Pojem „nezaopatrené dieťa“ sa na prvý pohľad môže zdať jasný a zrozumiteľný pre každého. Keď však pri riešení životných situácií v oblasti sociálneho zabezpečenia potrebujeme aplikovať právnu úpravu, zistíme, že jeho definícia sa výrazne líši od toho, čo si pod týmto pojmom predstavuje väčšina ľudí. V súčasnosti sa čoraz častejšie stretávame s dualitou v pojmológii, ktorá spôsobuje nejasnosti. Problém nastane v prípade, ak sú definície pojmov rozdielne. Rozdiely v definíciách sa týkajú práve nezaopatreného dieťaťa, a to konkrétne v Zákone o sociálnom poistení a v Zákone o prídavku na dieťa.
Tento článok sa zameriava na vysvetlenie pojmu „nezaopatrené dieťa“ v slovenskom právnom poriadku, pričom poukáže na rozdiely v jeho definíciách podľa relevantných zákonov a na možné dôsledky týchto rozdielov.
Nezaopatrené dieťa podľa Zákona o sociálnom poistení
Definícia nezaopatreného dieťaťa v právnom rámci je ukotvená v ustanoveniach § 9 Zákona o sociálnom poistení. Podľa tohto zákona sa za nezaopatrené dieťa považuje dieťa, ktoré plní povinnú školskú dochádzku. Povinná školská dochádzka je bližšie definovaná v ustanoveniach § 19, ods. 2 Školského zákona. Zahŕňa obdobie desiatich rokov, ktoré začína začiatkom školského roka, ktorý nasleduje po dni, keď dieťa dovŕši šiesty rok veku a dosiahne školskú spôsobilosť, a trvá najviac do konca školského roka, v ktorom žiak dovŕši 16 rokov.
Zákon o sociálnom poistení v ustanoveniach § 9 rozširuje definíciu nezaopatreného dieťaťa aj na prípady, kedy má dotknutá osoba status nezaopatreného dieťaťa aj po skončení povinnej školskej dochádzky. Zákon obsahuje aj negatívnu definíciu pojmu nezaopatrené dieťa. Ide o situácie, kedy osoba nemôže mať status nezaopatreného dieťaťa aj napriek tomu, že sa napríklad sústavne pripravuje na povolanie alebo je neschopná sústavne sa pripravovať či vykonávať zárobkovú činnosť pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav alebo chorobu.
Pod pojmom „sústavná príprava na povolanie“ sa podľa ustanovení § 10 Zákona o sociálnom poistení rozumie štúdium na strednej škole po skončení povinnej školskej dochádzky alebo štúdium na vysokej škole do získania vysokoškolského vzdelania druhého stupňa.
Nezaopatrené dieťa podľa Zákona o prídavku na dieťa
Nezaopatreným deťom sa venuje aj Zákon o prídavku na dieťa. V zmysle ustanovení § 3 tohto zákona sa za nezaopatrené dieťa považuje dieťa, ktoré plní povinnú školskú dochádzku. Status nezaopatreného dieťaťa podľa ustanovení § 3, ods. 1, písm. a) Zákona o prídavku na dieťa má aj osoba, ktorá sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom alebo sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie štúdiom, resp. vykonávať zárobkovú činnosť pre chorobu alebo úraz.
Je tiež dieťaťom, ktoré je neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, najdlhšie do dosiahnutia plnoletosti. Dlhodobo nepriaznivý stav je definovaný v Zákone o prídavku na dieťa podobne ako v Zákone o sociálnom poistení a zároveň odkazuje aj na prílohu č. 2.
Zákon o prídavku na dieťa vymedzuje definíciu nezaopatreného dieťaťa aj negatívne, a to konkrétne v ustanoveniach § 3, ods. 3. Status nezaopatreného dieťaťa nemá osoba, ktorej vznikol nárok na invalidný dôchodok (a to od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo vydané rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku), alebo ktorá získala vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.
Definícia pojmu „sústavná príprava dieťaťa na povolanie“ sa v podstatných bodoch nelíši od definície v Zákone o sociálnom poistení.
