Svalová hypotónia u detí je stav, ktorý sa často prejavuje ako znížený svalový tonus. Tento stav, známy aj ako „syndróm ochabnutého dieťaťa“, je opakom hypertónie a prejavuje sa nízkym svalovým napätím. Svalový tonus predstavuje fyziologické svalové napätie, ktoré je nevyhnutné pre normálnu činnosť a koordináciu svalstva. Hypotónia sama o sebe nie je choroba, ale skôr príznak iného problému. Môže to byť spôsobené špecifickým stavom nazývaným benígna kongenitálna hypotónia, ale hypotónia môže byť aj príznakom iného stavu, ako je svalová dystrofia alebo detská mozgová obrna. V závislosti od príčiny sa hypotónia môže vyskytnúť v akomkoľvek veku. Niekedy sa príčina nikdy nedá identifikovať.
Hypotónia je rozpoznateľná aj pre laikov, pretože takéto dieťa je veľmi mäkké, ohybné a je akoby z gumy. Pri ťažkých stavoch sa môžu vyskytnúť problémy s príjmom potravy alebo s dýchaním i kostné deformity. Sú vám tieto dva pojmy, ktoré nesie názov článku, povedomé? Pri prvom kontakte s vami rodičmi, poväčšine telefonickom, mi ich hovoríte medzi prvými. Žiaľ, stáva sa mi, že im často nerozumiete a váš detský lekár alebo lekárka nemajú dosť času na to, aby vám ich do hĺbky a najmä zrozumiteľne vysvetlili. Pôvod problému svalového napätia môže byť na každej úrovni, a to od mozgu až po nervy. Je to z dôvodu, že pohyb a svalové napätie sú ovládané mozgom, miechou a nervami, ktoré zásobujú jednotlivé svaly. Hneď po narodení dochádza u novorodenca k hodnoteniu Apgar skóre, kde jedným z parametrov je aj hodnotenie svalového tonusu. Pri asfyxii (stav, keď nemá dieťatko počas tehotenstva alebo pri pôrode dostatok kyslíka na okysličenie orgánov) môže dôjsť k oslabeniu svalového tonusu, a to práve z dôvodu nedokysličenia. Ako však dieťa rastie, jeho svalový tonus sa zlepšuje.
Príčiny svalovej hypotónie
Príčiny hypotónie môžu byť rôzne a je dôležité ich identifikovať pre správnu liečbu. Tu sú niektoré z možných príčin:
- Oneskorené dozrievanie mozgu: U niektorých detí dochádza k neskoršiemu dozrievaniu svalového tonusu. Ak sa tento stav prirodzene upraví aj bez liečby, ide iba o fyziologickú odchýlku od normy.
- Neurologické problémy: Nedokonalý vývoj mozgu a celej nervovej sústavy môže viesť k oslabeniu svalového tonusu.
- Svalová dystrofia: Oslabenie svalového tonusu môže byť aj následkom svalovej dystrofie.
- Asfyxia: Stav, keď nemá dieťatko počas tehotenstva alebo pri pôrode dostatok kyslíka na okysličenie orgánov, môže dôjsť k oslabeniu svalového tonusu.
- Abnormality miechy: Stlačená miecha spôsobuje aj obmedzenie pohybu. Počas rastu sa miecha natiahne a pri nesprávnom spojení s tkanivom okolo chrbtice môže mať za následok poškodenie nervov. Chodenie je pre dieťa bolestivé alebo nemožné, preto sa začne stavať na špičky.
- Detská mozgová obrna: Vedie k viacerým koordinačným problémom, okrem iného aj k nesprávnej a nestabilnej chôdzi po prstoch na nohách, nakoľko svaly bývajú veľmi stuhnuté. Dieťa má okrem iného problém s udržaním správnej polohy tela. Stuhnuté svalstvo je na dotyk tvrdé, strnulé a neflexibilné.
