Plačúce dieťatko je pre mamičku väčšinou veľmi stresujúce, najmä ak nič nezaberá. Všetky bábätká majú obdobia, kedy sa prejavujú plačom, a to hlavne preto, že je to jediný spôsob, ako môžu oznamovať svoje potreby. Vaše bábätko pochopiteľne nedokáže povedať „Mám hrozný hlad!“, „Chcem okamžite vystúpiť z tej príšernej autosedačky!“ alebo „Ten štítok na tričku ma privádza k šialenstvu!“. A tak jednoducho plače. Keď bábätko plače, vaše telo okamžite reaguje zvýšenou produkciou materského hormónu prolaktínu, ktorý vás núti vziať dieťatko do náručia a uspokojiť jeho potreby. Schopnosť utíšiť bábätko je vám teda daná už od prírody, a ak sa tak nepodarí hneď na prvý pokus, nesmiete to vnímať ako svoje zlyhanie. Rozladenosť bábätka rozhodne nie je reakciou na vaše rodičovské zručnosti.
Každé bábätko plače. To je fakt. Plačom nám oznamuje svoje pocity hladu, únavy, bolesti alebo iné problémy, ktoré ho trápia. Mnoho mamičiek sa však často pýta: „Ako mám vedieť, prečo plače práve teraz, keď sa všetko zdá byť maximálne v poriadku?“ V takých chvíľach sa zhlboka nadýchnite a zisťujte príčiny postupne. Deti dávajú svojim rodičom často vedieť o bolestiach bruška po jedle. To môže mať hneď niekoľko dôvodov. Tým najmenším problémom je potreba odgrgnúť si. Pri jedle totiž deti prehĺtajú okrem mlieka aj vzduch, ktorý potrebujú vylúčiť. Nie každé dieťa však pociťuje potrebu grgania, a tak sa nestresujte, ak to práve vaše bábätko po každom jedle nerobí. Horšie je to však s kolikami, ktorými trpí mnoho bábätiek.
Aj keď však bábätko netrpí kolikami, môže mať občas problémy s plynmi po jedle. Najmä v prvých mesiacoch života dieťa potrebuje prítomnosť svojich rodičov, ich blízkosť, vôňu, hlas, dotyk, tep srdca, maznanie a bozky. Ak sa ich blízkosť dieťaťu nedostáva, vyžaduje si ju plačom. Nebojte sa, že dieťatko hladením a nosením príliš rozmaznáte. Blízkosť rodiča je súčasť prirodzeného vývinu dieťaťa.
Stáva sa to celkom často. Môže ísť o príliš zatiahnutú plienku, zle oblečenú ponožku alebo jednoducho len o nesprávnu látku oblečenia, ktorá jemnej pokožke nie je príjemná. Tip zo života: Predstavte si, že ste v koži svojho dieťaťa. Čo by vás mohlo trápiť? Možno ide o príliš hlučnú televíziu, o príliš ostré svetlo alebo o chlad z podlahy, na ktorej sa hráte. Nechutí náhodou cumlík zle a nie je potrebné ho ešte raz umyť? Niektorým problémom môžu rodičia predchádzať ešte predtým, než bábätko vojde do svojho „slzavého údolia“. Mnoho detí dáva svojim rodičom vedieť o plnej plienke vrtením sa a nespokojnosťou. Aj keď tomu rodičia nerozumejú, deti majú často svoje dobré dôvody, prečo neprestávajú plakať.
Plač pri dojčení
Ak sa to stane len občas, potom bábätko väčšinou stačí trpezlivo a s láskou utešiť a skúsiť ho opäť nadojčiť. V prípade, že ide o pravidelný krik počas dojčenia, ktoré by malo dieťa naopak upokojiť, pravdepodobne má bábätko nejaký problém. Môže ich byť niekoľko, ale každý z nich vy a váš malý bojovník určite čoskoro vyriešite.
Prečo to netečie ako predtým?
