Deti bývajú vo všeobecnosti choré častejšie než dospelí, pretože sa rodia s neúplne vyvinutou imunitou. Imunitný systém sa buduje a silnie postupom času, no musí sa vysporiadať aj s rôznymi nástrahami v podobe ochorení. Týka sa to predovšetkým detí, ktoré trávia čas v kolektívoch, napríklad v jasliach, škôlke či škole. U takýchto detičiek sa zvyšuje šanca na infekciu rôznymi vírusmi a baktériami.
Imunitný systém by sme mohli charakterizovať ako určitú odolnosť organizmu voči rôznym ochoreniam alebo ich pôvodcom. Imunitu delíme na vrodenú a získanú. Vrodená imunita je tá časť obranyschopnosti, s ktorou sa už narodíme a máme ju zakódovanú v našej DNA. Malé deti sú náchylnejšie na ochorenia práve z toho dôvodu, že s mnohými patogénmi a cudzorodými látkami ešte neprišli do kontaktu, respektíve sa s nimi stretávajú prvý raz.
Keď sa pozriete bližšie na najčastejšie detské choroby, zistíte, že ide predovšetkým o infekcie dýchacích ciest, nádchu, zápaly stredného ucha či infekčné hnačky. Sú to na jednej strane primárne sezónne ochorenia vyskytujúce sa predovšetkým počas chladnejších jesenných a zimných mesiacov. Na druhej strane patria všetky tieto ochorenia k infekčným ochoreniam. To znamená, že sa veľmi ľahko prenášajú z dieťaťa na dieťa.
Nádcha aj zápaly dýchacích ciest patria k najčastejším a najbežnejším ochoreniam u detí. Väčšinou ide o vírusové infekcie, ktoré sa veľmi dobre šíria vzduchom a teda stačí jedno dieťa so soplíkmi a môžete si byť istí, že o pár dní ich bude viac. Inkubačná doba nádchy a zápalov dýchacích ciest je zhruba 4 až 5 dní a zhruba toľko trvá aj to, kým sa dieťa prelieči. Keďže ide väčšinou o vírusové infekcie, znamená to, že nie je potrebná liečba antibiotikami.
Neliečená alebo zle liečená nádcha a zápaly horných dýchacích ciest sa často rozvinú do zápalu stredného ucha. Zápal stredného ucha u detí môže byť vírusového alebo bakteriálneho pôvodu. V prípade, že nejde o bakteriálnu infekciu (čo dokáže posúdiť len lekár), ale o vírusovú, prebieha liečba pomocou liekov na jednotlivé symptómy. Lieky na zápal stredného ucha by mal dieťaťu vždy predpísať alebo odporučiť lekár.
Ďalšie ochorenie, ktoré môže mať priamy súvis s nádchou alebo zápalom nosohltanu, je zápal priedušiek. Jeho hlavným príznakom je spočiatku suchý a dráždivý kašeľ, pričom zvyčajne prechádza do vlhkého kašľa. Liečba zápalu priedušiek patrí do rúk lekára, a to predovšetkým u detí do 12 rokov.
Hnačky u detí nie sú nič výnimočné. Niekedy ich spôsobí niečo, čo dieťa zjedlo, u najmenších detičiek sa hnačka spája aj s prerezávaním zubov. Bežné sú tiež infekčné hnačky spôsobené vírusmi. Infekčné hnačky sú charakteristické rýchlym nástupom a kratším trvaním. Keď sa dieťa dostane do kontaktu s iným nakazeným dieťaťom, zvykne sa infekcia prejaviť zhruba v rozpätí od 24 do 48 hodín. Pri liečbe črevnej virózy u detí je dôležité dbať na dostatok tekutín.
Horúčka je signál, že telo s niečím bojuje. Niekedy sa u dieťaťa zvýši teplota len mierne, inokedy môže ručička teplomera vyskočiť aj nad 38°C. Nezabudnite, že pri výbere lieku je dôležité overiť, či je daný liek vhodný aj pre vaše dieťa. Zvýšenú teplotu do 38°C nie je zvyčajne potrebné znižovať. Je to vlastne dobré znamenie, že imunitný systém pracuje. Navyše, ak máte doma malé bábätko, môže sa u neho mierne zvýšená teplota objaviť aj po kúpaní, kŕmení či pobyte na slniečku. Ak však zvýšená teplota prejde do horúčky a u dieťaťa sa objavia aj iné symptómy, mali by ste sa obrátiť na lekára.
