Mlieko je dôležitou súčasťou jedálnička každého človeka, vrátane dieťaťa. Práve u detí je mlieko veľmi dôležité, pretože obsahuje kľúčové minerály, vitamíny a tuky, v ktorých sú niektoré vitamíny rozpustné. Zároveň je mlieko výborným zdrojom energie.
Prvých 6 mesiacov života: Materské alebo umelé mliečko
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) aj ďalšie inštitúcie odporúčajú, aby bolo prvých 6 mesiacov života dieťaťa výlučne dojčené materským mliečkom, ktoré je pre jeho črevnú mikroflóru, imunitu a výživu najvhodnejším pokrmom. Materské mliečko obsahuje oveľa viac ako len sacharidy (dôležité ako zdroj energie pre rast, telesné funkcie a formujúce metabolickú aktivitu črevnej mikroflóry), tuky (pre vývoj zraku a mozgu) a bielkoviny (stavebné kamene pre rast a vývoj). Materské mliečko ženské telo „vyrába“ presne na mieru a prispôsobuje sa aktuálnym potrebám dieťaťa v rôznom veku, preto WHO odporúča ďalej dojčiť deti aj po zavedení tuhej stravy minimálne do 2 a viac rokov života - podľa toho, ako vám to obom vyhovuje. Materské mliečko obsahuje aj ďalšie vitamíny vrátane tých rozpustných v tukoch či vode, esenciálne minerály ako sodík, draslík, chlorid, vápnik, železo, zinok, meď, horčík a selén, dôležité hormóny… Jednoducho bioaktívne látky a živé bunky, makro- aj mikroživiny podstatné pre správny vývoj imunity a optimálneho prospievania dieťaťa. Okrem toho - finančne nezaťažuje, má perfektnú teplotu, je zadarmo a kedykoľvek k dispozícii. Podobne to platí aj o umelom mliečku ako najvhodnejšej alternatíve k materskému. Ak ste z rozličných dôvodov nemohli svoje dieťatko dojčiť, prvých 6 mesiacov života je dôležité podávať mu umelé mlieko, ktoré obsahuje všetko to, čo dieťatko pre svoju výživu, správny vývoj a rast, imunitu a ako prevenciu mnohých ochorení potrebuje.
Čo probiotiká a bábätká?
„Zdravé bábätko nepotrebuje umelé probiotiká. Najlepšie sú zastúpené v materskom mlieku, ovplyvnené sú aj stravou dojčiacej maminky. Pridávané sú aj do umelého mlieka. Probiotiká sú závislé na kmeňoch baktérií, každá má iný význam (koliky, zápcha atď.) Treba vedieť zvoliť tie správne, nie je dobrý nápad s nimi len tak experimentovať,“ upozornila hneď na úvod výživová poradkyňa Ing. Silvia Tylš.
Kedy začať so živočíšnymi mliekami v strave dieťatka?
6. mesiac veku: Stačí materské a umelé mliečko ako hlavný zdroj energie aj „potravina“
Mamičky dostávajú odporúčanie, aby od 6. mesiacov veku zavádzali do jedálnička svojich bábätiek tuhú stravu. Faktom je, že niektoré detičky v tomto veku odmietajú iné ako mliečko umelé či materské, čo je úplne v poriadku. Riaďte sa svojím bábätkom a jeho preferenciami a ak si nie ste niečím istá, poraďte sa so svojou pediatričkou alebo pediatrom. Detičky v tomto veku nepotrebujú papkať trikrát denne mimo umelého či materského mlieka a pre svoje malé žalúdky stačí menšie množstvo jedla - jednu-dve lyžičky. Sledujte, či je vaše dieťatko pripravené na tuhú stravu. Do prvého roka je aj tak najhlavnejším zdrojom potravy materské či umelé mlieko.