Najčastejšou príčinou, prečo sa bábätko na chvíľu prisaje, potom sa odtiahne, má zaťaté pästičky, plače a hnevá sa, je nedostatočný tok mlieka. K zníženiu toku mlieka často dochádza medzi 3. a 4. mesiacom života vášho malého pokladu. Tento problém majú aj mamičky, ktoré predtým mali mlieka dokonca veľký nadbytok. Dieťatko nechápe, prečo mlieko zrazu poriadne netečie a je z toho mrzuté. Riešením tohto problému je zvýšenie toku mlieka. Môžete sa obrátiť na laktačného poradcu, ale aj na svojho lekára či lekárnika, ktorý vám môže odporučiť farmakologické prostriedky. Tie majú za úlohu zvýšiť tvorbu materského mlieka vo vašom tele. Pomáha tiež veľmi častý telesný kontakt s dieťatkom. Noste ho v šatke, berte si ho do postele a maznajte sa s ním.

Štípe ma to
Plač pri dojčení môže byť tiež prejavom tzv. gastroezofageálneho refluxu (GER). Reflux dojčaťa zjednodušene znamená situáciu, keď materské mlieko zo žalúdka spoločne s kyselinami a tráviacimi šťavami stúpa späť do pažeráka dieťatka. Malému stravníkovi je to nepríjemné, štípe ho to. Riešením môže byť podávanie výťažku zo svätojanského chleba pred dojčením. Ten by mal zahustiť obsah žalúdka. Dávajte si tiež pozor na polohu, v ktorej sa vaše bábätko pri dojčení nachádza. Mala by byť vyvýšená, niekedy je dokonca nutná úplne vzpriamená poloha dieťaťa. Tiež s ním manipulujte pomaly a šetrne a počas dojčenia ho nechajte si odgrgnúť. Chybu určite neurobíte, keď sa poradíte so svojím pediatrom o tom, čo by vášmu dieťatku mohlo pomôcť.
To mi vážne nechutí
Ak máte materského mlieka dostatok a reflux vášho drobčeka netrápi, potom môže byť problém aj v tom, čo dostávate do svojho tela. Popremýšľajte, či ste do vášho jedálneho lístka nezaradili niečo nové, čo by mohlo vášmu dieťatku vadiť. Často ide o veľmi aromatické potraviny, napríklad citrusy alebo ostré jedlá. Tie môžu negatívne ovplyvniť chuť mlieka.
V prípade, že fajčíte alebo pijete alkohol v čase, keď dojčíte svoje dieťa, je možné, že materské mlieko dieťatko odmieta z toho dôvodu, že mu nechutí. Navyše také mlieko obsahuje veľmi škodlivé látky, ktoré malému telíčku neprospievajú.
Plač po dojčení
Aj tu môže byť príčinou nepríjemný reflux alebo diétna chyba mamičky. Ak totiž zjete niečo, čo veľmi nafukuje, potom je možné, že vaše dieťatko budú trápiť nepríjemné vetry, na ktoré môže pomôcť jemná masáž od mamičky a pár kvapiek lieku, ktorý je určený špeciálne na tento citlivý bábätkovský problém. Aké sú ale ďalšie možné príčiny, že bábätko po dojčení plače?
Som hladné!
Pamätáte si, ako ste sedeli pri stole v školskej jedálni so svojimi kamarátmi a spolužiakmi? Potom si určite spomeniete, že každý z nich jedol rozdielne rýchlo. Jeden už mal hotovo a na niekoho sa muselo čakať, pretože si jedlo vedel užiť. Aj vaše dieťatko môže byť labužníkom, ktorý si mliečko rado pokojne vychutná. Preto než začnete hľadať iné príčiny toho, prečo sa drobček po dojčení hnevá, uistite sa dôkladne a niekoľkokrát, že ste dojčenie neukončili predčasne a vaše dieťatko nechce ešte trošku mliečka.
Necítim sa dobre, mami
Pátrate po tom, čo môže spôsobovať plač vášho bábätka po nadojčení, a uvedomili ste si, že sa tak stáva vždy, keď zjete určitý druh potraviny, ktorý je zároveň aj potenciálnym potravinovým alergénom (mliečne výrobky, údeniny, ryby, paradajky, papriky, citrusové a tropické ovocie, jahody, oriešky, med, kakao a ďalšie)? V tom prípade by to mohlo byť dôvodom plaču vášho malého pokladu a určite by ste o svojom podozrení mali informovať detského lekára.
