Oslabenie funkcie otca je hlavnou príčinou vzniku predčasného problému vo vzťahu medzi otcom a dieťaťom. Vzdanie sa úlohy otca alebo neschopnosť zabezpečiť túto úlohu neumožňuje potrebné dozretie dieťaťa. Na vzniku rôznych psychopatologických porúch u dieťaťa sa významnou mierou podieľa nedostatočná prítomnosť otca.
Osobnosť je nestabilná, jedincovi chýba odvaha a vytrvalosť, prevláda u neho pocit neistoty a často sa prejavuje úzkosť. V správaní sa prejavuje narušenie osobnosti. Konanie je často nepremyslené a neukončené. Dominujú vrtochy. Aj medziľudské vzťahy sú poznačené rozmarnosťou a nestabilitou. Zriedkavo sa vyskytuje uzatvorenie sa do seba a sklon k izolácii. Takýto jednotlivec pôsobí síce ako spoločenský, v skutočnosti sa však izoluje a nedokáže si udržať akýkoľvek dlhší vzťah.
Vzájomná závislosť vo vzťahu matka-dieťa je škodlivá pre budúcnosť dieťaťa po citovej stránke. Ak tento vzťah zostane príliš úzko spätý, rozvoj osobnosti dieťaťa bude závisieť od osobnosti matky. Ak je matka príliš sentimentálna, dieťa bude slabé, rozmarné, náročné. Ak je panovačná, dieťa si nebude dôverovať, bude pociťovať neistotu. Dokonca sa dieťa môže stať bezcharakterným, neodvážnym, nezodpovedným a neschopným udržať si pevné vzťahy.
U dievčat môže mať neprítomnosť otca za následok neustále hľadanie „ideálneho“ muža, čím sa však nezabezpečí potreba absolútnej istoty. Úlohou otca je povzbudzovať syna v jeho presiahnutí a postaviť sa proti nemu v oidipovskej rivalite. Keď táto úloha nie je zabezpečená, deti pociťujú strach z myšlienky, že by mali čeliť otcovi a nachádzajú uspokojenie v pripútaní sa na matku. Narušenie obrazu otca má za následok ťažkosti so stotožnením. Dieťa buď pociťuje zábrany, alebo má nestálu povahu. Nie je schopné rozvinúť pocit stabilnej identity, pochybuje samo o sebe a má sklony k pocitu menejcennosti.
Mnohokrát sa stretávame s deťmi s poruchami charakteru, ak si otec neplní svoju úlohu. Tieto deti sú nestabilné, agresívne, hyperemotívne, ustráchané, impulzívne, uzavreté alebo podráždené, prchké. Deti prejavujú svoj nepokoj aj prostredníctvom činov. Je preto dôležité, aby osamelá mamička netvorila celok so svojím dieťaťom. Dieťa si musí zachovať svoje miesto ako dieťa a matka svoje miesto ako žena a dospelá osoba.
Otec má významné miesto v živote dieťaťa. Ak je jeho neprítomnosť príliš dlhá alebo stála, môže sa nájsť za neho náhrada. Matka môže túto úlohu ponúknuť inému mužovi, napríklad starému otcovi, strýkovi, blízkemu priateľovi. Vždy treba povedať dieťaťu pravdu, bez ohľadu na jeho vek. Otec, či už je prítomný alebo nie, má svoje miesto v živote dieťaťa. Toto miesto mu musí dať matka v rôznej podobe. Či už prostredníctvom fotiek, porovnaní, alebo spomienok. Ak mala matka iba veľmi krátky, alebo dokonca žiadny partnerský vzťah s otcom dieťaťa, dieťa by to tiež malo vedieť. Matka môže o otcovi hovoriť opisne. Nech zažila matka čokoľvek, otec nesmie byť očierňovaný.
Výskum vedcov z Brighem Young University ukázal, že otcovia majú jedinečnú úlohu rozvíjať u svojich dospievajúcich detí vytrvalosť. Laura Padilla-Walkerová a Randal Day sledovali niekoľko rokov 325 rodín. Vplyv otcov sa počas rokov premenil u detí na vyšší záujem o školu a menší sklon delikvencii. Vo výskume sa zamerali na otázky: „Dokáže vaše dieťa vyriešiť úlohu? Dokáže dokončiť projekt?
Pre otcov je dôležité byť rodičom s prirodzenou autoritou, ktorý však nie je despotický. Deti musia cítiť lásku svojho otca a zároveň sa od nich naučiť veľa praktických vecí o živote. Na ilustráciu: možno otcovi dlhšie trvá umyť riad, ale urobí to dôkladne a do poslednej vidličky. Potrápi sa so synom na trénovaní futbalu, aby napokon trafil do brány a nevzdá to. Sú to malé veci, ktoré dieťa vníma a vpúšťa do seba ako vzorce. Asi 52 % otcov vo výskume vychovávalo deti týmto spôsobom. Oveľa častejšie sa u detí týchto otcov rozvinula vytrvalosť, ktorá viedla k lepším výsledkom v škole a menšej delikvencii. Výskum skúmal deti vo veku 11 - 14 rokov, ktoré žili v domácnosti s dvomi rodičmi.