7.-8. mesiac veku: Začnite s mliečnymi výrobkami a mliečkom jedine do kaše
Od 6. mesiaca, no naši lekári a lekárky skôr odporúčajú od 7.-8. mesiaca veku začať so zavádzaním plnotučných mliečnych výrobkov, ako sú napríklad čisté, biele, neochutené a hlavne plnotučné jogurty (tuky sú potrebné aj ako zdroj energie aj pre vitamíny v nich rozpustné), bez pridaných cukrov, nesladené, bez aditív a trochu neskôr aj pasterizované syry (nesolené). Netreba vám ani cukor, ani soľ. „Pri zavádzaní bielkoviny kravského mlieka sa väčšinou zavedie tak, že si to väčšinou mamy ani neuvedomia, a to vo forme mliečnej večernej kaše. Štandardne si to skôr uvedomia pri zavádzaní jogurtu, ktorý sa môže zaviesť po základných druhoch zeleniny a mäsa okolo 8. mesiaca, ale nie je chybou skôr ani neskôr. Potom sa pridávajú tvrdé syry a nakoniec mlieko do varenej stravy (chvíľu pred 1. rokom). Kozie mlieko sa zavádza taktiež väčšinou vo forme jogurtu,“ hovorí pediatrička Denisa Jaššová. „Čo sa týka mliečnych výrobkov, tie sú vhodné aj u dojčaťa od 7.-8. mesiaca, ale len tie z obchodu a nie zo salaša, pre možné riziko nákazy pri nedostatočnej pasterizácii. Pozor, nie sú však do roka vhodné na pitie, ale iba vo forme jogurtov alebo iných spracovaných mliečnych produktov.“ Aj výživová poradkyňa Ing. Silvia Tylš odporúča zamerať sa pri prvých príkrmoch práve na mliečne výrobky, konkrétne jogurty: „Počas prvých príkrmov zavádzame maslo a biele jogurty - nielen kravské, ale aj ovčie a kozie.“
9.-12. mesiac veku: Predstavte dieťatku pohárik, pokračujte v mliečnych výrobkoch
Všeobecne sa odporúča detičkám do 9. mesiacov veku najskôr ponúknuť materské a umelé mliečko (8. mesiac okolo 600 ml denne, 10. mesiac okolo 400 ml denne), až potom ponúknite rôzne druhy potravín. Dbajte na rozmanitosť stravy, ale nezabúdajte si odsledovať reakcie vášho bábätka na jednotlivé druhy potravín. Od 10. mesiaca to spravte opačne - najskôr ponúknite tuhú stravu, až potom nechajte bábätko dojesť sa materským či umelým mliečkom. Pokračujte v ochutnávaní mliečnych výrobkov. Aj niekoľko dní po sebe. „Samozrejme ako pri všetkých potravinách, ktoré sa zavádzajú, je dôležité pravidlo 3 ku 1, teda zavádzať 3 dni po sebe 1 potravinu v menšom množstve pre odsledovanie prípadnej nežiaducej reakcie. Ak reakcia nie je, je možné potraviny podávať v plnej dávke,“ doplnila pediatrička. Jogurty môžete postupne pridávať aj k jedlám alebo do kaší, alebo naopak do jogurtu pridajte ovocie, avokádo. Niektorí odporúčajú riadiť sa pravidlom „10 a viac“ - teda nebojte sa ponúknuť v rôznej forme potravinu dieťatku 10 a viackrát, kým bude schopné ju akceptovať, dopriať im čas alebo na čas potravinu odložiť a potom skúsiť znovu. Alebo ju vmixovať do inej potraviny, na ktorú je už zvyknuté (najmä ak sú detičky staršie). Pre neskoršie pitie mliečka podávajte spoločne pri jedle dieťaťu aj pohárik, aby sa naučilo z neho sŕkať a piť tekutinu - čistú prevarenú vodu. Stolujte spoločne ako rodina, aby vás dieťa videlo jesť to, čo chce vyskúšať aj ono samo.
Od 12. mesiacov veku: Kravské mlieko, ale aj ovčie a kozie
Klasicky sa živočíšne mlieka odporúčajú zavádzať do jedálnička detí po ukončenom prvom roku života. Teda nielen kravské, ale ak doma pijete celá rodina ovčie alebo preferujete kozie, tak tieto. Sú zdrojom mnohých vitamínov a minerálov, aj zdrojom tuku a ďalších látok. Odporúča sa opäť siahať po plnotučných, čistých, teda neochutených aj nesladených. Netreba cukor ani soľ.
ČO URČITE NIE: Detičkám do tohto veku ani neskôr nepatria na tanier kondenzované mlieka, sušené, práškové, ochutené, sladené.
Čo sa týka rastlinného mlieka, o jeho zavádzaní sa vyjadrujú odborníčky nižšie.
Ako zavádzať ďalšie mliečne výrobky? Radí výživová poradkyňa
„Po roku pridávame vybrané mliečne výrobky, kam patria fermentované produkty ako kefír či kyslá smotana. Zo syrov sú vhodné žervé, lučina, mozarella a postupne vyzreté syry ako pecorino a parmezán. Kvalitná smotana príp. mlieko môžu byť použité do varenia, konkrétne do zeleninových jedál, napr. prívarkov či krémových polievok. Pitie mlieka pre deti považujem za nevhodné. Po 2 rokoch môžeme pridať tvaroh a bryndzu (nie skôr, keďže sa jedná o koncentrovanú živočíšnu bielkovinu, ktorá zaťažuje vyvíjajúce sa obličky, odhliadnuc od množstva soli). Vhodná je aj feta po prvom roku, ale tiež pozor na soľ. Vyhýbame sa sladeným mliečnym dezertom, ktoré narúšajú črevnú mikroflóru bábätka,“ odporúča ďalej poradkyňa Tylš.
