Preprava detí v aute je téma, ktorá si vyžaduje maximálnu pozornosť a zodpovednosť. Bezpečnosť dieťaťa by mala byť vždy na prvom mieste, a to nielen z hľadiska legislatívy, ale predovšetkým z hľadiska ochrany jeho zdravia a života. Tento článok sa zameriava na rôzne aspekty prepravy detí v aute, od používania autosedačiek a bezpečnostných opatrení až po prevenciu tragických situácií, akou je zabudnutie dieťaťa v aute.
Prípad Jozefa Kuráka: Poučenie zo zabudnutia
Bol by to úplne obyčajný deň. Lenže 22. júla 2015 sa jednej rodine zrútil svet. Tragédia, ktorá sa stala v Nitre a otriasla celým Slovenskom, nemala do tých čias v našich končinách obdobu. Podnikateľ Jozef Kurák († 58) zabudol odviezť dvojročnú dcérku Kristínku do škôlky. Dievčatko zomrelo v rozhorúčenom aute. Bolesť rodičov nakoniec vyústila do smrti samotného otca o rok a pol neskôr.
V ten osudný deň nastúpil Jozef Kurák so svojou dvojročnou dcérkou Kristínkou do auta, aby ju zaviezol do jasieľ. Nikto netušil, že to bude jej posledná jazda v jej krátkom živote. Otca počas jazdy vyrušil telefonát, a tak automaticky zmenil smer jazdy a zaparkoval pred svojou firmou v centre mesta na ulici Janka Kráľa. To, čo sa potom udialo, pozná celé Slovensko. Kristínka sa domov nikdy nevrátila. V rozpálenom aute doslova zhorela.
Jozef Kurák žil so svojou novou rodinou, s mladou manželkou Katkou a dvoma malými deťmi, v dedinke neďaleko Nitry. V zrekonštruovanom rodinnom dome začínal po prvom manželstve odznova. Patril medzi známych nitrianskych podnikateľov, bol spoluvlastníkom inzertných novín a malej kaviarne spojenej s výstavným priestorom známej ako Trafačka. Práve pri budove bývalej transformátorovej stanice v tú osudnú stredu zaparkoval svoje auto a bez toho, aby si spomenul, že vzadu sedí jeho dcérka, šiel sa venovať pracovným povinnostiam. Vonku teplota stúpala a čas plynul...
„Môžem potvrdiť, že sme prijali oznámenie o tom, že v zaparkovanom aute sa nachádzalo dvojročné dievčatko, ktoré nejavilo známky života. Privolaní záchranári už, žiaľ, skonštatovali len smrť,“ informovala médiá hovorkyňa nitrianskych policajtov Božena Bruchterová o oznámení, ktoré na nehybné dieťa v aute upozornilo krátko po štrnástej hodine.
Na miesto okamžite vyrazili záchranári, ale neskoro. V tom čase dievčatko chcela z jaslí vyzdvihnúť matka, ktorá ju tam však nenašla, a tak zavolala manželovi, kde sa Kristínka nachádza. Automaticky odpovedal, že v škôlke. Až po chvíli si s hrôzou uvedomil, čo sa stalo a utekal k autu. Dieťa sa už zachrániť nepodarilo. Malá Kristína sa v aute udusila, na tele mala podľa medializovaných správ z toho dňa dokonca popáleniny.
Päťdesiatsedemročný Jozef bol podľa svedkov tragickej udalosti v šoku. Keď zistil, čo sa stalo, kričal: „Ja som ju zabil, ja som ju zabil...“ Následne museli záchranári ošetriť aj mamu (32) dievčatka, ktorá utrpela šok. Neskôr na súde zaznelo, že dieťa zomrelo už približne pol hodinu po tom, ako ho otec zabudol v aute. Bezprostrednou príčinou bolo zlyhanie centrálneho nervového systému v dôsledku prehriatia organizmu. Teplota v aute vystúpila podľa znalcov na vyše 30 až 60 stupňov.
Syndróm zabudnutého dieťaťa?