Vzťah otcov k dcéram je veľmi dôležitý. Dievčatá, ktoré mali úzky a pozitívny vzťah so svojimi otcami počas prvých piatich rokov života, sa dostávajú do puberty neskôr a prežívajú ju omnoho pohodlnejšie ako ich rovesníčky so vzdialenejším vzťahom k otcovi. Výskumy ukazujú, že väčšina spokojných a úspešných žien prežila detstvo blízko milujúcich otcov, ktorí s nimi trávili veľa času, komunikovali a zapájali ch do svojich mužských aktivít.
Otec výrazne ovplyvňuje pohľad dcéry na seba samu a jej schopnosť presadiť sa v živote. Dievčatá, ktorým otcovia ako prví povedia, že sú krásne, nepotrebujú predčasne nadväzovať vzťahy s opačným pohlavím a upevňovať si tak sebavedomie. Cítia sa totiž milované, obdivované a chcené. Naopak, dcéry, ktoré otcovia neobdivujú, sa cítia nepovšimnuté, nechcené a nemilované. Prejavy lásky od mamy u dievčat nestačia. V období puberty to môže mať za následok vsugerovanie si pocitu vlastnej ničotnosti. Otcovia, nezabúdajte preto svoje dcéry nahlas obdivovať a chváliť. Ak chcete, aby z vašej dcéry vyrástla nezávislá a sebavedomá žena so zdravou sebaúctou, vzájomný vzťah neustále upevňujte. Nestačí iba ju zapájať do svojich aktivít, ale tiež zaujímať sa o jej svet, kamarátov, záľuby či problémy v škole. Inšpiratívne sú spoločné výlety alebo návštevy nejakých podujatí.
The impact fathers have on their daughters | VIEWPOINT
Nie je žiadnym tajomstvom, že otec je v živote každého dieťaťa nenahraditeľný. Mnohé mamy majú pocit, že muži nie sú v živote ich detí až takí dôležití, nezapájajú ich do výchovy a otcovia sú tak akoby na druhej koľaji. Tento prístup ale nie je úplne správny.
Každé dieťa tak, ako potrebuje lásku a starostlivosť mamy, potrebuje do svojho života láskavého a milujúceho otca. Je to práve puto medzi otcom a dcérou, ktoré sa len ťažko dá nahradiť. Otec dokáže formovať ďalší vzťah jeho dcéry s mužmi, preto by mali byť veľmi opatrní a dbať na to, ako sa ku svojej malej princeznej správa a čo jej do života ďalej odovzdáva. Je to vraj práve otec, ktorý je príkladom "vysnívaného človeka" a motivuje dcéru k zdravému, úspešnému životu.
„Otcovia by mali tráviť čas a hrať sa so svojím dieťaťom. Dokonca aj interakcia a hranie s najmenšími deťmi môžu mať pozitívny účinok,“ povedal profesor Paul Ramchandani z Imperial College v Londýne po tom, čo spolu s ostatnými kolegami sledovali integráciu 128 otcov s ich trojmesačnými bábätkami a merali kognitívny vývoj detí.
Počas výskumu tiež nahrávali videá, na ktorých sa hrali ockovia so svojimi deťmi bez hračiek a sledovali rodiny počas čítania kníh dvojročným deťom. Práve v tomto veku odborníci vyhodnotili vývoj dieťaťa pomocou štandardného indexu duševného vývoja, ktorý zahŕňa úlohy ako rozpoznávanie farieb či tvarov. Súvislosť s počtom “kvalitných“, teda dobrých, láskavých a milujúcich otcov, ktorí trávili s deťmi veľa času, s výsledkami testov detí bola neprehliadnuteľná.
Sú to práve vzťahy v najbližšej rodine, ktoré nás do ďalšieho života veľmi ovplyvňujú. Najmä muži by si mali uvedomiť, že deti vnímajú to, ako sa správajú ku svojej manželke. Každý muž by mal matku svojich detí milovať tak, ako by raz chcel, aby muž miloval jeho dcéru. Nemal by sa báť vyjadrovať svoje pocity a mal by ukázať, že jeho dcéra by sa nikdy nemala uspokojiť s menej, ako si zaslúži.
Sú muži, ktorí svoje pocity nechcú dať najavo a aj dcéry vychovávajú veľmi tvrdo, čo nie je správne. Každý otec by mal svojej dcére ukázať, že v jeho srdci má špeciálne miesto a znamená preňho celý svet. Miesto otca v našom živote nikto nedokáže nahradiť, preto by sa mal každý muž svojej veľkej úlohy zhostiť čo najlepšie.