Keď ochorenie sprevádza aj horúčka, hnačka alebo vracanie, straty tekutín sú ešte väčšie. Pozor na dehydratáciu.
Pri ochoreniach spôsobených baktériami predpíše lekár antibiotiká. Je potrebné, aby ste pri ich podávaní postupovali presne podľa inštrukcií lekára, prípadne podľa informácií v príbalovom letáčiku. Antibiotická liečba má za úlohu zničiť baktérie v detskom organizme spôsobujúce zdravotné ťažkosti. Niekedy sa však stáva, že spolu so zlými ničí aj tie dobré baktérie, ktoré sú pre detský organizmus prospešné a dôležité. Preto sa k antibiotikám odporúča užívať aj probiotiká.
Väčšina chorých detí pri prechladnutí alebo ochoreniach dýchacích ciest nepotrebuje antibiotiká. Nepodávajte svojmu dieťaťu svojvoľne antibiotiká ani iné lieky na lekársky predpis, pretože také lieky dostali susedia alebo spolužiaci vášho dieťaťa. Väčšina bežných prechladnutí a infekcií dýchacích ciest je vírusových, a jediné, čo dieťa potrebuje je domáci kľud, dostatok tekutín a zmierňovanie príznakov ako horúčka, nádchu, hnačku, vracanie a podobne. Ak máte o svoje dieťa obavy, kontaktujte svojho lekára.
Doba liečby a teda doba, počas ktorej má dieťa dodržiavať režim chorého je minimálne 48 hodín po poklese teploty, alebo do doby určenej lekárom. Dieťa musí byť doma najmä počas celej doby užívania antibiotík.
Pre dieťa je nevyhnutná aj dostatočná doba doliečovania (rekonvalescencia). Podľa imunológov je ideálne, aby trvala minimálne tak dlho, ako samotná choroba. Počas tejto doby je potrebné vyhnúť sa náročným aktivitám, fyzickú aktivitu zvyšovať postupne, dbať na dostatočný pitný režim, dopriať dieťaťu dostatok oddychu a ak je to možné, vyhýbať sa miestam, kde sa zdržuje veľa ľudí.
Vývoj imunitného systému dieťaťa
Imunitný systém je popri nervovom systéme jedným z najzložitejších systémov v našom tele. Chráni telo pred škodlivými látkami, patogénmi a chorobnými zmenami buniek. Pozostáva z rôznych orgánov, typov buniek a bielkovín. Imunitný systém sa delí na dva podsystémy - vrodený (nešpecifický) imunitný systém a získaný (špecifický) imunitný systém. Oba sú úzko prepojené, aby v závislosti od „útočníka“ spustili príslušnú imunitnú odpoveď!
Keďže špecifický imunitný systém sa musí najprv ďalej rozvíjať, je dôležité, aby dieťa prichádzalo do kontaktu so širokou škálou patogénov. Len tak je možné rýchlejšie odhaliť určité patogény, bojovať s nimi špecializovanejším spôsobom a zapamätať si ich v prípade ďalšieho útoku.
Vedecký výskum dokazuje, že čím skôr sa črevo dieťaťa osídli dôležitými kmeňmi baktérií, tým silnejší je jeho vlastný imunitný systém. Vývoj imunitného systému sa začína už v maternici, pretože počas tehotenstva dostáva nenarodené dieťa od matky protilátky, ktoré ho chránia. Črevná flóra matky má tiež vplyv na to, ako sa vyvíja obranyschopnosť dieťaťa. Niektoré vedecké štúdie preukázali, že baktérie v čreve matky ovplyvňujú imunitný systém dieťaťa.
Pri vývoji imunitného systému dieťaťa zohráva úlohu aj proces pôrodu. Deti, ktoré sa narodili prirodzeným spôsobom (vaginálny pôrod), prichádzajú do kontaktu s dôležitými baktériami mliečneho kvasenia a bifidobaktériami v pôrodných cestách, ktoré od narodenia kolonizujú črevo dieťaťa. Deti narodené cisárskym rezom majú nedostatok týchto dôležitých bakteriálnych kmeňov.
