Plač je prirodzenou súčasťou vývoja dieťaťa a je jedným z hlavných spôsobov, ako dieťa komunikuje svoje potreby a pocity. U 3-ročných detí sa však plač môže stať častejším a intenzívnejším, čo môže byť pre rodičov náročné. Tento článok sa zameriava na príčiny plaču u 3-ročných detí a ponúka praktické rady a stratégie, ako s týmto problémom efektívne zvládať.
Úvod
Obdobie okolo tretieho roku života je pre dieťa obdobím veľkých zmien. Dieťa sa stáva samostatnejším, rozvíja si svoju osobnosť a začína si uvedomovať svoje emócie. S tým však prichádza aj frustrácia, keď dieťa nedokáže dosiahnuť to, čo chce, alebo keď sa stretne s obmedzeniami. Plač je v tomto veku bežnou reakciou na tieto situácie.
Deti plačú často a rodičia veľakrát nepoznajú dôvody ich náreku. V prípade, že sa rodičom podarí odhaliť príčinu nepohody bábätka - hlad, smäd, mokrá alebo plná plienka, nepokoj a únava či veľa podnetov naraz, problémy sú zvyčajne rýchlo zažehnané. Čo však v prípade, že neviete odhaliť dôvod plaču vášho drobčeka? Ako ho účinne upokojiť?
Faktom totiž je, že deti skrátka plačú, plačú veľa a príčin je mnoho. Už novorodenec všetko vníma a cíti - predovšetkým pocity najbližších osôb, ktoré sú v jeho bezprostrednej blízkosti. Ak je nervózna mama, bábätko to vycíti a je nervózne tiež. Myslite na to a snažte sa byť pri dieťatku čo najpokojnejší.
Väčšina detí plače, keď ich niečo bolí alebo sa stane niečo smutné, ale dieťa, ktoré plače často a v každej situácii alebo aj bez príčiny, môže trpieť nejakou úzkosťou a stresom. Je jedno, ak jej opakujete, že je už veľká a nemá plakať alebo jej poukážete, že vlastne nemá dôvod plakať. Je to u nej už NAUČENÁ reakcia na všetko. Dostali ste sa do kruhu: Vás stresuje jej plač a ona je v strese, lebo si nevie poradiť.
Je veľa situácii, ktoré nie sú ovplyvniteľné detskými silami (odlúčenie od matky, vstup súrodenca do rodiny ) a aj keď sa snažia urobiť, čo sa dá, majú pocity neuznania, beznádeje a trpia aj deti príznakmi stresu.
Príčiny plaču u 3-ročných detí
Plač u 3-ročných detí môže mať rôzne príčiny, ktoré sa dajú rozdeliť do niekoľkých kategórií:
1. Emocionálna labilita a precitlivenosť
- Obdobie vzdoru: Medzi 2. a 4. rokom života dieťa prežíva obdobie vzdoru, kedy sa snaží presadiť svoju vôľu a testuje hranice. V tomto období je bežné, že dieťa reaguje plačom na akékoľvek obmedzenia alebo nesúhlas s jeho požiadavkami.
- Emocionálna labilita: Deti v tomto veku ešte nedokážu plne kontrolovať svoje emócie a sú precitlivené na vonkajšie podnety. Aj malé nepríjemnosti alebo frustrácie môžu vyvolať silnú reakciu v podobe plaču.
- Potreba pozornosti: Niekedy dieťa plače, aby získalo pozornosť rodičov. Ak sa rodičia venujú dieťaťu len vtedy, keď plače, dieťa si môže túto stratégiu osvojiť a používať ju na dosiahnutie svojho cieľa.
- Žiarlivosť: Ak má dieťa mladšieho súrodenca, môže žiarliť na pozornosť, ktorú rodičia venujú mladšiemu dieťaťu. Plač môže byť prejavom tejto žiarlivosti a snahy získať si pozornosť rodičov.
2. Fyzické príčiny
- Hlad a únava: Hlad a únava sú častými spúšťačmi plaču u detí v akomkoľvek veku. Ak je dieťa hladné alebo unavené, je menej tolerantné a ľahšie sa rozplače.
- Bolesť a nepohodlie: Bolesť spôsobená napríklad rastúcimi zúbkami, kolikami alebo inými zdravotnými problémami môže byť príčinou neutíšiteľného plaču.
- Hypertonus: Zvýšené svalové napätie, známe aj ako hypertonus, môže spôsobovať nepohodlie a dráždivosť u dieťaťa, čo sa môže prejaviť plačom.
3. Zmeny v prostredí a rutine
- Nástup do škôlky: Nástup do škôlky je pre dieťa veľkou zmenou, ktorá môže vyvolať stres a úzkosť. Plač môže byť prejavom týchto emócií.
- Zmena režimu: Zmena denného režimu, napríklad zmena času spánku alebo stravovania, môže narušiť dieťa a spôsobiť plačlivosť.
- Nedostatok spánku: Pravidelný a dostatočný spánok je pre dieťa veľmi dôležitý. Ak dieťa nespí dostatočne, môže byť podráždené a plačlivé.
