Myóm maternice je pomerne časté ochorenie, ktoré predstavuje najčastejšie nezhubné nádory ženského pohlavného traktu. Experti odhadujú, že sa vyskytujú u 40 - 80% žien, pričom ich výskyt sa zvyšuje s vekom. U žien do 30 rokov je to 20-30%, zatiaľ čo u žien nad 30 rokov sa tento podiel zvyšuje až na 50%. V populácii žien nad 50 rokov sa vyskytujú až u 70%. Toto časté ochorenie môže prebiehať bez príznakov, niekedy sa však prejavuje bolesťou alebo krvácaním.
Myóm je nezhubný nádor, vytvorený z buniek hladkej svaloviny. Je to svalovina, ktorá nie je ovládaná vôľou. Tvorí steny vnútorných orgánov, preto sa aj nádory z tohto tkaniva môžu vyskytnúť vo viacerých častiach tela. Najčastejšie ich pozorujeme vyrastať zo svalovej vrstvy maternice, kedy ide o tzv. myometrium, maternicový myóm alebo leiomyóm. V anglickej literatúre sa označuje ako maternicový fibroid. Dve tretiny postihnutých žien majú viac ako jeden nádor. Väčšina myómov má guľovitý tvar a je dobre ohraničená.
Presná príčina vzniku maternicových myómov nie je jasná. Za iniciátora rozvoja myómov sú považované genetické zmeny ovplyvňujúce produkciu a funkciu rastových hormónov a receptorov steroidných hormónov. Výrazný vplyv na vznik myómov má hormonálna nerovnováha. Pohlavné hormóny, teda estrogén a progesterón, pripravujú maternicu periodicky k tehotenstvu, vplývajú na samotné tkanivo tohto orgánu. Samotné rastové vzorce maternicových myómov sa menia. Estrogénové receptory prítomné v myómoch viažu o 20 % viac estrogénov oproti okolitej nepostihnutej svalovej vrstve maternice, s čím súvisí vyššia frekvencia myómov u obéznych žien, keďže v tukovom tkanive dochádza k vyššej konverzii estrogénov. Znamená to, že tieto útvary môžu rásť rýchlo, ale aj pomaly, inokedy si zas dlhý čas nechávajú rovnakú veľkosť. Niektoré myómy rastú zrýchlene, iné sa naopak môžu zmršťovať. Niektorí doktori veria, že myóm sa môže vyvinúť z kmeňových buniek maternice. Myómy sú hormonálne závislé - bola v nich dokázaná prítomnosť tak estrogénových ako aj progesterónových receptorov. Dôkazom toho je aj fakt, že niektoré rastú rýchlejšie v priebehu tehotenstva (najrýchlejšie v I. trimestri, potom už progresia rastu nebýva taká výrazná), ale po pôrode ako aj v menopauze dochádza k ich regresii.
Rizikové faktory pre vznik maternicových myómov zahŕňajú genetickú predispozíciu (výskyt myómov u rodinných príslušníkov), hormonálne vplyvy (hyperreaktivita myómu na estrogény), vyšší vek (vrchol výskytu okolo 40. roku), nulliparitu (žena, ktorá neporodila dieťa), skorý nástup menštruácie (menarche), neskorý nástup menopauzy, afroamerickú rasu, vyšší index telesnej hmotnosti (BMI) a faktory z vonkajšieho prostredia.
Príznaky a symptómy
Väčšina žien s myómom však nepociťuje žiadne príznaky. Ak sa nejaké symptómy vyskytnú, súvisí to práve s veľkosťou a lokalitou, kde sa myóm maternice presne nachádza. K najčastejším príznakom patria:
- Hypermenorea (silné menštruačné krvácanie) a nepravidelné maternicové krvácanie.
- Panvová bolesť, ktorá môže byť spôsobená najmä torziou stopkatých subseróznych myómov.
- Tlak v podbrušku, zvýšené napätie a zväčšovanie brucha.
- Dyspareúnia (bolestivý pohlavný styk) a dysmenorea (bolestivé menštruačné krvácanie).
- Gastrointestinálne problémy, napríklad zápcha, spôsobené útlakom čriev.
- Urologické problémy, napríklad časté močenie (polakisúria) alebo retencia moču, spôsobené útlakom močového mechúra alebo močovodov.