Jozef Kurák bol vyšetrovateľom obvinený z trestného činu usmrtenia. Za prečin usmrtenia je sadzba dva až päť rokov, súd v tomto prípade uložil trest na dolnej hranici. Jozefov obhajca, politik Daniel Lipšic, sa snažil o oslobodenie jeho klienta spod obžaloby s odvolaním sa na tzv. syndróm zabudnutého dieťaťa, a hoci jeho existenciu znalci pripustili, v medzinárodnej klasifikácii chorôb sa aktuálne nevyskytuje. Napriek návrhu obvineného na dohodu o vine a treste sa konanie o dohode skončilo neúspešne, nakoľko obvinený neuznal svoju vinu, a tak sa prípad dostal pred súd. Ten pred mesiacom rozhodol, Kurák dostal dvojročný podmienečný trest, pričom sudca skonštatoval, že zákon má chrániť spoločenské vzťahy.
V zdôvodnení rozsudku sa zamyslel aj nad tým, či mal obžalovaný prevziať počas jazdy telefonát a či mal pracovať už počas cesty, keď viezol dcérku. Citoval aj znalkyňu z oblasti psychológie, ktorá na septembrovom pojednávaní v súvislosti s okolnosťami tragédie povedala, že je to aj vecou priorít. „Tá priorita bola rozhodujúca. Rozhodujúca otázka pre súd bola, či je miera zavinenia na nule a podľa názoru súdu to tak nie je,“ povedal sudca. Konštatoval tiež, že „súd uložil trest za to, že zomrel človek, ktorý tu mohol ďalej žiť, to nie je len otázka prevencie“. Hoci toto všetko bolo pre rodinu náročné, „za manželom stojím, táto nehoda nezmení môj pohľad na neho“, odznelo na súde. Podľa manželky bol Jozef Kurák starostlivý a milujúci otec, čo napokon potvrdili aj učiteľky zo škôlky aj školy, do ktorej chodí staršia dcérka. Jozef Kurák svoj trest neprijal a odvolal sa.
Medzinárodné prípady a dôsledky
Hoci Daniel Lipšic postavil obhajobu otca zabudnutej Kristínky na syndróme zabudnutého dieťaťa a poukazoval na prípady, keď rodič nebol za takúto smrť obvinený ani potrestaný, minulý týždeň informovali médiá o prípade Justina Rossa Harrisa z Atlanty v USA, ktorý nechal v júni v roku 2014 svojho syna v aute a odišiel do práce. Vonku bolo v tom čase viac než 30 stupňov Celzia. Sedem hodín v rozpálenom aute chlapček neprežil a zomrel na prehriatie organizmu. „Obžalovaného uznávame vinným zo strašného zážitku, ktorý spôsobil svojmu 22-mesačnému dieťaťu. Muž bezcitne odišiel a nechal dieťa pariť sa v aute a zomrieť,“ povedala sudkyňa. Otec, ktorý nechal svojho syna zomrieť v rozpálenom aute, si od sudkyne vypočul verdikt doživotie! Obhajoba stále tvrdila, že muž svoje dieťa v aute neúmyselne zabudol. Aj podľa matky dieťaťa a bývalej manželky odsúdeného bol Harris vzorný otec a chlapcovu smrť by vedome nikdy nedopustil. „Je to jeden z najhorších spôsobov zabitia, zvlášť, ak ide o malé dieťa. Preto je možný len jeden trest, a to doživotie bez možnosti prepustenia na podmienku,“ uviedla sudkyňa.
Nitriansky súd uložil trest Jozefovi Kurákovi za to, že zomrelo dieťa, ktoré by za iných okolností mohlo žiť plnohodnotný život. Trest je istým spôsobom prijatím zodpovednosti aj poučením a najmä nájdenie krehkej rovnováhy medzi rôznymi povinnosťami. Jozef si svetský trest už nikdy neodpyká.
