Mŕtvych pochovávať je skutok telesného milosrdenstva. Nikto sa nedokáže pochovať sám. Pochovaním mŕtveho človeka uznávame a potvrdzujeme jeho ľudskú dôstojnosť. Máme nádej, že tento skutok milosrdenstva prejavia aj nám. Pochovať mŕtveho považujeme v našej kultúre za samozrejmosť. No pochovanie dieťaťa, ktoré zomrelo pred narodením, sa u nás len postupne udomácňuje a je výzvou pre Cirkev i celú spoločnosť. Prečo je táto výzva dôležitá?
Naše znalosti v oblasti genetiky a embryológie potvrdzujú fakt, že ľudský život začína počatím. Pochovávaním nenarodených detí kladieme silnú protiváhu kultúre smrti, resp. potratovej kultúre. Terapeutická služba osobám so skúsenosťou spontánneho a umelého potratu ukázala, že pochovanie dieťaťa je významným momentom na ceste vnútorného uzdravenia.
V posledných rokoch nastal v slovenskej spoločnosti pozitívny posun. V roku 2005 bol novelizovaný zákon o pohrebníctve tak, že rodičia dostali možnosť vyžiadať dieťa na pochovanie v každom štádiu vývoja. Od roku 2017 majú zdravotnícke zariadenia povinnosť informovať rodičov o možnosti pochovania svojho potrateného dieťaťa.
Spontánny a umelý potrat
Nemálo počatých detí zomrie spontánnym potratom. Príčiny môžu byť rôzne. Zväčša majú genetický pôvod, takže nie je namieste, aby si matka niečo vyčítala. Spontánny potrat niekedy prebehne doma (najmä v prvých týždňoch po počatí). No často sa spontánny potrat zavŕši vyčistením maternice v zdravotníckom zariadení.
Okrem toho, veľké množstvo mužov a žien vydá svoje dieťa na usmrtenie umelým potratom. Je to vážny morálny delikt priameho útoku na nevinného človeka. Po čase to rodičia zvyčajne veľmi ľutujú.
Ľudská dôstojnosť od počatia
Dieťa už od počatia - bez ohľadu na veľkosť a zdravotný stav - má plnú ľudskú dôstojnosť. Jeho mŕtve telíčko si zaslúži úctivé nakladanie. Pochovaním mŕtveho ľudského plodu vydávajú rodičia silné svedectvo o plnej ľudskej dôstojnosti počatých detí.
Kresťanskí rodičia nech sa obrátia na svojho duchovného, ktorý im pomôže pri usporiadaní pohrebného obradu.

Dva skutky lásky: MENO a HROB
Niektoré deti zomreli kvôli nedostatku lásky. Iné zomreli napriek tomu, že boli túžobne očakávané. Ich smrť je nezvratná, no napriek tomu im môžeme prejaviť lásku udelením mena a pohrebom. Tak zároveň zmierňujeme našu bolesť zo straty.
Udelenie mena
Udelením mena potvrdzujeme ľudskú dôstojnosť nášho dieťaťa a prijímame ho za svoje. Ak nepoznáme pohlavie dieťaťa, môžeme mu vybrať meno intuitívne alebo mu dáme dve mená (mužské i ženské).
Pohreb
Pochovaním si dieťa uctíme. Riadnym miestom na pochovávanie ľudských pozostatkov je cintorín. Je nedôstojné, ak telo dieťaťa skončí v spaľovni biologického odpadu.

Zákon o pohrebníctve a jeho praktické aspekty
Zákon č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve prináša niekoľko kľúčových ustanovení týkajúcich sa pochovávania potratených detí:
- § 3 ods. 7: Rodič môže vyžiadať potratené dieťa od zdravotníckeho zariadenia na pochovanie. Musí tak urobiť písomne a najneskôr štyri dni po zákroku vyčistenia maternice. Na pochovanie sa majú vydať aj všetky biologické zvyšky, ktoré sa nedajú oddeliť od samotného tela dieťaťa. Na pochovanie sa nevydáva biologický materiál určený na bioptické vyšetrenie. Ľudský plod sa nevydá na pochovanie len v tom prípade, že sa bezo zvyšku spotrebuje na bioptické vyšetrenie (zvyčajne ide o prípad spontánneho potratu v najrannejšom štádiu).
