New York je najľudnatejšie mesto USA a jeho metropolitná oblasť patrí medzi najľudnatejšie na svete. Mesto sa nachádza na východe USA v južnom cípe pri ústí rieky Hudson do Atlantického oceánu. Nachádza sa v strede megalopolisu Boswash, 350 km od Bostonu a 353 km od Washingtonu D.C. Z nich iba Bronx je spojený s pevninou, ostatné obvody ležia na ostrovoch.
Oblasti súčasného New Yorku boli v čase objavu Európanmi v roku 1524 obývaná asi 5 000 indiánmi z kmeňa Lenape. Objaviteľom bol Giovanni da Verrazano, taliansky cestovateľ v službách francúzskej koruny, ktorý miesto nazval Nouvelle Angoulême. Prvú európsku osadu pod názvom Nieuw Amsterdam založili Holanďania na južnom cípe Manhattanu v roku 1614 s cieľom obchodovať s kožušinami. Vodca holandských kolónií Peter Minuit kúpil Manhattan od kmeňa Lenape v roku 1626 za 60 guldenov.
V roku 1664 dobyli mesto Angličania a premenovali ho na New York na počesť Jakuba II., kniežaťa z Yorku a Albany. Na konci druhej anglo-holandskej vojny získali Holanďania kontrolu nad indonézskym ostrovom Run, ktorý bol v tej dobe oveľa významnejší, a Angličania si ako výmenu mohli ponechať kontrolu nad New Yorkom. Význam New Yorku ako prístavu pod britskou vládou rástol.
V roku 1754 bola chartou udelenou Jurajom II. založená na dolnom Manhattane Columbijská univerzita, v tom čase pod menom Kings's College. Počas Americkej vojny za nezávislosť sa v meste odohrala séria bitiek známych pod názvom Newyorská kampaň.
19. storočie pre mesto znamenalo prílev imigrantov a stály rozvoj. Vizionársky plán rozvoja z roku 1811 navrhoval rozšíriť sieť ulíc po celom Manhattane. V roku 1819 bol otvorený Erijský kanál, ktorý prepojil newyorský prístav s poľnohospodárskymi oblasťami na severe krajiny. Miestnu politiku ovládla Tammany Hall, politické zoskupenia vnútri Demokratickej strany kontrolovanej írskymi prisťahovalcami. Niektorí členovia obchodníckej aristokracie presadzovali zriadenie Centrálneho parku, ktorý nakoniec vznikol v roku 1857. V Manhattane aj v Brooklyne žila výrazná slobodná čierna menšina. Otroctvo v New Yorku existovalo do roku 1827.
Počas prvej polovice 20. storočia sa mesto stalo svetovým centrom priemyslu a obchodu. V 20. rokoch bol New York hlavným cieľom čierneho obyvateľstva počas takzvanej Veľkej migrácie z južanských štátov. V roku 1916 sa New York stal domovom najväčšej černošskej komunity v Severnej Amerike. Černošský umelecký smer zvaný Harlemská renesancia prekvital v ére prohibície a obrovského ekonomického rastu, ktorý sa prejavoval výstavbou, pre New York charakteristických, mrakodrapov. V roku 1931 bola postavená budova Empire State Building.
V roku 1904 zhorel v úžine East River parník General Slocum, čo si vyžiadalo 1021 obetí. V roku 1911 vypukol požiar firmy Triangle Shirtwaist Factory, ktorému podľahlo 146 ľudí, predovšetkým šičiek.
V roku 1948 sa New York stal najľudnatejším mestom sveta, keď predstihol Londýn, ktorý sa na prvom mieste držal dlhšie ako sto rokov. Veteráni druhej svetovej vojny a imigranti z Európy sa podieľali na povojnovom rozvoji mesta, ktorý symbolizoval napríklad rad domov v južnom Queense. New York získal po vojne pozíciu globálnej metropoly s Wall Street ako ekonomickým centrom sveta, sídlom OSN ako centrom svetovej diplomacie a vďaka rozvoju abstraktného expresionizmu sa z New Yorku stalo aj hlavné mesto svetovej kultúry.
V 60. rokoch postihli mesto ekonomické problémy, rasové napätie a rast kriminality, ktoré dosiahli vrchol v 70. rokoch. Vzkriesenie finančného sektora v 80. rokoch pomohlo zlepšiť mestský rozpočet. V 90. rokoch došlo k upokojeniu rasového napätia, k dramatickému zníženiu kriminality a k masovému prílevu imigrantov z Ázie a Latinskej Ameriky.