4. Iné príčiny
- Nočné mory a desy: Nočné mory a desy môžu byť príčinou nočného plaču. Dieťa sa môže prebudiť s plačom a byť dezorientované.
- Respiračný afekt: Respiračný afekt je neškodný, ale hrôzostrašne vyzerajúci prejav, kedy sa dieťa po plači nemôže nadýchnuť, zmodrie a môže odpadnúť. Tento stav je spôsobený reflexnou reakciou na silný podnet a nie je nebezpečný.
Ako reagovať na plač 3-ročného dieťaťa
Reakcia rodiča na plač dieťaťa je veľmi dôležitá a môže ovplyvniť jeho emocionálny vývoj. Tu je niekoľko tipov, ako reagovať na plač 3-ročného dieťaťa:
- Zachovajte pokoj: Je dôležité, aby rodič zachoval pokoj a nereagoval na plač dieťaťa hnevom alebo frustráciou.
- Identifikujte príčinu plaču: Skúste zistiť, prečo dieťa plače. Je hladné, unavené, bolí ho niečo, alebo je len frustrované? Ak poznáte príčinu plaču, môžete lepšie reagovať a pomôcť dieťaťu.
- Ponúknite dieťaťu empatiu a porozumenie: Dajte dieťaťu najavo, že chápete jeho pocity. Povedzte mu napríklad: "Viem, že si nahnevaný, že nemôžeš ísť von, keď prší."
- Odveďte pozornosť dieťaťa: Ak je dieťa frustrované, skúste odviesť jeho pozornosť od podnetu, ktorý vyvoláva plač. Ponúknite mu inú aktivitu, hračku alebo mu porozprávajte príbeh.
- Stanovte jasné hranice: Je dôležité, aby dieťa vedelo, aké sú pravidlá a hranice. Ak dieťa plače, pretože chce niečo, čo nemôže mať, vysvetlite mu, prečo to nie je možné a buďte dôslední.
- Používajte pozitívne posilňovanie: Chváľte a odmeňujte dieťa za dobré správanie.
- Naučte dieťa vyjadrovať svoje emócie: Pomôžte dieťaťu naučiť sa vyjadrovať svoje emócie slovami. Pýtajte sa ho, ako sa cíti a povzbudzujte ho, aby vám o svojich pocitoch rozprávalo.
- Vyhnite sa negatívnym reakciám: Nekričte na dieťa, netrestajte ho a neignorujte ho. Tieto reakcie môžu situáciu len zhoršiť a spôsobiť, že dieťa sa bude cítiť nepochopené a nemilované.
Praktické tipy a stratégie
Niekedy je najlepšie nechať dieťa vyplakať sa, aby sa upokojilo.
Deti milujú pohyb doslova od narodenia. A keďže sú spočiatku v tomto smere dosť nesamostatné, využívajú všetky prostriedky na to, aby ich do pohybu uvádzali rodičia. Možností je hneď niekoľko - dieťatko si môžete dať do praktického nosiča, povoziť ho v kočíku, jemne ho hojdať v náručí, prípadne siahnuť po klasickej kolíske či Mojžišovom košíku. Platí, že obzvlášť nosené deti menej plačú, čo pramení z bezprostrednej blízkosti mamy - detičky cítia teplo blízkeho človeka, jeho vôňu a zároveň sú v ohraničenom a pevnom priestore, čo im pripomína pobyt v maternici.
Kolísanie a nosenie bábätka ide ruka v ruke s uspávankou - najmä pomalšie rytmy dieťa upokojujú. Dôležité však je, aby bola pokojná aj mama, prípadne otecko, ktorý sa snažia utíšiť dieťatko, v čom môže pomôcť relaxačná hudba - od šumenia listov po zvuky mora.
V neposlednom rade zaberá aj tzv. biely šum - zvuk domácich spotrebičov ako práčka, sušička či vysávač. Obľúbenosť týchto zvukov u detí súvisí s prenatálnym vývojom, počas ktorého bolo dieťatko zvyknuté práve na rôzne zvuky z domácnosti. Preto je pre mnoho bábätiek neprirodzené zaspávať v úplnom tichu a omnoho ľahšie sa im to podarí s tlmeným šumom v pozadí.
Pokožka bábätiek je veľmi citlivá - práve dotyk blízkeho človeka má pre nich veľký význam a značný podiel na ich upokojení. Detičky milujú masírovanie. Na masáž možno použiť jemné prírodné oleje či telové maslá a mlieka pre bábätká. Môžete to skúsiť na sucho, prípadne v príjemne teplej vode vo vani. Voda by mala mať teplotu okolo 37 stupňov.
Menej je viac, to platí aj pri upokojovaní dieťatka. Dôvodom nespokojnosti detí býva často prehnané množstvo podnetov, ktoré dieťa nestíha spracovať, čoho následkom je jeho podráždenosť pretavená do plaču.
