Potrat je strata tehotenstva pred 20. týždňom tehotenstva. Lekársky termín pre spontánny potrat sa nazýva spontánny potrat. Väčšina potratov sa vyskytuje v prvom trimestri tehotenstva. Väčšina potratov sa vyskytuje pred 12. týždňom tehotenstva. Väčšina samovoľných alebo spontánnych potratov (cca 80 %) nastáva v prvom trimestri, teda do 13. týždňa tehotenstva. V raných štádiách tehotenstva sú príznaky samovoľného potratu podobné menštruácii. Niektoré ženy tak ani nemusia zistiť, že boli tehotné a namiesto klasickej menštruácie prekonali potrat. Spontánnym potratom končí približne 10% potvrdených tehotenstiev. Občas plod odíde v tichosti, bez príznakov, len doktor vám pri vyšetrení povie smutnú novinu. Sú však aj pomerne časté symptómy, ktoré môžu byť znamením spontánneho potratu. V prípade, že sa u vás vyskytnú tieto príznaky, treba ísť k lekárovi čo najskôr.
Pri potrate do 16. týždňa tehotenstva (včasný potrat) dochádza najprv ku krvácaniu; potom nastávajú kontrakcie, ktoré vedú k vypudeniu plodu. Ak je tehotenstvo v pokročilom štádiu, asi do 18. až 28. týždňa, musí sa dieťa narodiť zvyčajným spôsobom. V pokročilom štádiu tehotenstva (zhruba od 16. týždňa) sa musí dieťa narodiť zvyčajným spôsobom. Medicínska liečba je kyretáž (výškrab), ktorý sa vykonáva z dôvodu odstránenia zvyškov placenty. Po samovoľných potratoch sa väčšia časť plodového vajca odlúči a potratí samovoľne. Niektoré jeho časti však zvyčajne zostávajú zadržané v dutine maternice. To spôsobuje krvácanie, pričom involúcia (zavinovanie, zmenšenie) maternice je veľmi spomalená. Pretože kanál maternicového krčka, spojujúci dutinu maternice s pošvou, sa pri spomalenej involúcii tiež nezatvára, zostáva otvorená cesta pre prienik choroboplodných baktérií z pošvy dovnútra maternice. Vývoj ochorenia potom komplikuje pridružený zápal a pacientku následne ohrozuje nielen rôzne silné krvácanie, ale aj infekcia. Tá sa môže postupne šíriť aj do okolia pohlavných orgánov. Infekcia môže preniknúť aj do krvného obehu a spôsobiť otravu krvi (sepsu). Samotné krvácanie býva pri niektorých potratoch také intenzívne, že s revíziou maternicovej dutiny nemožno dlho otáľať. Okamžité vyčistenie maternice a odstránenie zvyškov plodového vajca býva v takýchto prípadoch skutočne úkonom zachraňujúcim život. Vyškrabaním maternicovej dutiny sa odstránia všetky zvyšky, maternica sa stiahne, zmenší sa, krvácanie sa obmedzí na minimum. Výstelka maternicovej dutiny sa postupne zregeneruje a po niekoľkých dňoch sa stav upravuje.
Niektoré ženy sa rozhodnú aj pri skoršom potrate pre prirodzenú formu pôrodu, ktorá je síce fyzicky bolestivejšia, ale pôsobí na psychiku ženy veľmi pozitívne. Obidve možnosti prinášajú rôzne, no predsa len malé riziká. Ak nenastanú žiadne komplikácie ako napr. vysoká horúčka alebo silné krvácanie, mala by si matka sama zvoliť, akým spôsobom chce ukončiť tehotenstvo. V každom prípade je potrebné takúto situáciu konzultovať s lekárom. Prítomnosť pôrodnej sestry alebo nemocničnej sestry je pri takomto pôrode veľmi nápomocná.
Typy potratov a ich prejavy
Existuje niekoľko typov potratov, ktoré sa líšia svojimi prejavmi a štádiom tehotenstva:
- Nevyhnutný potrat: Pozoruje sa krvácanie a kŕče a krčka maternice sa rozširuje.
- Hrozí potrat (Abortus imminens): Keď dôjde ku krvácaniu a hrozbe potratu, krčka maternice sa nerozšírila. Pri tejto forme je cervikálny kanál ešte uzatvorený a gravidita intaktná. Dochádza však ku krvácaniu s bolesťou alebo aj bez nej. Prejavuje sa neurčitým tlakom v podbrušku a krvácaním z rodidiel. Pri prehliadke je krčok maternice celý a maternicová bránka uzavretá. Na ultrazvuku je viditeľný iba ohraničený, retroplacentárny hematóm. Tento sa môže ešte vyliečiť, pokiaľ nedôjde k potratu. Dôležitý je pokoj na lôžku a vyhýbanie sa fyzickej námahe.
