Opustenie dieťaťa matkou je komplexný problém s rozsiahlymi dôsledkami. Často sa zameriavame na fyzické potreby dieťaťa, avšak emocionálne a psychické rany môžu byť oveľa hlbšie a dlhodobejšie. Deti, ktoré zažívajú emocionálne zanedbávanie alebo opustenie, môžu mať trvalé problémy so sebaúctou, dôverou a vzťahmi. V ideálnom svete by každé dieťa malo vyrastať v milujúcom a podporujúcom prostredí s oboma rodičmi. Realita je však často odlišná. Matky, z rôznych dôvodov, sa niekedy rozhodnú opustiť svoje deti. Či už je to kvôli osobným problémom, finančnej nestabilite, nedostatku podpory alebo iným faktorom, dôsledky tohto rozhodnutia sú vždy vážne.
Prvoradým cieľom v každej situácii, ktorá sa týka detí, je ich najlepší záujem. Tento záujem zahŕňa zabezpečenie stabilného výchovného prostredia, primeraného materiálneho zabezpečenia a zohľadnenie emocionálnej pohody dieťaťa. V neposlednom rade je rovnako dôležité vysporiadať sa s morálnymi či výchovnými pochybeniami rodičov, bez ohľadu na to, či sa jedná o matku alebo otca.
Príčiny opustenia dieťaťa matkou
Nezriedka sa stáva, že jeden z partnerov, či rodičov spoločného dieťaťa sa ešte počas trvania vzťahu zamiluje do niekoho iného. Rozhodne sa tomu prispôsobiť plány svojej budúcnosti, a tie s aktuálnym partnerom nepočítajú. V podobnom príbehu hral jednu z hlavných úloh i náš klient. Ten stál na druhej strane barikády, v pozícii, kedy nemal priestor fantazírovať o ružovej budúcnosti. Bol postavený pred hotovú vec. Pracoval zväčša v noci, ako šofér pre spoločnosť, ktorá distribuuje zásielky. Jeho partnerka, matka maloletej 3 ročnej dcéry bola doma na rodičovskej dovolenke. Jedného dňa klient večer odišiel do práce, ako ktorýkoľvek deň predtým, netušiac, že sa mu do rána život otočí o 180º. Bola noc, keď mu jeho príbuzná žijúca v rovnakej bytovke volala s tým, že jeho partnerka s kuframi opustila spoločnú domácnosť. Bez dcéry. Tá ostala sama.
Hoci sa v súčasnosti jedná iba o úpravu súvisiacu s nariadením neodkladného opatrenia, a teda klienta ešte čaká pojednávanie, na ktorom sa bude rozhodovať o veci samej, teda o finálnom zverení dieťaťa, tento prípad je i pre nás osobne určitým mementom, že nemožno rezignovať na svoje práva rodiča, či nepriaznivú rodinnú situáciu neriešiť a uspokojiť sa s odôvodnením, že súdy sú zväčša naklonené iba matkám, či otec je druhoradým rodičom, ktorý má iba povinnosť hradiť výživné.
Existujú aj iné, menej časté dôvody, prečo matka opustí dieťa. Matka môže trpieť vážnymi psychickými problémami, ako je depresia, úzkostné poruchy, alebo v extrémnych prípadoch psychotické stavy. Môže sa tiež stať, že matka je závislá od drog alebo alkoholu, čo jej znemožňuje adekvátne sa starať o dieťa. V niektorých prípadoch môže ísť o reakciu na extrémne stresovú situáciu alebo pocit úplnej bezmocnosti.
Psychologické a emocionálne následky opustenia dieťaťa matkou
Opustenie dieťaťa matkou je traumatizujúca skúsenosť, ktorá môže mať rozsiahle a dlhodobé dôsledky na emocionálny, psychologický a sociálny vývoj dieťaťa. Emocionálna trauma môže dieťa prežívať vo všetkých vývojových štádiách. Dieťa vníma a nasáva do seba ako špongia. Ak u detí neexistuje osoba, s ktorou by malo dieťa výlučný vzťah, nastáva zaostalosť intelektuálna, dieťa nedokáže prejaviť emócie a nevyvíjajú sa niektoré centrá v mozgu. Najhoršie je, keď je matka narcistická, depresívna, úzkostná alebo prestimulovaná, čo vedie k predstieranej materskej láske. Ak chýba emočné puto medzi matkou a dieťaťom v najrannejšom detstve, nie je to možné už nikdy ničím nahradiť.