Prekvapivo efektívne sa ukazuje nerobiť nič - jednoducho buďte pri plačúcom dieťati, nech cíti vašu blízkosť.
Ak chcete dieťaťu pomôcť, v prvom rade musíte prispôsobiť svoje požiadavky dieťaťu, aby ich bolo schopné zvládnuť a naplniť Vaše aj svoje očakávania. Pripravovať a plánovať spolu s dieťaťom jeho aj rodinné aktivity.
Zbaviť dieťa negatívnych myšlienok - nedokážem to, ale podporovať ho v sebadôvere. Naučiť dieťa odpočívať a relaxovať. Pohyb je pomocníkom proti stresu a tak nech sa dieťa hýbe a športuje. Brať udalosti s nadhľadom, odľahčením a hlavne s humorom (nasaďte si pri jej plači slúchadlá na uši a tvárte sa, že si ju nevšímate).
Naučte ju hľadať pomoc u blízkych ľudí okolo seba (nejde mi to, neplačem, idem za mamou ona pomôže). Podporujte ju v pocite spolupatričnosti s rodinou, ale zase potrebuje sa od Vás odseparovať a trochu si rozšíriť dvoje kruhy kontaktu s okolím.
Povedzte, že tu budete vždy pre ňu a ľúbite ju.
Ako utíšiť uplakané dieťa?
Najčastejšou reakciou matky na plač dieťaťa je snaha ho utíšiť. Vybratie z postieľky a nosenie v náručí dieťa často upokojí a ono v matkinom náručí zaspí.
Ak tomu nie je tak, reaguje mamička väčšinou tak, že má dieťa zrejme nedostatok výživy a plačom si ho žiada. Ak žena dieťa dojčí, priloží ho k prsníku, dieťa sa upokojí a všetko je v poriadku.
Ak dôvodom na plač nebol ani hlad, pristupuje mamička k ďalšiemu kroku - dieťa rozbalí a zhodnotí, či neplakalo kvôli mokrej plienke.
Všetko je v poriadku a plač nepoľavil? Ak dieťa stále plače, začína sa mamička väčšinou zapodievať myšlienkou, či nie je choré a ako ho má utíšiť. Cumlík dieťa odmieta, vystrkuje ho z úst, ale inak nemá prejavy žiadnej choroby.
Potom je potrebné zvážiť, či príčinou plaču nemôže byť nafúknuté bruško. Nadmerná plynatosť sa môže objaviť napríklad pri nesprávnej technike kŕmenia.
Plynatosť môže potrápiť najmä pri podávaní mlieka fľaškou, ktorá má zlý sklon, môže dieťa prehĺtať s potravou väčšie množstvo vzduchu, čo sa následne prejaví zvýšenou plynatosťou, tzv. meteorizmom. V týchto prípadoch je najlepšou prevenciou úprava techniky kŕmenia. Dieťaťu pomáha: teplý obklad na bruško, tzv. rektálna rúrka zavedená do konečníka. Túto rúrku je možné zakúpiť v zdravotníckych potrebách a opatrne, za použitia mastičky, ju dieťaťu zaviesť. Plyn z tráviaceho traktu dieťaťa sa uvoľní, dieťa sa upokojí a potom zaspí. Inou možnosťou je predpis prípravku určeného pre dojčatá so zvýšenou plynatosťou a jeho podávanie s každou dávkou potravy.
Zvýšená teplota: Ak je dieťa naďalej nepokojné, plače, mali by sme zistiť, či nemá teplotu. Zvýšená teplota môže byť prejavom začínajúcej infekcie. A to by malo zvýšiť našu pozornosť najmä v prvých mesiacoch života. Mali by sme rovnako zvážiť, či dieťa nevziať k lekárovi.
Veľmi významný je nepokoj, plač dieťaťa a opakovane zistená vysoká teplota bez ďalších klinických príznakov. Mohlo by ísť napríklad o infekciu močových ciest alebo iné závažné ochorenie, ktoré by prípadne vyžadovalo nejakú ďalšiu ako len proti horúčkovú terapiu.
Rastúci zúbok: U starších dojčiat môže byť príčinou nepokoja rastúci zúbok, ktorý môže rovnako vyvolať teplotu. Plač a nepokoj dieťaťa po prerezaní zúbka ustane a dieťa sa vráti do obvyklého stavu pokoja. Pri plači a nepokoji dieťaťa si všímame aj všetky ostatné prejavy jeho aktivity.
Prietrž alebo zlomenina?: Príčinou neobvyklého plaču a nepokoja môže byť aj prietrž alebo zlomenina. Kosti dojčiat sú veľmi krehké a hrozí nebezpečenstvo ich poranenia. U dieťaťa si preto vždy všímame pohybovú aktivitu rúk aj nožičiek.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc
Väčšina prípadov plaču u 3-ročných detí je bežnou súčasťou vývoja a nevyžaduje odbornú pomoc. Ak však máte obavy alebo ak plač dieťaťa ovplyvňuje jeho fungovanie alebo fungovanie rodiny, vyhľadajte odbornú pomoc.