- Neúplný potrat (Abortus incompletus): Keď žena potratí, celé tkanivo z embrya nemusí opustiť telo. Znamená neúplný potrat, nakoľko v maternici zostávajú kúsky placenty a plod odchádza postupne. Odchod plodu ako aj placenty je sprevádzaný bolesťami a pretrhnutím vaku. Vyskytuje sa prevažne medzi 16. a 28. týždňom tehotenstva.
- Úplný potrat (Abortus completus): Potratené celé plodové vajce, teda obal plodu, amniový vak a embryo, patrí medzi skoré potraty, zriedkavo po 16. týždni tehotenstva.
- Syndróm miznúceho dvojčaťa: Nastáva, keď u ženy, u ktorej bolo predtým určené tehotenstvo s dvojčatami, sa zistí iba jeden plod. V mnohých prípadoch sa zmiznuté dvojča reabsorbuje do placenty.
Príznaky potratu sa líšia v závislosti od štádia tehotenstva. Okamžite zavolajte lekárovi, ak sa u vás počas tehotenstva vyskytne niektorý z týchto príznakov. Avšak, je tiež možné, že tieto príznaky sa vyskytnú aj bez potratu. Krvácanie je v tehotenstve vždy podozrivým znakom potratu. V prípade, že sa u vás vyskytnú tieto príznaky, treba ísť k lekárovi čo najskôr. Bolesti v podrbušku však nemusia znamenať len začínajúci potrat. Vo vyšších stupňoch tehotenstva môže samovoľný potrat sprevádzať silné krvácanie, kŕče v podbruší, bolesť v chrbte, výtok tkaniva alebo zrazenín z pošvy a zmiznutie tehotenských príznakov, ako je nevoľnosť alebo bolesť pŕs. Tieto príznaky sú pre potrat bežné, avšak nemusia nutne znamenať stratu bábätka. Vaginálne krvácanie sa môže objaviť aj počas normálneho tehotenstva, bez toho aby signalizovalo problém.
Príčiny potratov
V prvom trimestri tehotenstva sa takmer 50 % všetkých potratov vyskytuje v dôsledku chromozomálnych abnormalít. Počas oplodnenia, keď sa vajíčko a spermie spoja, spoja sa aj dve sady chromozómov. Ak má však vajíčko alebo spermie viac alebo menej chromozómov ako normálne, plod môže mať nepárny počet chromozómov. Keď sa z oplodneného vajíčka vyvinie plod, jeho bunky sa niekoľkokrát delia a množia a môžu sa vyskytnúť abnormality. Väčšina chromozomálnych problémov vzniká náhodou. Zmeny v dedičnej výbave plodu (mutácie chromozómov) rodičov alebo jedného z rodičov. Chyby sa môžu vyskytnúť aj náhodne, keď sa bunky embrya rozdelia, alebo v dôsledku poškodeného vajíčka alebo spermie. Samovoľné potraty sú často spôsobené genetickými anomáliami v embryu, ktoré bránia jeho ďalšiemu rozvoju. S vývojom plodu môžu interferovať aj rôzne zdravotné podmienky a návyky životného štýlu.
Zatiaľ neexistuje žiadny vedecký dôkaz, že sexuálna aktivita, cvičenie, stres alebo dlhodobé užívanie antikoncepčných piluliek je príčinou potratu. Cvičenie a pohlavný styk však nie sú príčinou potratov. K potratu niekedy dochádza, keď má matka oslabený krčok maternice, čo je známe ako cervikálna insuficiencia. Pred potratom spôsobeným cervikálnou insuficienciou možno zvyčajne pozorovať niekoľko symptómov. Ak však žena v minulosti potratila kvôli cervikálnej insuficiencii, lekár môže následné tehotenstvo ošetriť krúžkovým stehom. Ďalšími možnými príčinami môžu byť hormonálna nerovnováha, problémy s maternicou alebo krčkom maternice, infekcie, a tiež zdravotný stav matky, ako je autoimunitné ochorenie alebo diabetes.
Rizikové faktory a prevencia
Riziko potratu určite stúpa s vekom - vo veku 35 rokov je to 20%. Vyšší vek môže tiež ovplyvniť riziko spontánneho potratu. Ženy staršie ako 35 rokov majú vyššie riziko potratu ako ženy mladšie. Jeden potrat, avšak, nezvyšuje riziko ďalšieho potratu. Väčšina žien obvykle dieťa donosí v poriadku. Niektoré rizikové faktory však môžu zvýšiť šance na spontánny potrat. Všeobecne by sa ale pár snažiaci sa o bábätko mal vyhýbať alkoholu, tabaku a drogám. Oba by tiež mali udržovať zdravú hmotnosť a dodržiavať správnu životosprávu.
