Výučba zručností pri riešení konfliktov u predškolských detí

Riešenia na podporu plnohodnotnej starostlivosti

Na prekonanie prekážok a podporu plnohodnotnej starostlivosti o deti je potrebná komplexná stratégia, ktorá zahŕňa:

  • Finančná podpora: Zvýšenie finančnej podpory pre rodiny s deťmi, ako sú prídavky na deti, daňové úľavy a príspevky na starostlivosť o dieťa. Na Slovensku existuje napríklad príspevok na starostlivosť o dieťa, ktorý sa poskytuje zamestnaným alebo študujúcim rodičom na zabezpečenie starostlivosti o dieťa do troch rokov veku, alebo do šiestich rokov veku dieťaťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom.
  • Dostupnosť služieb: Zvýšenie dostupnosti kvalitných a cenovo dostupných služieb pre deti, ako sú jasle, materské školy a zdravotná starostlivosť. Jedným z riešení by mohlo byť budovanie škôl a škôlok zo skladačiek alebo kontajnerov, ako sa to robí v niektorých obciach pri Bratislave.
  • Podpora pre rodičov: Poskytovanie podpory pre rodičov, ako sú kurzy rodičovstva, poradenstvo a podpora v oblasti výchovy. Efektívne rodičovstvo je overený koncept pozitívnej výchovy, ktorý sa zaoberá budovaním vzťahu medzi rodičom a dieťaťom a riešením výchovných problémov.
  • Zmena prijímacích kritérií do MŠ: Prehodnotiť prijímacie kritériá do materských škôl, aby sa zabezpečila spravodlivosť a rovnaké príležitosti pre všetky deti.
  • Denné škôlkarské centrá: Zriadiť inštitút "denných škôlkarských centier" pre deti, ktoré sa nedostali do riadnych škôlok, s kvalifikovanými učiteľkami a pedagogicko-výchovnými činnosťami.
  • Záujmové krúžky: Zabezpečiť dostupnosť záujmových krúžkov pre 3-5 ročné deti, ktoré nechodia do škôlky.

Rodičovská dovolenka, materské a rodičovský príspevok

Je dôležité rozlišovať medzi materskou dovolenkou a rodičovským príspevkom. Materská dovolenka sa týka zamestnancov, ktorí majú nárok na materské, čo je dávka vyplácaná Sociálnou poisťovňou. Rodičovský príspevok je dávka, o ktorú si môže požiadať rodič, ktorý sa stará o dieťa a spĺňa podmienky stanovené zákonom.

Nárok na materské má žena, ktorá je tehotná alebo sa stará o narodené dieťa a ktorá bola v posledných dvoch rokoch pred pôrodom nemocensky poistená najmenej 270 dní. V prípade, že rodič nemá nárok na materské, môže si požiadať o rodičovský príspevok na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny.

Výchova a jej dôležitosť

Výchova zohráva kľúčovú úlohu v rozvoji dieťaťa. Plnohodnotná starostlivosť o dieťa je komplexný proces, ktorý zahŕňa uspokojovanie fyzických, emocionálnych, sociálnych a intelektuálnych potrieb dieťaťa. Je to nepretržitý záväzok rodičov alebo opatrovníkov zabezpečiť dieťaťu bezpečné, podporujúce a stimulujúce prostredie, ktoré mu umožní rásť a rozvíjať sa do zdravej a vyrovnanej osobnosti. Vychovávať dieťa znamená v prvom rade ho milovať bezpodmienečnou láskou, prijať jeho jedinečnosť a rešpektovať ho ako osobnosť.

Terénna sociálna služba a podpora zosúlaďovania rodinného a pracovného života

Terénna sociálna služba pomoci pri osobnej starostlivosti o dieťa a podpora zosúlaďovania rodinného a pracovného života sa poskytuje rodičovi dieťaťa, ktorý z rôznych vážnych dôvodov (choroba, úraz, kúpeľná liečba, úmrtie rodiča, pôrod matky, narodenie 2-, 3-čiat) nemôže zabezpečiť starostlivosť o dieťa sám a ani za pomoci príbuzných. Tento druh sociálnej služby je možné poskytovať aj ambulantnou alebo terénnou formou aj vtedy, ak sa má zabezpečiť pomoc rodičovi dieťaťa a podporiť ho v čase, keď sa pripravuje na trh práce (napr. V oboch prípadoch je potrebné o túto pomoc požiadať obec/mesto, v ktorej má rodič trvalý alebo prechodný pobyt. Obec je povinná poskytnúť pomoc pri osobnej starostlivosti o dieťa svojimi zamestnancami alebo zabezpečiť prostredníctvom neverejného poskytovateľa.