- Diastáza brušných svalov: Rozostúpenie brušných svalov, konkrétne priameho brušného svalu, sa prejavuje ako vyklenutie brušného svalu, ktoré je viditeľné medzi spodným koncom hrudnej kosti a lonovou kosťou v strednej línii. Najčastejším dôvodom rozvoja tohto zdravotného problému je inaktivita šikmých brušných svalov.
Hypotónia môže byť súčasťou geneticky podmienených ochorení, ako je Downov syndróm alebo spinálna svalová atrofia. Môže ísť aj o vrodenú chybu mozgu, poškodenie pri pôrode, zápal alebo úraz nervového systému, degeneratívne alebo endokrinologické ochorenie. Vyskytnúť sa môže aj u predčasne narodených detí a najčastejšie sa prejaví do 6. mesiaca veku.

Príznaky svalovej hypotónie u detí
Deti s hypotóniou majú charakteristicky prítomnú zníženú hybnosť svalov, čo možno navonok pozorovať ako ochabnutie svalstva. Tu sú niektoré z bežných príznakov:
- Ochabnuté svalstvo: Deti sú niekedy prirovnávané k handrovým bábikám. Pri ležaní na zemi môžu byť aktívne, no len čo ich nadvihnete, ochabujú im ruky a padá hlavička. Dieťa sa javí ako handrová bábika, ktorá sa na podložke rozleje a v držaní dieťatko ovisne, je mäkké. Takéto dieťatko často prirovnávam ku kysnutému cestíčku. Hlavička akoby lietala v priestore a často máva problémy aj pri dojčení.
- Znížená obratnosť a slabé pohyby rúk: Pohyby rúk a nôh sú slabé.
- Oneskorené lozenie, sedenie a chodenie: V dôsledku tohto oslabenia dochádza aj k oneskorenému psychomotorickému vývoju. Dieťa je menej obratné, všetko robí oneskorene - či už je to sed, stoj alebo chôdza.
- Nezvládnutie prvého vzpriamenia: Má problém so zaujatím prvého vzpriamenia alebo symetrickej polohy opory o obe predlaktia. Druhé vzpriamenie sa nachádza v neideálnej podobe, ak vôbec nejaké je, a dieťa často zostáva prilepené bruškom na zemi. Ak sa dieťatko dokáže z polohy na chrbte otočiť do polohy na bruško, je to preň veľkou výzvou, aj keď ide o základný pohyb.
- Problém sledovať predmet očami: Ak sú zasiahnuté aj okohybné svaly.
- Problém vývoja reči
- Ľahké unavenie sa
- Problém pri dojčení: Dieťa má oslabený sací reflex a mimické svaly. Prejavuje sa to najmä problémami so saním z prsníka, pretože saje málo, krátko a slabo kvôli slabým mimickým svalom. Pridružený býva aj gastroezofageálny reflux a v dôsledku oslabenej brušnej dutiny sú často prítomné aj koliky.
- Slabý, krátky a pomerne zriedkavý plač
- Ortopedické problémy: Hypermobilita kĺbov, skolióza či deformity kĺbov a hrudníka.
- W sed: Veľmi častým javom pri hypotonickom dieťati je aj W sed, ktorý nám potvrdzuje hypotézu oslabeného svalového korzetu a hypermobility v kĺboch dolných končatín. V neposlednom rade takémuto dieťaťu pomáhame aj v rámci plochonožia a zlého držania tela. Dieťa sa s nohami dostane do polohy žabky a z tejto polohy je už preň ťažké dostať sa opäť do pozície na štyroch.
Deti s hypotóniou vyzerajú ako handrová bábika, keď ich dospelí držia v náručí. Obmedzené je i dvíhanie hlavičky, ktorá môže spadnúť dopredu alebo dozadu. Znížený svalový tonus dieťaťa vedie k oneskorenému motorickému vývoju. Dieťa je menej obratné, neskôr začína loziť, sadať si a chodiť. Medzi ďalšie príznaky patrí porucha najmä jemnej motoriky. Pacient má problém sledovať predmet očami, prekladať veci z ruky do ruky alebo písať. Môže sa vyskytovať obmedzená komunikácia a porucha vývoja reči.