Každé dievča príde v určitom veku do štádia, že začne o svojom vzhľade a o sebe pochybovať. Vplyv médií, verejnosti a rovesníkov dievčatám tiež nepridáva na sebavedomí a preto ich treba na tieto chvíle pripraviť už v útlom detstve. Otcovia by mali svoje dcéry chváliť a snažiť sa im vysvetľovať, že sú krásne také, aké sú a mali by im vysvetliť, že skutočná krása nie je tá vonkajšia, ale vyžaruje z vnútra.
Je jedno koľko budete mať rokov, vždy budete potrebovať široké rameno a múdre slová svojho otca. Každý otec by mal svoju dcéru naučiť, že tu bude pre ňu vždy, nech sa stane čokoľvek, mal by jej dať najavo, že ich vzťah stojí na pevných základoch.
Bez ohľadu na to, aké je dcéra stará, chce byť od svojho otca vypočutá. Ockovia by nemali ignorovať problémy svojich dcér, aj napriek tomu, že sa im môžu zdať bezvýznamné. Je dôležité, aby otec dcéru nikdy neodmietol ,keď sa bude chcieť o niečo podeliť a mal by jej poskytnúť všetku podporu, ktorú potrebuje.
Skutočné životné šťastie je o maličkostiach, o krásnych zážitkoch, ktoré si v našich mysliach i srdciach uchováme naveky. Často to nie sú drahé dovolenky, ani drahé darčeky, na ktoré spomíname, ale sú to tie najobyčajnejšie, ale za to najkrajšie veci v našom živote. Skúste si len vybaviť tie najkrajšie spomienky, ktoré máte s vašim otcom...
Každé dievčatko verí, že jej ocko je najlepší na svete a tak by to malo byť. Otec je pre dcéru skutočný superhrdina. Spôsob ako sa správa, aj ako hovorí s ľuďmi, ju ovplyvní na celý ďalší život. Otec je hlavným mužským vzorom v živote dcéry a je ten, podľa ktorého bude hľadať vlastnosti na svojom budúcom mužovi.
Každý otec chce svoju dcéru chrániť pred nebezpečenstvami tohto sveta. Muži stále vidia vo svojej dcére to malé dievčatko, no raz príde do štádia, kedy ju otec musí pustiť. Otec musí nechať dcéru, aby spoznávala svet, aby robila vlastné rozhodnutia a môže iba dúfať, že to, čo jej celý život vštepoval a snažil sa jej byť príkladom, že to všetko zužitkuje.
To, že otec má vo výchove aj v živote nenahraditeľné a dôležité miesto nám v nedávnom rozhovore prezradil aj uznávaný detský psychiater MUDr. Peter Pöthe. "Mamy rady počujú, že sú pre dieťa to najdôležitejšie a že otec je len nejaký satelit, ktorý tam krúži, ale to je hlúposť. Pre rozvoj osobnosti je určite dôležitý výlučný vzťah s jednou osobou, ktorou je typicky matka, ale najneskôr od toho druhého roku, je potrebné vedieť, že aj druhá rodičovská osoba je vo vzťahu veľmi dôležitá pre vývoj mozgu a zdravie dieťatá."
Láskavý otec a dobrá mama tak tvoria jedinečný pár a pre dieťa vytvárajú rodinu, miesto kde sa dieťa cíti dobre, kde sa cíti milované. My mamy často ockov ku výchove nepúšťame, rady si robíme veci podľa seba, no ani to nie je správne.
V živote každého z nás hrá otec veľmi dôležitú rolu. Aj keď sa hovorí, že rodinu si nevyberieš, otec sa značným spôsobom podpisuje pod to, aký človek z nás vyrástol. Aký bol pri výchove ten váš?
Matkinu emocionalitu dokonale dopĺňa racionalitou. Na deti je náročný, dokáže ich potrestať, ale aj odpustiť. Deti mu dôverujú a majú v ňom oporu. Pri ňom vzniká najvyšší predpoklad, že z detí vyrastú citovo stabilné osobnosti.
Je tvrdý, agresívny a surový. Členovia rodiny z neho majú strach a nevedia s ním nadviazať priateľský vzťah. Dcéra, ktorá mala so svojím otcom negatívne skúsenosti, je hlboko ranená a myslí si, že nie je hodna lásky.
Je pohodlný, pasívny a nerád sa angažuje. U detí je obľúbený, pretože od nich nič nevyžaduje. Nemá ich však čo naučiť. Deti chcú napodobňovať, a tak je dôležité, ak si otec s dieťaťom nájde spoločnú záľubu. Tak sa vytvárajú najkrajšie spomienky na detstvo.
Je veľmi zásadový a pedantný. V rodine nebýva obľúbený a svojím správaním spravidla kompenzuje nejaký svoj nedostatok, prípadne sa tak bráni svojmu partnerovi, ktorý ho v niečom prevyšuje. Môže to byť aj dôsledok jeho výchovy. V takejto rodine dochádza aj ku konfliktom.
