Mnoho rodičov máva obavy, že ich dieťa má poruchu imunity. K obavám ich vedie skutočnosť, že ich dieťatko je často choré, ledva sa vystrábi z jedného infektu a už má po pár dňoch v škôlke opäť respiračný infekt. Je bežné, že deti v škôlke sú často choré, sotva sa vyliečia z jednej infekcie a už majú po pár dňoch v škôlke opäť respiračnú infekciu. Čo je však bežná detská chorobnosť? Kedy by sme mali vyhľadať lekára? A ako môžeme podporiť imunitu nášho dieťaťa?
Bežná detská chorobnosť vs. oslabená imunita
Neexistuje presná hranica medzi neprimeranou a tzv. normálnou chorobnosťou. Bežná chorobnosť sa vyznačuje miernym priebehom infekcií, určitou sezónnosťou (jeseň, zima) a dobrou odpoveďou na symptomatickú liečbu. Zvýšená chorobnosť môže ukazovať na poruchy imunity, nerozpoznané alergické ochorenie, či inú chronickú chorobu. V takýchto prípadoch ide o čas. Či je u dieťaťa potrebné špecializované imunologické vyšetrenie, by mal stanoviť pediater. Ten by mal, poznajúc zdravotný stav dieťaťa, myslieť na možné riziká a v prípade podozrenia ho včas odoslať k imunológovi. V praxi prichádzajú lekári - imunológovia do styku s veľkým počtom zanedbaných, neskoro diagnostikovaných stavov závažných chorôb, ktoré stoja v pozadí opakujúcich sa infektov.
Riziká oslabenej imunity v škôlke
Škôlka predstavuje pre dieťa nové prostredie s množstvom nových baktérií a vírusov. Deti v kolektívoch, ako sú škôlky, školy a krúžky, sú vystavené vyššiemu riziku rôznych ochorení, pretože častejšie prichádzajú do kontaktu s inými deťmi, ktoré môžu byť nositeľmi infekcií. Ak má dieťa oslabenú imunitu, je náchylnejšie na časté prechladnutia, virózy, rýchle nakazenia a prežíva dni plné chorôb.
Bežné ochorenia v detských kolektívoch:
- Nachladnutie (rinitída)
- Chrípka
- Angína (streptokoková faryngitída)
- Vírusové gastroenteritídy
- Ovčie kiahne
- Ružienka
- Mumps
- Otitída (zápal stredného ucha)
- Sinusitída
- Impetigo
- Molusky (molluscum contagiosum)
- Enterobióza
- Pedikulóza (vši)
Príznaky oslabenej imunity u detí:
- Časté infekcie (viac ako 6-8 infekcií horných dýchacích ciest ročne).
- Ťažký priebeh infekcií, ktoré trvajú dlhšie ako zvyčajne.
- Pomalé zotavovanie sa z ochorení.
- Časté užívanie antibiotík.
- Chronická únava a malátnosť.
- Problémy s priberaním na váhe alebo rastom.
- Hnačky alebo zápchy.
- Alergie alebo potravinové intolerancie.
Ako posilniť imunitu dieťaťa
Posilnenie oslabenej imunity je dlhodobý proces, ktorému zodpovedá aj spôsob podpornej terapie. Pre deti s oslabenou imunitou je najlepšie začať užívať podporné prostriedky v období, kedy sú najviac ohrozené - teda na jeseň či na jar a pri zvýšenej fyzickej či psychickej námahe alebo pri strese, a to na dobu niekoľkých týždňov. Pokiaľ ich už virózy alebo angíny sužujú, je najlepšie začať s podpornými opatreniami čo najskôr.
1. Podpora osobnej hygieny:
Učte deti pravidelne a dôkladne si umývať ruky, najmä pred jedlom a po použití toalety. Umývanie rúk teplou vodou a mydlom najmenej 20 sekúnd môže odstrániť baktérie a vírusy a môže znížiť riziko pľúcnych infekcií. Dezinfekcia často používaných predmetov v domácnosti (kľučky, vypínače, klávesnice, mobilné telefóny a pod.) sa aktuálne stala súčasťou nevyhnutnej starostlivosti o náš interiér, pristupujeme k nej takmer automaticky. Prinesené baktérie zvonka domov môžu totiž narobiť poriadnu spúšť. Aj tu však platí, že prílišná sterilita detskej imunite neprospieva.
