Vaginálny pôrod: Prirodzený proces s mnohými aspektmi

Spontánny vaginálny pôrod je najbežnejšou metódou pôrodu, pri ktorej dochádza k pôrodu bez potreby významného lekárskeho zásahu. Hoci cisársky rez predstavuje alternatívu, vaginálny pôrod zostáva preferovanou voľbou pre mnohé ženy, ktoré chcú zažiť prirodzený proces a umožniť dieťaťu vybrať si svoj vlastný čas narodenia. Vaginálny pôrod je každý pôrod, ktorý končí prechodom bábätka cez pôrodné vaginálne cesty. Patrí sem však aj pôrod zakončený s použitím klieští alebo vákuuového extraktora, taktiež pôrod vyvolaný prostagladínovým čípkom, či iným prostriedkom, podaním umelého oxytocínu, pitocínu aj pôrod, kedy bol pretrhnutý vak blán, či vykonaná epiziotómia. Všetky tieto umelé zásahy však nemajú nič spoločné s prirodzeným pôrodom.

Na Slovensku v posledných rokoch významne stúpa počet pôrodov formou cisárskeho rezu, už dnes tak rodí v priemere každá štvrtá žena. Kým Svetová zdravotnícka organizácia odporúča 10-15% pôrodov cisárskym rezom, na Slovensku sme s 30% ďaleko za jej odporúčaniami. Približne každé tretie bábätko sa na Slovensku narodí cisárskym rezom. Pôrodníci pritom apelujú na potrebu znižovania tohto čísla. Aj keď je sekcia v súčasnosti veľmi bezpečná, stále so sebou prináša viacero rizík. Dôležité je totiž uvedomiť si, že ide o pomerne veľkú brušnú operáciu. „Na cisársky rez by mal byť vždy vážny medicínsky dôvod, pričom benefit takéhoto pôrodu musí vždy presahovať jeho riziko,“ uviedla pôrodníčka Dana Kobidová z Nemocnice Agel vo Zvolene.

Lucie Straková, matka dvoch detí, si zvolila cisársky rez z dôvodu plánovania a bezbolestnosti, zatiaľ čo Veronika, ktorá pôvodne dieťa nechcela, sa rozhodla pre cisársky rez z psychických dôvodov. Tieto príklady ilustrujú rôzne motivácie pre voľbu cisárskeho rezu, no zdôrazňujú aj dôležitosť informovaného rozhodovania a zváženia všetkých rizík a prínosov. „Zatiaľ čo v prvom prípade išlo všetko úplne hladko, druhý pôrod bol náročnejší, jazva ma bolela viac.“

Priemerný vek rodičiek v posledných rokoch stúpa a s tým aj riziko komplikácií v tehotenstve. Zatiaľ čo v roku 2000 mali prvorodičky v priemere 24,9 roka, predvlani to bolo takmer 29,6 roka. Pri druhom dieťati bol priemerný vek dokonca 32,2 roka. Čísla z jednotlivých pôrodníc sa však veľmi líšia. Nadpriemerné počty operačných pôrodov majú nielen niektoré veľké nemocnice, kam sa sústreďujú rizikové rodičky, ale aj niektoré bežné pôrodnice.

Príprava na pôrod

Organizmus sa na pôrod pripravuje už niekoľko týždňov predtým, než žena pocíti prvé kontrakcie. Telo sa pripravuje rôznymi spôsobmi, ktoré si žena nemusí všimnúť. Prípravné procesy prebiehajú bez ohľadu na to, či ich žena cíti alebo nie. Neexistuje presný časový harmonogram, ktorý by telo malo nasledovať.

Koncom tehotenstva sa začína zložitý proces biologickej prípravy tehotnej ženy a plodu na pôrod. Ak sa pootvorí vnútorná bránka, často odchádza z maternicového hrdla hlienová zátka, ktorú niektoré rodičky mylne považujú za odtok plodovej vody.

Väčšina pôrodov sa začína kontrakciami, pričom plodová voda zvyčajne odteká neskôr. Kontrakcie sú na začiatku slabé a nepravidelné, no postupne sa interval medzi nimi skracuje a ich intenzita sa zvyšuje. Začiatok pôrodu sa oficiálne počíta od momentu, keď kontrakcie prichádzajú v pravidelných intervaloch (napríklad po 8 minútach). Dôležité je rozlíšiť medzi začiatkom pôrodu a tzv. poslíčkami, ktoré sú menej bolestivé a nevyúsťujú do pravidelných intervalov. Poslíčkovia sa môžu vyskytovať aj 3 týždne pred samotným pôrodom a sú úplne normálne.

Pri začiatku pôrodu žena absolvuje predpôrodnú prípravu, podľa želania holenie vonkajšieho genitálu a klyzmu - črevný výplach. Po každej kontrakcii sa sledujú ozvy plodu alebo sa trvalo monitoruje akcia srdca plodu a intenzita kontrakcií, čím sa včas zachytí spomalenie činnosti srdiečka plodu, napríklad pri stlačení alebo dotiahnutí pupočníka.