Myómy maternice môžu u ženy narásť do tak veľkých rozmerov, že môžu imitovať tehotenstvo a spôsobovať komplikácie z útlaku štruktúr umiestnených v panve a bruchu. V extrémnych prípadoch môže myóm narásť až tak, že žena má maternicu veľkú akoby bola tehotná v termíne pôrodu. Niekedy sa stretávame aj so zriedkavými komplikáciami, ktoré spôsobujú myómy. Operujú sa veľmi veľké myomatózne zmenené maternice, ktoré majú hmotnosť aj niekoľko kilogramov (normálne by nemala mať maternica viac ako 70 gramov).
Nekrotické zmeny vnútri myómu môžu vyvolávať tlak a bolesti v hypogastriu a spôsobiť náhlu príhodu brušnú, napríklad torziu stopkatého myómu, infarzáciu alebo infekciu myómu.
Diagnostika
Myóm je možné diagnostikovať už pri bežnom gynekologickom vyšetrení, kedy lekár dokáže nájsť útvar podobný myómu. Na potvrdenie je potrebné sonografické vyšetrenie. Vďaka nemu je možné myóm maternice nielen lokalizovať, ale aj zmerať jeho veľkosť. Vyšetrenie ultrazvukom je možné vykonať cez brušnú stenu, na ktorú sa prikladá sonda, ale aj priamo cez vagínu. Pri hysterosonografii sa používa slaný roztok na zväčšenie maternicovej dutiny. Ultrazvukové vyšetrenie cez pošvu je metódou prvej voľby, kde zisťujeme ich lokalizáciu, ostrosť ohraničenia od okolitých štruktúr, prekrvenie a prítomnosť iných intramyómových zložiek. Typické sú u nich znaky nezhubnosti: dobre a pravidelne ohraničené od okolia; bez patologickej cievnej kresby - zobrazuje sa nám len prívodná cieva s pravidelným vetvením zásobujúca myóm; väčšinou bez nepravidelností intramurálnej výplne.
Ešte detailnejšie ako ultrasonografia je vyšetrenie magnetickou rezonanciou - MRI. Vďaka MRI vie lekár zistiť presnú lokalitu a veľkosť myómov, hrúbku steny maternice, ako aj orientáciu nádoru vzhľadom k ostatným brušným orgánom. Zobrazovanie magnetickou rezonanciou (MRI) je najpresnejšou zobrazovacou diagnostickou metódou pre posúdenie leiomyómov maternice. Poskytuje presné informácie o počte, veľkosti, vnútornej štruktúre a vzťahu leiomyómov ako k jednotlivým vrstvám steny maternice (endometrium, junkčná zóna, myometrium, seróza) tak i k jej dutine a k okolitým orgánom (vaječníky, močový mechúr, konečník a ďalšie).
U žien, u ktorých existuje podozrenie na neplodnosť, sa niekedy používa aj hysterosalpingografia. Vyšetrenie využíva röntgenové lúče a kontrastnú látku, ktorá sa vpúšťa do oblasti maternice a vajíčkovodov. Vďaka tomuto zákroku je možné zistiť, či nie je blokovaný samotný vajíčkovod. Hysteroskopia je obdobné vyšetrenie, avšak používa sa pri ňom hysteroskop.
Liečba
Existuje niekoľko prístupov v terapii uterinných, teda maternicových myómov. Niekedy postačuje vyčkávanie (expektačný postup), pacientka však chodí na pravidelné kontroly a je sledovaná svojim lekárom. Tento postup sa volí v prípade malých (do 4 cm) asymptomatických myómov neohrozujúcich fertilitu, alebo u pacientiek v klimaktériu/séniu, kedy sa predpokladá zmenšenie veľkosti myómov s klesajúcou hladinou ženských pohlavných hormónov.
Farmakologická liečba sa môže využívať ako samostatne, tak aj v rámci predoperačnej prípravy. Lieky sú zamerané nielen na zmiernenie príznakov, ale aj zlepšenie kvality života týchto pacientiek. Používajú sa dva typy liečiv: ulipristal acetát (selektívny modulátor receptorov progesterónu) a gonadoliberínové analoga (GnRH). Agonisti gonádotropín uvoľňujúceho hormónu (GnRH) vedú k blokáde tvorby hormónov ako estrogén a progesterón a navodia stav podobný menopauze. Pacientkám sa zmierni chudokrvnosť a myómy sa zmršťujú. K ich nežiadúcim účinkom patria návaly tepla. Progestín uvoľňujúce hormonálne vnútromaternicové teliesko (IUD) utišuje silné krvácanie spôsobené myómom. Ulipristal acetát sa používa na liečbu stredne závažných alebo závažných symptómov myómov a tiež na redukciu veľkosti myómov pred plánovaným operačným zákrokom.