- § 5 ods. 2 písm. e): Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je povinný bezodkladne vydať rodičom potratené dieťa na pochovanie (s výnimkou biologického materiálu určeného na bioptické vyšetrenie). Vydanie dieťaťa na pochovanie sa realizuje prostredníctvom pohrebnej služby, ktorú poverí rodič. V prípade pitvy sa pozostatky vydávajú po vykonaní pitvy.
- § 17 ods. 4: Prevádzkovateľ cintorína je povinný umožniť pochovanie potrateného dieťaťa a viesť evidenciu o jeho pochovaní.
- § 19 ods. 1: Hrobová jama pre uloženie potrateného dieťaťa má mať minimálne 0,7 m. Bočné vzdialenosti medzi jednotlivými hrobmi musia byť najmenej 0,3 m.
- § 33 ods. 5 a 6: Ak poskytovateľ zdravotnej starostlivosti nevydá potratené dieťa na pochovanie (podľa § 5 ods. 2 písm. e)), je povinný túto skutočnosť bezodkladne písomne oznámiť matričnému úradu a obci.
Možnosti pochovania
Existuje niekoľko spôsobov, ako možno nenarodené dieťa pochovať, pričom každý z nich má svoje špecifiká:
Vlastný hrob
Azda vo všetkých kultúrach je štandardom, že človek je pochovaný do vlastného hrobu. Hrob je následne vybavený označením (náhrobný kameň a pod.), kto je v ňom pochovaný.
Zdieľaný (spoločný) hrob
Najčastejšie zdieľajú jeden hrob členovia rodiny (napr. manžel a manželka, prípadne aj deti). Keďže telo a rakva potrateného dieťaťa sú priam miniatúrne, ľahko sa môžu uložiť do už jestvujúceho hrobu niekoho z príbuzenstva. Zaiste, pri pochovaní do zeme treba zachovať požiadavku hĺbky hrobovej jamy (min. 70 cm). Pri pochovaní do krypty možno rakvičku uložiť pod vrchnú hrobovú dosku. V oboch prípadoch zostáva už len vybaviť hrob dodatočným náhrobným kameňom, alebo vpísať meno dieťaťa na už jestvujúci náhrobný kameň.
Inou možnosťou zdieľania je, že dieťa sa pochová do špeciálne zriadeného hrobu pre nenarodené deti. Takéto veľkokapacitné hroby vznikajú hlavne v mestách, aby sa rodičom zmiernili výdavky spojené s prípravou hrobu. Každé dieťa je pochované v osobitnej rakve, ktorá nepodlieha rozkladu, takže hrob je možné opakovane otvárať a vstupovať doň.
Symbolický hrob
Mnohí rodičia nevedeli o možnosti pochovať svoje spontánne potratené dieťa. Rodičia, ktorí sa rozhodnú pre umelý potrat, odmietajú svoje dieťa ešte kým žije a tak nečudo, že nemajú záujem o jeho pochovanie. Keď rodičia neskôr spoznajú význam pochovania dieťaťa, môže to urobiť aspoň formou symbolického hrobu alebo iného pietneho miesta.
Rodičia môžu zriadiť symbolický hrob pre svoje vlastné potratené dieťa/deti. Symbolický hrob či pamätník možno vytvoriť aj zástupne - v mene rodičov potratených detí, resp.
Forma pohrebného obradu
Forma pohrebného obradu nenarodeného dieťaťa sa iste odvíja od svetonázoru rodičov. Zvyčajne má podobu úctivej rozlúčky, pri ktorej je dieťaťu priznaná plná ľudská dôstojnosť, udelené meno a zhmotnená pamäť naň (vytvorením hrobu).