Potrebujem na toaletu
Nemali by sme o tom veľmi písať, aby sme neurazili malého gentlemana alebo pravú dámu, ale často sa tiež stáva, že dôvodom, prečo je malý stravník po jedle značne nespokojný, býva veľmi silné nútenie na veľkú. Tú potom sprevádzajú dokonca aj kŕče a pocity plynatosti. Tento zosilnený gastrokolický reflex nastáva bezprostredne po nadojčení dieťatka a chvíľku je mu skutočne zle. Našťastie to nie je nič nebezpečné a keď dôjde k využitiu služieb plienky, tak nastáva rýchla úľava.
Chcem byť s Tebou, mamička
Veľmi častým prípadom, kedy dieťatko plače po dojčení, je prostý fakt, že mu bol odobraný prsník, ktorý ho nielen kŕmi, ale aj upokojuje, a tesná blízkosť mamičky, toho najdôležitejšieho človeka na svete. To predsa nie je niečo, čo musí malý človiečik brať pokojne, aj keď je bruško úplne naplnené.

Čo ale robiť, keď sa všetko zdá byť v poriadku (bábätko je odpočinuté, nakŕmené i prebalené) a stále plače?
Po prvé, nemyslite hneď na najhoršie. Vyskúšajte nasledovné metódy:
- Zabaľte bábätko pohodlne do zavinovačky alebo prikrývky s ručičkami pozdĺž tela. Bábätká ešte úplne neovládajú svoje pohyby.
- Bábätko pestujte tvárou dolu s bruškom položeným na vašej paži a dlaňou medzi nožičkami.
- Šepkajte alebo vydávajte šumivé zvuky.
- Spievajte pokojné, pomalé piesne, ako sú uspávanky.
- Jemne bábätko kolíšte.
- Vyskúšajte teplý kúpeľ. Zvuky špliechania a teplá voda, ktorá bábätko obklopuje, urobí zázraky. Keď budete vo vani tiež, bábätko utíši i váš vzájomný telesný kontakt.
- Doprajte bábätku zaujímavé rozptýlenie. Ukážte mu novú hračku alebo upútajte jeho pozornosť na zrkadlo.
- Nezabudnite zachovať chladnú hlavu. Dieťa dokáže vnímať vaše napätie a bude naň reagovať ďalším krikom.
Každé z týchto odporúčaní nemusí fungovať pre všetky bábätká a občas zaberie to a inokedy ono. Skúšajte, čo bude fungovať a časom zistíte, čo a kedy je pre vaše bábätko najlepšie. Keď nájdete spôsob, ktorý dieťatko utíši, nemeňte ho. Používajte maximálne dva až tri rôzne spôsoby, ktoré zaberajú. Ak prvý zlyhá, použite ďalší namiesto nových experimentov. Aj vaša zúfalá snaha utíšiť bábätko za každú cenu, môže byť kontraproduktívna. Ak ho necháte chvíľku kričať, dáte mu priestor, aby sa upokojilo samo (a sebe šancu sa spamätať).
Ako dieťa upokojiť?
Najčastejšou reakciou matky na plač dieťaťa je snaha ho utíšiť. Vybratie z postieľky a nosenie v náručí dieťa často upokojí a ono v matkinom náručí zaspí. Ak tomu nie je tak, reaguje mamička väčšinou tak, že má dieťa zrejme nedostatok výživy a plačom si ho žiada. Ak žena dieťa dojčí, priloží ho k prsníku, dieťa sa upokojí a všetko je v poriadku. Ak dôvodom na plač nebol ani hlad, pristupuje mamička k ďalšiemu kroku - dieťa rozbalí a zhodnotí, či neplakalo kvôli mokrej plienke.
Všetko je v poriadku a plač nepoľavil? Ak dieťa stále plače, začína sa mamička väčšinou zapodievať myšlienkou, či nie je choré a ako ho má utíšiť. Cumlík dieťa odmieta, vystrkuje ho z úst, ale inak nemá prejavy žiadnej choroby. Potom je potrebné zvážiť, či príčinou plaču nemôže byť nafúknuté bruško. Nadmerná plynatosť sa môže objaviť napríklad pri nesprávnej technike kŕmenia.
Plynatosť môže potrápiť
Najmä pri podávaní mlieka fľaškou, ktorá má zlý sklon, môže dieťa prehĺtať s potravou väčšie množstvo vzduchu, čo sa následne prejaví zvýšenou plynatosťou, tzv. meteorizmom. V týchto prípadoch je najlepšou prevenciou úprava techniky kŕmenia. Dieťaťu pomáha: teplý obklad na bruško, tzv. rektálna rúrka zavedená do konečníka. Túto rúrku je možné zakúpiť v zdravotníckych potrebách a opatrne, za použitia mastičky, ju dieťaťu zaviesť. Plyn z tráviaceho traktu dieťaťa sa uvoľní, dieťa sa upokojí a potom zaspí. Inou možnosťou je predpis prípravku určeného pre dojčatá so zvýšenou plynatosťou a jeho podávanie s každou dávkou potravy.