Príkladom môže byť situácia matky 2-ročného dieťaťa (poberajúcej prídavok na dieťa i rodičovský príspevok), ktorá ochorie a jej zdravotný stav si vyžaduje týždňový pobyt v nemocnici. Otec pracuje mimo SR a nevie si zariadiť svoje pracovné povinnosti na „zastúpenie“ matky. Pomoc nemôže poskytnúť ani širšia rodina, a tak pre účely starostlivosti o dieťa je možné zabezpečiť poskytovanie sociálnej pomoci formou pobytu v zariadení dočasnej starostlivosti o deti.

Náhradná osobná starostlivosť a vyživovacia povinnosť

Ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Náhradnú osobnú starostlivosť môže súd zveriť osobe, ktorá:

  • má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,
  • má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu,
  • má potrebné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne.

Osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnomennom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu nezaniká.

Maloleté dieťa možno zveriť do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti manželom, alebo do náhradnej osobnej starostlivosti jednému z manželov so súhlasom druhého manžela.

Náhradná osobná starostlivosť zaniká dosiahnutím plnoletosti dieťaťa, smrťou maloletého dieťaťa, smrťou osoby, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, právoplatným rozhodnutím súdu o zániku dôvodu, pre ktorý bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, právoplatným rozhodnutím súdu o zrušení náhradnej osobnej starostlivosti, alebo rozvodom manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti.

Súd zruší náhradnú osobnú starostlivosť len z vážnych dôvodov, najmä ak osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, zanedbáva maloleté dieťa alebo porušuje svoje povinnosti; urobí tak vždy, ak o to táto osoba požiada. Ak zanikla náhradná osobná starostlivosť rozvodom manželov a rodičia maloletého dieťaťa naďalej nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, súd môže na návrh jedného z bývalých manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti, ponechať maloleté dieťa v jeho osobnej starostlivosti, ak je to v záujme maloletého dieťaťa, najmä s ohľadom na jeho citové väzby a stabilitu výchovného prostredia. Návrh môže jeden z manželov podať zároveň s návrhom na rozvod.

Ak jeden z manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, zomrie, maloleté dieťa zostáva v náhradnej osobnej starostlivosti druhého manžela. Ak zanikne náhradná osobná starostlivosť z dôvodu smrti osoby, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, alebo právoplatného rozhodnutia súdu o zrušení náhradnej osobnej starostlivosti, a rodičia naďalej nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, súd rozhodne o ďalšej náhradnej osobnej starostlivosti o maloleté dieťa.

Starostlivosť o dieťa je poskytovanie starostlivosti dieťaťu v záujme jeho fyzického a psychického vývinu pri rešpektovaní jeho najlepšieho záujmu a práv v čase, keď rodič vykonáva zárobkovú činnosť alebo študuje na strednej škole alebo na vysokej škole, v rodinnom prostredí fyzickej osoby poskytujúcej starostlivosť o dieťa, alebo iná právnická osoba, ktorá poskytuje starostlivosť dieťaťu.

V prípade, ak si jeden z rodičov neplní alebo nemôže plniť svoje rodičovské práva a povinnosti, je na druhom rodičovi, aby ich zabezpečil. Tzn. že ak otec dieťaťa má osobnostné predpoklady a vytvorené podmienky pre výchovu maloletého dieťaťa, mal by jeho osobnú starostlivosť zabezpečovať v prvom rade on. V takom prípade bude z jeho strany potrebné prevziať dieťa u Vás a následne podať na súd aj návrh na zmenu výkonu osobnej starostlivosti o dieťa, aby mal súdnym rozhodnutím zverené dieťa do svojej starostlivosti a matke určené výživné. Až keby ani otec nebol schopný zabezpečiť starostlivosť o maloletého, mohli by ste požiadať o zverenie maloletého dieťaťa do svojej náhradnej osobnej starostlivosti.

