V období socializmu, konkrétne v 70. rokoch, mali jasle v Československu špecifické postavenie a fungovanie, ktoré sa výrazne líšilo od dnešných pomerov. Aj keď dnes už neexistujú, ich história a spôsob prevádzky nám môžu poskytnúť zaujímavý pohľad na vývoj starostlivosti o najmenšie deti a sociálnu politiku tej doby. Mnohé mestské časti si zachovali svoje jasličky aj v neskoršom období, pričom niektoré z nich fungujú dodnes.
Štátna podpora a jej limity
V období 70. rokov sa štát snažil podporovať populačný rast a vytvárať priaznivejšie podmienky pre rodiny. Jedným z kľúčových opatrení boli mladomanželské pôžičky so štátnym príspevkom, zavedené v roku 1973. Tieto pôžičky boli určené pre mladých manželov do 30 rokov s nízkym príjmom a tiež pre samoživiteľky. V prípade narodenia dieťaťa do jedného roka života, štát poskytoval príspevok formou odpisu z pôžičky. Odpisy boli vo výške 2 000 korún na prvé dieťa a 4 000 korún na druhé a každé ďalšie dieťa. Mesačné splátky boli 300 korún s úrokmi okolo dvoch percent, pričom po narodení druhého dieťaťa sa pôžička už neúročila.
Štát tiež zaviedol cenové zvýhodnenie detského oblečenia a obuvi. V roku 1973 sa v Československu narodilo 194 215 živých detí, najviac od druhej svetovej vojny. Podobne dopadol aj rok 1975. Na Slovensku baby boom trval takmer do konca 70. rokov, pričom každoročne sa narodilo okolo 100 000 detí. V roku 1974 sa tu zaznamenala najvyššia úhrnná plodnosť - 2,6.
Napriek snahám štátu však existovali aj obmedzenia. Napríklad v Bratislave, ktorá v tom období čelila bytovej kríze, bolo pridelenie bytu pre mladé rodiny často zdĺhavé, čo mohlo brzdiť zakladanie rodín. V roku 1970 bolo v bratislavskom obvode Vinohrady evidovaných 1 556 žiadateľov o pridelenie bytu, z nich mnohí žili v nevyhovujúcich podmienkach.
V porovnaní s dnešnou situáciou, kedy sa štátne jasle v Bratislave nachádzajú len v štyroch mestských častiach (Rača, Nové Mesto, Ružinov a Staré Mesto), je zrejmé, že sieť štátnych zariadení bola v minulosti rozsiahlejšia. V súčasnosti je však situácia iná, pričom mestské časti čelia nedostatku priestorov a financií na prevádzku a platy personálu.
Každodenný život v jasliach
Jasle sa otvárali skoro ráno, zvyčajne o 07:00 hodine. Strava sa deťom pripravovala najmä doma z domácich surovín. V minulosti sa používali tradičné plienky, ktoré bolo potrebné namáčať, prať, vyvárať a žehliť. Bolo to náročné, najmä ak ženy nestíhali kvôli domácim prácam a starostlivosti o deti.
Očkovanie bolo v tom čase štandardnou súčasťou starostlivosti o novorodencov. Proti tuberkulóze sa očkovalo najskôr 4 dni od narodenia a najneskôr v 6. týždni. Proti záškrtu, tetanu a čiernemu kašľu sa dieťa očkovalo od začiatku 9. týždňa.
Sociálna politika sa menila aj v oblasti materskej dovolenky. V roku 1968 bol prijatý zákon o predĺžení platenej materskej dovolenky na 26 týždňov (pre osamelé a viacdetné matky až na 35 týždňov). V roku 1969 sa predĺžila neplatená materská dovolenka na dva roky, pričom žene zostával nárok na prácu uvedenú v jej pracovnej zmluve. V roku 1970 sa začal vyplácať materský príspevok vo výške 500 korún mesačne pre matky s najmenej dvoma deťmi, pričom staršie dieťa muselo byť školopovinné a mladšie malo do jedného roka. Matkám s dvoma deťmi do jedného roka sa vyplácalo 800 korún a s tromi deťmi 1 200 korún mesačne.
V roku 1971 bolo prijaté vládne nariadenie o jednorazovej podpore pri narodení dieťaťa, ktoré začalo platiť v roku 1972. Stanovená bola jednotne vo výške dvetisíc korún. V roku 1973 došlo k ďalšiemu zvýšeniu prídavkov na deti.
V Šali existujú zariadenia, ktoré oslávili polstoročnicu a sú pripravené starať sa o najmenších. Tieto zariadenia prešli rôznymi obdobiami, pričom pôvodne patrili pod zdravotníctvo, neskôr sa stali súčasťou samospráv. V súčasnosti prijímajú deti od 6 mesiacov do 3 rokov.
Súkromné jasle a súčasná situácia
V súčasnosti na Slovensku existuje aj množstvo súkromných zariadení jasieľ, ktoré reagujú na potreby mladých rodičov flexibilnejšie, často s dlhšou otváracou dobou. Pobyt detí v súkromných jasliach však býva drahší ako v obecných. V niektorých mestských častiach, ako napríklad v Rači, sú ceny pre domácich nižšie ako pre ostatných.
V Bratislave je situácia s obecnými jasľami napätá. V Rači je 20 miest, v Novom Meste 50, v Ružinove 58 a v Starom Meste 70. Petržalka, najväčšia mestská časť, s podobnými zariadeniami nepočíta kvôli nedostatku vhodných priestorov a financií.
Starostovia Rače a Starého Mesta sú presvedčení, že štát by mal prispievať na prevádzku jaslí a podporovať vznik nových. Ako dobrý nástroj vidia 230-eurový príspevok na starostlivosť o dieťa pre zamestnané matky a tiež zvýšenie mesačných prídavkov.
Je zaujímavé, že aj keď sa v 70. rokoch baby boom postupne končil, na Slovensku takmer do konca 70. rokov každoročne pribúdalo okolo 100 000 detí. Po nežnej revolúcii však nastal zásadný zlom a úhrnná plodnosť klesla z 1,9 na 1,1, čo je bezprecedentný pokles. Tento pokles sa nezastavil ani okolo roku 2000, kedy svoje potomkov privádzali na svet aj silné ročníky Husákových detí.
V roku 2001 zaznamenalo Slovensko prvýkrát vo svojej novodobej histórii prirodzený úbytok obyvateľstva. Určitá zmena k lepšiemu nastala až o tri roky, keď sa začalo rodiť viac detí, ale potom nastala stagnácia.
Slovakia Explained In 9 Minutes (History, Geography, And Culture)
Súčasná situácia v oblasti jaslí na Slovensku je komplexná a vyžaduje si systémové riešenia. Zatiaľ čo v minulosti štát aktívne podporoval rodiny a starostlivosť o deti, dnes je situácia iná. Je dôležité nielen zachovať existujúce zariadenia, ale aj hľadať nové spôsoby, ako zabezpečiť dostupné a kvalitné služby pre rodičov a ich deti.