Prečo bábätko plače a ako mu pomôcť?

Plač bábätka je od narodenia základným nástrojom komunikácie. Srdcervúci plač bábätka u mnohých čerstvých mamín spustí kolotoč negatívnych myšlienok a výčitiek. Novorodeniatko okrem neho nemá k dispozícii žiadny iný spôsob komunikácie. Svoje prirodzené potreby dáva najavo plačom. K bábätku však nedostanete návod na použitie. Prečo teda plače? Je dôležité si uvedomiť, že detský plač je prirodzený.

Vedci pozorovaním stoviek bábätiek počas ich prvého roka života zistili, že ich plač má určité zákonitosti. Novorodenci zväčša plačú málo, od približne druhého týždňa až do druhého mesiaca sa počet preplakaných hodín zvyšuje, na konci druhého mesiaca dosiahne vrchol a potom začne krivka klesať. Medzi tretím a piatym mesiacom dosiahne stabilnú úroveň. (Existujú však aj výnimky). Podobne sú na tom aj predčasne narodené deti, s tým rozdielom, že ich vrchol nastáva v polovici druhého mesiaca korigovaného veku. To naznačuje, že plač nie je reakciou len na prostredie, ale svoju úlohu tu zohráva aj zrelosť jeho tela - najmä nervovej sústavy.

Keď niekde počujeme detský plač, zaručene to upúta pozornosť okolia. Ľudia sa otáčajú a rodičia sa snažia za každú cenu dieťa utíšiť, prípadne sa tvária, akoby to bolo normálne. Od narodenia je dieťatko schopné plakať a kričať, aby mama prišla a postarala sa oň - aby ho prebalila, nakŕmila - v preklade to znamená, aby mu poskytla lásku a teplo. Prostredníctvom plaču - jeho intenzity, frekvencie i dĺžky - sa dozvedáme o temperamente dieťaťa. Každé je iné - aj temperament má rôzny.

Plač bábätka v okamihu jeho narodenia je dobrým znamením. Obzvlášť po predčasnom pôrode sa naň napäto čaká. Je symbolom zdravia a pripravenosti pobiť sa o svoje miesto na tomto svete. Dojíma a rozradostňuje. No plač bábätka môže aj frustrovať, vyčerpávať, nahnevať. Najmä ten, ktorý trvá pridlho, je intenzívny a neutíchajúci...

Príčiny detského plaču

Nadmerný plač dieťatka môže vyvolať u rodičov pocity zlyhania, neschopnosti či presvedčenia, že sú „zlí rodičia“. Strácajú pocit rodičovskej kompetencie. K tomu sa pridružuje deficit spánku, nedostatok oddychu, frustrácia a to všetko vedie k permanentnému stresu. Ten môže viesť až k pocitu vyčerpanosti či k depresiám. Závažné dôsledky môže mať nadmerný plač bábätka aj na vzťah rodič-dieťa. Rodič môže vidieť svoje dieťatko ako problémové, môže ho podvedome či vedome obviňovať z toho, že im to „robí naschvál“ , že s nimi „manipuluje.“ Je to náročné obdobie aj pre tých najviac milujúcich rodičov.

Je dôležité si uvedomiť, že bábätko nedokáže manipulovať, nerozumie súvislostiam ani príčinám a už vôbec nechápe čas. Existuje preň len „tu a teraz“. Plač je v prvých týždňoch jeho života jeho jediným komunikačným nástrojom. Tento nástroj je inštinktívny a dáva ním najavo každý pocit straty pohody. Hlad, chlad či strach predstavuje pre jeho organizmus životné ohrozenie, a tak plače, aby privolal dospelých a tí ho „zachránili“. Za plačom bábätka sa väčšinou skrýva jeho nenaplnená potreba. Napríklad potreba spánku, jedla, kontaktu, či podnetu na hranie.

Výskumy mozgu ukázali, že plač vlastného bábätka v prvých týždňoch po pôrode u mami vyvoláva pocit nabudenia a úzkosti. No podobné pocity vyvoláva aj u „nerodičov“. Pri zvuku detského plaču sa im zvýši hladina stresových hormónov v krvi a sú v pohotovosti. Z hľadiska evolúcie to má veľký význam. Dospelý sa pod vplyvom emočného stresu snaží nájsť príčinu nepohodlia bábätka a čo najrýchlejšie ju odstrániť - a to zvyšuje šancu bábätka prežiť.