Kresťanskí rodičia uznávajú stvoriteľskú moc Boha, ktorý v momente počatia udeľuje každému človeku nesmrteľnú dušu. Preto svoje mŕtve dieťa zverujú Bohu v nádeji na opätovné stretnutie vo večnosti.
Každá kresťanská denominácia má svoj vlastný obrad pochovania nenarodeného dieťaťa. Katolícka Cirkev ponúka pohreb nepokrsteného dieťaťa s vlastnými dodatkami pre prípad nenarodeného dieťaťa (porov. Pohrebné obrady, SSV : Trnava, 2008, s. 137 - 148). Rímsky misál obsahuje omšový formulár Pri pohrebe nepokrsteného dieťaťa.
Pochovávanie nenarodeného dieťaťa ešte naliehavejšie vyžaduje, aby sme reagovali na dilemu o nevyhnutnosti krstu k spáse. V roku 2007 bol vydaný dokument Medzinárodnej teologickej komisie O nádeji na spásu pre deti, ktoré zomreli bez krstu. V ňom ponúka odpovede na uvedenú teologickú dilemu, ktorá sa v konečnom dôsledku týka aj prístupu k pochovávaniu nenarodených detí.
Pomoc rodičom po strate dieťaťa
Veľa rodičov nevedelo včas o možnosti a potrebe pochovania svojho nenarodeného dieťaťa a jeho telo už nemajú k dispozícii. Môžu mu prejaviť lásku viacerými spôsobmi: udelením mena, sv. omšou za dieťa, modlitbou za dieťa, zriadením pamätného miesta, alebo účasťou na spomienkových podujatiach.
Smrť nenarodených detí osobitným spôsobom zasahuje rodičov, ktorí úmyselne potratili svoje dieťa. Spôsobuje vnútornú bolesť, tzv. popotratový syndróm. Prejavuje sa hlbokým žiaľom, sebanenávisťou, depresiami, sebapoškodzovaním, nočnými morami atď. Tento syndróm okrem matky dieťaťa zasahuje viac alebo menej aj ostatných zainteresovaných - otca dieťaťa, súrodencov, starých rodičov, lekára…
Pre všetkých, ktorí potrebujú zažiť uzdravenie po skúsenosti potratu, je určený projekt Ráchelina vinica. Ide o víkendový pobyt, ktorý v sebe účinne spája terapeutickú a duchovnú pomoc.

Predčasne narodené deti
Predčasne narodené deti (tiež predčasniatka, nedonosené deti, nezrelí novorodenci) sa narodili pred ukončeným 37. týždňom tehotenstva. Donosené dieťa sa narodí v 38. až 42. týždni tehotenstva.
Nedonosené dieťatko nie je obvykle plne pripravené na svet mimo maminho bruška. Niektoré jeho životne dôležité orgány sú nezrelé a nefungujú optimálne. Niektoré nemusia byť pripravené na svoju činnosť vôbec. Dieťatko je potrebné na predčasný pôrod pripraviť už v maternici a pokiaľ je to možné, aspoň čiastočne urýchliť dozrievanie jeho orgánov a to predovšetkým pľúc.
Šance a riziká predčasne narodených detí
Ak sa vám narodilo predčasniatko je dobré vedieť, že nie ste sami. Každý rok sa ich na svete narodí takmer 13 miliónov. Predstavuje to asi 10% zo všetkých narodených detí. Najviac predčasných pôrodov je v Afrike - 11,9%. Európa sa naopak drží na najnižšej priečke. Len 6,2% detí je predčasne narodených.
Od 24. týždňa tehotenstva má dnes dieťa u nás veľkú šancu, že prežije. Je to vďaka intenzívnej lekárskej a ošetrovateľskej starostlivosti. 24. týždeň je u nás považovaný za hranicu životaschopnosti, kedy má dieťa reálnu šancu na plnohodnotný život. Od 28. týždňa sú šance na prežitie až 95%. Čím skôr sa dieťa narodí, tým vyššie je riziko úmrtia aj trvalých následkov. Z veľkej väčšiny predčasne narodených detí však vyrastú zdraví jedinci.