Pôrodník kontroluje pôrodný nález vaginálnym vyšetrením v 2 - 3-hodinových intervaloch, zaznamenáva odtok plodovej vody a jej vzhľad. Zelená plodová voda alebo prímes krvi môžu znamenať ohrozenie plodu. Na zmäkčenie pôrodných ciest a rýchlejšie otváranie sa podávajú spazmolytiká. Je dôležité dbať na pravidelné vyprázdnenie močového mechúra, prísun dostatku energeticky hodnotných tekutín a ľahko stráviteľnej, prevažne tekutej stravy. Niektoré rodičky lepšie tolerujú pôrodné bolesti pod sprchou, vo vani, na fit lopte, v drepe alebo v ľahu na boku (podľa možností zdravotníckeho zariadenia).

Fázy vaginálneho pôrodu

Vlastný pôrod pozostáva z troch dôb:

• doba pôrodná - otváracia,
• doba pôrodná - vypudzovacia (pôrod dieťatka),
• doba pôrodná - pôrod placenty a plodových obalov.

I. doba pôrodná - otváracia

Počas prvej fázy pôrodu sa telo pripravuje na pôrod dieťatka. Kŕčok maternice sa postupne skracuje a rozširuje, až kým nie je roztiahnutý na 10 cm, čo umožňuje priechod hlavičky dieťatka. Tento proces si vyžaduje silnú výdrž, pretože kŕčok maternice sa musí dostatočne otvoriť prostredníctvom pravidelných kontrakcií. V 10 - 15 percentách prípadov sa pôrod začína samovoľným odtokom plodovej vody, ktorý, ak nie je do jednej hodiny nasledovaný kontrakciami, sa označuje ako predčasný odtok plodovej vody. Prvá doba pôrodná sa končí úplným otvorením pôrodných ciest.

Priemer otvárajúcej sa bránky sa hodnotí v centimetroch, pričom bránka je otvorená pri 10 centimetroch. Na otváraní pôrodných ciest má vplyv aj zachovalý vak blán, ktorý sa spravidla roztrhne pri úplnom otvorení bránky - plodová voda odteká načas.

Dĺžka prvej doby pôrodnej závisí od veku rodičky a počtu pôrodov. U prvorodičky trvá optimálne 6 - 12 hodín a u viacrodičky 3 - 6 hodín. Pri lekárskom vedení pôrodu sa na urýchlenie pôrodu vykonáva prepichnutie vaku blán, u prvorodičky pri bránke otvorenej na 4 - 5 cm, u viacrodičiek na 3 - 4 cm.

II. doba pôrodná - vypudzovacia (pôrod dieťatka)

Po zániku bránky dochádza k vypudeniu - porodeniu plodu. Kontrakcie sú častejšie a výraznejšie, hlavička sa vtláča do hlbších panvových rovín a vykonáva pôrodný mechanizmus. Rodička pociťuje tlaky na konečník a tlačí ako na stolicu počas kontrakcie pri výdatnom nádychu aj za použitia brušného svalstva.

Hlavička postupuje k pošvovému východu, napína hrádzu a postupne vystupuje z pošvového vchodu. Ak hrozí roztrhnutie hrádze a poranenie konečníka, pôrodník vykonáva po miestnom znecitlivení nástrih hrádze. Po porodení hlavičky sa rodia pliecka, telíčko a končatiny.

Z pošvy vyteká zadná plodová voda. Lekár vykonáva podviazanie pupočníka, poprípade nechá manžela prestrihnúť pupočnú šnúru a uloží dieťatko na bruško matky.

V priemere trvá II. doba pôrodná u prvorodičky od 30 do 50 minút, u viacrodičky od 15 do 30 minút.

III. doba pôrodná - pôrod placenty a plodových obalov

Po porodení dieťaťa sa začína tzv. placentárna doba. V tejto dobe sa odlúči a vypudí placenta. Trvá obvykle od 3 do 10 minút, pri aktívnom a medikamentóznom vedení tejto doby. Placenta je vypudená z dutiny maternice a tlakom na pošvové steny vyvolá napnutie brušnej steny a rodička buď sama, alebo za pomoci pôrodníka porodí placentu. Lekár prezrie celistvosť placenty a plodových obalov, vykoná kontrolu pôrodného poranenia s jeho ošetrením.

Tým sa končí III. pôrodná doba a začína sa včasné popôrodné obdobie (podľa staršej nomenklatúry štvrtá doba pôrodná - v podstate už ide o rané popôrodné obdobie, kde je možná zvýšená možnosť komplikácií, hlavne krvácanie z maternice rôznej intenzity, preto sa tomuto obdobiu venuje zvýšená starostlivosť a rodička je pod intenzívnym dohľadom).

Pod „štvrtou dobou pôrodnou“ sa rozumie doba dve hodiny po pôrode placenty. Rodička zostáva na pôrodnej sále. Tu jej pôrodná asistentka zmeria krvný tlak, pulz a teplotu. Pravidelne kontroluje krvácanie z maternice a to, či sa maternica zavinňuje - involuje (vracia sa do pôvodného stavu, než sa tak celkom stane, bude to ešte pár dní trvať).