Neistota a nízka sebaúcta
Deti, ktoré zažijú opustenie matkou, často trpia pocitmi neistoty a nízkej sebaúcty. Podvedome cítia, že ich rodič ich opustil, čo vedie k presvedčeniu, že nie sú dosť dobré alebo hodné lásky. Tento pocit menejcennosti môže pretrvávať do dospelosti a ovplyvňovať ich vzťahy a celkovú pohodu. Ako uvádza rodinná psychologička Vladislava Ladmariová, dieťa je "telo z tela, krv z krvi" rodičov a potrebuje ich prítomnosť na to, aby plne rozvinulo svoj potenciál a pochopilo, kto je.
Problémy s dôverou a vzťahmi
Opustenie matkou môže spôsobiť problémy s dôverou a vytváraním zdravých vzťahov. Deti sa môžu báť, že budú opustené znova, čo vedie k vyhýbaniu sa blízkosti alebo k vytváraniu závislých vzťahov. Je pre ne ťažké veriť druhým a môžu mať problémy s prejavovaním a prijímaním lásky. Násilie na psychike a dlhoročné emocionálne útoky na citlivú dušu môžu zanechať hlboké brázdy a rany, ktoré sa veľmi ťažko hoja.
Vplyv na vývoj mozgu
Mozog traumatizovaného človeka vyzerá inak ako zdravý mozog. Ak dôjde k odpojeniu matky a dieťaťa veľmi skoro, má to za následok separačnú úzkosť. Prvý rok života je kľúčový, aby bola matka prítomná a k dispozícii, keď to dieťa potrebuje.
Dôsledky v rôznych vekových obdobiach
- Okolo veku dvoch rokov: Dieťa už začína samostatne objavovať svet a pokúša sa vzdialiť od mamy. Dieťa sa následne vráti, aby doplnilo citovú nádobu a uistilo sa, že je milované a mama neodišla. Ak chýba emočná a psychická opora, začne upadať rozvoj sebavedomia a istoty. Dieťa začína prežívať úzkosť z opustenia, aj keď je blízka osoba iba vo vedľajšej miestnosti.
- Okolo veku troch rokov: Je to zlomové obdobie, najmä ak dieťa nastúpi do materskej škôlky. Ak chýba emočná väzba, dochádza k traume z odlúčenia od matky a smútku. Ak sa rodič nezaujíma o prežívanie svojho dieťaťa v škôlke, môže dôjsť k traume z opustenia a separácie a následným stavom úzkosti a depresie.
- Vo veku 4-6 rokov: Deti sú už zvyknuté na odlúčenie od rodičov, ale ak sú rodičia úzkostní a prenášajú svoje strachy na dieťa, začne sa aj dieťa nanovo báť. Ak je dieťa traumatizované, je pre neho dôležité mať možnosť prísť a porozprávať sa, nechať sa objať alebo pritúliť.
Dôvera a sebavedomie
Ak rodičia nedávajú dostatok lásky, vznikne v dieťati pocit, že je odvrhnuté, nemilované a neľúbené. Niekedy sa stane, že ak dieťa nedostáva dostatok emočných a psychických podnetov doma a zapáči sa mu učiteľka v škôlke, môže dôjsť k citovému upnutiu ako k hlavnej osobe a začne matku odmietať. Vzniká hlboká trauma nedôvery voči rodičom a uzatvorenie sa do seba.
Trauma v dospelosti
Ak majú ľudia nespracované emócie z detstva, často sa vyplavia pri nejakej spomienke, alebo keď sa zranené dieťa v dospelom tele stane rodičom. JUDr. Ilona Špaňhelová spomína tzv. "syndróm zavrhnutého rodiča", ktorý môže vzniknúť, keď jeden z rodičov (často po rozvode) negatívne ovplyvňuje dieťa voči druhému rodičovi. Toto emocionálne zneužívanie môže mať vážne následky na psychický vývoj dieťaťa.