V manželstve preberá riadenie rodiny žena. On ju uznáva a je ochotný venovať sa rodine. Je neagresívny a jemný, no má problémy s určovaním hraníc a deťom by dal všetko. Vo väčšine prípadov citové puto s deťmi pôsobí ako plné lásky, no nesie aj riziko, že deti nevedia určovať hodnoty, často sú rozmaznané a v reálnom živote sa nedokážu vyrovnať so sklamaním a neúspechom.
Nech páni chcú alebo nie, nech dieťa milujú akokoľvek, je to pre nich dočasne maličký votrelec, ktorý "narušil" štandardný chod domácnosti. Na rozdiel od ženy, ktorá sa na jeho príchod pripravovala celé tehotenstvo, cítila, ako v nej rastie, rozprávala sa s ním, cítila jeho pohyby… muž to sledoval len zvonku, ako taký tichý pozorovateľ. Na nového člena rodiny si musí zvyknúť, vytvoriť si k nemu vzťah a naučiť sa o neho starať. Muži sa často drobného bábätka boja a držia si ľahký odstup, aby mu neublížili.
Len veľmi málo žien je schopných požiadať svojho partnera o pomoc. Ak tá vaša patrí medzi ne, nebojte sa jej ju občas sám ponúknuť. Novonarodené dieťa je síce krehké a musíte dávať pozor, ale pamätajte, že ani ženy si domov z pôrodnice spolu s dieťaťom nenosia manuály a množstvo vecí sa učia za pochodu. Tak prečo by ste nemohli aj vy? Účastnite sa kúpania, sledujte svoju ženu, ako opatrne dieťa umýva a pokojne sa ponúknite, že malé bábätko osušíte, namažete a oblečiete. Ak mamička nedojčí, môžete ju pokojne pri večernom kŕmení zastúpiť. Vezmite si dieťa na ruky, sadnite si pohodlne do kresla a pridržiavajte mu fľašu s mliekom. Aj ukladanie do postieľky môže byť vašou parketou.
Než si mamička zvykne na nový chod domácnosti, zotaví sa po pôrode a nabehne na nový rytmus, môže to chvíľu trvať. Majte preto trpezlivosť, keď nenájdete vyžehlené košele alebo keď sa vrátite z práce domov, do neporiadku. Niektoré ženy po pôrode môžu trpieť takzvaným “popôrodnom blues”. Môžu sa cítiť škaredé, tlsté, neschopné ničoho. Vy v sebe musíte v tej chvíli nájsť silu a byť žene oporou. Dať jej najavo, že ju stále milujete, aj keď jej pôrod trochu zmenil postavu.
Uvedomte si však, že materská nie je žiadna dovolenka. Je to práca, ako každá iná. Mnohokrát veľmi psychicky vyčerpávajúca. Hlavne, ak je bábätko plačlivé a v noci veľmi nespí alebo ho niečo trápi.
Nie je jednoduché, vzdať sa v prvých týždňoch a niekedy aj mesiacoch, intímností. Práve muži po fyzickom kontakte zvyčajne veľmi túžia. Chýbajú im dotyky a pocit, že sú milovaní. Verte, že aj keď sa vám žena nevenuje, ako ste boli zvyknutí, miluje vás stále rovnako, ak nie viac. Jej telo ale zmietajú hormóny a dosť pravdepodobne ani ona sama nevie, čo si so sebou počať. Intímne chvíle pre ňu môžu byť navyše, krátko po šestonedelí, nepríjemné. Ak bola zašívaná po nástrihu, môže ju jazva bolieť, nemusí sa cítiť vo svojej koži. Predsa len, pôrod je pre telo veľmi náročným procesom. Môže sa cítiť menej príťažlivá, ako pred dieťatkom. Vezmite tieto okolnosti na vedomie a netlačte na ňu. Užívajte si spoločné maznanie s dieťatkom, dávajte jej najavo, že ju milujete takú, aká práve je a podporujte ju, aby nezabúdala starať sa aj sama o seba.
Nikto nespochybňuje, že je narodenie dieťatka veľkým stresom aj pre muža. Musí si prejsť množstvom zmien, na ktoré ho nikto dopredu nepripravil. Žena sa vám mení pred očami. Mnohokrát ju ani nepoznáte. Svoju lásku, ktorú ste doteraz dostávali vy, plne dáva dieťaťu a na vás, ako by sa snáď už ani nedostával čas. Máte to ťažké a vaša situácia je zjednodušovaná. Ale ako správni chlapi a bojovníci, musíte vytrvať a ako hlava rodiny byť tým najsilnejším a najpevnejším bodom, ktorý bude oporou a ustojí aj tie najväčšie búrky.