Strata krvi pri pôrode predstavuje cca 250 ml. Na zmiernenie krvácania sa v III. dobe pôrodnej podáva po porodení pliecok injekcia na stiahnutie maternice. Pre rodičku sa začína obdobie šestonedelia.

Prirodzený pôrod

Z hľadiska vývoja ľudského druhu je normou práve pôrod prirodzený, teda taký, ktorý prebieha samovoľne bez zásahov a ovplyvňovania zvonka.

Hlavné zásady prirodzeného pôrodu

Celá myšlienka prirodzeného pôrodu vychádza z predpokladu, že zdravá žena je schopná sama porodiť svoje dieťa a že každé dieťa je schopné narodiť sa normálne, ak má na to vhodné podmienky. Pôrod je chápaný ako skutočne normálny proces a úlohou zdravotníckeho personálu nie je tento proces riadiť, ale prispôsobiť sa mu, rešpektovať ho a vychádzať želaniu rodičky v ústrety tak, aby zároveň nič nenarúšalo jej inštinktívne správanie.

Prirodzený pôrod a hormóny

Rovnako ako žiadna iná príslušníčka rodu cicavcov, nedokáže žena spontánne porodiť, ak sa pri pôrode cíti ohrozená. Hormón adrenalín, ktorý sa produkuje v prípade ohrozenia a stresu, totiž blokuje produkciu hormónu oxytocínu, ktorý je okrem iného nevyhnutný pre priebeh pôrodu a činnosť maternicových kontrakcií.

Oproti zvieratám majú ľudia navyše jednu nevýhodu - racionálne myslenie. To je pre nás úplne nevyhnutné v bežnom živote, pôrod je však riadený primtívnymi, podkôrovými oblasťami mozgu. Na to, aby tieto podkôrové mozgové centrá mohli pracovať, však musí mozgová kôra, zodpovedná za vyššie špecificky ľudské funkcie, zostať v útlme. Ak necháme primitívnu časť produkovať hormóny nevyhnutné pri pôrode, môže sa žena dostať až do pocitu tranzu - zmeneného stavu vedomia. Ten však nikdy nedosiahne, ak bude pri pôrode rozptyľovaná otázkami, na ktoré musí odpovedať (teda zapájať racionálnu časť mozgu), bude musieť premýšľať, či sa správa vhodne alebo nevhodne, alebo sa nechá vyrušovať zo sústredenia rutinnými zásahmi a vyšetreniami.

Vyššie centrum mozgu stimuluje napríklad aj ostré svetlo rovnako ako pocit, že je žena pozorovaná a sledovaná.

Prirodzený pôrod a prostredie

Niekedy vzniká dojem, že nevyhnutnou podmienkou prirodzeného pôrodu je prostredie, ktoré je estetické, prevoňané aromatickými olejčekmi, vymaľované vo veselých farbách a zariadené vkusným nábytkom. Žiadny nábytok však nezaručí to, čo je pre normálny priebeh pôrodu skutočne najpotrebnejšie - teda pocit bezpečia, pokoja a tepla. Každý z nás sa určite cíti lepšie tam, kde je útulne, ale redukovať prostredie pri pôrode na otázku vybavenia pôrodnej miestnosti by bolo veľkou chybou. Ak žene nie je dopriata atmosféra intimity, podpory a rešpektu, nepomôže jej k dobrému pôrodu ani tá najkrajšia tapeta na stene.

Prirodzený pôrod a lekár

Miesto lekára pri normálnom pôrode je najbližšie za dverami pôrodnej miestnosti. Pri samotnom pôrode sa o ženu stará pôrodná asistentka, ktorá je odborníčkou na fyziologický pôrod. Tá vyhodnocuje priebeh pôrodu a iba v prípade, že sa objaví nejaká odchýlka od normálneho priebehu pôrodu, volá k pôrodu odborníka na patológie - teda lekára.

Prirodzený pôrod a správanie rodičky

Priebeh prirodzeného pôrodu nie je vôbec usmerňovaný a riadený zvonku. Pôrodná asistentka môže rodiacej žene navrhnúť rôzne varianty polôh alebo nefarmakologických prostriedkov tlmenia bolesti, do samotného pôrodu však nijako nezasahuje a necháva ženu, aby sama inštinktívne zaujala takú polohu, ktorá jej najviac vyhovuje. Rovnako by mala rodičku povzbudiť v tom, aby sa správala v súlade so svojimi pocitmi, aby sa prejavovala úplne spontánne (napríklad aby kričala, ak to potrebuje).

Prirodzený pôrod a prítomnosť sprievodu

Prítomnosť blízkej osoby pri pôrode zvyšuje u rodiacej ženy pocit bezpečia a znižuje jej strach. V prípade, že žena rodí v cudzom prostredí, je práve blízka osoba niekým, kto pomáha stres z neznáma redukovať. Nie vždy je nevyhnutné, aby ženu sprevádzal jej partner. Človekom, ktorý bude ženu emočne podporovať pri pôrode, môže byť napríklad aj jej priateľka, rodinná príslušníčka alebo dula. Najdôležitejšie sú predovšetkým želania a pocity rodičky.