Deti, ktoré sa narodili medzi 32. a 37. týždňom tehotenstva, dobehnú veľmi rýchlo donosené deti a čoskoro sa od nich nelíšia. Deti, ktoré prišli na svet medzi 28. a 31. týždňom tehotenstva sú vo vývine často pozadu oproti donoseným deťom, ale nakoniec ich vo väčšine prípadov dobehnú. Extrémne nedonosené deti sa v optimálnom prípade vyrovnajú svojim rovesníkom do dvoch rokov.
Starostlivosť o prečasne narodené deti
Starostlivosť v pôrodnej sále: Starostlivosť o predčasne narodené dieťa po narodení sa začína hneď v pôrodnej sále. Tam je hlavnou úlohou lekárov dieťatko stabilizovať, vytvoriť mu ideálne podmienky na adaptáciu po narodení. Pomáhajú mu pri dýchaní, prípadne podporia krvný obeh. Musia to urobiť maximálne šetrne, aby deťom neublížili. Šetrnou stabilizáciou im vytvárajú optimálne podmienky pre ďalší vývoj a rast.
Starostlivost na novorodeneckej JIS-ke: Starostlivosť potom pokračuje na jednotke intenzívnej starostlivosti, kde okrem toho, že má dieťa inkubátor, prístroje, infúzne hadičky, ktorými dostáva výživu, potrebuje predovšetkým vyškolený personál. Neonatologická sestra zabezpečuje ošetrovateľskú starostlivosť o novorodenca, vrátane polohovania, podávania liekov, udržovania ventilačných okruhov. Má na starosti veľké množstvo nevyhnutných detailných úkonov. Lekár, neonatológ, riadi priebeh liečby, indikuje lieky, pripravuje rozpis infúznej výživy, prispôsobuje nastavenie umelej pľúcnej ventilácie zdravotnému stavu dieťaťa, vykonáva potrebné diagnostické alebo liečebné výkony.
Veľkou oporou pre predčasne narodené dieťatko sú samozrejme rodičia. Rešpektuje sa koncept tzv. bazálnej stimulácie, kedy sa lekári a sestry snažia dieťaťu nahradiť všetky podmienky, o ktoré predčasným narodením prišlo. Deti sú zabalené, sú uhniezdené, aby si udržiavali takú polohu, ako mali v maternici. Je prítomná snaha nahradiť deťom aj iné podnety, ktoré mali, takže sa využíva klokankovanie, ktoré je veľmi obľúbené detičkami, tak aj mamičkami, či oteckami.
Pri komplexnej starostlivosti nie je cieľom len záchrana života dieťaťa, ale aj to, aby tá záchrana mala zmysel, aby dieťatko dokázalo v budúcnosti žiť plnohodnotný život.

Pokroky predčasne narodeného dieťaťa
Nedonosené dieťatko sa na svojej životnej ceste môže stretnúť s veľkým množstvom komplikácií. Náhle zmeny v živote predčasne narodených detičiek bývajú zvyčajne negatívne. Rodičia sa musia pripraviť na to, že to bude dlhá cesta, na ktorej sa dá napredovať len veľmi pomalými krokmi. Postupne sa dá napríklad znižovať úroveň pomoci pri dýchaní, dieťatko dostane dostatočný objem mliečnej výživy, že lekári môžu ukončiť výživu infúznu, a podobne.
Rodičia musia byť veľmi trpezliví, nič nie je možné uponáhľať. Keď bol raz vývoj v maternici naprogramovaný na 40. týždňov a dieťa sa narodí v 24. týždni, doba do prepustenia bude minimálne 14 - 15 týždňov.