2. Ranná rozcvička a pravidelný pohyb:
Fyzická aktivita podporuje cirkuláciu krvi, čo umožňuje efektívnejší transport imunitných buniek po tele. Povzbudzujte deti k dennej fyzickej aktivite, ako sú beh, bicyklovanie, plávanie alebo hranie sa vonku.
3. Zdravá a vyvážená strava:
Zvoľte rozmanitosť ovocia a zeleniny, najlepšie z vlastnej záhrady. Vitamíny B, C a A a prvok zinok pomáhajú imunite bojovať proti infekcii. Medzi potraviny bohaté na zinok patrí červené mäso, hydina, orechy. Potraviny ako losos, zelená listová zelenina a mliečne výrobky sú zdrojom vitamínu A. Pečeň, vajíčka i mliečne výrobky sú bohatým zdrojom vitamínu B. Mrkva s citrónom, šípky, či kyslá kapusta, ale aj brokolica a paradajky sú bohaté na vitamín C. Pri podpore imunity nezabudnite na vitamín D. Vitamín D sa nachádza v mliečnych výrobkoch, obilninách a morských rybách ako losos, tuniak a makrela. Telo si čiastočne vytvára vitamín D počas pobytu na slnku. Ovocie a zelenina: Podávajte deťom širokú škálu ovocia a zeleniny, najmä druhy bohaté na vitamíny C a A, ako sú čučoriedky, maliny, černice, jahody, červené hrozno, citrusy. Tieto potraviny obsahujú antioxidanty, ktoré pomáhajú chrániť bunky a podporovať imunitný systém. Obmedzte sladkosti a nutrične chudobné potraviny.
4. Podpora zdravia čriev:
Pre zdravie čriev zaraďte potraviny s probiotickými baktériami. Probiotiká sú baktérie, ktoré sú bežne prítomné v črevách. Podporujú zdravie nielen sliznice čriev, ale významnú úlohu zohrávajú aj pri obranyschopnosti celého organizmu. Ponúknite deťom potraviny s probiotikami ako jogurt alebo kefír.
5. Dostatočný spánok:
Počas spánku sa telá regenerujú. Malé deti takto môžu počas dňa relaxovať. Večer by mohli rodičia prečítať obľúbenú rozprávku. Vhodné je rovnako unaviť ich večernou prechádzkou. Deti v školskom veku sa uvoľnia počas počúvania obľúbenej hudby alebo si môžu čítať príbehy svojich hrdinov. Relaxovať by mali začať aspoň hodinu pred plánovaným uložením k spánku. Upravte aj miestnosť, aby bola tmavá a chladná. Vhodné sú tmavé závesy, ktoré zabránia svetlu pouličných lámp. Večer nezabudnite vyvetrať. Spánok je dôležitý pre regeneráciu organizmu a správnu funkciu imunitného systému. Deti v predškolskom veku by mali spať 10-13 hodín denne, deti v školskom veku 9-11 hodín.
6. Odbúravanie stresu:
Chronický stres pôsobí negatívne na imunitný systém. Pre deti je dôležité nielen, že ste s nimi v miestnosti, ale že ste aj duchom prítomní. Počas pravidelných rozhovorov začnite budovať dôveru detí. Znížite tak riziko, aby sa vám počas puberty príliš vzdialili. Uistite sa, že vaše deti majú dostatok oddychu a času na hru a relaxáciu.
7. Pobyt vonku:
Malé deti by sa mali väčšinou hrať čo najviac vonku, behať a skákať. Mali by sa baviť podľa vlastných záujmov. Pobyt vonku by nemal byť trestom, ale zábavou. Dieťa je dobré otužovať - chodiť von za každého počasia, nie úplne naobliekaní (tak ako rodič, alebo menej, nikdy nie viac vrstiev), nemať doma sterilne čisto, normálne s dieťaťom chodiť do spoločnosti, nechrániť ho od každého dieťaťa či dospelého s nádchou… a ideálne je popritom dojčiť, takže imunita dieťaťa je podporovaná ešte imunitou matky.
8. Ďalšie tipy:
- Dostatočná hydratácia: Uistite sa, že deti pijú dostatok vody počas dňa, najmä pri fyzickej aktivite.
- Vitamíny a minerály: V zimných mesiacoch, keď je menej slnečného svetla, zvážte doplnenie vitamínu D.
- Esenciálne oleje: Klinčekový EO, EO zo škoricovej kôry a Rozmarínový EO majú antimikrobiálne, antioxidačné a protizápalové vlastnosti, ktoré môžu priaznivo ovplyvniť imunitu.