Z výskumov vyplýva, že len veľmi málo bábätiek plače zo závažných zdravotných dôvodov. Ak predsa len ich plač súvisí so zdravotným problémom, jedná sa o veľmi prenikavý, veľmi hlasný a vysoký plač. Môže byť vyslovene neznesiteľný. Bábätko nemá žiaden denný rytmus, nerozoznáva deň od noci, jeho nočný spánok sa postupne nepredlžuje. A takýto nadmerný a neutíšiteľný plač uňho pretrváva aj po štvrtom mesiaci. Zdravotnými príčinami nadmerného plaču zvyčajne sú: neznášanlivosť kravskej bielkoviny či iná potravinová intolerancia obsiahnutá v materskom či umelom mlieku, reflux alebo hnačky, ktoré sú sprevádzané úbytkom hmotnosti, bolesti hlavy, abnormality v centrálnom nervovom systéme, infekcie močového traktu, či ak matka užívala počas tehotenstva niektoré silné lieky.

Ak máte podozrenie, že vaše dieťatko plače zo zdravotných dôvodov, navštívte pediatra a podeľte sa s ním o svoje obavy.

Najčastejšie dôvody detského plaču:

• Hlad: Niektoré bábätká dávajú najavo hlad poriadne hlasno. V tomto prípade máte jedinú možnosť - nakŕmiť hladoša čo najskôr. Inak sa môže stať, že bábätko sa môže vynervovať tak, že bude odmietať prsník alebo fľašku. Pokiaľ nedojčíte, skúšajte počas noci poprosiť partnera, nech zarobí mlieko on. Hlad je najčastejšou príčinou plaču dieťaťa. Rodičia sa zvyčajne ľahko naučia rozpoznať tento zvuk. Roztržitosť, mľaskanie, vkladanie prstov do úst sú ďalšími signálmi, že ide o jedlo, ktoré dieťa potrebuje.
• Nepohodlie (mokrá plienka): Ak používate jednorazové plienky, mali by bábätku zabezpečiť na pár hodín pocit sucha. No ak bábätko mrnká a nevie sa upokojiť, skúste skontrolovať, či má suchú plienku. Mokrá plienka môže byť príčinou nepohodlia. Občas bábätko nechajte vyvetrať sa na prebaľovacej podložke. Dieťa zalarmuje rodiča plačom, keď cíti nepohodlie v plienke. Je to druhá najčastejšia príčina plaču. Nie každé dieťa však musí takto reagovať, menej citlivé deti nemusia hneď oznámiť, že majú plnú plienku, preto je dôležité často kontrolovať.
• Prestimulovanie: Návšteva babičky, susedky, kamarátky a k tomu množstvo nových hračiek? Pre psychiku bábätka to môže byť poriadna nálož. Možno ste si aj vy všimli, že po odchode návštevy býva dieťatko plačlivejšie. Bábätko býva veľmi citlivé na zvuky a vizuálne podnety. Ak vidíte, že je prestimulované, zoberte ho do izby, urobte v nej prítmie, bábätko si nechajte na rukách a jemne ho hojdajte. Pri plači z prestimulovania hrozí nekončiaci záchvat plaču, ktorý môže trvať aj niekoľko hodín. Stáva sa to najmä u bábätiek medzi 2. a 4. mesiacom.
• Únava: Niečo podobné ako pri priveľa podnetoch nastáva aj pri plači z únavy. Najlepšie je zbystriť pozornosť už pri prvých náznakoch únavy bábätka. Inak veľmi rýchlo prepukne v plač. Plač v dôsledku únavy je často sprevádzaný začervenaním, kopaním, kedy sa krátke vzlyky striedajú s dlhými. Pokiaľ bábätko začína plakať od únavy, všetko ostatné musí ísť bokom. V tomto prípade je to podobné ako s plačom od hladu. Keď je dieťa ospalé a unavené, niekedy má problém zaspať, preto je podráždené a plače. Vtedy ho stačí upokojiť a pritúliť, aby zaspalo.
• Nuda: Môže sa bábätko nudiť? Áno, môže. Najmä keď príliš dlho leží v postieľke. Pre maminu sú to vzácne okamihy, kedy si môže aspoň odskočiť na toaletu, no dieťatku sa to môže zdať ako celá večnosť. To, že mu je dlho, vám dá najavo poriadnym plačom. Našťastie, tento typ plaču sa dá ľahko zvládnuť.
