Strata dieťaťa je jednou z najťažších životných udalostí, ktorá navždy mení život rodičov a ich blízkych. Nesmierne ťažká skúška pre mamičku, oboch rodičov, ktorá sa navždy podpíše na ich existencii. Nie je jednoduché povedať, kedy rodičia menej trpia, či keď ich dieťatko zomrie v ranom detstve alebo neskôr, v každom prípade ide o ranu, ktorá nikdy nezmizne a bude bolieť navždy. Zo psychologického hľadiska je strata dieťaťa jednou z najnáročnejších a najbolestivejších životných skúseností, ktoré človek môže zažiť. Spôsobuje naozaj intenzívnejšie emócie, smútok po nej trvá dlhšie. Situáciu navyše komplikuje to, že je spojená s hlbokým pocitom zlyhania, viny a existenciálnej krízy. Táto strata je skrátka hlboko traumatizujúca, rodičia ju často nedokážu prijať, čelia výrazne vyššiemu riziku rozvoja depresie, úzkostných porúch a komplikovaného smútku, ktorý narúša schopnosť adaptovať sa na realitu života.
Zvýšené riziko predčasného úmrtia rodičov
Výskum publikovaný v BMJ Supportive & Palliative Care ukázal, že rodičia, ktorí stratia dieťa počas prvých dvanástich mesiacov života, majú významne zvýšené riziko predčasného úmrtia. Vedci tvrdia, že tento negatívny účinok úmrtia dieťaťa môže trvať až 25 rokov od nešťastnej udalosti. Dá sa teda povedať, že riziko predčasného úmrtia rodičov v týchto prípadoch pretrváva podstatnú časť zvyšného života. Výskumníci pozorovali náhodnú vzorku, zhŕňajúcu päť percent registrovaných úmrtí rodičov v Británii, ktorých dieťa prežilo po prvom roku života a tých, ktorých dieťa zomrelo už pred dosiahnutím prvých narodenín, počas rokov 1971 až 2006.
Výsledky štúdie ukázali, že rodičia v Škótsku mali viac ako dvojnásobne vyššiu pravdepodobnosť, že zomrú alebo ovdovejú v prvých pätnástich rokoch po strate dieťaťa v prvom roku jeho života, ako tí, ktorých dieťa počas prvého roka života nezomrelo. Špeciálne náchylné ku skorej smrti sú smútiace mamičky. Trošku iné výsledky sa dotýkali Anglicka a Walesu - tu bol tento rozdiel ešte intenzívnejší. Pravdepodobnosť rodičov, ktorých dieťa neprežilo prvý rok svojho života, respektíve sa ho ani nedožilo, že do pätnástich rokov od straty dieťaťa zomrú, bola až štvornásobne vyššia. I keď sa tieto negatívne vplyvy úmrtia dieťaťa v priebehu času postupne znižujú, matky, ktoré stratili v tomto skorom veku dieťa, mali ešte aj po 25-tich rokoch od nešťastia až o 1,5-krát vyššiu pravdepodobnosť, že zomrú, oproti ostatným mamičkám.
Príčiny zvýšenej úmrtnosti
Autori štúdie zdôraznili, že nemajú dostatočné údaje na to, aby vylúčili samovraždy rodičov, ale napriek tomu dokázali, že stres z úmrtia môže zanechať biologické dedičstvo. Napríklad v tom, že tlmí a oslabuje imunitný systém. Autori štúdie podľa stránok ScienceDaily hovoria: "Rodičia, ktorí utrpeli takúto stratu, tiež s väčšou pravdepodobnosťou využívajú maladaptívne stratégie zvládania smútku, či stresu - ako je napríklad zneužívanie alkoholu...“ Tieto stratégie zvládania môžu zvýšiť pravdepodobnosť výskytu chorôb, spojených s alkoholom alebo neúmyselných poranení.
Je nevyhnutné, aby bola príčina smrti naďalej skúmaná s cieľom, aby sa stanovili faktory, ktoré vedú k zvýšenej úmrtnosti smútiacich rodičov. Je totiž potrebné ešte vylúčiť alebo potvrdiť možnosť, že potraty a úmrtia dojčiat sú bežnejšie u rodičov, ktorí majú sami zlé zdravie. V každom prípade je však isté, že taký stres, ako je smrť vlastného dieťaťa, zanecháva na nás nezmazateľné stopy a negatívne sa podpisuje, ako na našom psychickom, tak i na našom fyzickom zdraví.
Rozdiely v prežívaní smútku
Ženy a muži síce prežívajú stratu dieťaťa odlišne, neznamená to však, že jeden z nich trpí viac, len forma a spôsob prežívania bolesti môžu byť rozdielne. U matky sa vzťah s dieťaťom vytvára už počas tehotenstva, prostredníctvom pohybov dieťaťa, zmien v jej tele. Matka teda reaguje na prítomnosť dieťaťa ešte pred jeho narodením, a to emocionálne aj fyzicky. Bolesť, ktorú prežíva otec, môže byť rovnako silná. Takisto sa spája s jeho rodičovskou identitou, očakávaniami do budúcnosti a s putom s dieťaťom. Muži však túto bolesť často prejavujú spôsobmi, ktoré sú menej nápadné. Nechcú ju ukazovať navonok, môžu sa teda izolovať od druhých alebo unikať do svojho vnútorného sveta. Častejšie sa u nich stretávame aj s tým, že bolesť prichádza oneskorene, čo môže súvisieť napríklad s očakávaním spoločnosti, prípadne potrebou muža byť oporou pre svoju partnerku.
