Vstup do školy je pre dieťa bezpochyby veľkým medzníkom v jeho živote. Je preto veľmi dôležité, aby si rodičia kládli otázku, či je ten správny čas na to, aby sa dieťa stalo školákom. Pre dieťa, ktoré nástup do školy zažíva ako nepripravené, sú dosahy mnohokrát spojené s pocitom nedostatočnosti, zlyhania, neúspechu.
Dosiahnutie veku šesť rokov nie je jedinou podmienkou nástupu do školy. Dieťa má celý život pred sebou. Doprajte mu pocity úspechu hneď od začiatku vzdelávania. Prvý rok školy má významný vplyv na formovanie vzťahu dieťaťa ku škole a k vzdelávaniu. Vplýva tiež na vytváranie sebaobrazu, ovplyvňuje sebahodnotenie.
Pred nástupom do školy sa preto vynárajú pre rodičov mnohé otázky: Dokáže moje dieťa pracovať v škole tak, aby pritom cítilo, že mu to ide? Udrží pozornosť, aby napredovalo v učení? Vie sa sústrediť aj na činnosti, ktoré ho až tak nebavia? Bude sa vedieť zapojiť medzi ostatných? Dokáže prijať pravidlá, ktoré si vyžadujú viac prispôsobenia?
Blíži sa september a mnoho rodičov rieši dilemu: dať dieťa do školy alebo nie? Odpoveď je len na rodičoch, ale mali by si nechať poradiť od odborníkov, psychológov. Dieťa by malo nastúpiť do školy zrelé a pripravené v štyroch oblastiach. Malo by byť fyzicky zdatné, psychicky pripravené, aby bolo schopné akceptovať pani učiteľku ako autoritu a realizovať jej požiadavky, malo by sa vedieť krátko sústrediť, malo by zvládať vlastné emócie zlosti a hnevu a malo by byť schopné zaradiť sa do kolektívu triedy, spolupracovať a súťažiť a, samozrejme, vedieť aj prehrávať. Veľmi dôležitá je aj reč dieťaťa a jeho schopnosti v jemnej motorike.
Školská zrelosť verzus školská pripravenosť
Treba spomenúť, že rozlišujeme medzi školskou zrelosťou a pripravenosťou. Školská zrelosť predstavuje dosiahnutie takého stupňa vývinu, ktorý dieťaťu umožňuje úspešné osvojovanie si školských vedomostí a zručností. Ide o zrelosť centrálnej nervovej sústavy, ktorá je na takej úrovni, že dieťa dokáže zvládať záťaž, je schopné sústrediť sa, je emočne stabilné.
To, aký zrelý je mozog dieťaťa, ovplyvňuje jeho schopnosť učiť sa čítať a písať písmenká, vnímať ich tvar, rozlíšiť to konkrétne jedno medzi ostatnými v slove, odpísať ho z tabule tak, ako je žiaduce, a pod.
Školská pripravenosť je vyjadrením toho, aké sú schopnosti dieťaťa získané vplyvom prostredia a výchovy. Ide o výsledky predchádzajúcej prípravy.
Rozdiely medzi chlapcami a dievčatami
Pri posudzovaní zrelosti a pripravenosti sa berie do úvahy aj vek a pohlavie dieťaťa. Medzi chlapcami a dievčatami sú rozdiely v dozrievaní. Všeobecne platí, že u dievčat narodených od júla a u chlapcov od marca je lepšie posúdiť školskú zrelosť individuálne, odborným pracovníkom.
Väčšie riziká predčasného nástupu do školy sú u chlapcov, ktorí dozrievajú neskôr ako dievčatá a ich vývin je v tomto období pomalší.
Obavy rodičov a rady odborníkov
Mnoho rodičov má obavu, že pri odložení nástupu do školy sa ďalší rok bude dieťa v škôlke „nudiť“, nebude mať nové podnety, bude stagnovať. Iní rodičia sa boja, že sa väzby s rovesníkmi z materskej školy roztrhnú, obávajú sa, ako bude dieťa vnímať, keď jeho spolužiaci a kamaráti do školy pôjdu a ono nie. Je dobré ostať v postoji o odklade pokojným a tak ho aj komunikovať. Ak bude dieťa v dôvere cítiť, že toto je dobré rozhodnutie, za ktorým stoja jeho rodičia, prípadné pocity zlyhania a smútok zo straty priateľstva sa ľahšie prijmú a následne spracujú.