• Bolesť bruška (kolika): Bolesť bruška potrápi nielen bábätko, ale aj bezmocnú maminu, ktorá nedokáže pomôcť svojmu dieťatku. Plač v dôsledku koliky, bolesti bruška, môže skutočne trvať celé hodiny. Väčšinou nastupuje do pätnásť až tridsať minút od kŕmenia. Pri plači v dôsledku koliky vám v prvom rade pomôže len trpezlivosť. Kolika častejšie postihuje chlapcov než dievčatá, väčšinou odznie v priebehu troch až štyroch mesiacov. Môžete vyskúšať bábätku masírovať bruško, ísť s ním na prechádzku, ale to ste už pravdepodobne skúšali. Nezabúdajte myslieť aj na seba. Postihuje až 40 % dojčiat. Najvyšší výskyt je v 6. týždni života. Dieťa nekontrolovateľne plače. Často koliku sprevádzajú stiahnuté nožičky. Diagnostickým kritériom je tzv. pravidlo troch: dieťa plače viac ako 3 hodiny denne, viac ako 3 dni v týždni a viac ako 3 týždne. Príznaky zvyčajne ustúpia do 3.-6. mesiaca života. Predpokladá sa, že ide o nezrelosť tráviaceho systému. Koliky si nevyžadujú špecializovanú liečbu. Niekedy môžu príznaky zmierniť napr. harmančekové alebo feniklové nálevy, dekongestíva. Masáž bruška a upokojenie plačúceho dieťaťa určite pomôže prekonať toto ťažké obdobie.
• Teplotné nepohodlie: Dieťatko môže plakať aj vtedy, keď mu je zima, alebo horúco. Pokiaľ plače, skontrolujte teplotu v miestnosti. Ideálna teplota v izbe by mala byť okolo 20°C. Pre bábätko je veľmi nebezpečné prehrievanie, pretože si nevie ešte dostatočne regulovať telesnú teplotu. Či je bábätku zima, hravo zistíte podľa chodidiel. Ak má studené nôžky, treba ho obliecť teplejšie, prípadne zvýšiť teplotu v miestnosti.
• Prerezávanie zúbkov: Prerezávanie zúbkov je zvyčajne veľmi bolestivé. Bábätká sú podráždené, nepokojné, uplakané, umrnčané, plačlivé. Prvý zúbok sa zvyčajne prerezáva medzi 4. a 7. mesiacom života. Niekedy k prerezávaniu dochádza skôr (určite poznáte vo svojom okolí prípady novorodencov, ktorí sa narodili už s prvým zúbkom). Ak dieťa plače z nevysvetliteľného dôvodu, vyskúšajte mu prejsť bruškami prstov po ďasienkach - nahmatáte navreté, opuchnuté plochy, dieťa veľa sliní, strká si do úst pästičku a všetko, čo mu príde pod ruku.
• Potreba blízkosti a kontaktu: V prvých mesiacoch života často potrebuje byť blízko rodiča, dožaduje sa jeho prítomnosti a oznamuje to často práve plačom. Jeho požiadavka by mala byť vypočutá. Na rozdiel od častých názorov, že reagovaním na plač dieťaťa ho rozmaznáte, nie je „rozmaznanie“ v prvých mesiacoch možné (dokonca aj prvé roky).
• Iné podnety: Dieťa môže vyrušiť mnoho drobností, ktoré dáva najavo plačom. Teplota v okolí nemusí byť správna, oblečenie môže byť príliš tesné a kúsať, materiál trička môže dráždiť, z kúpania môže byť rovnako vystresované. Príliš veľa svetla, príliš veľa hluku, príliš málo podnetov alebo naopak, keď je podnetov príliš veľa súčasne. Niekedy je naozaj ťažké odhaliť danú príčinu, ale keď rodičia získajú skúsenosti, budú s tým mať čoraz menší problém.

Pre vaše bábätko ste stredom vesmíru, a preto je úplne normálne, že mu jednoducho príde za vami smutno. Ak je teda vaše dieťatko práve prebalené, napapané, dobre vyspinkané a ani by ho nemalo nič bolieť, za jeho slzičkami môže byť túžba po vás. Preto si ho pritúľte alebo postískajte.