Prirodzený pôrod a tretia pôrodná doba

Samotným vypudením dieťaťa sa pôrod nekončí. Veľmi dôležité hormonálne procesy nastávajú práve v tretej pôrodnej dobe. Pri lekárskom vedení pôrodu je táto doba zvyčajne skrátená na minimum predovšetkým preto, aby rodička čo najskôr porodila placentu, čo má znížiť riziko popôrodného krvácania. Aktívne vedenie tretej pôrodnej doby, ktoré je spojené s rýchlym prerušením pupočnej šnúry, však prináša zase svoje špecifické riziká. Novorodenec dostane asi iba polovicu z očakávaného množstva krvi, ktorá má slúžiť na prekrvenie novo fungujúcich pľúc. To môže viesť až k anémii či dýchacím ťažkostiam najmä u citlivejších bábätiek.

Dotepanie pupočníka a samovoľný pôrod placenty má aj ďalšie výhody - nepodáva sa pri nich syntetický hormón oxytocín. Tento hormón, ktorý slávny pôrodník a propagátor prirodzeného pôrodu Michel Odent nazval „hormónom lásky“, sa produkuje nielen počas pôrodu, ale aj po pôrode, keď spolu s endorfínmi, hormónmi radosti, pomáha matke zabudnúť na bolesť a prežívať pocity radosti.

Prirodzený pôrod a bábätko

Kontakt tela na telo medzi matkou a dieťaťom zvyšuje hladinu produkovaného prírodného oxytocínu a pomáha nielen rozvinúť ich väzbu alebo, povedané poetickým jazykom, vzájomne sa zamilovať, ale zároveň zosilňuje aj kontrakcie nevyhnutné na odlúčenie placenty a zavinovanie maternice.

Ak je nahé dieťa okamžite po pôrode položené na nahú hruď svojej matky (pri zachovaní teplotného komfortu), novorodenec sa ľahšie adaptuje na prostredie mimo maternice. Zároveň sa matka lepšie prispôsobí svojej novej role a vylaďuje sa na potreby bábätka. Základnou zásadou je teda novorodenca nikam neodnášať a nemanipulovať s ním, ale, naopak, v pokoji ho nechať na matkinom bruchu, aby si samo mohlo nájsť prsník. Nevyhnutné vyšetrenia sa dajú urobiť na tele matky a tie menej dôležité, ako napríklad meranie a váženie, je vždy možné odložiť na neskôr.

Pre koho je prirodzený pôrod

Prirodzený pôrod je voľbou pre ženy, ktoré na základe vlastných informácií chcú rodiť bez medicínskych zásahov a nevyžadujú analgetiká ani prostriedky na urýchlenie pôrodu. Je voľbou pre zrelé ženy, ktoré sú zvyknuté niesť zodpovednosť samy za seba i za svoje deti a nevyžadujú, aby za ne rozhodovali druhí.

Prirodzený pôrod: Bezpečnosť, výhody a nevýhody

Prirodzený pôrod je vo väčšine prípadov bezpečný. Nebezpečný sa stáva pre tehotné ženy, u ktorých sa objavia tehotenské komplikácie počas tehotenstva alebo sa objavia rôzne komplikácie po tom, ako začne pôrod. Vtedy je potrebné zvážiť, či rodička chce podstúpiť riziko ohrozenia seba alebo bábätka.

Je vhodné dať na radu lekára, ktorý vyhodnotí možné riziká a odporučí žene vaginálny pôrod s liekmi, v niektorých prípadoch lekár indikuje urobenie cisárskeho rezu.

Výhody:

• Väčšina prirodzených pôrodných techník nie je invazívnych, preto je tu malé riziko, že sa poškodí plod.
• Žena sa môže voľne pohybovať a nájsť si pozíciu, pri ktorej sa cíti najlepšie.
• Partner môže byť pri pôrode a aktívne sa zapájať.
• Rodička môže použiť rôzne dýchacie cvičenia a cviky.
• Kontrola nad vlastným telom.
• Žiadne vedľajšie účinky liekov (lieky proti bolesti majú vedľajšie účinky ako napr. ospalosť).
• Rýchlejšie zotavenie.
• Väčšina žien pociťuje pri prirodzenom pôrode väčšiu kontrolu nad pôrodom.

Nevýhody:

• Prírodné techniky netlmia silnú bolesť, ktorá nastane v prípade vzniknutých komplikácií.
• Pôrod môže prebiehať dlhšie.
• Hlavnou nevýhodou je bolesť, niektoré ženy sa spoliehajú na relaxačné techniky, dychové cvičenia. Tieto metódy nie sú tak účinné ako lieky.
• V prípade ak vzniknú komplikácie, tak matka je zodpovedná za svoje dieťa.
• Ak sa žena rozhodne mať prirodzený pôrod bez použitia liekov a prístrojov, ktoré sledujú plod, môže tak byť ohrozené dieťa, napr. ak sa dieťa nesleduje pomocou CTG, tak sa nevie, či je dieťa v núdzi alebo je v poriadku.