Vždy záleží na tom, ako novú situáciu deťom predostrú významní dospelí v jeho živote.
Vo svojej praxi povzbudzujem rodičov, aby sa poradili s odborníkom a prekonzultovali to, ako vnímajú svoje dieťa. Poznajú ho najlepšie, no môže byť veľmi užitočné získať nadhľad a na základe toho sa dobre rozhodnúť.
Často sa stáva, že sami rodičia sa snažia o odklad svojho prvorodeného dieťaťa do školy, lebo nástupom „školovania“ sa mení celý rodinný systém. Pravidelné vstávanie, žiadne voľné piatky a neskoré príchody, ako to bolo neraz v prípade škôlky a na ktoré si mnohí rodičia navykli. Okrem toho pribudne každodenné písanie domácich úloh, na ktoré musia mať rodičia v prvej triede veľa trpezlivosti.
Dôsledky predčasného nástupu do školy
Dieťa, ktoré nie je do školy pripravené, prvý ročník zvládne, aj keď s problémami, ale vo vyšších ročníkoch začne zaostávať, bude mať nálepku zlého žiaka a problémy s celoživotným vzdelávaním. Ďalším problémom môže byť aj neprijatie žiaka v triede ako sociálnej skupine. Ak sa mu budú vysmievať, že je hlúpy a zlý žiak, bude sa snažiť vyniknúť v iných činnostiach... Vyrušuje, bije sa a robí všetko, aby si ho spolužiaci všimli a vážili si ho.
Dieťa môže celý čas iba dobiehať svojich spolužiakov a keď ich doženie, tak tí sa zas posunú o kúsok ďalej. Sú to deti, ktoré nestíhajú a sú vďaka tomu stále na chvoste. Nikdy vlastne necítia pocit úspechu, ktorý je pre ľudské napredovanie a motiváciu veľmi dôležitý. Ak je dieťa stále neúspešné, v škole sa mu nedarí, začne sa vzdávať. Je prirodzené, že ak nám niečo nejde, nebudeme to robiť. Každé dieťa si potrebuje zažiť vlastný pocit úspechu a mali by sme mu tú šancu dať. Učiteľka ho môže pozitívne motivovať, no ono sa už samé dokáže porovnávať so spolužiakmi a vidí, že nie je na tom dobre. Jeho sebavedomie sa týmto priskorým nástupom do školy absolútne zníži.
Môžeme zabrániť tomu, aby sme pokazili dieťaťu život. Ak je však pripravené, dajme ho tam. Nie som za žiadne predlžovanie detstva.
Kedy zvážiť odklad?
Je teda lepšie, ak sme na vážkach, či dieťa do školy dať alebo nie, voliť radšej odklad školskej dochádzky? Je to lepšie. Netreba brať nástup do školy ako výzvu. Môže to dieťaťu iba ublížiť. Každé dieťa si ten úspech musí zažiť hneď v prvom ročníku. Radšej mu odporúčam počas škôlky pridať navyše nejaký krúžok, ale netlačiť ho do školy.
Psychologička v prípade odkladu nástupu do školy radí rodičom, ktorí majú neistotu alebo pochybnosti, aby s dieťaťom navštívili odborníka, ktorý vie otestovať reálny potenciál dieťaťa. Na základe týchto individuálnych faktorov potom spolu dospejú k určitému záveru.
Zdôraznila tiež, že je dôležité zvážiť odklad najmä pri deťoch, ktoré majú za sebou ťažké obdobie. Psychická labilita môže byť preňho v škole prekážkou a dieťa sa s tým vyrovnáva počas celého prvého stupňa. Ak takto nezrelé dieťa nastúpi do školy, je buď príliš ustráchané, alebo naopak príliš výbušné. Nevie teda podať taký výkon, aké by podalo v normálnych podmienkach.
Podľa Žákovej je dobré, ak sa osobnosť dieťaťa zastabilizuje na zvedavej a kreatívnej úrovni, nie na pozícii obete alebo agresora.
Príprava na školu
V živote každého rodiča prichádza obdobie, kedy je potrebné pripraviť svoje dieťa na školu. Moderný vzdelávací systém kladie na budúcich prvákov vysoké nároky. Preto, aby dieťa nastúpilo do školy s dobrým prospechom a nezaradilo sa medzi slabšie, treba ho nielen vopred, ale aj správne pripraviť. Táto otázka znepokojuje mnohých rodičov. Niektorí ľudia veria, že dieťa by malo byť pripravené na školu už od narodenia, iní zas, že príprava by mala začať bezprostredne pred nástupom do prvej triedy. Je však príprava na školu nevyhnutná?