Ďalším dôvod na plač môžete byť aj vy alebo konkrétne vaša nálada. Pýtate sa prečo? Ak vy nie ste v poriadku, nebude ani vaše bábätko. Je s vami také späté, že dokáže vycítiť vaše rozpoloženie. Preto ak vaše dieťatko stále plače a máte pocit, že bez dôvodu, skúste načrieť do svojho vnútra a rozanalyzovať svoje vnútorné pocity.

Všimli ste si, že keď mamička plače, rozplače sa aj dieťatko? Podobne s nami zdieľajú pocity nervozity, napätia, stresu, ale aj tie pozitívne - šťastia, radosti, pokoja. Je známe, že matky ovplyvňujú svojimi emóciami a psychickými stavmi deti už počas tehotenstva, a to od ranej fázy, pretrváva to však i po pôrode, aj keď už dieťa nenosíme v sebe. Jednoducho - cítia, ako sa máme a čo prežívame. A nielen to, cítia sa tak potom aj ony!

(S)pokojná mamička = (s)pokojné dieťa. Mnohokrát sa čudujeme, že deti sú uhundrané, nervózne, nespokojné, ale málokedy sa pozrieme do zrkadla a uvedomíme si, že vlastne aj my sme takí, že sme na ne preniesli vlastnú náladu. Nejedna mamička malého bábätka sa sťažuje na večne plačúce a nespokojné dieťa, pritom sama je veľmi ďaleko od pokojného stavu, je nervózna, rozpačitá, čím sa zvyšuje nervozita dieťaťa. Nenadarmo sa hovorí - (s)pokojná mamička, (s)pokojné dieťa.

Odborníci radia všetkým rodičom, ktorí sa neustále sťažujú na nervózne, neposlušné plačlivé deti, aby si všimli, aká atmosféra panuje u nich doma. Deti ju totiž zrkadlia, na čo rodičia reagujú ešte nervóznejšie a situácia sa ďalej a ďalej dokola opakuje a vyhrocuje, pričom trpia všetci zúčastnení.

Vedci na základe viacerých štúdií a pozorovaní zistili, že na správanie detí sa najviac sťažujú mamičky v období, keď sú vystresované z práce, alebo rodinných udalostí, cítia sa veľmi vyčerpané alebo sú plné obáv. Naopak, v čase, keď sa mamička cíti dobre, je šťastná, uvoľnená nemá i deti sú pokojné a šťastné. I tí najmenší budú pri takejto mamičke, ktorá sa cíti úplne v pohode plakať len vtedy, keď budú hladní, unavení alebo budú potrebovať vymeniť plienku. Ostatné cirkusy - respektíve to, čo mnohí ľudia za ne považujú jednoducho zmiznú. Odborníci z University of Chicago to považujú za jasný dokaz faktu, že deti vnímajú emócie svojich rodičov veľmi intenzívne a prejavujú rovnaké pocity podobne ako my.

Dokonca i vtedy, keď dieťaťu nič nepovieme, ale sme rozrušení - veľmi dobre vycítia, že nie sme v poriadku. Dokážu to zistiť prostredníctvom neverbálnych signálov, ktoré naše telo v strese alebo napätí podvedome šíri, tiež prostredníctvom dotyku, očného kontaktu, reči tela, výrazu tváre, toho, ako sa pohybujeme v priestore.

Vždy bude existovať rozdiel v dotyku, keď sa dieťaťa dotkneme v pokojnom stave a keď sa ho dotkneme v stave stresu alebo obáv, napätia, nervozity, hnevu. Rovnaké je to i s pohľadom, pohybmi tela, tónom hlasu...

Je to neuveriteľné, ale detičky už od tých najmenších, hoci s tým nemajú žiadne skúsenosti dokážu pochopiť všetky tieto verbálne i neverbálne znaky, ktoré hovoria o našich pocitoch. A nielen to, ale prenesú sa i na ne, nakoniec, rodič je pre deti aj emocionálnym vzorom.

Ako pomôcť plačúcemu bábätku?