Vaginálny pôrod po cisárskom reze (VBAC)

Množstvu žien sa VBAC podaril a je to naozaj krásny zážitok. Bohužiaľ, faktory ovplyvňujúce to, či vám bude vôbec umožnené sa o neho pokúsiť, nemôžete sama až tak ovplyvniť. Možno bábätko, keď sa nechce otočiť hlavičkou dolu alebo je príliš veľké vie, čo robí a je vo vašom prípade lepšie opäť podstúpiť cisársky rez. Verte svojmu telu, ono vám napovie. Konzultujte celú situáciu s lekárom, prípadne s viacerými lekármi, nech máte viac pohľadov. Ale naozaj nie je dobré sa o VBAC pokúšať za každú cenu. Nemuselo by sa to vyplatiť a mohli by ste to celý život ľutovať.

VBAC je skratka pre anglický názov Vaginal Birth After Cesarean, teda vaginálny pôrod po pôrode cisárskym rezom. Štatistiky hovoria jasne, 30% žien na Slovensku porodí cisárskym rezom, či už plánovaným alebo akútnym. VBAC je sen pre mnoho žien, ktoré si prešli "cisárom" a chcú ešte ďalšie dieťa alebo deti. Nielen, že im umožní prežiť vaginálny pôrod, ale tiež zvyšuje šancu mať v budúcnosti viac detí.

„Jeden cisársky, vždy cisársky?“ Toto tvrdenie pochádza z roku 1916 a, žiaľ, príliš často platí aj dnes. Ako narastá počet cisárskych rezov, narastá aj počet žien s jazvou na maternici. Akým spôsobom porodiť, je otázkou konsenzu medzi rodičkou a pôrodníkom. Vaginálny pôrod po cisárskom reze sa volá VBAC (Vaginal Birth After Caesarean). Čoho sa teda bojíme? Ruptúry maternice. Maternica sa po operácii hojí jazvou a jazva je menejcenné tkanivo. Nie každý lekár je ochotný zobrať na seba toto riziko, dokonca existujú aj celé nemocnice, kde odmietajú rodiť vaginálne po cisárskom reze.

Podľa Americkej spoločnosti pôrodníkov a gynekológov (ACOG) je až 90% žien po cisárskom reze vhodnými kandidátkami na VBAC. Je len veľmi málo dôvodov, ktoré znemožňujú žene pokúsiť sa o vaginálny pôrod (napr. vysoký vertikálne vedený rez, predchádzajúca ruptúra maternice, vcestná placenta, 3 a viac predchádzajúcich sekcií).

Kritériá pre VBAC sú jasne dané

Aby ste sa mohli pokúsiť o VBAC, budete musieť dúfať, že splníte dané kritéria. A tiež si vybrať pôrodnicu, kde k tomu budú prístupní. VBAC má svoje riziká a nie každá pôrodnica má napríklad vybavenie pre prípad komplikácií. Hľadajte teda takú pôrodnicu, ktorá má nižšie percento vykonávanie cisárskych rezov. Určite s vami vybranou pôrodnicou konzultujte vašu situáciu a vaše očakávania, ako by ste chceli, aby pôrod prebehol.

A čo "musíte" splniť?

• Za sebou môžete mať len jeden cisársky rez.
• Nesmiete mať za sebou ruptúru steny maternice, ani väčšie operácie na maternici.
• Cisársky rez musel byť vykonaný klasicky, tzv. bikiny rezom v oblasti podbruška, po neštandardnom reze, ako je napríklad T- rez vám VBAC nebude umožnený.
• Odhadovaná hmotnosť bábätka musí byť pod 4 000 g.
• Jazva na maternici musí mať na ultrazvukovej kontrole dostatočnú hrúbku (viac ako 4 mm).
• Dieťatko musí byť v polohe hlavičkou dole.
• Mal by uplynúť dostatočný čas od cisárskeho rezu, uvádza sa najmenej 18 mesiacov.
• Lekár nemôže zistiť iné zdravotné problémy, ktoré by VBAC bránili.

Ak toto všetko spĺňate, máte 50-90% šancu na to, že sa vám naozaj podarí porodiť vaginálne. V pôrodnici si zistite aj informácie, čo sa bude diať v prípade prenášania. V niektorých pôrodniciach vás nenechajú prenášať, termín pôrodu určený podľa UTZ pre nich bude záväzný a po tomto termíne vám budú pôrod vyvolávať. Inde naopak pôrod po cisárskom reze vyvolávať odmietajú.

Štatistiky tvrdia, že približne 70% žien, ktoré sa o VBAC pokúsi, sa to podarí. Zvyšné ženy, bohužiaľ, musia podstúpiť z rôznych dôvodov akútny cisársky rez (najčastejšie z dôvodu nepostupujúceho pôrodu, zlých oziev bábätka, v ojedinelých prípadoch kvôli ruptúre maternice).