Výživa predčasne narodeného dieťaťa
Výživa predčasne narodených detí je nesmierne dôležitá. Obsahuje všetky hlavné substráty a živiny na to, aby dieťatko mohlo rásť a správne sa vyvíjať. Lekári sa snažia výživu zabezpečiť tak, aby dieťatko po narodení rástlo približne rovnakým spôsobom ako by rástlo v maternici. Je známe, že dieťa v II. tretine tehotnosti rastie rýchlo. Preto v tomto období potrebuje veľké množstvá živín, predovšetkým bielkovín, ktoré sú podstatné aj pre normálny rast mozgu.
Výživa pomocou infúzií
Hneď po narodení sa výživa podáva pomocou infúzií, prostredníctvom ktorých dieťatko dostáva zmes všetkých živín, ktoré potrebuje.
Mliečna výživa
Zároveň popri infúziách lekári bezprostredne po narodení začínajú výživu mliekom, najlepšie materským. Nezrelé dieťatko pre nezrelosť mozgu ešte nemá vyvinutý sací reflex, nedokáže skombinovať sanie s prehĺtaním, dieťatko teda dostáva mliečko sondou do žalúdka. Samozrejme je uprednostňované mlieko vlastnej matky. Najlepšou a optimálnou výživou je nepasterizované, natívne, materské mlieko. Druhá alternatíva, ktorú odporúča literatúra, je darcovské ženské mlieko z mliečnej banky. Treťou alternatívou je mlieko so špeciálnou formulou pripravenou pre nedonosené deti.
Objem mliečka sa postupne zvyšuje, zároveň, úmerne tomu sa znižuje objem podávaných infúznych roztokov. Potreba živín u veľmi nezrelého dieťatka je vysoká, objem materského mlieka, ktoré dieťa vypije nedokáže túto vysokú potrebu živín pokryť, preto je potrebné materské mlieko špeciálne upravovať. Existujú špeciálne prípravky, ktorými sa materské mlieko obohatí predovšetkým o bielkoviny, veľmi potrebný vápnik, či fosfor.
Infúzna výživa sa ukončuje vtedy, keď celkový objem mliečnej výživy, ktorú dieťatko dostáva, je okolo 120 ml na 1 kg jeho váhy.
Kedy je dieťa prepustené z nemocnice domov?
Otázka, kedy bude dieťatko prepustené domov je veľmi častá. Rodičia často vnímajú svoje dieťatko len ako zmenšeninu donoseného dieťatka a myslia si, že dieťa potrebuje len narásť a pribrať na hmotnosti. Dieťa však potrebuje skôr dozrieť. Potrebuje sa pripraviť na to, aby dokázalo zvládať svoj život bez problémov v prostredí mimo maternice. Zvyčajne to nestihne skôr, ako bol plánovaný termín pôrodu. A tak deti zvyčajne odchádzajú z nemocnice v tom období, ako sa mali narodiť. To je moment, kedy si dieťatko dokáže udržať telesnú teplotu v postieľke bez toho, aby potrebovalo nejaký ďalší zdroj tepla, dieťa dokáže skoordinovať sanie s prehĺtaním, dokáže sa najesť.
Aké sú prognózy predčasne narodených detí?
Prognóza predčasne narodených detí závisí predovšetkým od ich gestačného veku, teda od týždňa tehotnosti, v ktorom sa narodili. V prognóze predčasne narodených detí sa zaznamenal v neonatológii obrovský pokrok. Pred 50 rokmi sa uvádzalo, že 90% z detí s pôrodnou váhou do 1 500 g zomieralo. V súčasnosti je tento pomer opačný. Viac ako 90% detí s váhou do 1 500 g prežíva a veľká väčšina z nich bez vážnejších trvalých následkov.
Podpora pre rodiny predčasne narodených detí
Vzájomná pomoc rodičov predčasne narodených detí je pre rodiny veľmi dôležitá. Predčasný pôrod prináša pre rodiny veľmi stresujúcu situáciu. Radosť, ktorá je zvyčajne spájaná s narodením dieťatka sa razom zmení na obrovský stres, strach a neistotu z každého ďalšieho dňa, z toho, čo bude nasledovať. Existujú organizácie rodičov predčasne narodených detí, ktoré majú za úlohu zabezpečiť podporu pre takéto rodiny. Na Slovensku je to OZ Malíček.