V roku 1973 boli postavené budovy Svetového obchodného centra (WTC, tzv. „Dvojičky“). Na severnú vežu bol uskutočnený bombový teroristický útok vo februári 1993, trhavinou uloženou v aute. Obe budovy boli zničené pri ďalšom teroristickom útoku dvomi úmyselnými leteckými kolíziami s vežami 11. septembra 2001. V budovách zahynulo takmer 3000 ľudí.
New York sa nachádza na severovýchode Spojených štátov, na juhovýchode štátu New York, približne na polceste medzi Washingtonom D. C. a Bostonom. Mestom preteká rieka Hudson, ktorá tu ústi do malého prírodného zálivu a následne do Atlantického oceánu. Rieka Hudson preteká cez Hudson Valley do New York Bay. Medzi New Yorkom a mestom Troy má rieka charakter estuária. Rieka Hudson tvorí hranicu medzi štátmi New York a New Jersey. East River tečie z Long Island Sound a oddeľuje Bronx a Manhattan od Long Islandu.
Pevnina bola neustále upravovaná ľudskou činnosťou, najvýraznejšie vysušovaním pobrežia už od dôb holandskej kolonizácie a to najintenzívnejšie na dolnom Manhattane. Najtypickejším príkladom je Battery Park City, ktoré vzniklo navezením hliny a kameniva zo stavby World Trade Center v 70. a 80. rokoch.
Rozloha New Yorku je 1 214,4 km², pričom pevnina má rozlohu 789,5 km² a vodné plochy rozlohu 428,8 km². Hoci sa nachádza na pobreží, pre New York je typické vlhké podnebie (Köppenova klasifikácia podnebia - DFA). Zimy sú tu studené, ale vďaka umiestneniu na pobreží sú tunajšie teploty mierne vyššie ako vo vnútrozemí. Každý rok tu napadne 63,5 až 88,9 cm snehu. Obdobie medzi posledným mrazivým dňom a prvým mrazivým dňom ďalšej zimy trvá v priemere 199 dní. Jari a jesene sú v New Yorku rôznorodé, od snežných a studených, cez horúce a suché až po chladné a daždivé. Letá sú horúce a suché. Každé leto je v priemere v 18 až 25 dňoch dosiahnutá teplota 32 °C. Hoci pre New York nie sú typické hurikány, môžu ho výnimočne zasiahnuť, čo sa stalo napríklad v rokoch 1821, keď bol zaplavený dolný Manhattan a 1938, keď bola zničená východná časť mesta.
Hromadná doprava je v New Yorku využívaná najviac v celých Spojených štátoch. Spotreba benzínu je na úrovni, na akej bol celoštátny priemer v 20. rokoch. Vďaka používaniu hromadnej dopravy bolo v roku 2006 v New Yorku ušetrených 7 miliárd litrov benzínu, čo je polovica benzínu ušetreného vďaka používaniu hromadnej dopravy v celých Spojených štátoch. Vďaka vysokému zaľudneniu, nízkemu využívaniu automobilov a vysokému využívaniu hromadnej dopravy je New York jedným z energeticky najefektívnejších miest v Spojených štátoch. Priemerné emisie skleníkových plynov v prepočte na jedného obyvateľa mesta dosahujú 7,1 tony v porovnaní s celoštátnym priemerom 24,5 tony. V New Yorku je vyprodukované iba jedno percento skleníkových plynov vyprodukovaných v celých Spojených štátoch, hoci tu žije 2,7 % obyvateľov Spojených štátov.
Vedenie mesta sa v posledných rokoch zameralo na znižovanie vplyvov na životné prostredie. Vysoká miera znečistenia viedla k rozšíreniu astmy a ďalších chorôb dýchacieho ústrojenstva medzi obyvateľmi mesta. Politikou mesta je kupovať do svojich budov energeticky efektívne vybavenie. New York tiež vlastní najviac autobusov na zemný plyn a s hybridnými motormi v celých Spojených štátoch a tiež sa tu objavili jedny z prvých taxíkov s hybridným pohonom. Mesto bolo jedným zo žalobcov v prelomovom spore u Najvyššieho súdu Spojených štátov Massachusetts v. Environmental Protection Agency, ktorým bola EPA donútená regulovať vypúšťanie skleníkových plynov.