Väčšinou sa hovorí len o mamičkách, ako prežívajú prvý úsmev, prvé krôčiky a prvé slóvko. Ale ani oteckovia nemajú srdce z kameňa a dokážu sa dojať nad svojimi deťmi. Pre každého otca je veľmi dôležité vedieť, že ho jeho dieťatko má rado, že ho miluje a že je schopné to vyjadriť slovami. Stále o sebe totiž pochybujú, či budú svojmu potomkovi dobrými otcami, a keď im dcéra alebo syn povedia, že ich majú radi, je to pre nich dôkazom, že obstáli. Pokorili svoj strach.
Ak chceme dieťa vychovať dobre, nemôžeme byť stále za tých najposlušnejších. Občas musíme pristúpiť aj k takým krokom, ktoré sa dieťaťu nepáčia. V dnešnej dobe, keď aj tie najmenšie deti trávia radi čas pri televízii, tabletoch, mobiloch a počítačoch, je záujem o to, či budete spolu, doslova pohladením po duši. Záujem dieťatka tráviť čas so svojím otcom, či už idete na ihrisko, učíte sa jazdiť na bicykli, púšťate šarkana alebo staviate spoločne autodráhu, je na nezaplatenie. A v tom sa väčšinou otcovia zhodujú. Kto by nechcel, aby si ho dieťa vážilo, malo ho za vzor a prialo si, až vyrastie, byť ako otec? Veď čo môže byť pre rodičov krajšie, než vidieť, že ho potomok obdivuje.
Obdiv cudzích ľudí nad tým, ako šikovné, múdre a vychované dieťa máte, poteší nepochybne každého z nás. U väčšiny pokrokov a učení je mamička, pretože s dieťaťom trávia zvyčajne najviac času. O to viac oteckov teší, keď na otázku: "Kto ťa to naučil?", Dieťa odpovie, že otec. Odovzdať niečo svojmu synovi či dcére - múdrosti, skúsenosti alebo nejaký koníček, to je splnený sen. Všetci si prajeme vychovať z detí slušné a zodpovedné osobnosti. Takže akýkoľvek náznak dobrého vychovania, ústretovosti a ochoty sa veľmi cení.
Existuje mnoho typov otcov, každý s vlastným prístupom k výchove. Nasledujúci test vám pomôže zistiť, aký typ otca ste vy:
Muž, ktorý nezastáva názor, že muž je hlava rodiny: Uznáva ženy a je ochotný sa rodine venovať naplno. Snaží sa byť neagresívny, jemný a rozvážny.
Despotický otec: Necíti sa dobre, keď musí rozhodovať o zásadných veciach a určovať hranice. Veľakrát býva až despotický. V rodine nepatrí medzi najobľúbenejších členov a nielen v deťoch budí strach. Nedáva deťom možnosť nadviazať s ním priateľský vzťah.
Tvrdý otec: Je tvrdý, agresívny až surový, ale snaží sa to maskovať milým zovňajškom. Ani on nie je práve obľúbeným vo svojej rodine. Svojim správaním si zvyčajne kompenzuje nejakú starú krivdu či svoje slabšie stránky. Môže to byť ale aj dôsledok výchovy, v ktorej žil. Taká rodina býva často konfliktná. Pre synov je takáto situácia v rodine veľmi dôležitým vodítkom do budúcnosti, pretože neskôr preberá otcovo správanie k ženám.
Otec, ktorý trávi čas mimo rodiny: Kedykoľvek to je možné, snaží sa tráviť čas mimo svojej rodiny. Raz sa vyhovára na prácu, inokedy na povinnosti či koníčky. Celá výchova tak spočíva na matke alebo prarodičoch, čo zvyčajne dopadá najmä na chlapca, pre ktorého je otec vzorom.
Pohodlný otec: Keď nemusí, nijako zvlášť sa neangažuje. Je pohodlný, niekedy možno až lenivý. Medzi deťmi je celkom obľúbený, pretože toho od nich veľa nechce. Je nutné povedať, že taký otec detí ale nič nové nenaučí, nič nové im neukáže.
Milujúci otec: Zlatá stredná cesta. Hoci sa ponúka povedať, že každý otec je milujúci, niektorí to nevedia dostatočne prejaviť a preto sa radia do iných kategórií, napriek tomu, že svoje deti tiež milujú. Najžiadanejší typ otca sa prejavuje svojou racionalitou a je doplňujúcou súčiastkou mamičkinej citovej založenosti. Trestá, ale vie aj odpúšťať. Je spravodlivý a náročný nielen na seba, ale aj na svoje deti. Tie mu na oplátku dôverujú a pociťujú voči nemu prirodzenú autoritu.
Tiež si ako mnoho iných žien myslí aj tá vaša, že je pre svoje dieťa nenahraditeľnou mamičkou? Že by sa mu bez nej mohlo niečo stať, že ho nikto iný nepostrážil ako ona, neutešil, nenakŕmil… Iste, nie každý otec je v starostlivosti o dieťa tak aktívny, ako iný. A rovnako tak nie každá mamička verí schopnostiam svojho muža natoľko, aby mu malé bábätko zverila na dlhšiu dobu, než je nevyhnutné. Faktom ale je, že otcovia nie sú horší ako mamy, len majú iný pohľad "na vec".