Dojčenie má aj ďalší pozitívny vplyv na nezrelý imunitný systém dieťaťa. Materské mlieko je totiž bohaté na bifidobaktérie, ktoré majú veľký význam pre vývoj a funkciu imunitného systému. Dojčenie rozvíja ústne a črevné baktérie dieťaťa. Bábätká fungujú najmä prostredníctvom úst. Všetko, čo je v dosahu, okamžite vkladajú do úst (orálna fáza), a tak formujú svoj imunitný systém. Ak matky užívajú probiotiká v posledných dvoch mesiacoch tehotenstva, ako aj počas dojčenia, dodatočne zvyšujú ochrannú funkciu.
Nadmerná hygiena môže mať negatívny vplyv na vývoj vlastného obranného systému organizmu. Samozrejme, hygienické opatrenia, ako je umývanie rúk po hre, jedle a návšteve toalety, sú dôležité a odporúčané. Výskum ukazuje, že deti, ktoré vyrastajú na vidieku, majú silnejší imunitný systém - na rozdiel od detí, ktoré vyrastajú v mestách. Dôvodom, prečo sú „vidiecke deti“ odolnejšie ako „mestské deti“, je skutočnosť, že zvyčajne trávia viac času vonku, a tak prichádzajú do kontaktu s rôznymi patogénmi. Hrajú sa v blate, ochutnávajú koláče z piesku, chovajú dážďovky ako domáce zvieratá a na lyžičkách si pripravujú polievku, ktorú si sami vytvorili z kadečoho. Okrem toho sa v mnohých vidieckych oblastiach stále chová dobytok, ktorý má tiež veľa baktérií, vírusov a choroboplodných zárodkov a podporuje rozvoj imunitného systému!
Na blogu Etabletky sa Mgr. Ivana Jaššová venuje ženským problémom, tehotenstvu, detským ochoreniam a rôznym ďalším témam z oblasti zdravia.
Imunitný systém - prepojenie medzi ústnou a črevnou flórou
Naše črevo s dĺžkou približne 8 metrov a plochou 400 - 500 metrov štvorcových je najväčším vnútorným orgánom. Je charakteristické svojimi životne dôležitými funkciami, ako je rozklad potravy, vstrebávanie živín, tvorba hormónov a obrana proti patogénnym zárodkom a ich vylučovanie. So svojimi 100 biliónmi črevných baktérií reguluje dôležité a pre nás nevyhnutné procesy na udržanie zdravia - vrátane nášho imunitného systému! Podľa vedeckých zistení sa v črevách nachádza takmer 80 % našich imunitných buniek. To z čreva robí najväčšie imunitné centrum, pokiaľ ide o ochranu a obranu proti škodlivým baktériám, vírusom, plesniam a parazitom. Na to, aby naše črevá mohli plniť tieto dôležité úlohy, je rozhodujúci počet aj rozmanitosť našich prospešných črevných baktérií. Ak nastane nerovnováha (dysbióza) medzi „dobrými“ a „zlými“ baktériami, môže to viesť k zdravotným problémom - imunitný systém totiž závisí od zloženia a osídlenia našich „pomocníkov“ v črevách.
Dysbióza sa môže vyskytnúť vo všetkých oblastiach nášho tela, ktoré sú osídlené mikroorganizmami. V posledných rokoch sa venuje zvýšená pozornosť najmä ústnej flóre a jej vplyvu na imunitný systém. Nedávne štúdie ukázali, že ústna flóra úzko spolupracuje s črevnou a zohráva tiež ústrednú úlohu v obrane proti patogénom. Životné tempo v našej ústnej dutine je podobné ako v črevách. Brázdia ju miliardy baktérií - navyše „dobré“ baktérie súperia s tými „zlými“ o potravu a vytláčajú tak patogénne mikroorganizmy. Naša ústna flóra, vedecky nazývaná aj ústny mikrobióm, je prvou obrannou líniou nášho tela a chráni náš črevný mikrobióm pred patogénnymi mikroorganizmami. Pre vývoj imunitného systému dieťaťa sú tieto výsledky výskumu skutočným obohatením - dokazujú totiž, že probioticky vyvážená ústna flóra má významný vplyv na vývoj prechladnutia a tiež na zdravie čriev!