Faktory ovplyvňujúce úspešnosť VBAC

Ak ste v minulosti už porodili vaginálne, máte vyššiu šancu, že sa vám podarí po cisárskom opäť porodiť prirodzene. Vek hrá v tomto prípade tiež dôležitú úlohu, ak máte menej ako 40 rokov, máte vyššiu šancu, že sa vám to podarí. Naopak, ak fajčíte alebo ak ste obézna, vaše šance na úspešný VBAC sa znižujú (neznamená to ale, že sa vám to nemôže podariť).

Komplikácie, ktoré môžu VBAC sprevádzať

Najčastejšou obávanou komplikáciou je ruptúra maternice. Táto komplikácia je však vzácna a nastáva u maximálne 1,5% žien, ktoré prekonali cisársky rez. Predtým táto komplikácia spôsobovala veľmi často úmrtia plodu alebo rodičky. Vďaka dnešnej zdravotnej starostlivosti, a tiež rýchlemu zásahu lekárov, už to dnes nie je tak hrozné. Avšak aj dnes sa to môže stať. Aj preto sa oplatí si pre VBAC vybrať dobrú pôrodnicu, ktorá má patričné vybavenie pre prípad komplikácií. Ruptúra však môže vzniknúť pri každom pôrode, najmä ak bol využitý syntetický oxytocín pre posilnenie kontrakcií.

Ruptúru maternice nemožno nikdy stopercentne predvídať. Hrúbka jazvy meraná ultrazvukom je len orientačný údaj, mnohí lekári ju ani nemerajú. Nevypovedá totiž nič o samotnej pevnosti steny maternice. Ak vás jazva pobolieva už počas tehotenstva, určite sa o tom zmieňte lekárovi a situáciu konzultujte. Zbytočne riskovať sa v tomto prípade skutočne neoplatí.

Cisársky rez je sociálny adaptačný mechanizmus, ktorý sme si vytvorili my ako druh na skutočnosť, že vaginálny pôrod je pre matku a plod spojený s rizikom komplikácie. Z hľadiska pôrodného traumatizmu je cisársky rez bezpečnejší než vaginálny pôrod. Hlava dieťaťa počas pôrodu vykonáva extrémne komplikovaný súbor pohybov. Najbezpečnejší je, samozrejme, vaginálny pôrod, ktorý sa spontánne začal a má fyziologický priebeh. Tých, bohužiaľ, v posledných rokoch ubúda, pretože klesá aj počet rodičiek bez akýchkoľvek rizík. Výrazne rastie počet tehotenstiev po využití metód asistovanej reprodukcie, čím obchádzame prirodzený evolučný výber. Prirodzená evolúcia sa obchádza aj tým, že pribúda žien, ktoré samy prišli na svet cisárskym rezom.

Napriek tomu väčšinou vychádzam v ústrety žiadateľkám o cisársky rez, ktoré majú strach zo spontánneho pôrodu. Menšia, no tiež nezanedbateľná skupina rodičiek si praje prirodzený pôrod aj pri relatívnej či absolútnej kontraindikácii. „Chcela som zažiť prirodzený pôrod a umožniť dieťaťu, aby si vybralo svoj čas, kedy sa chce narodiť a prežiť ten zázračný okamih. Tehotenstvo som nevnímala ako chorobu, ktorá sa má skončiť operáciou, ale ako úplne prirodzený proces. Vnímali sme riziká spojené s cisárskym rezom - ide o veľkú operáciu v brušnej dutine, nie o banálny zákrok. Okrem samotného faktu, že ste po pôrode bez dieťaťa a ono bez vás, prináša aj komplikácie s dojčením a s nadviazaním vzťahu.

„Ak máme 49-ročnú ženu, ktorá päťkrát potratila a má vymodlené tehotenstvo po IVF (umelom oplodnení - pozn. red.), samozrejme, že jej túto možnosť ponúkneme. Jediná indikácia na prianie je poloha dieťaťa koncom panvovým. Vieme, že rodiť dieťa, ktoré je zadočkom dolu, so sebou nesie riziko pre matku aj pre dieťa, a to aj v situácii, keď je v hmotnostnom rozmedzí. Práve na Bulovke počty takzvaných operačných pôrodov v posledných rokoch klesajú.

„Je potrebné povedať, že pôrodníci sú dnes veľmi vystresovaní tým, že pôrod nemusí dopadnúť dobre. Teda že dieťa sa narodí s nejakým typom poškodenia. Počet žalôb je v našom odbore obrovský.“

Ak by Boh alebo evolúcia nadobudli presvedčenie, že rodiť cisárskym rezom je lepšie než vaginálne, mali by sme na bruchu otvor či kapsu. Dieťa, ktoré prichádza na svet prirodzeným spôsobom, má aj predpoklady na lepšiu imunitu.

Priemerný vek rodičiek v posledných rokoch stúpa a s tým aj riziko komplikácií v tehotenstve. Zatiaľ čo v roku 2000 mali prvorodičky v priemere 24,9 roka, predvlani to bolo takmer 29,6 roka. Pri druhom dieťati bol priemerný vek dokonca 32,2 roka. Čísla z jednotlivých pôrodníc sa však veľmi líšia. Nadpriemerné počty operačných pôrodov majú nielen niektoré veľké nemocnice, kam sa sústreďujú rizikové rodičky, ale aj niektoré bežné pôrodnice.