Zvýšená teplota
Ak je dieťa naďalej nepokojné, plače, mali by sme zistiť, či nemá teplotu. Zvýšená teplota môže byť prejavom začínajúcej infekcie. A to by malo zvýšiť našu pozornosť najmä v prvých mesiacoch života. Mali by sme rovnako zvážiť, či dieťa nevziať k lekárovi.
Veľmi významný je nepokoj, plač dieťaťa a opakovane zistená vysoká teplota bez ďalších klinických príznakov. Mohlo by ísť napríklad o infekciu močových ciest alebo iné závažné ochorenie, ktoré by prípadne vyžadovalo nejakú ďalšiu ako len proti horúčkovú terapiu.
Rastúci zúbok
U starších dojčiat môže byť príčinou nepokoja rastúci zúbok, ktorý môže rovnako vyvolať teplotu. Plač a nepokoj dieťaťa po prerezaní zúbka ustane a dieťa sa vráti do obvyklého stavu pokoja. Pri plači a nepokoji dieťaťa si všímame aj všetky ostatné prejavy jeho aktivity.
Prietrž alebo zlomenina?
Príčinou neobvyklého plaču a nepokoja môže byť aj prietrž alebo zlomenina. Kosti dojčiat sú veľmi krehké a hrozí nebezpečenstvo ich poranenia. U dieťaťa si preto vždy všímame pohybovú aktivitu rúk aj nožičiek.

Vedecký pohľad na upokojenie plačúceho bábätka
Japonskí vedci a vedkyne si posvietili na to, ako nájsť tú najlepšiu stratégiu na upokojenie a uspanie bábätka pre vyčerpaných, zúfalých rodičov. Článok o tejto metóde je zverejnený aj v časopise Current Biology. „Mnohí rodičia trpia nočným plačom svojich detí,“ začala autorka štúdie Kumi Kuroda z RIKEN Center for Brain Science v Japonsku, mimochodom matka 4 detí. „Je to veľký problém, najmä pre neskúsených rodičov, ktorý môže viesť k ich nadmernému stresu a v malom počte prípadov dokonca k týraniu detí.“
Pri opiciach a psoch, levoch a ďalších cicavcoch si môžete všimnúť, že keď zdvihnú svoje mláďatá a začnú chodiť, presúvať sa, telá ich mláďat ustrnú a ich srdcová frekvencia sa spomaľuje. Tím kolegov a kolegýň Kumi Kurody chcel porovnať účinky tejto „transportnej reakcie“, teda zdvihnutia mláďaťa a pohybu s ním s inými podmienkami, ako napríklad nehybné držanie dieťaťa/mláďaťa matkou alebo hojdanie. Rovnako sa snažili preskúmať, či účinky pretrvávajú aj pri dlhšom nosení našich detí. Skúmali preto rodičov a ich techniky upokojenia bábätiek, napríklad či ich len objímali pri plači, či ich hojdali v kočíku alebo sa s bábätkom v rukách prechádzali.
4 situácie, v ktorých skúmali plač bábätiek - a jediná, v ktorej prestali plakať do 5 minút
V štúdii porovnávali reakcie 21 detí vo veku 0-7 mesiacov (10 dievčat a 11 chlapcov) v štyroch simulovaných podmienkach:
- keď bábätká držali matky tak, že pritom kráčali
- keď bábätká držali matky a „len“ sedeli
- keď bábätká ležali v nehybnej postieľke
- keď bábätká ležali v hojdajúcej sa postieľke
Tím zistil, že keď matka chodila s plačúcim dieťaťom v náručí, upokojilo sa a jeho srdcová frekvencia sa spomalila do 30 sekúnd (využívali sa videozáznamy a merala srdcová frekvencia). Podobný upokojujúci účinok sa vyskytol, keď boli deti umiestnené do hojdacej postieľky. Nie vtedy, keď matka držala dieťa na rukách v sede alebo ho položila do nehybnej postieľky.