Svedectvo priateľa a knižné spracovanie
Len hŕstka ľudí vedela, čím si rodina Kurákovcov prešla. Spisovateľ Dušan Budzák (57), ich blízky priateľ, sa rozhodol vydať svedectvo o udalostiach v knihe, pri ktorej čítaní behá mráz po chrbte.
„Mal som rozpísanú knihu s názvom Kým som získal diplom s podtitulom Môj život s Jojom. Súvisela s nádherným študentským bláznením, ktoré človek zažije na vysokej škole. S Jojom sme študovali elektrotechniku a spolu s ďalšími kamarátmi sme vtedy budovali študentské rádio,“ rozhovorí sa Dušan.
„Potom sa však udiala tragédia s Kristínkou a keď neskôr zomrel aj on, pochopil som, že ten knižný príbeh musím dokončiť úplne inak, ako som plánoval. V jednom zväzku s názvom Môj život s Jojom sú vlastne dve knihy, z ktorých prvá sa volá Kým som získal diplom a druhá Päť a pol milióna sudcov. A práve pre tých 5,5 milióna sudcov som knihu musel napísať. Pretože pravda je, že keď zomrela Kristínka, ani ja som nechápal, ako sa to mohlo stať...“
„Zachytil som tú správu v televízii úplne náhodou. Vravím si - túto budovu poznám, toto auto poznám a aj chôdza toho muža je mi povedomá! Zaregistroval som, že ten muž drží niekoho za plecia a v tej chvíli som si uvedomil, že to je Jozef. Pridal som zvuk a zachytil som posledné slová, že v Nitre sa stala tragédia, pri ktorej zahynulo malé dievčatko,“ rozpráva spisovateľ a mne neunikne, že mu zvlhli oči. „Zostal som úplne paralyzovaný stáť pred obrazovkou. Chcel som ísť do Nitry za kamarátom, a zároveň som nevedel, čo mu poviem: Jojo, nevadí, to prebolí? Rozmýšľal som, že keby sa to stalo mne, chcel by som byť sám a nechcel by som nikoho vidieť.“
Spýtam sa autora knihy, ako zvládol stretnutie s nešťastnými rodičmi. „Dodnes si pamätám, že moje prvé slová boli: Toto si posral, Jojo! Nechápal som, ako niekto môže zabudnúť svoje dieťa v aute. Až postupne som prenikal hlbšie do toho všetkého. Stretával som sa so psychológmi a keď som začal študovať príbehy, ktoré sa udiali v zahraničí, pochopil som, že nech to znie akokoľvek bizarne, Jojo nič neposral. Keď sa totiž zíde niekoľko náhod dokopy, tak ako sa to stalo v prípade Kristínky, ktorýkoľvek človek na svete je absolútne bezmocný... Bol som jeden z tých, ktorí to tiež nechápali, ale aspoň som nebol taký krutý ako okolie, ktoré začalo vyhlasovať rozsudky. To rodičom Kristínky spôsobovalo ďalšiu traumu. Nemohli ísť na ulicu, aby ľudia na nich nepokrikovali: Ty vrah malých detí! Zhabal som im telefóny, lebo ľudia si zistili ich čísla a začali im volať. Dohadovali sa, že na cintoríne odprevadia do hrobu spolu s ňou aj rodičov,“ šokuje spisovateľ.