Nejdem sa v žiadnom prípade hrať so slovíčkami a ani Vás nechcem príliš popliesť, ale je pravda, že nie každý v tom vidí a pozná rozdiel. V našej spoločnosti totižto vaginálny a prirodzený pôrod považuje väčšina z nás a aj mnohí odborníci za to isté. Avšak, ...

Priemerný vek rodičiek v posledných rokoch stúpa a s tým aj riziko komplikácií v tehotenstve. Zatiaľ čo v roku 2000 mali prvorodičky v priemere 24,9 roka, predvlani to bolo takmer 29,6 roka. Pri druhom dieťati bol priemerný vek dokonca 32,2 roka. Čísla z jednotlivých pôrodníc sa však veľmi líšia. Nadpriemerné počty operačných pôrodov majú nielen niektoré veľké nemocnice, kam sa sústreďujú rizikové rodičky, ale aj niektoré bežné pôrodnice.

Najviac cisárskych rezov má podľa zdravotníckych štatistík pôrodnica v pražskom Podolí, kde rodí pomocou operácie zhruba 40 percent žien. Pôrodník a zástupca riaditeľa Ladislav Krofta pripúšťa, že v otázke cisárskych rezov by lekári mali vychádzať v ústrety prianiam rodičiek. Je potrebné individualizovať prenatálnu starostlivosť a súčasťou toho je aj matka. Tá by mala mať možnosť voľby a spolupodieľať sa na rozhodovaní o spôsobe vedenia pôrodu. Je však nevyhnutné adekvátne vysvetliť všetky riziká a negatíva oboch spôsobov vedenia pôrodov.

Žena vo vyššom veku po niekoľkom pokuse o umelé oplodnenie má nulovú toleranciu k prípadnému pôrodníckemu nezdaru. Nepripúšťa si, že by sa pôrod skončil inak než dobre.

Petra pokračuje v rozprávaní: "Pôrod som si v sebe dlho spracovávala a tiež som si nevedela predstaviť, že by som ešte mala nejaké ďalšie dieťa, nechcela som to už takto zažiť. Ako to ale býva, časom už to človek nevníma tak hrozne. S manželom sme sa nakoniec rozhodli, že chceme ešte jedno dieťa. Podarilo sa hneď a o dva roky po cisárskom reze ma čakal ďalší pôrod."

„Druhé tehotenstvo bolo pre mňa veľmi náročné. Nebolo mi úplne dobre a behanie okolo malej tomu tiež nepridalo. Bola som veľmi unavená a tešila sa, až to všetko bude za mnou. Nad pôrodom som sa snažila nepremýšľať, len som si v kútiku duše priala, aby to tentokrát prebehlo lepšie a nechali ma porodiť normálne. Termín pôrodu sa blížil a všetky kontroly boli v poriadku. Váhový odhad bábätka bol niečo cez tri kilá, malý bol hlavičkou dole a ja som bola v pokoji a tešila sa na to, čo príde. Na jednej z kontrol mi potom doktorka povedala, že je všetko v poriadku, ale že ma vzhľadom k predchádzajúcemu pôrodu cisárskym rezom nemôžu nechať prenášať, že je na maternici jazva a že je to postup, ktorý musí dodržať. Nechápala som to, všetko bolo v poriadku, jazva ma ani raz nezabolela a ja som tak zúfalo chcela, aby mi dali šancu na prirodzený pôrod. Avšak nie som z tých, čo riskujú, takže som sa rozhodla, že sa budem riadiť odporúčaním lekárov. Na deň termínu bola teda dohodnutá kontrola a prípadné vyvolanie pôrodu. Bola som z toho vykoľajená..."

„Päť dní pred termínom ma začalo pobolievať brucho a mne v tom strachu z vyvolávania ani nedošlo, že by sa mohol už chystať pôrod. Pri prvom pôrode som nič také nezažila. Na poslednej kontrole v pôrodnici som bola otvorená na centimeter, ale inak sa nič nedialo. Doktorka so mnou súcitila, snažila sa mi dávať rady, ako rozbehnúť pôrod. Ale ak sa nič nebude diať, v deň termíne som mala dohodnutú kontrolu a vyvolanie pôrodu. Mala som strašný strach. Jednak z vyvolávania po cisárskom, bála som sa, že nastanú komplikácie. Síce ma ubezpečovali, že to bude veľmi jemné vyvolávanie, ktoré môže trvať až tri dni, ale to mi vôbec nepomáhalo. A po predchádzajúcej skúsenosti som sa úplne najviac bála, že to skončí ako predtým - po vyvolávaní pôrodu akútny cisársky rez. Dva dni pred termínom som už len plakala, že to takto nechcem a bola zúfalá. Cítila som sa inak skvele, vedela som, že je tentokrát všetko v poriadku, o to viac ma to štvalo, ale nemala som na to odporovať lekárom. Ani manžel nie."