Mlieko nie je tekutina, ale potravina
Mlieko aj po prvom roku života za „tekutinu“ nepovažuje ani detská lekárka Jaššová. Aká je teda optimálna denná dávka mliečnych výrobkov a mlieka? „Denná dávka mliečnych výrobkov sa rôzni podľa veku. U dojčiat do roka sa podáva mliečko stále „na požiadanie“ pri zavádzaní komplementárnej stravy. Medzi 1. a 2. rokom života to je aspoň 330 ml/denne, po 2. roku aspoň 125ml/denne. (150 ml mlieka = 100 ml jogurtu = 25 − 30 g syra). Mlieko na pitie treba brať ako potravinu, nie ako tekutinu. Do 3. roka života sú vhodné mliečne formuly pre batoľatá alebo plnotučné pasterizované mlieko,“ vysvetlila Jaššová.
Nenechajte preto malé detičky piť kravské či iné živočíšne mliečko piť vo veľkých množstvách. Na uhasenie smädu a doplnenie tekutín pre telo je najdôležitejšia čistá voda. „Veľké množstvo vypitého mlieka denne môže mať za následok neprospievanie či chudokrvnosť. Navyše to môže spôsobiť odmietanie inej pestrej tuhej stravy.“
Ako s umelým mliekom po zavedení mlieka po 1. roku života?
Na otázku nám odpovedala Ing. Tylš: „Umelé mlieko je nevyhnutná náhrada materského mliečka, pokiaľ nemá bábätko plnohodnotne pokryté živiny z jedálnička. Mylne sa interpretuje informácia, že je nevyhnutné ho podávať do konca prvého roka, či dokonca až 3. roka. Ak bábätko prospieva a prijíma všetky druhy živín vo forme príkrmov, je možné vysadenie umelého mliečka aj skôr ako v 1. roku. Toto je však najlepšie vždy riešiť po konzultácii so skúseným odborníkom či odborníčkou. Po prvom roku života však umelé mliečko u zdravého dieťatka nemá čo hľadať, nakoľko sa jedná o umelú potravinu a vytláča z jedálnička iné, dôležitejšie potraviny a často vedie k nejedáctvu, čo je častá téma dnešnej doby, ktorej sa venujem aj v mojej praxi.“
A čo rastlinné mlieka? Pre deti do 1. roka života radšej nie - prečo?
Mnohé mamičky pri zavádzaní mliečka uvažujú dopredu o rôznych intoleranciách a alergiách, najmä ak sa nachádzajú aj v rodinnej anamnéze, alebo ním trpia samotné mamy. Na trhu sa totiž dajú nájsť rôzne alternatívy v podobe rastlinného mlieka. Hovoríme o ryžovom mliečku, sójovom, ovsenom, ale aj kokosovom, mandľovom, kešu mlieku. Sú pre deti do 1. roka vôbec vhodné? „Rastlinné mlieka nie sú mlieka v pravom zmysle slova. Sú to priemyselne vyrábané nápoje, ktoré neobsahujú iba jednu zložku, ale aj rôzne stabilizátory, soľ, cukor, dochucovadlá, atď. Ak dieťa nemá reakciu, nie je v strave občasné podanie takéhoto rastlinného nápoja chybou, ale ani nevyhnutnosťou. Pokojne tieto druhy potravín môže prijímať v tuhom stave v pokrmoch, ako je ryža, ovsené vločky, sója, či mandle,“ povedala detská lekárka.
Do jedálnička najmenších však rastlinné mlieka zavádzať nutne nemusíte. „Všetky rastlinné mlieka sú priemyselne vyrábané a nie sú vhodnou alternatívou pre dojčatá do roka na zavedenie daného druhu potraviny, ale ani bezprostredne po zavedení. Čo sa týka rastlinných mliek po 1. roku života, tak by som ich dovolila, ale v jedálničku dieťaťa naozaj nie sú nevyhnutnosťou,“ doplnila.
Aj výživová poradkyňa Silvia Tylš hovorí o rastlinných mliekach ako náhrade za kravské či umelé mlieko až po prvom roku života. Dôležité však podľa nej je vybrať si to správne mlieko, pri kupovaných si dávať pozor na zloženie, vyhýbať sa cukru a iným pridaným látkam. Najlepšie je naučiť sa vyrobiť si ich doma zo základných surovín, čo nie je vôbec zložité. Naučiť sa to môžete aj v samotnom kurze poradkyne. „Rastlinné mliečka ale nie sú vhodné na priame pitie. Skôr na prípravu kaší, dezertov, do varenia a pečenia,“ upozorňuje ďalej.