Príprava na školu samozrejme nie je povinná, ale môže výrazne uľahčiť adaptáciu dieťaťa na nové prostredie. Príprava na školu môže začať už od 3-4 rokov. V tomto veku sa už dieťa môže naučiť rozoznávať písmená a čísla, hrať hry na rozvoj pamäti a pozornosti a tiež rozvíjať jemnú motoriku. Ale hlavnou vecou v tomto veku nie je preťažovať dieťa a robiť všetko hravou formou.
Čo by malo zvládnuť dieťa do 1. ročníka?
Do 1. ročníka by dieťa malo vedieť rozoznávať písmená a číslice, písať svoje meno, počítať do 10, poznávať farby a tvary a mať dobrú jemnú motoriku. Treba si uvedomiť, že každým rokom sa prijímacie kritériá pre budúceho prváka zvyšujú a na gymnáziách a súkromných školách je prístup k budúcim žiakom ešte prísnejší. Príprava do školy by mala byť postupná a nepreťažovať ňou dieťa. Dôležité je robiť všetko hravou formou, aby to vašu ratolesť bavilo.
Ak nemáte čas alebo možnosť učiť sa s dieťaťom samostatne, môžete ho zapísať do prípravných kurzov. Takéto kurzy sa konajú v rôznych vzdelávacích centrách a materských školách.
Čo predstavuje sociálna zrelosť?
Tam je dôležitá schopnosť dieťaťa za začleniť do kolektívu, aby nebolo naviazané len na mamu. Neplakalo bez nej. Tiež by si rodičia mali všímať, či deti nie sú veľmi majetnícke a nenárokujú si mať stále jedného človeka len pre seba. Dieťa si nemôže majetnícky nárokovať pozornosť učiteľky alebo spolužiaka. Je potrebné vysvetľovať, že nepatríme nikomu.
Nemali by sme to ignorovať, ak tieto signály badáme už doma voči sebe, lebo v kolektíve detí môžu vyplávať na povrch ako problém. Dieťa sa tiež napr. musí vedieť porovnať s ostatnými. Z domu príde s tým, že je najlepšie na svete, ale tu sa musí konfrontovať s ostatnými spolužiakmi, ktorí sú rovnako pre svojich rodičov tí „naj.“ Musí vedieť prehrávať, súťažiť, aj požičiavať veci. Je to celé strašne komplikovaný systém.
Čo sa týka sociálnej zrelosti, dieťa musí mať určité schopnosti. Musí sa vedieť oddeliť od rodiča bez veľkého stresu, tlaku alebo úzkosti. Zároveň by tiež malo byť schopné regulovať svoje pocity. Dnes tiež vidíme oslabený rešpekt voči autoritám, čo však tiež školská zrelosť vyžaduje.
Problémy s jemnou motorikou a rečou
V čom dnes najčastejšie 6-ročné deti zaostávajú? Stáva sa, že hoci má dieťa skvelú pamäť, jeho jemná motorika je slabá. Táto palcová generácia nemá zvládnutú motoriku. To znamená, že nevedia vyfarbovať alebo jesť príborom. Obrovský problém je dnes aj ceruzka. Kedysi bola ceruzka a papier základ každej detskej hry. Teraz deti majú tablety, mobily a hrajú sa s tým. Poznajú písmenká, ale nevedia ich nakresliť. Pomáha sa im teraz rôznymi spôsobmi, napr. tlačeným písmom. Jemná motorika však nie je len o písaní. Je potrebná na rôzne práce, rôzne učebné odbory ako automechanici a pod.
Obrovské problémy majú teraz deti s rečou. Málo sa s nimi rozprávame, v škôlkach už odmietajú memorovať básničky a deti zle hovoria. Potrebujú logopédov.
Predčasné zaškolenie vs. odklad
Rovnako ako pri odklade povinnej školskej dochádzky má rodič možnosť požiadať aj o predčasné zaškolenie dieťaťa. V každom veku je dieťa pripravené riešiť určité situácie. Sú deti, ktoré sú skutočne pripravené spĺňať nároky kladené na školáka ešte pred dovŕšením 6. roku života. V tomto prípade by bola škoda im túto príležitosť odoprieť v tom správnom čase, keď ju vlastne prirodzene očakávajú. Nestačí však keď majú ruku pripravenú na písanie a hlavu na počítanie, dôležitejšia je emocionálna a sociálna oblasť.