Právne aspekty opustenia dieťaťa
Trestný čin opustenia dieťaťa je v § 206 zákona č. 300/2005 Z. z. Podľa odbornej literatúry: „O trestný čin opustenia dieťaťa podľa § 206 môže ísť len vtedy, keď úmysel páchateľa zahŕňa iba vznik nebezpečenstva smrti alebo ublíženia na zdraví. Pokiaľ páchateľ vie o tom, že v dôsledku opustenia dieťaťa môže skutočne dôjsť k smrteľnému následku a je s tým uzrozumený, napĺňa týmto konaním znaky trestného činu vraždy podľa § 145 ods. 1 alebo vraždy novonarodeného dieťaťa matkou podľa § 146, resp. pokusu o tieto činy.“
Ani jednému z rodičov nemožno len tak svojvoľne upraviť alebo obmedziť rodičovské práva, či rozsah času, ktorý môže tráviť so svojim dieťaťom. Ani v prípade, ak jeden z rodičov svoje dieťa opustí, bez ohľadu na pohnútky, ktoré ho k tomuto viedli. Čo je v danom prípade najdôležitejšie, je vecne a zrozumiteľne súdu ozrejmiť, z akého dôvodu sa oprávnený rodič domáha takejto bezodkladnej úpravy pomerov, aká ujma dieťaťu hrozí v prípade, ak súd o návrhu urgentne nerozhodne, alebo tento zamietne.
V tomto konkrétnom prípade, bola zásadná jednak skutočnosť, že matka maloleté dieťa ponechala samotné a toto opustila, keď sa rozhodla presťahovať k novému partnerovi. V druhom rade to však bolo preukázanie celého radu okolností, ktoré tejto udalosti predchádzali, vrátane predchádzajúcej hospitalizácie matky na psychiatrickom oddelení, alebo jej svojvoľné užívanie psychofarmák bez dohľadu psychiatra. Okrem tvrdení navrhovateľa však v konaní súd zaujíma i to, aké podmienky pre život dieťaťa (nielen majetkové ale i výchovné) dokáže zabezpečiť ten-ktorý rodič. Z tohto dôvodu mal kolízny opatrovník za úlohu preskúmať pomery na oboch stranách.
Úlohou právneho zástupcu nie je len klienta zastúpiť v súdnom konaní, ale tomuto taktiež vysvetľovať všetky úradné postupy a poučiť ho o nevyhnutnosti transparentne komunikovať i s kolíznym opatrovníkom a tohto za každých okolností pravdivo informovať o aktuálnom stave komunikácie s druhým rodičom, či umožniť tomuto osobnú návštevu v bydlisku rodiča tak, aby mal kolízny opatrovník dostatočný priestor a možnosť zaujať objektívne stanovisko.
Otec matke nebránil, aby dieťa vídala, či navštevovala, bolo však pochopiteľné, že sa obával dcéru jej zveriť, netušiac, kam by s touto odcestovala, v akých podmienkach by túto zanechala. Najvhodnejšou alternatívou riešenia pre nášho klienta v danom prípade bolo podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
Štatistiky a realita osamelých rodičov
Na Slovensku žije až štvrtina neúplných rodín, pričom až 86 % z nich vedú osamelé matky. Osamelí rodičia a deti z jednorodičovských rodín denne zápasia s financiami a nestabilnou ekonomickou situáciou. Byť jednorodičom znamená niesť celý svet svojho dieťaťa na vlastných pleciach. Osamelí rodičia čelia mnohým psychickým výzvam, prežívajú chronický stres a neustále obavy z toho, ako pokryť základné potreby.
Deti vyrastajúce v jednorodičovských rodinách môžu zažívať rôzne emócie a výzvy, ako pocit straty, viny, hnevu aj frustrácie. Chýbanie druhého rodiča môže vyvolávať smútok. Niektoré deti si môžu myslieť, že sú za rozpad rodiny zodpovedné. Deti, ktoré už stratili jedného rodiča, môžu mať obavy, že ich opustí aj druhý.