Rok a pol po tragédii, v decembri 2016 sa za Kristínkou pobral aj jej užialený otec. Jozef zomrel pri behu, zradilo ho srdce. Rany na duši rodiny Kurákovcov sa znova otvorili. „Keď som mal knihu takmer dopísanú, dospel som k názoru, že ju asi nevydám. Mal som strach, čo to spraví s rodinou. Spojil som sa s Kristínkinou mamou Katkou a chcel som od nej súhlas. Povedala, že mi verí, že to napíšem tak, ako to bolo, ale chce to čítať. Bol som presvedčený, že keď Katka povie, že nie, tak celý náklad zastavím a nechám ho skartovať. V noci mi pípla správa: Práve som dočítala. Tá kniha je nádherná v celej svojej ťažobe, je svojím spôsobom úžasná, pravdivá... Som vďačná, že ste sa s Jojom mali, za to priateľstvo ti budem vďačná...“
Keď sa Dušana spýtam, či vníma túto hroznú tragédiu ako osud, zamyslí sa a odpovie: „Keby sme to brali tak, že toto bol osud a s tým nič nenarobíš, tak by sme museli prijať všetky tragédie sveta. Moje poučenie, ktoré som si po tom všetkom osvojil, je, že skôr než na základe vlastného názoru vyriekneme rozsudok, mali by sme získať vedomosť a poznanie. Pretože vyriecť rozsudok len na základe názoru je veľmi mylné. Lebo súdiť je ľahké, ale veci sa môžu stať bez toho, že by sme ich mohli ovplyvniť. Tak ako v knihe vysvetľujem Jojovi: „Ak by si nenechal odpojiť deň predtým alarm, ak by si nebol v to ráno namontoval novú sedačku za svoje sedadlo, z ktorej sa nevedela Kristínka dostať, ak by ti nezrušili stretnutie, ak by si bol niekto, kto sedel len päť metrov od auta. všimol, že malá je v ňom. a ak by sa zo škôlky dovolali Katke... Ak by sa čo i len jedna z tých vecí stala inak, tak by Kristínka dnes žila a nič by sa nestalo.“
Dieťa v aute môže zabudnúť každý. Kniha, ktorá odštartovala film Otec
Užialená mama Katarína: Kristínka aj Jozef sú stále s nami
Pochovať svoje dieťa je hrozná tragédia, ktorá rodičov sprevádza po celý život. Katka Kuráková (36) prišla v priebehu dvoch rokov o dcérku Kristínku († 2) aj o manžela Jozefa († 58), a tak vo svojej duši má dvojnásobný žiaľ. Ako sa toto peklo dá prežiť a čo ju drží nad vodou, povedala exkluzívne v rozhovore pre Nový Čas Nedeľa na krste knihy Môj život s Jojom, ktorá sa vracia aj k tragédii z júla 2015.
Určite neprejde deň, aby ste v mysli neboli so svojou malou Kristínkou. Aká bola?
Úplne iná ako jej staršia sestrička Karolínka. Nehrnula sa do chodenia ani do rozprávania. Bola veľmi pokojné, vnímavé a pohodové dieťa, dokázala sa neskutočne pozerať druhému do očí. Všetko doslova nasávala, so záujmom počúvala. S oboma deťmi som chodila na cvičenie, plávanie, masáže, na ihrisko...
V priebehu roka a pol ste prišli o dieťa aj o manžela. Rozprávate sa v mysli alebo aj nahlas s Kristínkou a s Jozefom?
Rozprávam sa s oboma. Veľmi dlho boli moje dialógy s Kristínkou zamerané na to, že som sa jej neustále ospravedlňovala. Aby sa na mňa nehnevala, že ma mrzí, že som v ten deň pracovala a nevedela som byť ja tá, ktorá ju zavezie do škôlky. Zároveň som ju v duchu utvrdzovala o našej láske k nej. Potom skôr myslím na to, aké by to bolo, keby už teraz bola staršia, čo by mi asi povedala.
Ako vníma staršia dcérka Karolínka že už nemá malú sestričku ani ocka?
Oni sú obaja dennou súčasťou nášho života. Spomíname na rôzne príbehy a dnes sa už dokážeme pri tom aj smiať. Kedysi to bolo len s veľkými slzami. Nedávno som Karolínke ukázala fotku, kde mi Kristínka vyhádzala celú šperkovnicu, hovorila som jej, že či si pamätá, keď Kristínka rozhadzovala po kuchyni jedlo, inokedy si zasa spomenie Kajka na príbeh, ktorý som ja už možno zabudla. Vieme si na tieto veci spomenúť s úsmevom.
Kniha Dušana Budzáka je spomienkou na študentské časy a priateľstvo s vaším nebohým manželom a druhá časť sa vracia k udalostiam, keď zomrela Kristínka? Nie je ten príbeh jatrením aj tak bolestivých rán?