Vyživovacia povinnosť rodičov po dosiahnutí plnoletosti dieťaťa

Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je upravená v zákone o rodine. Obaja rodičia majú povinnosť vyživovať svoje dieťa, ktoré má právo podieľať sa na ich životnej úrovni. Zákon o rodine upravuje dĺžku trvania vyživovacej povinnosti do doby, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. To znamená, že dieťa je schopné úplne a trvale uspokojovať svoje životné potreby. Nestačí, ak má dieťa len jednorazový alebo nepravidelný príjem, napríklad zo študentskej brigády.

Dôležitý je tzv. obnoviteľný charakter vyživovacej povinnosti. Ak sa dieťa po skončení strednej školy neumiestni na vysokej škole a dočasne pracuje, jeho príjem môže viesť k zániku vyživovacej povinnosti rodičov. Ak sa však neskôr rozhodne pre štúdium, vyživovacia povinnosť sa obnoví. Vyživovacia povinnosť teda nie je viazaná na dosiahnutie konkrétneho veku.

V aplikačnej praxi sa za ukončenie prípravy na budúce povolanie chápe ukončenie vysokej školy v určitom študijnom programe. Ďalšie štúdium na vysokej škole v inom študijnom odbore alebo postgraduálne štúdium sa už nepovažuje za relevantné vo vzťahu k pokračovaniu vyživovacej povinnosti.

Vyživovacia povinnosť nezaniká nadobudnutím plnoletosti (18 rokov) ani veku 26 rokov. Na vek sa viaže len vyplácanie rodičovského príspevku, ktorý je ohraničený dovŕšením 25 rokov veku, ak dieťa spĺňa podmienku nezaopatrenosti.

V súvislosti so štúdiom na vysokej škole sa stáva relevantná aj otázka podania návrhu na zvýšenie výživného. Odôvodnenosť potrieb dieťaťa sa v prípade štúdia mimo miesta svojho bydliska zvyšuje. Výživné určené rozhodnutím súdu na stredoškoláka nemusí byť postačujúce pre zabezpečenie potrieb študenta vysokej školy.

Plnoleté dieťa, ktoré nie je schopné samo sa živiť, môže po nadobudnutí plnoletosti podať žalobu na určenie výživného proti matke, otcovi alebo obom rodičom na základe zmeny pomerov.

Schopnosť dieťaťa osamostatniť sa a samo si zabezpečovať základné životné potreby sa vyhodnocuje komplexne, v závislosti od viacerých premenných. Ani nadobudnutie schopnosti dieťaťa aktívne vykonávať zárobkovú činnosť či úspešné ukončenie strednej odbornej školy nie sú bez ďalšieho dôvodmi na zrušenie povinnosti platiť výživné.

U detí už plnoletých je však treba na vyživovaciu povinnosť nazerať optikou výrazne odlišnou: plnoletý jedinec by mal byť zásadne schopný sa postarať sám o seba a dôvod pre stanovenie vyživovacej povinnosti by preto mal byť odôvodnený konkrétnymi okolnosťami daného prípadu.

Rodičia môžu vyživovaciu povinnosť plniť aj dobrovoľne, a to aj v naturálnej forme - zaplatenie internátu, hradenie telefónnych nákladov, výdavky poistné, poskytovanie stravy atď.

V prípade, ak je dieťa schopné sa samo o seba starať, odporúčame podať návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti. V prípade plnoletých detí platí, že ak by návrh podal povinný rodič a súd bude mať za preukázané, že dieťa je schopné sa samo živiť už po nejaký čas, vyživovacia povinnosť bude zrušená.

Náhradné výživné

Právne vzťahy pri poskytovaní náhradného výživného pre dieťa upravuje zákon. V prípade, ak si povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť stanovenú právoplatným súdnym rozhodnutím, má právo požiadať o tzv. náhradné výživné, ktorým sa bude zabezpečovať výživa nezaopatrenému dieťaťu.

V prípade, ak ide o plnoleté dieťa, žiadosť o náhradné výživné podáva samotné plnoleté dieťa. Náhradné výživné sa poskytuje vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenej dohody, najviac však vo výške 1,2 násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa.

tabuľka porovnanie náhradnej a plnohodnotnej starostlivosti

tags: #co #obnasa #plnohodnotna #starostlivost #o #dieta