Diagnostika
Diagnostika hypotónie obnáša odobratie anamnézy, fyzikálne vyšetrenie dieťaťa a rôzne polohové testy. Dôležité je sledovať pohyby svojho bábätka do 6. mesiaca veku. Prvé príznaky hypotónie sa môžu objaviť do 6. mesiaca veku dieťaťa. Ak sa vám bruško drobca nepozdáva, vyhľadajte všeobecného lekára alebo fyzioterapeuta a zbytočne nevyčkávajte na zlepšenie. Dôležitú súčasť diagnostiky tvorí anamnéza, v ktorej sa pátra po období a príčine vzniku, prípadne po rodinnom výskyte. Súčasťou vyšetrenia sú fyzické testy a neurologické vyšetrenie pacienta. Medzi zobrazovacie metódy, ktoré sa využívajú, patrí CT, magnetická rezonancia a EMG, ktoré hodnotí reakciu svalov na podráždenie. V prípade pozitívnej rodinnej anamnézy sú sledovaní všetci pokrvní členovia rodiny, ktorí podstupujú genetické vyšetrenie.
Hodnotenie stavu hypotónie robíme na základe dôkladného vstupného vyšetrenia.
Liečebné stratégie a podpora
Liečba závisí od viacerých faktorov, ktorými sú napríklad závažnosť stavu, príčina problému či vek dieťaťa. Realizuje sa pomocou rôznych rehabilitácií, fyzioterapií a cvičení. Pri miernych formách hypotónie je práve vďaka tomu možné správnym cvikom a stimuláciou svalového tonusu problém so zníženým svalovým tonusom takmer úplne odstrániť.
Fyzioterapia a senzorická stimulácia
Fyzioterapia je základom zo strany rodičov. Je veľmi dôležité nenechať dieťa len tak nečinne ležať a čakať na to, že sa samo rozhýbe. V týchto prípadoch sa to, bohužiaľ, až tak často nedeje. Je veľmi dôležité začať pracovať čím skôr, či už cestou fyzioterapie, alebo s dopomocou odborníka. Ak ide len o fyziologickú odchýlku v tonuse, stačí navštevovať pravidelne skupinové cvičenia, kde vás prevedieme hravou formou k stimulácii vašich, našich „lenivejších“ detičiek.
U detí so svalovou hypotóniou je vhodná nasledovná senzorická stimulácia:
- Taktilná (dotyková) stimulácia
- Kontrastná stimulácia teplou a studenou vodou
- Vestibulárna stimulácia
- Hĺbková proprioceptívna stimulácia
Odporúčame využívať rôzne pomôcky, napríklad fitlopty, hojdačky, hojdacie kreslá, trampolíny, závesné hojdacie vaky.
Senzomotorická stimulácia spočíva v pravidelnom cvičení s využitím balančných a nestabilných plôch, ktoré zvyšuje propriocepciu a zvyšuje svalovú silu. Senzomotorická stimulácia je metóda vytvorená prof. V. Jandom a M. Vávrovou. Skladá sa zo súboru cvikov prevádzaných v rôznych polohách. Vo Fyzio Family sme robili výskum k mojej záverečnej práci na tému Vplyv senzorickej stimulácie u detí so svalovou hypotóniou. Prínos práce bol v kompletizovaní vyšetrenia a významnosti senzorickej stimulácie, ktorá pozitívne vplýva na postúru tela.
Péče o ležícího pacienta 3. Hygiena a technika přebalování
Ďalšie liečebné a podporné metódy
- Ergoterapia: Pomoc pri každodenných činnostiach a funkčných zručnostiach.