Mamičky, máte doma dieťatko, ktoré neustále plače? Nič si z toho nerobte, určite nie ste jediné. Z jediného dôvodu: aby s nami komunikovalo. Keďže ešte nevie hovoriť, nejako sa prejaviť musí. Napríklad, že je hladné, unavené, bolí ho bruško alebo mu je len jednoducho za nami smutno. Ak ste prvorodička a máte doma malé uplakané klbko, ktorému vôbec nerozumiete, verte, že časom jeho plač „prekuknete“. Nie je plač ako plač. Dieťatko plače z rôznych príčin.

Tento plač je u malých detí najčastejší. Dávajú ním najavo najzákladnejšiu potrebu každého živého tvora, a to, že sa potrebujú najesť alebo napiť. Ako takýto plač znie? Dieťatko začína mierne a pomaly plakať, pričom intenzita plaču sa postupne zosilňuje.

Malé bäbatká sú niekedy také unavené, že z tej únavy ani nevedia zaspať. To sa im, samozrejme, nepáči, a preto to dajú hlučne najavo. Často si pri tomto type plaču šúchajú pästičkami oči či noštek, alebo ostošesť vyzývajú.

Bolesť je nepríjemná pre každého. A aká musí byť pre malé bábätko, ktoré ešte nevie hovoriť, a teda nemôže vysvetliť, čo ho bolí? Jednoducho sa rozplače, aby dalo najavo, že s ním niečo nie je v poriadku. Takýto plač väčšinou začína výkrikom, po ktorom dieťatko zavzdychá a následne spustí intentívny, rázny plač, až jačí...

Jednou z ďalších možných príčin hlasitého prejavu vášho dieťatka môže byť aj plienka. Preto ak vaše dieťatko plače a nie je hladné ani unavené, možno potrebuje prebaliť.

Čo mu tak asi chýba? Prečo zasa plačká? Odpoveď na tieto otázky neraz hľadáme celý deň, hlavne, keď je bábo stále uplakané. Neraz by sme chceli, aby bábätká vedeli rozprávať a povedali nám prečo plačú, aby sme im mohli pomôcť. Avšak bábätkovskou „rečou“ je práve plač. Je to jednoducho spôsob komunikácie; takže každý bábätkovský plač nemusíme brať nutne „tragicky.“ Skôr by sme sa mali pokúsiť lepšie rozpoznávať, čo ten plač znamená.

Najčastejšie nám bábätká chcú povedať, že sú hladné, že ich bolí bruško (najmä, keď „tlačia do gatí“), že chcú spinkať alebo že túžia po nejakej zmene alebo im je dlho.

• - to, či má bábo hlad, sa dá spoznať aj podľa toho, že si často dáva celú pästičku resp. pršteky do úst, silno si ju cmúľa a „mľaskavo“ ožužláva.
• - Ach, aké je pre bábätko niekedy ťažké zaspať! Ak nevie zaspať, začne najprv fňukať, trieť si očká alebo noštek a vyzivovať. Môžeme ho upokojiť opakovaným „pssss, šššššš…“, pohladením, zmenou polohy napr.
• - niekedy bábätká protestujú z dlhej chvíle, čo ľahko rozpoznáte podľa toho, že len čo sa mu začneme venovať, upokojí sa.

Ak máte pocit, že vaše dieťatko plače bez príčiny, skúste ho jemne pohladať po chrbátiku či brušku. Teplo vašej ruky môže mať naň zázračný účinok.

Ak je vaše bäbatko nepokojné a plače, skúste sa mu prihovoriť nežným, pokojným hláskom alebo mu niečo zaspievajte.

Výborným spôsobom, ako utíšiť plačúce bábätko, je uviazať ho do šatky alebo ergonomického nosiča. Takto je bábätko blízko svojej mamy, cíti jej vôňu, teplo a rýchlo sa upokojí. Mamičky si dokonca pochvaľujú, že takto ich drobcovia aj oveľa rýchlejšie zaspinkajú.

Mnohé mamičky majú pri tíšení bábätiek dobré skúsenosti s vodou. Ak vaše dieťa miluje kúpanie, môžete sa ho pokúsiť upokojiť príjemným relaxačným kúpeľom.

Vieme, že sa cítite zúfalé a bezradné, keď vaše dieťatko plače a vy neviete, ako ho upokojiť. Nebojte sa, časom to bude určite lepšie. Mnohé mamičky sa zhodujú, že prvé tri mesiace sú najhoršie a potom sa už dieťatko dostáva do „tichšieho režimu“.