Charakteristickým znakom New Yorku je nesmierne množstvo mrakodrapov, predovšetkým na Manhattane. V New Yorku sa nachádzajú výrazné budovy mnohých architektonických štýlov. Woolworth Building (1913) postavená v novogotickom štýle s masívnymi prvkami gotickej architektúry, ktoré sú rozpoznateľné z ulice, ktorá je o desiatky metrov nižšie. Zákon z roku 1916 obmedzil výšku mrakodrapov v závislosti od veľkosti stavebnej parcely, aby slnečný svit dosiahol na ulice. Typickým zástupcom štýlu Art Deco je Chrysler Building (1930) so svojou charakteristickou zužujúcou sa špičkou. Mnohí architekti a historici považujú Chrysler Building za architektonicky najhodnotnejší mrakodrap v meste. Medzinárodný štýl reprezentuje Seagram Building (1957). Pre obytné oblasti sú typické honosné radové domy postavené z hnedého pieskovca, ale aj ošarpané bytové domy postavené v období najväčšieho rozvoja mesta medzi rokmi 1870 a 1930. Najpoužívanejšími stavebnými materiálmi sú od veľkého požiaru v roku 1835 kameň a tehly. Stavebné materiály neboli, ako v prípade Paríža, ťažené priamo z podložia mesta, ale boli dovážané z rôznych vzdialených kameňolomov a teda majú odlišné odtiene.
Špecifikom New Yorku je veľké množstvo drevených vodných nádrží umiestnených na strechách. Ich inštalácia bola vyžadovaná u budov majúcich viac ako šesť poschodí, aby mohol byť obmedzený tlak vody vo vodovodoch, ktoré by vysokým tlakom mohli byť poškodené.
New York je tvorený piatimi mestskými časťami, ktoré sa kryjú s administratívnou úrovňou county. New York je ďalej zložený z desiatok až stoviek štvrtí, ktoré majú neraz svoju špecifickú atmosféru a históriu.
- The Bronx (Bronx County: 1 373 659 obyv.) je najsevernejším newyorským obvodom. Nachádza sa tu Yankee Stadium, domovský štadión tímu New York Yankees, alebo najväčšie družstevne vlastnený obytný komplex v Spojených štátoch, Co-op City. Okrem malej časti Manhattanu známej ako Marble Hill je Bronx jedinou časťou New Yorku, ktorá sa nachádza na americkej pevnine.
- Brooklyn (Kings County: 2 528 050 obyv.) je najľudnatejšou mestskou časťou New Yorku. Do roku 1898 bol Brooklyn samostatným mestom. V súčasnosti je pre neho charakteristická veľká kultúrna, sociálna a etnická diverzita, nezávislá umelecká scéna, mnoho špecifických štvrtí a unikátne architektonické dedičstvo. Je to tiež jediná mestská časť s výnimkou Manhattanu, ktorá má svoje obchodné centrum. K Brooklynu patrí dlhá pláž a Coney Island založená v 70. rokoch 19. storočia.
- Manhattan (New York County: 1 620 867 obyv.) je najhustejšie obývaná mestská časť, nachádza sa tu väčšina mrakodrapov a tiež Central Park. Manhattan je finančným centrom nielen mesta, ale aj celého sveta. Sídli tu veľa významných spoločností a tiež New York Stock Exchange. Na Manhattane sa nachádza aj sídlo OSN, niekoľko univerzít, galérií, múzeí, divadla na Broadwayi, Greenwich Village a Madison Square Garden. Manhattan sa neoficiálne delí na dolnú, strednú a hornú časť. Horný Manhattan sa delí Central Parkom na Upper East Side a Upper West Side.
- Queens (Queens County: 2 270 338 obyv.) je najrozľahlejšia a etnicky najdiverzifikovanejšia county v Spojených štátoch a vďaka rastúcej populácii by sa mohol stať najľudnatejšou newyorskou mestskou časťou. Pôvodne sa tu nachádzalo niekoľko malých miest a dedín založených Holanďanmi, dnes tu žije predovšetkým stredná trieda. Je to jediné veľké county v Spojených štátoch, kde medián príjmov černochov dosahuje 52 000 USD za rok, čo je viac ako u belochov. Nachádza sa tu Shea Stadium, bývalý domovský štadión New York Mets, každoročne sa tu koná US Open.
- Staten Island (Richmond County: 481 613 obyv.) má najvýraznejší suburbánny charakter zo všetkých mestských častí. S Brooklynom ho spája Verrazano-Narrows Bridge a s Manhattanom Staten Island Ferry, čo je súčasne aj jedna z najpopulárnejších atrakcií v meste, pretože ponúka skvelý výhľad na Sochu slobody, Ellis Island a dolný Manhattan.
„Zdá sa, že kultúra je vo vzduchu, ako súčasť počasia“, napísal o New Yorku spisovateľ Tom Wolfe. Mnoho významných amerických kultúrnych hnutí vzniklo v New Yorku, napríklad Harlem Renaissance, ktorá formovala černošskú literatúru v Spojených štátoch. Mesto bolo centrom džezového hnutia v 40. rokoch a abstraktného expresionizmu v 50. rokoch a miestom zrodu hip-hopu v 70. rokoch. Lokálna punková a hardcore scéna dosiahla vrcholného vplyvu v 70. a 80. rokoch. V New Yorku má tá tiež dlhú tradíciu židovská americká literatúra.