Naznačuje to, že samotné držanie dieťaťa na rukách môže byť nedostatočné na upokojenie plačúcich detí, čo je v rozpore s tradičným predpokladom, že držanie matkou znižuje úzkosť dieťaťa. Pohyb má zároveň upokojujúce účinky, pravdepodobne aktivuje transportnú reakciu dieťaťa. Účinok bol výraznejší, keď držanie a chôdza trvali päť minút. Všetky plačúce deti v štúdii prestali plakať a takmer polovica z nich zaspala.
Čím dlhšie dieťa v náruči, tým „vyššia pravdepodobnosť neprebudenia“
Keď však matky skúsili uložiť svoje ospalé deti do postele, viac ako tretina bábätiek sa do 20 sekúnd opäť prebudila. Všetky deti pritom vykazovali fyziologické reakcie, vrátane zmien srdcovej frekvencie, ktoré ich môžu prebudiť v okamihu, keď sa ich telo oddelí od matky. Teda po prerušení fyzického kontaktu. Pri pozorovaní sa vtedy srdcová frekvencia dieťaťa zvýšila natoľko, že spôsobila prebudenie. Pokusy o jemnejšie uloženie dieťaťa do postieľky nemali žiadny efekt.
Tím však zistil, že ak deti spali dlhšie pred položením, bolo menej pravdepodobné, že sa počas tohto procesu prebudia. „Aj ako matka štyroch detí som bola výsledkom veľmi prekvapená. Myslela som si, že prebudenie dieťaťa počas ukladania súvisí s tým, ako je položené na posteľ, napríklad s jeho polohou alebo jemnosťou pohybu,“ komentovala autorka štúdie. „Náš experiment však tieto všeobecné predpoklady nepotvrdil.“ Hoci sa experimentu zúčastnili len matky, Kuroda očakáva, že účinky budú pravdepodobne podobné u všetkých opatrovateľov. Teda aj oteckov, babky, starších súrodencov.
Ako upokojiť plačúce dieťa - Dr. Robert Hamilton predvádza „The Hold“ (oficiálne)
Konečné odporúčanie? S plačúcim bábätkom sa nebojte prechádzať
Japonskí vedci a vedkyne tak rodičom odporúčajú, že najlepšou a efektívnou metódou, ak všetko ostatné zlyháva, ako okamžite upokojiť plačúce bábätko a uspať ho, je prechádzať sa s ním v náruči. Prechádzajte sa minimálne 5 a viac minút, vyhýbajte sa náhlym zmenám smeru, zastaveniam alebo náhlym pohybom. Potom sa posaďte a držte ich ďalších 5 až 8 minút (podľa vedkyne táto fáza zabránila prebudeniu bábätiek, prehĺbila ich spánok) a napokon ich uložte do postieľky. Nezabudnite podľa vedkyne bezpečne držať dieťatko v náruči a podopierať mu hlavu.
Istotne poznáte rôzne populárne metódy uspávania vašich detičiek. Napríklad nechať ich vyplakať sa - ktorá je síce kontroverzná a dávno vyvrátená, no v rodinách po celom svete stále pretrváva. Samozrejme, ako to je s touto metódou v dlhodobom meradle, sa stalo pre japonský tím okolo Kurody predmetom ďalšieho výskumu.
Zatiaľ ju považujú za užitočný návod, ako uspať dojčatá pri zvláštnych príležitostiach, keď bežné spánkové rutiny, dojčenie a podobne nie sú účinné či dostupné a určite v prípade porúch spánku riešte problémy s vašim pediatrom či pediatričkou.
„Mnohí z nás intuitívne vychovávame deti a počúvame rady iných ľudí o výchove, bez toho aby sme tieto metódy overili rigoróznymi vedeckými metódami. Potrebujeme však vedu, aby sme pochopili správanie detí, pretože je oveľa zložitejšie a rozmanitejšie, ako sme si mysleli,“ dodala vedkyňa na záver.