Podpora imunitného systému dieťaťa: Praktické kroky pre rodičov
Každý rodič by chcel, aby jeho dieťa bolo iba zdravé. To sa, samozrejme, nedá vždy dosiahnuť, ale dá sa pozitívne ovplyvniť frekvencia ochorení aj ich priebeh. Dôležité je, aby malo dieťa dostatočne silnú imunitu, a keď už raz chorobu dostane, aby ju doma poriadne vyležalo.
Kľúčové faktory pre silnú imunitu
- Pobyt na čerstvom vzduchu: Denné aktivity vonku, ideálne v prírode, podporujú fyzickú kondíciu a posilňujú imunitu. Pohyb na čerstvom vzduchu zároveň podporuje tvorbu vitamínu D.
- Dostatočný spánok: Spánok je nevyhnutný pre odolnosť voči škodlivým baktériám a celkovú regeneráciu organizmu.
- Dostatočný príjem tekutín: Podávajte dieťaťu dostatok nesladených nápojov. Tekutiny sú dôležité pre vylučovanie toxínov a správne fungovanie organizmu.
- Výživná strava: Potraviny bohaté na živiny, vitamíny a vlákninu (ovocie a zelenina) posilňujú imunitný systém a črevá. Vyvážená strava je základom pre správne fungovanie imunity.
- Odpočinok a relaxácia: Stres oslabuje imunitný systém. Deti potrebujú dostatok času na oddych a relaxáciu.
- Hygiena ústnej dutiny: Pravidelné čistenie zubov 2 - 3-krát denne a návštevy zubára podporujú zdravú ústnu flóru, ktorá je dôležitá pre celkovú imunitu.
- Primeraná hygiena: Znížte „nadmerné“ hygienické opatrenia. Dovolenie dieťaťu, aby sa občas zašpinilo, je dôležité pre prirodzený rozvoj imunity.
- Probiotiká: Podávanie kvalitných viaczložkových probiotík preukázateľne podporuje imunitný systém dieťaťa.
- Emocionálna pohoda: Často mu dokazujte, že ho ľúbite, objímajte ho a túľte sa k nemu. Duševné a emocionálne zdravie úzko súvisí s fyzickým zdravím.
Keď dieťa ochorie: Čo robiť a ako postupovať?
Všimli ste si, že vaše dieťa je po nástupe do jaslí, škôlky či školy častejšie choré? Nie ste v tom sami. Imunitný systém detí po príchode do kolektívu zažíva veľkú skúšku. Musí si poradiť s novými podnetmi, na ktoré ešte nie je pripravený. A tak sa môže stať, že sa vaša ratolesť vráti zo škôlky s upchatým nosom či kašľom, dokonca aj niekoľkokrát za rok. Zostaňte pokojní - vo väčšine prípadov ide o prirodzený proces.
Čo je norma a čo už signalizuje problém?
Priemerne bývajú deti choré 5- až 6-krát do roka. V normálnom rozsahu je aj 8 až 10 ochorení za rok. Do normy sa ale nepočítajú ochorenia s horúčkou, ktoré trvajú viac ako 5 dní, ani ťažkosti s dýchaním (napríklad plný nos) trvajúce viac ako 10 dní. Počítajte aj s tým, že deti s alergiami horných dýchacích ciest budú choré častejšie, alebo budú mať výraznejšie príznaky ochorení.
Ak má dieťa do veku 5 rokov 6-8 krátkych infekcií ročne, spravidla to nie je dôvod na paniku. Pokiaľ ich zvládne bez výrazných komplikácií, v rámci domácej liečby a s ľahkým priebehom, ide o bežnú súčasť vývoja imunitného systému.
Zvýšenú pozornosť imunite dieťaťa je potrebné venovať aj v týchto situáciách:
- Závažný priebeh ochorení, ktoré si vyžadujú opakovanú antibiotickú liečbu alebo hospitalizáciu.
- Dieťa sa pomaly zotavuje z bežných ochorení (viac ako 7-10 dní) alebo príznaky sa opakovane vracajú.