Otec na rodičovskej dovolenke alebo ako podpora pri pôrode nie je dnes nijak výnimočná vec. Zatiaľ síce nie je veľa takých mužov, ktorí dobrovoľne vstúpia do neznámych vôd "materstva", ale ich rady sa pomaly ale isto rozširujú. Čo na to ženy? Obdarúvajú ich obdivnými pohľadmi a uznanlivo krútia hlavou. Muži skrátka vnímajú starostlivosť o dieťa inak ako ženy. Hrou sa pre nich stáva aj obyčajné prebaľovanie, kŕmenie a vrcholom všetkého je zvyčajne večerné kúpanie. Otcovia sú pohodovejší a veľa vecí neriešia alebo ich berú so sebe vlastným nadhľadom. Mamy sa snažia vychovávať podľa pravidiel, nastoliť režim a zásady. Snažia sa o presný denný rytmus, prísnym okom kontrolujú každú plienku a majú načítaných niekoľko tisíc dobrých rád, ako sa starať o dieťa.
Obaja rodičia sú pre dieťa dôležití a nie je správne ocka alebo mamu akokoľvek odháňať. Obaja sú vzory, podľa ktorých dieťa spoznáva svet okolo seba, všetky možné emócie, správanie a reakcie. A pre svoj ďalší život je pre malého človiečika dôležité prísť do styku s mužským aj so ženským pohľadom na život. Otcovia, ak máte strach, odhoďte zábrany a hor sa do toho. Čaká vás to najkrajšie a zároveň najťažšie obdobie vášho života, ale všetko, čo príde, vás ohromne obohatí. A mamičky? Verte svojim partnerom!
Že otcovia sa nedokážu plnohodnotne postarať o dieťa? Karta sa postupne obracia, a hoci podaktorí otcovia stále nezohrávajú v životoch svojich detí žiadnu rolu okrem ich živiteľa, mnohí berú otcovstvo zodpovedne a vážne - a sú unavení z nezmyselných stereotypov, ktoré sa o nich v spoločnosti stále držia. Zo skúseností či predsudkov si tvoríme názory, a čím starší sme, tým rýchlejšie inklinujeme ku škatuľkovaniu ľudí podľa rôznych atribútov - odfarbená blondína v SUV je zlatokopka, slobodný otec zasa rodičovstvo nezvláda a podobne. Nemusí byť všetko tak, ako sa zdá. Mnohé stereotypy neplatia na valný počet otcov, čo dokázala aj štúdia Bronwyna Harmana z Edith Cowan univerzity. Výskum potvrdil, že slobodní otcovia s deťmi sa stretávajú s negatívnym postojom, najmä s tvrdením, že sa nezvládnu postarať o dieťa tak dobre ako matka. Preto sa radšej dvakrát zamyslime, kým niekoho stereotypne súdime.
Slobodní otcovia nezvládajú to, čo matky - skĺbiť domácnosť, starostlivosť a prácu: Časy, kedy muž nevedel zapnúť sporák a práčka bola pre neho choroba, ktorou sa mohol nakaziť, sú dávno preč. Dnes je každý človek, ktorý sa nevie o seba postarať vo všetkých smeroch, skrátka nevyzreté dieťa. Otcovia taktiež berú rodičovstvo vážne, nestačí len prinášať domov peniaze. Vedia, že sú pre vývoj dieťaťa dôležití, a nerobí im problém nájsť si čas na hranie. Pritom zvládajú aj prácu, aj domácnosť a varenie vyváženého jedla.
Výchovu nechávajú na starej mame či iných ženských príslušníčkach rodiny: Spoločnosť predpokladá, že muž nevymení kariéru za deti. Verí sa, že nemá k výchove vzťah, hoci svoje deti miluje. Z toho dôvodu panuje názor, že výchovu obstaráva babička detí, prípadne iné príslušníčky rodiny ako tety, sesternice a podobne. Síce trávenie voľného času u starých rodičov je pre deti potrebné a aj vhodné, veľa otcov nehádže výchovu na iných.
Sú viac kamoši svojich detí než prísny rodič (ako matka): Matka je tá, ktorá stanovuje pravidlá a dohliada na ich dodržiavanie. Otec je ten zábavný a nezodpovedný človek, ku ktorému deti chodia s prosíkom ak matka niečo zakáže. Otec ako bezstarostná a benevolentnejšia osoba je zároveň u detí obľúbenejšia - a preto nezvláda udržať deti na uzde a v limitoch. Tento stereotyp panuje už roky, a pre ľudí je milé, ak vidia otca, ktorý si s hravými deťmi nevie rady - samozrejme, ak sa v rovnakej situácií ocitne matka, je odsúdená za neschopnú. Už dávno neplatí, že otec nezvládne byť autoritou, ktorá láskavo a úctivo dohliada na dodržiavanie pravidiel.