Ako pomôcť dieťaťu vyrovnať sa s opustením
Hoci opustenie matkou je traumatická skúsenosť, existujú spôsoby, ako minimalizovať jej negatívne dôsledky.
Bezpodmienečné prijatie a láska
Skutočne a na 100% bezpodmienečne prijímať a milovať dieťa s celej ľudskej bytosti vo všetkých rovinách - fyzickej (úsmev, objatie, pritúlenie), psychickej (povzbudivé slová uznanie a rešpekt ako k človeku bez rozdielu veku), duchovnej (ak sú rodičia veriaci, zoznámenie s modlitbičkami a chodenie na sv. omšu), emočnej (dopĺňať citovú nádobu, byť tam pre neho, zaujímať sa o dianie v škôlke alebo škole, všímať si talenty a pomáhať ich rozvíjať, naučiť pomenovať to, čo prežíva a dovoliť mu to zo seba dostať na vhodnom mieste, nepodceňovať zranenia, aj keď ide iba o rozbité koleno).
Komunikácia a podpora
Rodičia by mali s deťmi o rozvode otvorene a úprimne hovoriť, primerane ich veku. Je dôležité, aby deti vedeli, že ich rodičia ich stále ľúbia a že rozvod nie je ich vina. Psychológovia zdôrazňujú, že je dôležité, aby sa s deťmi otvorene hovorilo o ich matke. Dajte im najavo, že ich matka ich miluje, aj keď s nimi nežije. Rozprávajte príbehy z jej detstva a zdôrazňujte jej silné stránky.
Odborná pomoc
Ak to dieťa nezvláda, treba hľadať odbornú pomoc. Človek mimo našich problémov má často nadhľad a dieťaťu je ľahšie zdôveriť sa niekomu, kto nie je zaťažený vypätými emóciami. Psychologická terapia môže pomôcť deťom vyrovnať sa s pocitmi straty, hnevu a neistoty. Terapia môže tiež pomôcť deťom rozvíjať zdravé vzťahy a budovať sebaúctu.
Psychohygiena rodičov
Ak chceme vychovať psychicky vyrovnané deti, musíme byť vyrovnanými my, rodičia. K tomu postačí pravidelná psychohygiena, vyčistiť si hlavu športom, tvoriť niečo, čo vás napĺňa radosťou a dopriať mozgu kľud od detského kriku a detských otázok.
Stabilné a podporujúce prostredie
Je dôležité, aby deti, ktoré boli opustené matkou, vyrastali v stabilnom a podporujúcom prostredí. To znamená mať opatrovateľa, ktorý je emocionálne dostupný, konzistentný a poskytuje dieťaťu pocit bezpečia a istoty.
Ako prekonať emocionálne zanedbávanie v detstve | Kati Morton
Alternatívna starostlivosť a prevencia
Slovenská legislatíva ponúka alternatívy pre matky, ktoré sa ocitnú v situácii, keď sa nemôžu alebo nechcú starať o svoje dieťa. Utajený pôrod umožňuje žene porodiť v nemocnici a utajiť svoju identitu. Dieťa následne ide do adopcie. Hniezda záchrany sú verejne prístupné inkubátory, kde môžu matky anonymne odložiť svoje novorodené deti. Tieto možnosti zabezpečujú, že dieťa je v bezpečí a dostane potrebnú starostlivosť.
V niektorých prípadoch sa starí rodičia stávajú náhradnými rodičmi pre deti, ktoré boli opustené matkou. Hoci starí rodičia môžu poskytnúť lásku a starostlivosť, nikdy nemôžu plne nahradiť rodičov. Je dôležité, aby si starí rodičia uvedomovali svoje obmedzenia a snažili sa minimalizovať negatívny dopad opustenia matkou.
MUDr. Peter Pöthe zdôrazňuje dôležitosť materského náručia a dojčenia pre zdravý vývin dieťaťa. Matka by mala pre dieťa predstavovať bezpečnú základňu, na ktorú sa môže obrátiť vždy, keď to potrebuje.