Nie všetkým potratom sa dá zabrániť. Môžete však podniknúť kroky, ktoré Vám pomôžu udržať zdravé tehotenstvo. Ak žena zaznamená po sebe idúcu stratu troch alebo viacerých tehotenstiev počas prvého trimestra, je známe ako opakujúci sa potrat (RM). Ak sa však samovoľné potraty opakujú častejšie, je dôležité začať hľadať príčinu. Na mieste je nielen štandardné lekárske vyšetrenie, ale tiež genetické testy a laboratórne analýzy pre vás i vášho partnera. Ak je príčina potratu genetická, je najlepšou prevenciou práve genetické vyšetrenie ženy i muža. To môže odhaliť príčinu a vďaka moderným metódam asistovanej reprodukcie môžu odborníci páru účelne pomôcť.
Aj keď existujú faktory, ktoré zvyšujú riziko potratu, spravidla to nie je výsledkom niečoho, čo ste urobili alebo neurobili. Nech už je situácia akákoľvek, podstatné je neobviňovať sa z potratu. Sebaobviňovanie však nie je na mieste, pretože väčšina príčin spontánneho potratu sa nedá ovplyvniť. V prípade, že žena potratila kvôli cervikálnej insuficiencii, lekár môže následné tehotenstvo ošetriť krúžkovým stehom.
Diagnostika a liečba
Poskytovateľ starostlivosti o tehotenstvo môže vykonať ultrazvukový test na potvrdenie potratu. Tieto testy kontrolujú srdcový tep plodu alebo prítomnosť žĺtkového vaku. Na kontrolu potratu sa odporúča krvný test, pretože test meria ľudský choriový gonadotropín (hCG), hormón vytvorený placentou. Nízka hladina hormónov naznačuje potrat.
Keď žena zažije potrat, musí sa z maternice odstrániť celé tkanivo plodu. Ak však telo vypudilo z tela všetko tkanivo plodu, zvyčajne nie je potrebná žiadna ďalšia liečba. Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti môže odporučiť počkať, či jednotlivec prejde tehotenstvom nezávisle. Môže to byť prípad, ak majú zmeškaný potrat. Niekedy môže žena chcieť počkať na potrat, ktorý môže trvať niekoľko dní. Nemusí to však byť bezpečné. Ak si osoba želá ukončiť tehotenstvo čo najskôr, lekári môžu predpísať lieky, ktoré pomáhajú maternici pri prechode tehotenstva. Tieto možnosti sú zvyčajne dostupné iba vtedy, ak niekto potratil desať týždňov pred tehotenstvom. Môžu byť prijatí do nemocnice cez noc na pozorovanie. Keď sa krvácanie zastaví, človek môže pokračovať v každodenných činnostiach. Avšak v prípadoch, keď je tehotenstvo dlhšie ako desať týždňov, môže byť jedinou možnosťou operácia. Pri ktoromkoľvek zákroku lekára sa krčok maternice roztiahne a zvyšné tkanivá sa jemne odsajú alebo vyškrabú z maternice.
Psychická podpora po potrate
Postabortívny syndróm (PAS, angl. postabortion syndrome, postabortion stress) sa v literatúre nachádza aj pod názvom postinterrupčný syndróm, prípadne ako akútny alebo posttraumatický stres následkom potratu. Je to komplex psychických symptómov, ktoré sa môžu objaviť ako následok interrupcie alebo spontánneho potratu. Postihuje predovšetkým ženy, prípadne ich partnerov, či dokonca zdravotníkov, ktorí sa na interrupcii podieľali. Po spontánnom potrate nastupuje emočne náročné obdobie, počas ktorého sa žena vyrovnáva s týmto zážitkom. Túžba po dieťatku však ostáva i naďalej. Je preto dôležité dať svojmu telu aj mysli dostatočný čas k uzdraveniu. Univerzálny návod neexistuje, je ale dobré sa obklopiť ľuďmi, ktorí vás podporujú. Či už je to partner, rodina, priatelia či odborníci. Starostlivosť o seba je v tomto období kľúčová. Keďže táto situácia je pre ženu psychicky náročná, mnohým ženám (párom) pomáha pri spracovaní tohto nepríjemného zážitku psychologické poradenstvo ako aj kontakt s podobne postihnutými ženami (svojpomocné skupiny).
Je normálne, že po potrate zažijete širokú škálu emócií. Nájdite si čas pre seba. Smútok a trúchlenie je prirodzené, no ak je to potrebné, požiadajte o pomoc. Po potrate je dobré počkať, kým budete fyzicky aj emocionálne pripravená, skôr ako sa pokúsite znova otehotnieť. Taktiež je vhodné požiadať lekára o radu alebo pomôcť s vypracovaním plánu koncepcie. Odporúčania sa líšia v závislosti na individuálnej situácii, ale zvyčajne sa odporúča počkať jeden až niekoľko menštruačných cyklov, než sa pokúsite otehotnieť znovu. Vašu situáciu by ale vždy mal posúdiť lekár.