Intenzita bolesti nezávisí od počtu detí. Strata dieťaťa patrí medzi najbolestivejšie straty bez ohľadu na to, koľko detí rodičia majú. Ale ak ide o jediné dieťa, rodičia často prežívajú túto stratu ako absolútnu stratu rodičovskej identity, zároveň prichádzajú o predstavu budúcnosti s dieťaťom. Ak rodičia majú viac detí, strata je rovnako bolestivá, pretože každé dieťa je jedinečné, no rodičovská rola je zachovaná a ostáva im dôvod žiť pre deti, ktoré sú s nimi.
Straty rôznych podôb
Každý príbeh je jedinečný - či už ide o stratu dieťaťa „narodeného v spánku“; dieťaťa, ktoré ste nosili pod srdcom, ale nikdy nedržali v náručí; dieťaťa, ktoré ste držali, ale neodniesli si ho domov; alebo dieťaťa, ktoré s vami síce prišlo domov, ale nevideli ste ho vyrastať. Strata dieťaťa môže mať množstvo podôb a príčin. Môže sa udiať pri spontánnom potrate na začiatku tehotenstva, pri smrti novorodenca alebo pri tragickej strate staršieho dieťaťa v dôsledku choroby, úrazov či iných nepriaznivých okolností. Každá situácia je jedinečná, no všetky spája obrovská bolesť a nezodpovedané otázky, ktoré si často rodičia kladú a ich základom je „prečo?“
Strata nenarodeného dieťaťa je hlboká a bolestivá skúsenosť, ktorá zasahuje nielen matku, ale aj otca a celú rodinu. Hoci sa o tejto téme hovorí len málo, smútok za nenarodené dieťa je reálny a zaslúži si pochopenie a podporu. Strata dieťaťa v akomkoľvek veku je bezpochyby veľmi ťažkou životnou udalosťou v živote rodičov. Absolútne si nepripúšťajú, že by sa im niečo podobné mohlo stať.
Ako zvládnuť smútok a nájsť zmysel
Smútok je prirodzenou reakciou na stratu a je dôležité dovoliť si ho prežívať. Nasleduje hnev, keď si kladieme otázky typu „Prečo sa to stalo?“ V ťažkých chvíľach po strate blízkej osoby sa môže zdať objem povinností súvisiacich s pohrebom zdrvujúci a ťaživý. Aby ste mali na pamäti, existujú organizácie, ktoré pomáhajú rodičom v tejto situácii, napríklad Dlouhá cesta (www.dlouhacesta.cz), Detský hospic Plamienok (www.plamienok.sk), Občianske združenie Kolobeh života (www.kolobehzivota.sk), projekt Nezábudneme (www.nezabudneme.sk) alebo združenie Tanana (www.tanana.sk).
Znovunájdenie zmyslu života po smrti dieťaťa znamená hľadať nový spôsob bytia, v ktorom má síce smútok svoje miesto, ale neberie celú energiu. Začína sa tým, že si rodičia smútiť dovolia a dajú priestor bolesti. V mnohých rodinách sa po strate dieťaťa pokúsia priviesť na svet ďalšie. Hrozí riziko, že ho budú považovať za náhradu za to, o ktoré prišli? Dieťa, ktoré sa narodí po strate, môže naozaj niesť očakávania alebo projekcie rodičov, ktoré vychádzajú zo smrti jeho súrodenca. V takomto prípade môže skutočne hroziť, že ho rodičia začnú vnímať ako „náhradu“. Stáva sa to v prípadoch, keď ich smútok nebol spracovaný a vnútorne sa nezmierili s tým, že o svoje dieťa prišli. Aby sa tomu rodičia vyhli, je dôležité, aby si najskôr dovolili naplno prežiť smútok, pomenovali vlastnú bolesť a dopriali si čas na jej spracovanie.
Je potrebné mať na pamäti, že aj ostatné deti v rodine prežívajú smútok zo straty súrodenca a majú vlastný spôsob a intenzitu prežívania emócií. V tomto kontexte je dôležitá vedomá prítomnosť a dostupnosť rodiča pre ostatné deti, a to tak fyzická, ako aj emocionálna. Deti totiž potrebujú dostupného rodiča, nie dokonalého. To znamená, že reaguje na ich potreby, je im k dispozícii a neizoluje sa od nich. Rodičia môžu smútiť aj spoločne s deťmi, dodá im to pocit, že v tom nie sú samy. Napríklad prostredníctvom rituálu, akým je zapálenie sviečky, prechádzka na cintorín, zbieranie kvetov alebo spoločná kresba obrázkov, počas ktorej môžu rozprávať o tom, čo prežívajú.
Pomáha, keď sa partneri o smrti úprimne rozprávajú. Niekedy majú muži ťažkosti prejaviť svoje emócie. Manželky si preto myslia, že ich strata natoľko nezasiahla. Mýlia sa a preto je dôležitá otvorená vzájomná komunikácia a vysvetlenie. Mužským reakciám sa nemôžeme čudovať. Odmalička chlapcom totiž hovoríme, aby neplakali, že plačú iba slabí. Vzorec tohto správania si so sebou nesú celým životom.
Ako sa vyrovnať so smrťou
Strata dieťaťa mení človeka navždy. V ťažkých chvíľach po strate blízkej osoby sa môže zdať objem povinností súvisiacich s pohrebom zdrvujúci a ťaživý. Je potrebné ale myslieť aj na to, čo to so sebou môže priniesť. Je to riziko alebo možnosť rastu a upevnenia partnerského vzťahu. Na druhej strane si treba uvedomiť, že smrť dieťaťa ani jeden z partnerov nechcel. Vzájomná podpora a súdržnosť partnerov upevní ich vzťah a posunie ich vpred.