Čo robiť, ak je dieťa často choré?
Ak je dieťa často choré a jeho chorobnosť sa vymyká z priemeru, v prvom rade je nutné dať dieťa diagnostikovať odborníkovi. Či je u dieťaťa potrebné špecializované imunologické vyšetrenie, by mal stanoviť pediater. Ten by mal, poznajúc zdravotný stav dieťaťa, myslieť na možné riziká a v prípade podozrenia ho včas odoslať k imunológovi. V praxi prichádzajú lekári - imunológovia do styku s veľkým počtom zanedbaných, neskoro diagnostikovaných stavov závažných chorôb, ktoré stoja v pozadí opakujúcich sa infektov.
Sopľavé deti v škôlke: Áno alebo nie?
Na túto otázku neexistuje jednoznačná odpoveď. Je prirodzené, že sa mamičky starajú a chcú pre svoje dieťa to najlepšie. Niektoré matky sú príliš úzkostlivé a chránia svoje dieťa až príliš, zatiaľ čo iné sú zhovievavejšie. Je dôležité rozlišovať medzi ľahkou chorobou, ako sú soplíky alebo zvýšená teplota deň-dva, a vážnejšou chorobou, kde dieťa leží s teplotami v posteli aj týždeň. Ak matka vidí, že jej dieťa nemá absolútne žiaden problém, nech ho kľudne do škôlky dá. Cieľom tohto článku je poukázať na to, že nemáme kritizovať matky za ich rozhodnutie. Je to len a len na súkromnom rozhodnutí matky, či vystaví svoje soplíkaté dieťa ďalším možným bacilom. Je dôležité si uvedomiť, že nie je možné dosiahnuť úplne sterilné prostredie a že deti si potrebujú budovať imunitu.
9 tipov ako zvládnuť nástup do škôlky
Kúpením zázračného preparátu v lekárni na posilnenie imunity? Nie. Alfou a omegou je stanovenie príčiny základnej choroby. Ak za opakovanými infektami stojí alergia, základom liečby musí byť jej liečba. Ak má dieťa poruchy imunity, vhodné sú imunomodulačné postupy. Niekedy je príčina chronického ochorenia dýchacích ciest v tráviacom trakte. Súčasná medicína apeluje na znižovanie spotreby liečiv, najmä syntetických. Pri liečbe detí to platí viacnásobne. Zďaleka však neplatí, že prírodné látky sú pre zdravie neškodné. Len preto, že je nejaký preparát voľne predajný, neznamená to, že je úplne bezpečný. Čo jednému dieťaťu pomôže v liečbe, druhému môže uškodiť. Aj preto sú lekári proti paušálnemu podávaniu liekov na podporu imunity len na základe klinického obrazu opakovaných infektov, bez podrobného vyšetrenia. Ako aj pri iných ochoreniach, aj pri častých infektoch dýchacích ciest platí, že lieky nevyliečia všetko. Dobrý imunológ musí byť často aj dobrý psychológ.
Príkladov „zázračných“ vyliečení sú stovky. Napríklad u dieťaťa, u ktorého hlavný problém jeho opakovaných infektov v domácom prostredí bol výskyt plesní. Presťahovanie znamenalo aj pominutie ťažkostí. Iné dieťa malo v pozadí svojich ťažkostí psychickú traumu po rozvode rodičov a následné boje medzi rodičmi, kde sa dieťa stalo ich rukojemníkom.
Veľkou chybou je zaradzovanie detí do kolektívu po infekte, keď ešte nie je celkom zdravé. Často je u detí diagnostikovaná znížená imunita len na základe opakovaných infektov, nedostatočne vyležaných. Druhou chybou je privčasné zaradzovanie detí do zariadení, kedy už niekoľkomesačné detičky nastupujú do jasieľ, či dvojročné do škôlok. Musíme si uvedomiť, že u dieťaťa sa imunitný systém vyvíja postupne. V dojčenskom veku je veľmi zraniteľné. Vo veku okolo 5. - 7. roku je imunitný systém už lepšie vyvinutý. Je nevhodné zaraďovať dieťa do kolektívu pred druhým rokom života.
Ak si zhrnieme, čo robiť, ak je dieťa často choré a jeho chorobnosť sa vymyká z priemeru, vyšlo by, že v prvom rade je nutné dať dieťa diagnostikovať odborníkovi.