- Infekcie často prechádzajú do komplikácií, ako sú zápaly stredného ucha, prínosových dutín alebo pľúc.
- Dieťa pôsobí dlhodobo unavene, má nízku energiu alebo vykazuje nezvyčajnú letargiu.
- Vzhľadom na svoj vek dieťa nemá dostatočný prírastok na hmotnosti alebo raste.
Ak má dieťa 3-krát silný zápal ucha alebo pľúc, ktorý sa dlho hojí, môže to znamenať, že sa za tým skrýva porucha imunity, alebo je dieťa alergické. Nie s každou infekciou však treba utekať za pediatrom. Je dobré ho o nej informovať, aby mal prehľad o frekvencii aj menej závažných infekcií. Jednoduchý prehľad si môže viesť aj rodič. Stačí si poznačiť, kedy bolo dieťa choré, aké príznaky sa vyskytli, ako dlho problémy trvali a aké lieky užívalo. Tieto informácie môžu pomôcť nielen pediatrovi, ale prípadne aj špecialistovi, ak bude jeho návšteva nevyhnutná.
Režim chorého dieťaťa
Choré dieťa má byť doma. Dieťa aj s miernymi príznakmi ochorenia musí ostať doma. Takéto dieťa v žiadnom prípade nedávajte do škôlky alebo školy, nepatrí na detské ihrisko, do detských kútikov, ani na záujmové aktivity, na výlet k starým rodičom, do prírody alebo nákupného centra. Dieťa nesmie ani na vianočné besiedky, koncerty, vystúpenia - akokoľvek sa na ne pripravovalo a tešilo.
Choré dieťa s akútnymi príznakmi je zdrojom infekcie pre svoje okolie - v rámci možností chráňte najmä zraniteľných členov domácnosti (dojčatá, seniori, onkologickí pacienti).
Choré dieťa má mať kľudový režim. Čo najviac času by malo dieťa tráviť v posteli, v teple. Je potrebné udržať ho v pokoji čítaním rozprávok, hraním spoločenských hier, rozhovormi, počúvaním príbehov a pesničiek, a v tomto čase pokojne aj pozeraním rozprávky v televízii. Limitujte však čas pri obrazovkách mobilov, tabletov a počítačov.
Choré dieťa má byť pod dozorom dospelej známej a zodpovednej osoby. Podľa veku dbajte, aby bola dostupná pomoc dospelej osoby, príznaky sa môžu vystupňovať a celkový stav dieťaťa sa zhoršiť.
Choré dieťa má mať zvýšený príjem tekutín. Podávame akékoľvek tekutiny - vodu, riedené ovocné šťavy, čaj, rehydratačný roztok. Tekutiny nemajú byť horúce. Keďže dieťa v čase choroby potrebuje viac energie, sladeným nápojom sa nevyhýbame. Vhodnou tekutinou je aj mäsovo-zeleninový vývar.
Najčastejšie detské choroby a ako s nimi bojovať
Deti sa väčšinou nakazia kvapôčkovou infekciou, teda cez infikované sliny a baktérie počas rozprávania, kýchania a kašľania. Vírusy najprv infikujú nos a hrdlo a potom sa šíria ďalej do dutín. Najmä počas chladnej a daždivej jesene dostáva detský imunitný systém poriadne zabrať. Skúsení rodičia tvrdia, že už doslova vycítia, ak ich dieťa vonku niečo "chytilo". Je tichšie, unavené a uplakané.
Infekcie uší
Malé deti sú náchylnejšie na infekcie stredného ucha, pretože v detskom veku je Eustachova trubica krátka, tenká a viac horizontálna. Chladný vzduch spôsobuje, že napuchne a zachytáva tekutinu v strednom uchu, čím sa stáva dokonalým miestom pre baktérie a vírusy. Pri bolesti ucha s horúčkou choďte k doktorovi okamžite. Ak bolí uško bez teploty a bolesť neprejde do dvoch dní s voľnopredajnými kvapkami, tiež vyhľadajte lekára. Normálne sú dve ušné infekcie ročne do troch rokov.