Veľmi som sa bála, keď som knihu začala čítať. Bála som sa, čo všetko tam bude, je to niečo, čo zažívate opakovane. Prečítala som ju a musím povedať, že na mňa pôsobila veľmi terapeuticky. Viem, že ten príbeh ma bude sprevádzať po celý život. Na určitý okamih som nadobudla pocit, že už je ten príbeh preč, nie však minulosť.
Keď som knihu dočítala, povedala som si: Veď ja som to prežila, čo môže byť horšie? To, že som to čítala? Ja mám tie obrazy veľmi často pred sebou. Prekvapivo, prešla som si tým pri čítaní zas, poplakala som si, ale nebolo to také hrozné ako tá realita, ktorá strašne bolí. Som vďačná Dušanovi za tú knihu, pre mňa je to veľmi silný odkaz o ich priateľstve s Jozefom. Budem veľmi úprimná.
Vyčítali ste Jozefovi niekedy, že zabudol dcérku v aute?
Nikdy. Vždy som Jožkovi vravela, že sa to stalo nám obom, nie iba jemu, tá tragédia je naša spoločná. Pre mňa je dôležité to, čo som ja celý čas vedela bez ohľadu na to, či by tá kniha vyšla, alebo nevyšla. A to je to, čo som ja prežila. Vždy budem za Jojom stáť.
Lepšieho manžela pre seba a lepšieho otca pre svoje deti by som si nevedela vybrať. Naučila som sa mať okolo seba istú stenu a neriešiť to, že možno niekto iný má iný pohľad. Pretože inak by sme nevedeli prežiť.
Povinnosti a Predpisy pre Prepravu Detí v Aute
This web uses cookies. By continuing to browse this site, you agree to their use. 1. These websites use cookies that distinguish their visitor (hereinafter "you" in the appropriate grammatical form) from other users. 2. 3. Cookies - are small files that are downloaded to a device (computer, tablet, mobile phone, etc.), containing a certain amount of information that allows the website to recognize you as a user while using the Website. The operator uses cookies to study the effectiveness of the Website. Cookies generally do not contain any information that identifies individual persons, but instead are used to identify the browser on a specific device. We use the term cookies in this document for other files that collect information in a similar way (e.g., pixels, beacons, etc.). using so-called "session cookies" - during your visit to the website. These so-called temporary cookies are automatically deleted after closing the browser. You can set your browser to inform you about the use of cookies. This will ensure transparency in the use of cookies. using so-called "persistent cookies" - for repeat visits to the website. These persistent cookies can be controlled with each visit to the Website. Information we collect through the Website includes: browser type, internet address from which you connected to the Website, device operating system, device IP address. For displaying more relevant advertisements, some cookies are set by third-party advertising systems, such as Google Analytics. This can be turned off in your Google account. So-called Third-party cookies are cookies that are placed on your device by another company when you use our website. 1. a. Necessary cookies: are cookies without which our website could not function, or without which these pages could not be properly used. These cookies are automatically placed on your device and cannot be turned off. b. Analytical cookies: allow us to perform various statistical analyses of our website. These cookies are used in anonymized form, meaning they cannot identify you. c. 2. 3. 1. Only absolutely necessary cookies are stored on your device when you first visit our website. If you do not accept/allow all cookies or select your individual cookie preferences, this setting will not change. Details on how to control and delete cookies can be found in Art. 2. Some cookies we use are necessary for our website to function. 3. By clicking the appropriate button in the pop-up window, you agree to our use of necessary cookies as described in these basic cookie usage principles. 4. 