Stresové faktory a ich vplyv na plač

Biochemik William Frey skúmal chemické zloženie ľudských sĺz a zistil, že je v nich prítomnosť hormónov a neurotransmiterov, ktoré súvisia so stresom. Prišiel tak s myšlienkou, že slzíme pri plači preto, aby sme tieto látky z tela vylúčili, a tak nastolili v tele chemickú rovnováhu. Dieťatko tak môže plakať aj z dôvodu „hojenia sa“. Nadmerný plač bábätiek sa dá považovať za biologický mechanizmus ich telíčka, ako sa zbaviť stresu. Okrem toho, že im umožňuje zbaviť sa prebytočných chemikálií potením a slzami, pomáha aj pri vybíjaní energie, čo navodzuje hlboké uvoľnenie.

Predčasne narodené bábätko je často krát v prvých dňoch či týždňoch stresované fyzickými zraneniami (bolestivé lekárske procedúry...), ale nesie si aj emočné zranenia (odlúčenie od matky po pôrode...). V takomto prípade je ideálne obmedziť stres, odstrániť zdroj rozrušenia, láskyplne svoje bábätko držať v náručí a dovoliť mu, aby sa vyplakalo. Pokiaľ je trauma u bábätka závažná, jeho záchvaty plaču môžu trvať až niekoľko mesiacov, než sa jej zbaví a jeho telo dosiahne rovnováhu.

6 hlavných kategórií stresu u bábätka:

1. Prenatálny stres a pôrodná trauma: Prenatálny stres je taký, ktorý bábätko zažilo kým ešte bolo v brušku. Výskumy ukazujú, že deti matiek, ktoré boli v tehotenstve úzkostlivé či depresívne, plačú viac. Pôrodná trauma zahrňuje ťažký pôrod, odlúčenie bábätka od matky po pôrode a podobne.
2. Nenaplnené potreby: Tu sa jedná konkrétne o potrebu dotyku a nosenia. Bábätko, ktoré strávilo prvé týždne svojho života v inkubátore, môže byť citovo ranené z nedostatku dotykov a nosenia.
3. Zahlcujúce podnety: Bábätko je každý deň vystavené množstvu zážitkov, ktorým nerozumie. Je zahltené novými informáciami, ktoré si nevie spojiť so známou skúsenosťou. Predčasne narodené deti sú obzvlášť citlivé na zahltenosť podnetov. Výskumy ukázali, že bábätkám narodeným predčasne veľmi prospievajú impulzy, ktoré poznajú z bruška (jemné pohupovanie, tlkot srdca). Naopak, hlučné prostredie či ostré svetlo ich pravdepodobne vyvedú z miery.
4. Vývojová frustrácia: Pre deti môže byť zdrojom stresu aj ich bezmocnosť či nešikovnosť. Nedá sa jej úplne vyhnúť. Je súčasťou vývoja bábätka.
5. Fyzická bolesť: V tejto kategórií je všetko od bolesti spôsobenej napríklad vyšetrením až po chlad, prílišné teplo, či chorobu.
6. Strach: Odlúčenie od rodičov, napätá atmosféra v domácnosti, ignorovanie bábätka, prudké zdvihnutie, hluk...

Dotyk ako liek

V jednej štúdií výskumníci požiadali skupinu matiek, aby svoje deti denne nosili o dve hodiny navyše. Kontrolná skupina matiek mala svojim deťom poskytnúť len vizuálnu stimuláciu navyše. Matky, ktoré svoje deti viac nosili, uviedli, že ich deti v 6. týždni plakali o hodinu menej ako deti v kontrolnej skupine. Pri plači bábätka je dôležité mať ho v náručí toľko, koľko potrebuje. Prítomnosť inej ľudskej bytosti uňho efektívne uvoľňuje napätie.

Ak bábätko vo vašom náručí plače, neznamená to, že vás pri sebe nechce. Práve naopak. Vytvárate mu emočné bezpečie, ktoré je potrebné pri spúšťaní jeho hojivého procesu. Môže sa pokojne vyplakať, lebo vie, že ste tu preň aj v tejto ťažkej chvíli. Náruč na vyplakanie bábätku pomáha zbaviť sa získanej traumy ešte v ranom detstve, a to posilňuje jeho fyzické aj emočné zdravie a jeho schopnosť učiť sa.