Rozdiely v definíciách a ich dôsledky
Je zrejmé, že rozličné definície nezaopatreného dieťaťa môžu spôsobovať nejasnosti pri aplikácii právnych predpisov sociálneho zabezpečenia. Rôzne vekové hranice a podmienky môžu mať značný vplyv na finančné a sociálne postavenie jednotlivcov a rodín v systéme sociálnej podpory.
Príklad: Zákon o sociálnom poistení umožňuje poberanie sirotského dôchodku do 26. roku života, ak dieťa splní podmienky sústavnej prípravy na povolanie. Na druhej strane, podľa Zákona o prídavku na dieťa, nárok na prídavok zaniká po dovŕšení 25. roku veku dieťaťa, alebo ak dieťa získalo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa či poberá invalidný dôchodok.
Duálna úprava legálnej definície nezaopatreného dieťaťa je v práve sociálneho zabezpečenia v súčasnosti prekonaná a mala by byť zjednotená. Rozdielna maximálna veková hranica, v rámci ktorej má osoba status nezaopatreného dieťaťa, je nadbytočná a spôsobuje neistotu.
Prídavok na dieťa a iné dávky
Prídavok na dieťa je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa. Cieľom je znižovať finančnú záťaž spojenú s výchovou a starostlivosťou o deti. Prídavok sa vypláca mesačne, najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov veku dieťaťa, ak spĺňa podmienku nezaopatrenosti.
Okrem prídavku na dieťa existujú aj ďalšie dávky a príspevky, na ktoré môže mať rodina s nezaopatreným dieťaťom nárok:
- Príspevok pri narodení dieťaťa: Jednorazová sociálna dávka.
- Materské: Dávka počas starostlivosti o dieťa do 3 (alebo 6) rokov.
- Tehotenské: Dávka počas tehotenstva, vyplácaná Sociálnou poisťovňou alebo školou pre študentky.
- Rodičovský príspevok: Mesačný príspevok na starostlivosť o dieťa.
- Daňový bonus: Zníženie dane z príjmov pre rodičov.
Vyživované dieťa a daňový bonus
Podmienkou pre získanie prídavku na dieťa je, aby dieťa bolo nezaopatrené v zmysle zákona a aby si oprávnená osoba uplatnila nárok.
Sústavná príprava na povolanie
Sústavná príprava dieťaťa na povolanie je štúdium, ktoré sa organizuje na strednej škole dennou formou alebo sa uskutočňuje na vysokej škole dennou formou. Za sústavnú prípravu sa považuje aj iné štúdium alebo výučba, ak sú svojím rozsahom a úrovňou postavené na úroveň štúdia na školách.
Na strednej škole: Štúdium začína najskôr od začiatku školského roka prvého ročníka strednej školy. Za sústavnú prípravu sa považuje aj obdobie bezprostredne nadväzujúce na skončenie štúdia, najdlhšie do konca školského roka, v ktorom dieťa skončilo štúdium, alebo do zápisu na vysokú školu.
Na vysokej škole: Sústavná príprava začína odo dňa zápisu na vysokoškolské štúdium a trvá do skončenia štúdia (zloženie štátnej skúšky, nie promócie). Ak sa spojí prvý a druhý stupeň, príprava začína dňom zápisu na takéto štúdium. Za sústavnú prípravu sa považuje aj obdobie po skončení prvého stupňa do zápisu na druhý stupeň.
Za sústavnú prípravu sa nepovažuje obdobie, v ktorom sa štúdium prerušilo.
Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav
Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa je choroba a stav, ktoré podľa poznatkov lekárskej vedy trvajú viac ako dvanásť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov alebo je predpoklad, že budú trvať tak dlho, a vyžadujú osobitnú starostlivosť. Tento stav musí zároveň vylučovať schopnosť sústavne sa pripravovať na povolanie a vykonávať zárobkovú činnosť.
Príslušným orgánom na posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu dieťaťa je úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.
Je možné polemizovať o tom, že aj osoba v nepriaznivej životnej situácii vzhľadom na zdravotný stav potrebuje štátnu sociálnu pomoc v čo najväčšej miere, a preto by jej mal byť priznaný status nezaopatreného dieťaťa až do dovŕšenia 26 rokov, podobne ako podľa Zákona o sociálnom poistení.
tags: #co #znamena #nezaopatrene #dieta