Nie každý plač signalizuje potrebu spánku, dáva dieťaťu hlas
„Deti môžu mať bezsenné noci z rôznych dôvodov,“ vysvetlil aj Gianluca Esposito, profesor vývojovej psychológie a spoluautor štúdie na Univerzite v Trente. „Ak dieťa má bolesti bruška, táto metóda nemusí byť účinná. Bezsenné noci sú súčasťou rodičovstva.“
„Plakanie je dôležitým a normálnym spôsobom komunikácie dojčiat - plakanie dáva dieťaťu hlas,“ komentovala Dr. Betty Hutchon z Brazelton Centre. „Deti plačom vyjadrujú únavu, nepohodlie, hlad, nudu alebo nedostatok kontaktu s opatrovateľkou. Časom sa rodičia metódou pokusov a omylov naučia, čo znamená každý plač. Neexistuje jedna odpoveď alebo stratégia, ktorá by vyhovovala všetkým potrebám plačúcich dojčiat po celý čas.“
Čím je dieťatko menšie, tým pravdepodobnejšie je, že plačom dáva najavo hlad. A hoci ste ho kŕmili len nedávno, bábätko má veľmi malý žalúdok. Niektoré detičky dokonca zvyknú jesť jednu dávku dojčenskej výživy na niekoľkokrát. Okrem plaču si, samozrejme, všímajte aj ďalšie typické náznaky, ktorými dáva dieťa najavo hlad.
S únavou je to podobne ako s hladom. Obzvlášť malé deti dávajú plačom najavo, že potrebujú odpočinok. Dobrou správou však je, že existuje niekoľko ďalších náznakov, ktorými sa únava u dieťatka prejavuje. Ak je dieťa unavené, plačom reaguje aj na prílišnú stimuláciu.
Deti nemajú radi vymieňanie plienok. Keď ich vyzlečiete, zostáva im zima. A to pre ne nie je veľmi pohodlné. Tak či onak, urobiť to musíte. A ako prebaľovanie súvisí s plačom? Keď má drobec mokrú alebo špinavú plienku, začne plakať. Použitá plienka zo začiatku nemusí spôsobovať nepohodlie. Ak sa uistíte, že dieťatko nemá hlad alebo nechce spať, skúste teda skontrolovať plienku.
To, že má dieťatko správnu telesnú teplotu, spoznáte jednoducho. Rúčky a nôžky má ružové a hrudník teplý. Ale keď mu bude príliš teplo, oznámi vám to plačom. Najlepšie však urobíte, ak detičky budete vhodne obliekať, a tým predídete zbytočným nárekom. Vo všeobecnosti platí, že dieťatko má mať o jednu vrstvu navyše oproti vám. Pre istotu mu vezmite aj oblečenie navyše a vždy majte poruke prikrývku.
Približne v druhom alebo treťom týždni po narodení sa u detičiek objavuje kolika. Ide o kŕčovité bolesti bruška, ktoré sprevádza silný plač. Nemusíte sa báť, tento stav časom pominie. Buďte však pripravení a sledujte, či dieťatko neplače viac než zvyčajne. Skúste mu napríklad vytvoriť tiché prostredie alebo ho povzbudzujte v tom, aby si odgrglo. Ak dieťatku dávate materské mlieko, s kolikou pomôže aj zmena stravy.
Prvé zúbky sa začínajú tlačiť okolo šiesteho mesiaca. V ústočkách sa tiež zvyknú objaviť vredy, ktoré spôsobujú vírusové ochorenia alebo popáleniny. A ako sme už spomínali, snažte sa dieťatku preventívne kontrolovať plienku.
Už od malička si bábätko s rodičom vytvára silné puto. Zbožňuje vašu vôňu, teplo vášho tela a rytmus vášho srdca ho dokonale upokojuje. Strach malých detí väčšinou zapríčiňujú cudzí ľudia. V blízkosti dieťaťa nepúšťajte hlasitú hudbu a nerobte ani žiadne prudké pohyby.
Pri podozrení na koliku skúste všetky rady, ktoré spomínali vyššie. To znamená, že počkáte, kým si drobec odgrgne, necháte ho v tichej miestnosti alebo pri dojčení poupravíte vlastnú stravu.
Počuli ste už o syndróme otraseného dieťaťa? Toto zhoršenie zdravotného stavu sa u bábätiek objavuje po tom, ako rodičia nimi veľmi trasú. Najmenšie detičky majú slabý krk, ktorý nedokáže vytvoriť dostatočnú oporu pre hlavu. No a keď niekto silno trasie dieťaťom dopredu a dozadu, môže mu poškodiť mozog. Preto aj keď bude dieťatko veľmi plakať, nikdy ho netíšte trasením a prudkými pohybmi.