Ľahko sa to píše, ťažšie realizuje. Detský plač je veľmi stresujúci. Preplakané týždne sú určite ťažkým obdobím pre nejedného rodiča. Je dobré uvedomiť si, že je to „len obdobie“ a to, že máte plačúce bábätko neznamená, že ste zlý rodič. Ak cítite, že je to už nad vaše sily, je vhodné vyhľadať odbornú pomoc.

Je možné pomôcť bábätku, aby plakalo čo najmenej. Reagovať na prvé prejavy nespokojnosti bábätka ešte predtým, než začne plakať. Napĺňať potrebu bábätka byť s nejakou ľudskou bytosťou v kontakte. Vedieť, ako je možné v kombinácii s kontaktom či dojčením využiť pohyb či spev na upokojenie bábätka. Naučiť sa poznať potrebu bábätka získavať podnety od rodičov či iných dospelých a zažívať sociálnu interakciu a pozornosť - toto všetko je legitímne a potrebné pre jeho vývoj.

James McKenna poukazuje na tesné prepojenie spánku a dojčenia a nazýva tento komplexný dej "laktospánok". Je normálne nechať bábätko zaspať na prsníku. Je to potreba detí, ktorá pramení z toho, ako veľmi neurologicky nevyspelé sa bábätká rodia a aké dlhé roky sa celý ich organizmus spolieha na reguláciu telom dospelého človeka a pomocou dojčenia. Evolučné nastavenie poukazuje na to, že vzájomný kontakt matky s dieťaťom a dojčenie pri uspávaní a spánku vytvárajú pocit istoty a bezpečia. Toto prináša reguláciu - na hormonálnej, emočnej aj fyzickej úrovni. Matka pri dojčení a spoločnom spaní upokojuje dieťa a dieťa upokojuje matku a spolu tvoria vzájomne prepojený systém. Vzájomná regulácia vytvára vnímavosť a umožňuje rýchlo reagovať a napĺňať potreby. Vďaka spoločnému spaniu a dojčeniu dieťa získava aj počas noci množstvo dôležitých podnetov pre mozog, ktorý rýchlo rastie. Vďaka spoločnému spaniu sa regulujú spánkové cykly, dýchanie, srdcová činnosť, trávenie, využívanie živín a tiež prebudenie. Tým všetkým sa znižuje nielen riziko SIDS, ale riziko problémov so spánkom do budúcnosti. Spoločné spanie učí dieťa, že spánok je bezpečný a príjemný. Nočná starostlivosť je deti dôležitá a nočné prebudenia sú súčasť vývinu detí. Môžu mať rôznu frekvenciu, môžu sa meniť či navyšovať. Počet nočných prebudení nemá lineárny vývoj, odráža vysokú mieru rastu mozgu a učenie dieťaťa. Nočnou starostlivosťou robia rodičia niečo mimoriadne dôležité. A aj popri nočnej starostlivosti sa rodičia môžu postarať o vlastný spánok a o zaistiť, aby nedošlo k spánkovej deprivácii. Pri spoločnom spaní nejde o rozmaznávanie.

Plač bábätka je vždy komunikácia, ktorou prejavuje svoje potreby, ktoré majú byť naplnené. Bábätko plačom nerobí nič zámerne. Nesnaží sa získať nič nelegitímne. Ani sa počas plaču nič neučí. Plač mu nepomáha, plač je vyjadrenie kritickej potreby, ktorú bábätko má. Existujú dve štádiá plaču bábätka - v prvej etape bábätko plače s cieľom nájsť správne miesto (matku), nájsť prsník a dojčiť alebo preto, že napríklad potrebuje zaspať (potreba zaspať alebo vyčerpanosť či prílišná miera podnetov alebo naopak nedostatok podnetov či kontaktu je častým dôvodom na plač bábätka) - táto etapa sa nazýva protest, a keď sa v tejto etape potreby bábätka naplnia, tak tento plač nie je pre bábätko kriticky nebezpečný, hoci je dôležité ho minimalizovať a naučiť sa mu predchádzať.

Plač pre dieťa neprináša nič dobré. Je presne taký urgentný, ako znie. Plač v matke spúšťa celú škálu reakcií a veľkú túžbu, aby bábätko plakať prestalo. Plač je stavom najvyššej pohotovosti. A to aj pre matku.

tags: #preco #dieta #place #u #mami