5. To disable the relevant cookies used based on consent, you can withdraw your consent to the use of cookies at any time. This is done using the cookie icon in the relevant section of our pages. Please note that cookies may remain on your device even after you decide not to use them. 6. Withdrawing your consent to the use of optional cookies also involves withdrawing consent to the use of personal data collected through these cookies. 1. 2. 3. 4. 5. 1. The cookie icons in the corner of your device are used to disable or unsubscribe from the relevant cookies, where you can change cookie settings at any time. Updating the page may be necessary for the settings to function. 2. Various files, scripts, codes, or other information related to cookies may continue to be stored on your device. 3. Any change to your web browser settings applies only to that specific web browser. 4. 5. 6. 7. 8. Please note that if you refuse or withdraw consent to the use of any non-essential cookies or related personal data, the corresponding function or functionality of this website may not work correctly or at all. 1. 2. In our operations, we use and cooperate with several third-party suppliers and partners who set or read cookies on our websites, over which we have no control. 3. a. Necessary cookies. b. Performance cookies. We use cookies to help us collect information that allows us to analyze web traffic on our website. c. Functional cookies. d. Marketing cookies. These cookies are set through our website by our marketing partners and are used to create a profile of your interests and display relevant advertisements on other sites. 4. 1. 2. 3. 1. 2. 3. 14. 12. 2016, 9:25 Source: Jozef Uhlárik - Nový Čas
| Typ súboru cookie | Popis | Možnosť vypnutia |
|---|---|---|
| Nevyhnutné | Súbory cookie, bez ktorých by naše webové stránky nemohli fungovať. | Nie |
| Analytické | Umožňujú vykonávať štatistické analýzy. Používajú sa v anonymizovanej forme. | Áno |
| Funkčné | Zlepšujú funkčnosť webových stránok. | Áno |
| Marketingové | Používajú sa na vytváranie profilu záujmov a zobrazovanie relevantných reklám. | Áno |
Prevencia zabudnutia dieťaťa v aute: Jednoduchý trik
Každé leto sa opakujú tragické správy o deťoch, ktoré zostali zatvorené v horúcom aute. Stačí pár minút na slnku a teplota vo vnútri vozidla môže vystúpiť na hodnoty, ktoré sú pre dieťa smrteľné. Položte si dôležitý predmet (napr. peňaženku, mobil, tašku s dokumentmi) na zadné sedadlo vedľa autosedačky. Týmto spôsobom budete nútení skontrolovať zadné sedadlo predtým, ako vystúpite z auta.
Podľa polície a odborníkov treba mať v prvom rade na pamäti, že stačí pár minút na priamom slnku a z auta sa stane skleník. Teplota vo vozidle totiž rýchlo stúpne, napríklad, ak je vonku 30 stupňov Celzia, v aute bude v priebehu polhodiny až 50 stupňov. „Ak v ňom necháte svoje dieťa, môže dôjsť k zlyhávaniu základných životných funkcií - vedomia, dýchania a krvného obehu. V niektorých prípadoch môže nastať smrť už po 15 až 20 minútach,“ vysvetlila polícia. Deti navyše nevedia z takéhoto nebezpečenstva uniknúť, pretože sa nedokážu dostať z autosedačky alebo si otvoriť okná či dvere.
V aute niekedy ľudia nechávajú aj svojich psov či iných domácich miláčikov, najmä keď si musia odbehnúť na nákup alebo si idú niečo vybaviť. „Myslia si, že za krátku chvíľu sa im nemôže nič stať. Opak je však pravdou a rovnako ako deťom, aj im hrozia zdravotné problémy z rýchlo stúpajúcich teplôt,“ dodávajú policajti.
„Ako pripomienka môžu poslúžiť napríklad aj mobil, peňaženka či kabelka na zadnom sedadle, bez ktorých človek bežne z auta nevystúpi,“ dali ľuďom ešte ďalšiu dobrú radu.
Strážcovia zákona taktiež pripomenuli, že ponechanie dieťaťa v aute môže mať aj trestnoprávne následky: „V takýchto prípadoch môže ísť o trestný čin opustenia dieťaťa, ktoré si nevie pomôcť samo. Osoba môže navyše čeliť aj obvineniu z ublíženia na zdraví či v krajnom prípade z usmrtenia, ak takéto konanie viedlo k poškodeniu zdravia či k smrti dieťaťa.“