Rotavírus
Väčšinu hnačkovitých ochorení a vracania u detí spôsobuje vysokonákazlivý rotavírus. Najčastejšie sa vyskytuje na jeseň a v zime. Dostať rotavírus je teda naozaj veľmi jednoduché. Do piatich rokov veku dostane rotavírus až 95 % detí. Normálne sú jedna až tri rotavírusové infekcie ročne. Keďže hnačky pri rotavíruse môžu trvať aj týždeň, je potrebné dávať pozor na dehydratáciu.
Angína
Bolesť hrdla, ťažkosti s prehĺtaním, červené opuchnuté mandle (niekedy aj s bielymi ložiskami) a vysoké teploty signalizujú, že vaše dieťa práve prekonáva angínu. Angíny sú častejšie na jar a na jeseň. Lekár by mal testom zistiť, či nejde o bakteriálnu streptokokovú infekciu. Jedna angína ročne je v norme, častejšie zápaly mandlí už patria do rúk odborného lekára. Nikdy nedávajte do škôlky dieťa, ktoré ešte berie antibiotiká!
Zápal dýchacích ciest
Tieto infekcie sa vyskytujú najmä v zime a v prechode medzi letom a jeseňou. Prejavujú sa zvýšenou teplotou, plným nosom, kýchaním alebo kašľaním a sú najčastejším detským ochorením. Najčastejšími ochoreniami dýchacích ciest sú nádcha, zápal hrdla, zápal prínosových dutín (sinusitída), zápal priedušiek a zápal dýchacej trubice. Prechodené a nedoliečené infekcie horných dýchacích ciest sú príčinou opakovaných...
Imunita – Návod ako posilniť imunitný systém a zbaviť sa chorôb!
Štatistiky Union zdravotnej poisťovne uvádzajú, že v minulom roku užívalo antibiotiká 46 percent detí vo veku od narodenia do troch rokov. Po prekonaní tejto vekovej hranice, kedy zväčša deti nastupujú do predškolských zariadení, toto číslo stúplo na 64 percent vo vekovej skupine 3 až 6 rokov. „Niektoré zdroje uvádzajú, že výskyt 6 až 8 vírusových ochorení horných dýchacích ciest s nekomplikovaným priebehom ročne u detí do päť rokov je v poriadku a netreba sa kvôli nim znervózňovať,“ hovorí Eva Sabolová, revízna lekárka z Unionu. Upozorňuje však, že na každé dieťa sa treba pozerať individuálne. „Pri posudzovaní stavu imunity musíme zohľadniť závažnosť jednotlivých ochorení. Opakované, zdĺhavé zápaly napríklad ucha, prínosových dutín, priedušiek a pľúc či dlhodobá únava, nechutenstvo a celkové neprospievanie dieťaťa môžu signalizovať poruchu imunity alebo alergiu a ošetrujúci pediater v takomto prípade požiada o odborné vyšetrenie imunoalergiológa,“ vysvetľuje E. Sabolová.
Približne 15 percent detí nakoniec musí pre opakované infekcie navštíviť aj imunologickú ambulanciu, kde polovica z týchto malých pacientov odíde domov aj s receptom na lieky na podporu imunity.
„Zaujímavé je, že počet detí, ktoré užívajú imunologickú liečbu, v porovnaní s rokom 2014 nestúpol. Medzi najčastejšie ochorenia malých detí patria prechladnutie, chrípka a ďalšie vírusové ochorenia. Napríklad piata, šiesta a siedma choroba. Ďalej sú to žalúdočné ťažkosti a rôzne bolesti brucha.
Manuál čo robiť ak dieťa ochorie od Slovenskej spoločnosti primárnej pediatrickej starostlivosti a rezortu zdravotníctva má pomôcť rodičom sa zorientovať pri príznakoch ochorenia dieťaťa, aj pri Covid-19. Ak máte obavy a nie ste si istý, vyhľadajte odbornú pomoc svojho primárneho pediatra alebo pohotovostného zdravotníckeho zariadenia.
Choré dieťa má príznaky ako celkové zmeny správania: strata nálady, hravosti, nezáujem o okolie, únava až apatia, nechuť do jedla prípadne jeho odmietanie, zvýšená teplota alebo horúčka, prechladnutie: nádcha výtok z nosa kašeľ, bolesti hrdla, červené slzavé oči, bolesti hlavy, bolesti brucha, vracanie, hnačka, vyrážky na koži.