Chirurgický výkon môže mať rôzny rozsah podľa typu a veľkosti myómu. Cieľom konzervatívneho výkonu je zachovanie maternice; vykonáva sa aborcia, abrazia, hysteroskopická resekcia alebo myolýza nádoru. Ďalšou možnosťou je vykonanie sklerotizácie ciev vyživujúcich myóm. Z miniinvazívnych chirurgických prístupov na odstránenie myómu sa niekedy vykonáva embolizácia maternicovej tepny či laparoskopická rádiofrekvenčná ablácia.
Na niektorých pracoviskách sa robí tzv. laparoskopická myomektómia, pri ktorej je samotný myóm odstránený laparoskopom cestou brušnej steny. Jej výhodou je, že operačné vstupy sú malé, a preto aj rekonvalescencia prebieha rýchlejšie. Odporúčaná je u intramurálne a subserózne lokalizovaných myómov. Naproti tomu sa robí aj hysteroskopická myomektómia, pri ktorej sa myóm odstraňuje vaginálnou cestou. Ide o operačné riešenie submukózne alebo čiastočne intramurálne lokalizovaných myómov.
Z ďalších tradičných chirurgických zákrokov sa môže využiť myomektómia alebo hysterektómia, teda vyňatie celej maternice. Po hysterektómii už nie je možné mať deti. Po myomektómii to síce možné je, no lekári sa väčšinou prikláňajú k pôrodu cisárskym rezom. Vždy je preto dobré poradiť sa s lekárom o benefitoch konkrétnej liečby.
Embolizácia prívodných ciev myómov je intervenčná rádiologická metóda, kedy sa do maternicových ciev vstreknú častice, ktoré obmedzia prietok krvi v maternici, teda aj v myómoch. Cieľom je obmedziť krvné zásobenie myómu, zastaviť tak jeho rast a vyvolať jeho zmenšenie až vymiznutie. Neodporúča sa u pacientiek s prianím tehotenstva. Zákrok sa nevykonáva v celkovej, ale v lokálnej anestéze. Myolýza je laparoskopická forma operačnej terapie, kde pomocou monopolárnej ihly zavedenej do blízkosti ciev zásobujúcich myóm dochádza k zastaveniu krvného zásobenia myómu.
Fokusovaný ultrazvuk (MR-HIFU) je kombinácia magnetickej rezonancie a ultrazvuku. Ultrazvuk nie je diagnostickou metódou, ale je určený pre samotný terapeutický zákrok. Pri fokusácii ultrazvukového vlnenia do jedného bodu dôjde v tomto bode k zvýšeniu teploty, čo má na myóm rozkladajúci účinok. Pacientka je počas celej doby výkonu zákroku pri vedomí, len v miernej analgosedácii. Má minimum nežiaducich účinkov.
Možnosti liečby maternicových myómov | Health Smart
Komplikácie a vplyv na graviditu
Myómy maternice väčšinou nie sú nebezpečné. Aj napriek tomu môžu spôsobovať bolesti a iné, vyššie popísané ťažkosti. Tiež môžu viesť k niektorým komplikáciám, pričom hlavnou z nich je anémia, teda chudokrvnosť. Je spôsobená vyššími stratami krvi počas menštruácie pri myómovom ochorení. Pri ťažkom anemickom syndróme môže dôjsť až k dušnosti a vnímaniu vlastného búšenia srdca.
Myómy nezvyknú mať vplyv na možnosť otehotnieť. Avšak submukózne myómy môžu viesť k neplodnosti alebo potratu. Tiež môžu viesť k ďalším komplikáciám počas gravidity, napríklad abrupcii placenty - placenta sa oddelí od steny maternice, takže plod nedostáva plnohodnotnú výživu. Pokiaľ myóm netvorí pôrodnú prekážku, je vhodný vaginálny pôrod. Po myomektómii, kedy došlo k otvoreniu dutiny maternice, alebo sa odstránilo veľa tkaniva, musí žena rodiť cisárskym rezom, pretože je zvýšené riziko, že maternica vaginálny pôrod nevydrží a praskne.
Prevencia
Vedci neustále skúmajú, čo môže spôsobovať maternicové myómy a ako im predchádzať. Všeobecne sa odporúča zdravá životospráva. Tá zahŕňa okrem pravidelného pohybu aj stravu s vysokým množstvom zeleniny a ovocia. Niektorí výskumníci predpokladajú, že použitie antikoncepcie znižuje výskyt myómov plošne.
tags: #co #znamena #uterus #myomatosus #kratko #oznacovany