Klasifikácia predčasne narodených detí
Predčasne narodené deti môžeme rozdeliť podľa týždňa tehotenstva. Má významnú výpovednú hodnotu o ich prognóze. Hovorí o stupni nezrelosti jednotlivých orgánov dieťaťa a teda aj o pravdepodobnosti typu potrebnej starostlivosti.
| Stupeň nezrelosti | Dosiahnutý gestačný týždeň |
|---|---|
| Ľahká nezrelosť | 36.-37. týždeň tehotnosti |
| Stredná nezrelosť | 32.-35. týždeň tehotenstva |
| Ťažká nezrelosť | 28.-31. týždeň tehotenstva |
| Extrémna nezrelosť | pod 28. týždeň tehotenstva |
Problémy nedonosených detí
- Problémy s dýchaním - kvôli nedostatočnému vývinu pľúc postihuje výraznejšie veľmi nezrelých novorodencov 1 do 28 týždňa, ktorí dýchajú pomocou prístrojov.
- Problémy s udržaním telesnej teploty - k jej udržaniu pomáhajú dieťaťu inkubátory alebo metóda klokankovania. Dĺžka pobytu dieťaťa v inkubátore je závislá na viacerých faktoroch. Vyhrievané lôžko tvorí prechodnú stanicu medzi inkubátorom a detskou postieľkou.
- Problémy s výživou a dojčením - deti sú zo začiatku živené hlavne infúziou do žily, neskôr sa prechádza na kŕmenie materským mliekom alternatívnymi metódami a na dojčenie z prsníka.
- Nízka ochrana pred infekciami - na posilnenie imunitného systému dieťaťa je dobré ho kŕmiť materským mliekom a dbať na zvýšenú, až úzkostlivú hygienu.
Nedonosené deti je možné dať matke do náručia - tzv. klokankovanie.

Dúhové deti - nádej po búrke
Sú nádejou, vyslyšanou modlitbou. Ich narodenie je sprevádzané strachom a šťastím zároveň. Sú pre svojich rodičov dúhou po búrke straty.
Pojem „dúhové dieťa“ pochádza z anglického termínu „rainbow baby“ a používa sa na označenie dieťaťa, ktoré sa narodí po predchádzajúcej strate, ako je spontánny potrat, zamlčaný potrat alebo predčasný pôrod. Podobne ako dúha, ktorá sa objaví po búrke, aj tieto deti prinášajú svetlo a nádej do života rodičov po tom, čo prežili búrku straty a bolesti. Bolesti, ktorá vás ohromí a vy prvýkrát porozumiete tomu, čo znamená ľúbiť svoje dieťatko, aj keď sa ešte nenarodilo.
V tele a v duši mamy po potrate nastane prázdno. V hlave hučia výčitky a otázniky, ktoré bolia ešte viac. Strata dieťatka bolí. Dúhové deti, deti, ktoré sa narodia po predchádzajúcej strate dieťatka, nie sú len symbolom uzdravenia a nádeje, ale aj pripomienkou, že láska môže vystriedať bolesť.
Pre mnoho žien je strata dieťaťa traumatickým zážitkom, ktorý ich sprevádza celý život. Každé dúhové dieťa je jedinečné a každá matka, ktorá má to šťastie, že ho má, vie, že je to dar, ktorý nikdy neprestane vážiť.
Zamlknutý potrat, známy aj ako „missed abortion“, je typ potratu, ktorý môže byť pre ženy mimoriadne bolestivý, pretože často prichádza bez akýchkoľvek varovných príznakov. Tento druh straty je obzvlášť zdrvujúci, pretože rodičia môžu až pri ultrazvukovom vyšetrení zistiť, že plod už nežije. Nie je jednoduché preniesť sa cez takúto stratu. Nie je to ani rýchle a konečné. Mama nosí vždy vo svojom srdci aj deti, ktoré sa nenarodili.
tags: #deti #narodene #po #nevydarenom #potrate