Nezvládajú tlak a stres ohľadne výchovy a povinností: Verí sa, že multitaskovať vedia jedine ženy. Nové poznatky však uvádzajú tento názor na pravú mieru - multitasking neexistuje. Rovnako nie je pravdivá informácia, že otcovia nezvládajú stres z povinností, ktorú náročná výchova detí prináša. Mnohí predpokladajú, že otcovia sa pod náporom detského plaču, školských záležitostí či iných vecí v živote rodiča, zložia. Tlak však dokážu zvládnuť rovnako dobre ako matka - záleží to od sily charakteru a duševnej vyrovnanosti, nie pohlavia.
Nie sú schopní vyjadriť emócie a poskytnúť deťom láskavú náruč: Je pravdou, že my, dospelé ženy, si nepamätáme vrúcnu a otvorenú lásku našich otcov. Muži boli dlho učení, že vyjadrovať emócie znamená slabosť. Dnešná doba sa zasa naklonila na opačný extrém - precitlivenosť a neodolnosť. Našťastie sa však píšu články aj knihy o tom, aké je vyjadrenie lásky zo strany otca pre dieťa potrebné. Čoraz viac mužov prejavuje svojim deťom náklonnosť srdečným a láskavým slovom, objatím, otvoreným vyjadrením citov či slovami - a to je viac než skvelé.
Nevedia, ako vychovávať dcéry: Menštruácia, prvý sex, rastúce prsia, problémy s chlapcami - veci, ktoré väčšina otcov pokladá za desivé a rozhovor o nich prenechávajú matkám. Je pochopiteľné, že spoločnosť je stále naklonená k tomuto stereotypu; sama som vyrastala v generácií, kde sa o menštruácií nehovorilo, a poslať otca kúpiť tampóny či vložky bolo nemysliteľné. Dnes, aj z dôvodu, že bratia a sestry majú k sebe blízko, sú muži uvoľnenejší čo sa týka ženských vecí, a preto im nerobí problém menštruácia ich dcéry či rozhovor o intímnejších sférach. Znamená to, že dokážu vychovávať dcéry bez toho, aby im niečo chýbalo.
Slobodní otcovia sú pre ženy lákavou partiou: Ženy sa štítia mužov, ktorí majú deti a to z troch dôvodov. Po prvé - nechcú mať nič spoločné s matkou jeho detí, o ktorej predpokladajú, že bude nepríjemná,, žiarlivá a bude robiť problémy. Myslia si, že bude samá dráma, bude svoje deti huckať proti „macoche” a podobne. Druhým dôvodom je názor, že muž s deťmi už nebude chcieť ďalšie dieťa, čo nie je pre bezdetnú ženu v produktívnom veku vhodná partia. Poslednú príčinu tvorí predpoklad, že muž s deťmi si hľadá partnerku/manželku, ktorá by sa vedela o deti postarať a chce byť ich nevlastnou matkou; veľa ženám takýto záväzok naháňa strach, alebo si chcú ešte užívať a nemajú záujem o vážny vzťah, navyše s prídavkom zodpovednosti, čo deti rozhodne sú.
Napísať inej matke, či sa ich deti môžu spoločne hrať, automaticky znamená záujem o sex: Predsudok, ktorý nenechá mnohým otcom spávať. Ozvať sa druhej mamičke, či sa ich deti môžu spoločne hrať či zorganizovať prespávačku, je považované za divné. Mnoho žien za tým vidí len zámienku, aby sa mohol pokúsiť dostať sa jej do nohavičiek. Nie je tomu tak a otcovia si uvedomujú tento stereotyp viac než kedykoľvek predtým.
Nie len slobodní otcovia sa stretávajú so stereotypnými názormi okolia, ktoré sa postupne ale isto stávajú nepravdivými. Je nutné uvedomiť si, že doba sa postupne mení, a otcovia sa viac zapájajú do vý...