New York je jedným z centier americkej kinematografie. Manhatta (1920), prvý americký avantgardný film sa natáčal v New Yorku. V súčasnosti sa tu natáča druhý najvyšší počet filmov v Spojených štátoch. V New Yorku sídli viac ako 2 000 umeleckých a kultúrnych organizácií a viac než 500 galérií rôznych veľkostí. Mesto dotuje miestnu kultúru viac ako je ročný rozpočet National Endowment for the Arts.
Bohatí priemyselníci 19. storočia vybudovali sieť kultúrnych centier ako sú Carnegie Hall a Metropolitan Museum of Art, ktoré sú celosvetovo preslávené. Elektrifikácia mesta umožnila výrobu prepracovaných divadelných predstavení. Od 80. rokov 19. storočia sú divadla na Broadwayi a pozdĺž 42. ulice. Predstavenie, napríklad od Harrigana a Harta alebo George M. Cohana, boli často ovplyvnené miestnymi prisťahovalcami a často odrážali témy nádeje a ambícií. V súčasnosti tvoria muzikály najväčšiu časť newyorskej divadelnej produkcie. The Lincoln Center for the Performing Arts, ktoré obsahuje Jazz at Lincoln Center, Metropolitan Opera, New York City Opera, New York Philharmonic, New York City Ballet, Vivian Beaumont Theatre, Juilliard School a Alice Tully Hall je najväčším kultúrnym centrom v Spojených štátoch.
Turistika je významným zdrojom príjmov, pretože mesto ročne navštívi asi 40 miliónov turistov. Najpopulárnejšími destináciami sú Empire State Building, Ellis Island, divadlá na Broadwayi, múzeá ako Metropolitan Museum of Art a ďalšie.
V roku 2005 sa v New Yorku hovorilo približne 170 jazykmi a 36 % obyvateľov sa narodilo mimo Spojených štátov. New Yorku sa vďaka čulému nočnému životu niekedy hovorí Mesto, ktoré nikdy nespí. Ďalšími prezývkami sú Veľké jablko a Gotham.
Rekordné predčasné hlasovanie by mohlo zmeniť výsledok volieb v New Yorku
V nedávnych voľbách v New Yorku si občania vybrali nového starostu. Favoritom bol demokratický kandidát Zohran Mamdani, ktorý sa považuje za demokratického socialistu. Jeho hlavným súperom bol bývalý guvernér štátu New York Andrew Cuomo, ktorý kandidoval ako nezávislý. Tridsaťštyriročný Mamdani, ktorý kládol dôraz okrem iného na zlepšenie dostupnosti bývania, mal výhodu v tom, že kandidoval proti 67-ročnému Cuomovi, nad ktorým s prevahou zvíťazil v júnových demokratických primárkach a ktorý bol u voličov v New Yorku nepopulárny.
Prezident Trump označil Mamdaniho za „komunistického šialenca“, ktorý chce zničiť New York. Podobne sa o demokratickom kandidátovi vyjadrovali aj ďalší republikáni. Trump tiež New Yorku pohrozil odobratím financovania a nasadením Národnej gardy v prípade, že jeho obyvatelia zvolia Mamdaniho starostom. Mamdani by v prípade svojho zvolenia bol prvým moslimom a Američanom s indickými koreňmi na poste newyorského starostu.
Mamdani postavil kampaň na dostupnosti bývania, verejnej doprave a daňovej reforme. Kritici varovali, že navrhované zvýšenie daní pre milionárov a korporácie by mohlo viesť k hromadnému odchodu firiem a boháčov z mesta. Okrem ekonomických obáv čelil Mamdani aj ostrým útokom týkajúcim sa jeho postoja k Izraelu a podpory hnutia BDS (bojkot, odpredaj, sankcie).
Demokrati dosiahli výrazné víťazstvá v prvých veľkých voľbách od návratu Donalda Trumpa do Bieleho domu. Okrem kresla starostu New Yorku uspeli aj v ďalších mestách a štátoch. Budúcimi guvernérkami štátov Virgínia a New Jersey sa stanú demokratky Abigail Spanbergerová a Mikie Sherrillová.
Zohran Mamdani prepisuje históriu ako najmladší a prvý moslimský starosta New Yorku. Jeho ambiciózny program zahŕňa zvýšenie minimálnej mzdy na 30 dolárov za hodinu, prerozdelenie daní smerom k vyšším príjmovým skupinám a garantovanú univerzálnu starostlivosť o deti. Newyorská volebná komisia medzitým podľa stanice BBC informovala o najvyššej volebnej účasti za viac ako päť desaťročí.