„Aj napriek veľkému strachu som sa zmierila s tým, čo ma čaká. Večer pred termínom sme si zašli na večeru, posledný raz v trojici. Urobila som si poslednú fotku s bruškom a o deviatej som išla spať. Už som bola úplne otupená z toho, čo ma čaká a na nič nemyslela.

O hodinu ma prebudila bolesť brucha. Taká, akú som ešte nepoznala. A potom prišla ďalšia a ďalšia. Prevracala som sa z boka na bok a nechcela nikoho zobudiť. V ľahu mi to ale bolo dosť nepríjemné, tak som vstala. Bolesti sa stále vracali, tak som ich začala merať. Boli po štyroch minútach presne, stále dookola. Nemohla som tomu uveriť. Sedela som po tme v obývačke a pozerala na displej telefóna, ktorý mi neustále potvrdzoval, že sa mi to nezdá. Mala som šialenú radosť, že sa niečo deje a že možno predsa len rodím.

Potom som konečne začala normálne uvažovať a išla som si dať horúcu sprchu s tým, že uvidím, čo sa stane. Bola som tam asi dvadsať minút a nič sa nezmenilo. Bolesti stále rovnaké a v rovnakom intervale. Bolo pol hodiny do polnoci. Rozhodla som sa, že zobudím manžela a že by som radšej išla na kontrolu do pôrodnice. Predsa len nás čakala celkom dlhá cesta, tak som to nechcela podceniť. Nachystali sme sa, spiacu dcérku preniesli do auta a vyrazili k mojim rodičom. Bola skvelá, nič si nevšimla. Mamka si ju vzala a my sme vyrazili do pôrodnice, kam sme dorazili o jednej ráno. Sestrička bola príjemná, tak sa mi veľmi uľavilo, pretože moje predchádzajúce skúsenosti boli skôr opačné. Monitor potvrdil pôrodné kontrakcie a doktorka, ktorá bola neskutočne dobrá a milá mi povedala, že som otvorená na štyri centimetre a že už si ma tam nechajú, pretože rodím.

„Nemala som žiadny pôrodný plán. Pôrodná asistentka sa ma spýtala na moje predstavy o pôrode. Moja odpoveď bola, že chcem čo najprirodzenejší pôrod a nechcem len ležať na lehátku, ale chcem sa hýbať. PA súhlasila, len ma upozornila, že je pôrod nevyspytateľný a že možno bude potrebný nejaký zásah. Bolo pol druhej, o dve hodiny ma vraj príde skontrolovať, ako to postupuje. Odporučila mi sprchu, hopsanie na lopte a ja som bola šťastná, že sa môžem hýbať. Lopta mi nebola príjemná, ale ukázalo sa, že sprcha je skvelá voľba, uľavovala mi od bolesti. Pri kontrakcii som sa snažila uvoľniť a predstavovala si, ako bábätko zostupuje nižšie a nižšie a že už to za chvíľku bude za nami a budeme spolu. Nakoniec som bola v sprche celé dve hodiny. O pol štvrtej prišla PA a po kontrole mi povedala, že sa nález vôbec nezmenil. A že za hodinu natočíme monitor. Nadšenie ma opustilo...Išla som späť do sprchy, bolesti trochu zosilneli, ale stále to bolo celkom v pohode, pekne som ich rozdýchala. A potom to prišlo, z ničoho nič tri veľmi silné kontrakcie, pri ktorých som sa neudržala na nohách a nebola schopná sama vstať. Manžel ma musel dvíhať. To som aj prvýkrát zakričala bolesťou. Pribehla PA, musela som vyliezť na lehátko, čo bolo skoro nemožné. Ako v hmle sa pýtam PA, ako to vyzerá a ona mi k mojej veľkej radosti povedala, že už som otvorená na desať centimetrov a budem tlačiť. Veľmi sa mi uľavilo, že je to konečne tu, PA len pichla vodu a mohla som začať tlačiť. Táto fáza bola pre mňa úplne vyčerpávajúca, tlačila som dvadsať minút a myslela som, že to nikdy neskončí. PA aj doktorka ma povzbudzovali, že som šikovná a robím to dobre a pred piatou hodinou ráno sa to konečne podarilo a malý bol vonku."

„Asi to tak malo byť, že som zažila pôrod tak aj tak. Som veľmi rada, že som mohla zažiť normálny, prirodzený pôrod. Keď to porovnám, dojčenie bolo v pohode v oboch prípadoch, po cisárskom dokonca lepšie. Ale návrat do pôvodného stavu, ako fyzicky, tak psychicky, bol rozhodne lepší po normálnom pôrode. Som rada, že je táto možnosť, že aj ženy, ktoré museli mať z nejakého dôvodu prvý pôrod cisárskym rezom, môžu potom poradiť vaginálne. A jednoducho to zažiť. Keď nad tým tak rozmýšľam, tak aj po pôrode cisárskym som sa cítila matkou a bábätko milovala od prvého okamihu, ale až po "normálnom" pôrode som sa začala cítiť skutočnou ženou. Je to proste skúsenosť a zážitok, ktorý by som priala každej žene. Aspoň ja mám ten pocit, že vás to nejako zmení."

tags: #porod #vaginalny #normalny