Niekedy je namieste, aby si rodič zodpovedal na otázku, prečo tlačí na to, aby jeho dieťa do školy nastúpilo v danom školskom roku. Niekedy sú za tým praktické rodinné dôvody, niekedy sklamanie rodiča, jeho obavy, že jeho dieťa nie je na rovnakej úrovni ako jeho rovesníci, niekedy spoločenský tlak...
Na druhej strane, ak sa zaškolenie zbytočne odloží, aby sa deti nechali „dozrieť“ alebo „vyhrať“, alebo ak sa z nejakého iného dôvodu nedá do školy dieťa, ktoré je zrelé, vzniká riziko, že o rok už bude natoľko rozvinuté po všetkých stránkach, že prvý ročník sa stane po krátkom čase preň málo zaujímavý, bude sa nudiť, môže začať vyrušovať alebo stagnovať. Takáto skúsenosť ovplyvní jeho vytvárajúci sa vzťah ku škole.
Treba si uvedomiť, že úskalia môžu prísť, aj keď dá rodič do školy dieťa, ktoré je považované za zrelé. Niekedy prídu na začiatku problémy s adaptáciou. Niektoré oslabenia sa môžu prejaviť v prvom, niektoré až v treťom ročníku. Neznamená to však, že by tieto deti do školy nepatrili. Z mojej skúsenosti vyplýva, že najlepšou voľbou je dať do školy dieťa, keď je predpoklad, že je zrelé. V prípade, že je namieste viacero pochybností o jeho zrelosti alebo v testoch zrelosti vyšlo pod hranicou či na hranici zrelosti, má zmysel zvážiť vhodnú alternatívu, ako zmysluplne stráviť rok. Možno mu prospeje zostať v škôlke, kde chodilo, je možné zvážiť inú škôlku alebo tzv. predškolu.
Vykonanie rýchleho skríningu traumy - rozhovor s dieťaťom
Kedy zvážiť odklad školskej dochádzky?
V prípade, že je namieste viacero pochybností o zrelosti dieťaťa alebo v testoch zrelosti vyšlo pod hranicou či na hranici zrelosti, má zmysel zvážiť vhodnú alternatívu, ako zmysluplne stráviť rok. Možno mu prospeje zostať v škôlke, kde chodilo, je možné zvážiť inú škôlku alebo tzv. predškolu.
Najmenej častým dôvodom je asi sociálna nezrelosť a najčastejším koncentrácia. Dieťa sa chce len hrať a odmieta plniť príkazy dospelého. Ak sa takéto deti dajú priskoro do školy, potom môžu prísť napr. psychosomatické problémy ako pocikávanie, strach a pod. K tomu je potrebné pristupovať veľmi opatrne.
Zrušenie inštitútu dodatočného odloženia
Odklad ako sme ho poznali bol zrušený. Aký je teda teraz postup, ak chcete dieťaťu odložiť nástup do školy? Vaše dieťa je nadané, chcete ho dať do školy skôr. Ako prvý krok, teda potrebujete získať písomné stanovisko od zariadenia výchovného poradenstva a prevencie. Po tom ako doloží rodič riaditeľovi materskej školy vyššie uvedené doklady - riaditeľ materskej školy vydá rozhodnutie o vydá rozhodnutie o pokračovaní plnenia povinného predprimárneho vzdelávania. O pokračovaní plnenia povinného predprimárneho vzdelávania musí riaditeľ materskej školy rozhodnúť najneskôr 31. Ak dieťa ani po pokračovaní plnenia povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole nedosiahlo školskú spôsobilosť, začne najneskôr 1. septembra, ktorý nasleduje po dni, v ktorom dieťa dovŕšilo siedmy rok veku, plniť povinnú školskú dochádzku v základnej škôlke. § 19 školského zákona: Nikoho nemožno oslobodiť od plnenia povinnej školskej dochádzky. Povinná školská dochádzka je desaťročná a trvá najviac do konca školského roka, v ktorom žiak dovŕši 16. rok veku, ak tento zákon neustanovuje inak. Zrušil sa aj inštitút dodatočného odloženia povinnej školskej dochádzky. Išlo o prípady, kedy dieťa nastúpilo do školy, ale po čase sa zistilo, že by bolo predsalen vhodné, aby sa vrátilo do škôlky. Práve v tomto prípade sa postupovalo dodatočným odložením.
`