Hovorí sa, že medzi matkou a dieťaťom je silnejšie puto ako medzi dieťaťom a otcom. Je to ale naozaj tak? Tento názor vychádza z predpokladu, že sa medzi nimi vytvára silnejší vzťah kvôli tomu, že už od počatia je dieťa v tele matky, po narodení ho dojčí a väčšinou s ním trávia viac času, pretože je to často matka, kto zostáva na materskej dovolenke. Zdá sa, že to vo vzťahu s dieťaťom matky zvýhodňuje, ale napriek tomu otcovia nie sú vôbec stratení. Hormón oxytocín, nazývaný aj hormónom lásky, je veľmi dôležitý aj pri zbližovaní sa s novorodencom a pri vytváraní si puta s dieťatkom. U žien je biologicky podmienený a zohráva úlohu už v tehotenstve, ako aj v prvých sekundách, kedy si matka priloží bábätko na hrudník, a aj v nasledujúcich mesiacoch. Hladina oxytocínu sa zvyšuje, keď sa matka s dieťaťom rozpráva, láskyplne sa ho dotýka a pozerá sa mu do očí. Na zvyšovanie oxytocínu u nich funguje taká interakcia s bábätkom, ktorá je kombináciou vzájomného dotyku a hry - napríklad, keď ocko zoberie dieťa na ruky, prechádza sa s ním, ukazuje mu, čo vidí a rozpráva mu o tom, a v podstate mu predstavuje svet okolo neho. Puto sa medzi nimi vytvára, keď niečo spoločne robia alebo keď sa s novorodencom hrá. Ťažko povedať, od čoho závisí to, aký typ interakcie pomáha matkám a otcom vybudovať si silné puto s ich novorodencom, ale jedna vec je istá. Puto medzi nimi sa buduje počas toho, ako spolu trávia čas a teda úlohu zohráva aj to, koľko je toho času. Hoci existujú isté rozdiely v tom, ako rozumejú mysleniu a motivácii dieťaťa pri ich správaní ich matky a otcovia, od toho v akom rozsahu sa im snažia porozumieť má vplyv aj na ich budúci vzťah. To, že muž neprežíva tehotenstvo tak priamo ako žena, neznamená, že medzi ním a dieťaťom nebude rovnako silné puto. Dôkazom toho sú aj rodičia, ktoré si deti adoptovali a fázu tehotenstva teda preskočili. Napriek tomu medzi nimi časti vznikajú silné väzby.
Vedkyne tvrdia, že keď chýba otec, dievčatá nezískavajú jasný obraz o tom, ako funguje rozmnožovanie. V neúplnej rodine, prípadne tam, kde otec chýba alebo sa o svoju dcéru nezaujíma, vidí dievča odkaz, že muži nezostávajú so ženami natrvalo, takže aj jej budúci partner bude prítomný len určitý čas. Nájsť ho vyžaduje okamžitú aktivitu. Čím skôr bude mať deti, tým lepšie. Hoci sa na vedomej úrovni nedokáže rozhodnúť, že začne pubertu predčasne, jej biologický vývoj to podvedome spraví. Vedci to nazývajú rýchla reprodukčná stratégia. Naopak, v rodine, kde má matka a otec harmonický vzťah a otec sa dcére venuje, nastupuje tzv. pomalšia reprodukčná stratégia.
Na kvalite času, ktorý otec strávi doma, záleží. Zdalo sa, akoby dievčatá, ktoré sa dostávali do puberty príliš rýchlo a začínali so sexuálnym životom, mali nejaký zdedený gén od otca, ktorý ich posunie daným smerom. Vedci sa preto pokúsili overiť, či je to skutočne tak, alebo tu rolu zohráva ešte niečo iné. Prišli so zaujímavým experimentom, do ktorého pozvali 101 rodín s dvoma dcérami, medzi ktorými bol vekový rozdiel v priemere minimálne štyri roky. To znamenalo, že keď sa rodičia rozišli, staršia dcéra strávila so svojim otcom o štyri roky viac, než mladšia. Vedci zistili, že riziko príliš skorého sexuálneho správania nesúvisí s tým, ako dlho žili dcéry s otcami, ale aký kvalitný čas s ním strávili počas týchto rokov. Tie, ktorým sa otec intenzívne venoval, čelili nižšiemu riziku neprístojného správania. Naopak, ich mladšie sestry, ktoré strávili s otcom oveľa menej spoločného času, vykazovali vyššie riziko skorých sexuálnych zážitkov.
Toto tvrdenie podporuje aj ďalšia štúdia, ktorá poukázala na to, že práve otec zohráva kľúčovú úlohu pri formovaní sexuálneho správania tínedžerov (dievčat aj chlapcov) a spája sa s vekom, kedy majú sex po prvýkrát. Významnú úlohu hrala tiež kvalita vzťahu otec - tínedžer. Čím bližší vzťah rodiča a dieťaťa, tým neskôr sa začínal sexuálny život potomkov. Práve v období puberty je totiž prirodzené, že mládež berie riziká na ľahkú váhu, čo môže znamenať ohrozenie zdravia, napríklad prenosnými pohlavnými ochoreniami. Vedci napríklad preukázali, že ak sa rodičia venujú svojim tínedžerom, vedia, kde a ako trávia čas, komunikujú s nimi, majú stanovené pravidlá, znižujú riziko skorého neviazaného sexuálneho života. A práve hranice a obmedzenia zohrávajú zásadnú rolu. Niektoré štúdie totiž dokázali, že ak boli otcovia príliš prísni alebo príliš benevolentní, efekt u tínedžerov bol rovnaký, so sexuálnym životom začínali zavčasu. Ideálna je stredná cesta, keď sú jasné pravidlá, obojstranne dohodnuté a odsúhlasené. Tínedžeri by mali rozumieť očakávaniam otcov a poznať dôsledky, ak nedodržia pravidlá.
tags: #despoticky #otec #vplyv #na #dieta