- Hydroterapia v Baby Spa: Vo vode sa svaly dieťaťa ľahšie pohybujú a posilňujú bez nadmernej záťaže.
- Masáže: Zlepšujú krvný obeh a podporujú tonizáciu svalov.
- Stimulácia cez hry a pohybové aktivity: Odborníci v našom centre ukážu rodičom, ako tieto aktivity vykonávať bezpečne.
- Vojtova reflexná terapia: Najmenším deťom pomáha.
- Stimulácia brušných svalov: Starším deťom pomáha cvičenie hravou formou, ktoré aktivuje svaly brušnej steny. Šikmé brušné svaly sa snažíme posilniť kombináciou cvičenia a tejpingu. Aj táto špeciálna páska podobná kožnému tkanivu pozitívne aktivuje svaly a prispieva k spevneniu brušnej steny. Tejp sa zvyčajne lepí na 3 dni maximálne.
- Správne nosenie a manipulácia s bábätkom: Vyvarovať sa rýchlym, nestabilným pohybom a štekleniu, ktoré môže dieťa viac dráždiť. Dôležité je, bábätka sa často dotýkať jemným, plošným dotykom. V rámci spoločnej aktivity môžete dieťatku dopriať baby masáž a k tomu napríklad využiť masážny olej. Dôležitá je vaša vrelá náruč a pokojný hlas, ktoré dokážu ovplyvniť pohodu dieťatka a tým pádom aj jeho svalové napätie.
Kĺbové dislokácie sú bežné, pretože tento stav spôsobuje, že kĺby sú mimoriadne uvoľnené. Fyzická terapia môže pomôcť dieťaťu získať väčšiu kontrolu nad svojimi pohybmi, podobne ako pri pracovnej terapii.

Prevencia a dôležitosť včasnej intervencie
Ak nechcete, aby vaše dieťa tento problém spoznalo na vlastnej koži, predchádzajte mu aktivitami, pri ktorých pracujú aj šikmé brušné svaly. Dôležité je vyhnúť sa aj veľmi častým chybám zo strany rodičov. Mnohí totiž predbiehajú motorické fázy, a to tak, že urýchľujú posádzanie dieťaťa priťahovaním do sedu alebo ho nechávajú pasívne sedieť obloženého vankúšom či s inou oporou. Neodporúčam ani dieťa predčasne stavať na nôžky či urýchľovať chôdzu,“ radí Mikuláš Marci a dopĺňa, že nevhodné sú aj všetky priťahovania do sedu, či už v kočíku alebo na detskej polohovateľnej podložke.
Je veľmi dôležité začať pracovať s dieťaťom čím skôr, či už cestou fyzioterapie, alebo s dopomocou odborníka. Liečba diastázy je obvykle beh na dlhé trate, no väčšinou so šťastným koncom. Pri deťoch do 12 mesiacov je možné problém vyriešiť do dovŕšenia 1. roka. Tu však platí, čím skôr prídu, tým je to lepšie. Pri deťoch medzi 2. až 5. rokom je liečba diastázy náročnejšia. Je totiž potrebné, aby cvičenie bolo istou formou zábavy, čo je často najväčší problém hlavne v domácom prostredí.
Následkom neriešenej diastázy zvyknú byť problémy s chrbticou, pohybovým systémom alebo pruh ako prietrž brušnej steny, ktorý dovolí orgánom meniť svoju pozíciu. Diastáza u malých detí neraz spôsobí aj komplikácie v zmysle zlých pohybových modelov, môžu sa preto oneskorene posadiť alebo postaviť na nôžky.
Ak si všimnete príznaky hypotónie u svojho dieťaťa, neváhajte vyhľadať odbornú pomoc. Včasná intervencia môže výrazne zlepšiť výsledky a kvalitu života vášho dieťaťa.

Deti s hypotonickými ťažkosťami môžu vďaka správnej starostlivosti dosiahnuť významné pokroky.