Ako to je s kozím a ovčím mliekom?
Nad týmito druhmi mliečka možno uvažujete práve pre alergiu vášho dieťatka na kravské mliečko alebo intoleranciu. Upozorňujeme však, že výskumy ukazujú, že pokiaľ má vaše dieťatko alergickú reakciu na kravské mliečko, je pravdepodobné, že bude mať aj na napríklad kozie (ukázalo sa to u viac ako 90% detí s alergiou na kravské, hoci záleží na type alergie).
Do 12. mesiacov veku sa u detí ale vyhnite zavádzaniu kozieho a ovčieho mlieka rovnako ako kravského a nepasterizované, surové mliečko do jedálnička do 1. roka určite nepatrí. Jednak detský tráviaci systém nie je pripravený vysporiadať sa s toľkou náložou bielkovín, jednak nepasterizované mliečko môže obsahovať baktérie, ktoré môžu ohroziť zdravie vášho bábätka (varuje pred ním do jedného roka aj CDC, podľa americkej kliniky v Clevelande hrozia deťom napr. infekcie, sepsa, alergické reakcie, megaloblastová anémia - deficit vitamínu B9, hypoatrémia - nedostatok sodíka v krvi).
Kozie a ovčie mliečko však obsahujú predsa len laktózu (ale menej ako kravské), hoci majú viac bielkovín, o niečo viac tukov (plus viac vitamínov a minerálov ako vápnik, vitamín A, draslík, ale zase menej napr. vitamínu B12 a folátu - B9) a majú iné vlastnosti, teda môžu byť pre deti ľahšie stráviteľné - to však hovoríme o deťoch od 1. roka života. Určite sa o zavádzaní týchto typov mliečka poraďte so svojím pediatrom či pediatričkou alebo výživovou poradkyňou či poradcom.
Podľa Silvie Tylš aj detskej lekárky Jaššovej však kozie či ovčie pasterizované plnotučné výrobky môžete zavádzať už počas príkrmov. „Nepasterizované výrobky nie sú odporúčané pre deti do 3 rokov, avšak ich zdravotný benefit je výrazne vyšší. V prípade, že je dieťatko zdravé a máme overený zdroj výrobku, je možné v malom množstve zavádzať po prvom, skôr druhom roku života, určite nie skôr,“ varovala aj Tylš.
A čo polotučné a nízkotučné mliečka a výrobky?
Možno sa u vás doma plnotučné výrobky ani nevyskytujú a dávate prednosť tým polotučným a nízkotučným. Myslite na to, že čím menej tuku mliečko a mliečny výrobok obsahuje, tým viac obsahuje sacharidov. Tuk navyše deti potrebujú - ak im ale chcete predstaviť u vás doma sa nachádzajúce tieto potraviny, počkajte do minimálne 2. roku života dieťatka. Vtedy môže začať s konzumáciou polotučných mliečnych výrobkov a od 5. roka života sa odporúča začať s nízkotučnými.
Vápnik a dôležité vitamíny aj z iných zdrojov ako mlieko
A čo by ste ešte potrebovali vedieť? Rozpráva poradkyňa pre výživu Silvia Tylš: „V dnešnej dobe je pomerne častý jav intolerancie mliečnych výrobkov. V tomto smere je najdôležitejšia prevencia správnym stravovaním sa počas tehotenstva a zavádzania prvých príkrmov. V prípade problému je dôležité sa zamerať na ozdravenie trávenia, čomu sa bežne venujem v mojej praxi. Dôležité je však vedieť, že pre príjem vápnika nie sú mliečne výrobky v jedálničku nevyhnutné. Taký vápnik z brokolice sa vstrebáva lepšie ako ten z mlieka. Základ je poznať správnu skladbu jedálnička a vtedy sa mamičky nemajú čoho obávať. Tiež nie je nevyhnutné, aby dieťa prijímalo každý deň 1-2 porcie mliečnych výrobkov,...
Alergia na bielkovinu kravského mlieka (ABKM)
Ak bola u vášho dieťaťa diagnostikovaná alergia na kravské mlieko (známa aj ako alergia na bielkovinu kravského mlieka alebo CMPA), mali by ste zaviesť diétu bez kravského mlieka. Ako zistím, či mám vylúčiť kravské mlieko z jedálnička svojho dieťaťa? Príznaky sa môžu líšiť, vrátane tráviacich problémov, kožných problémov a respiračných problémov. Vaše dieťa môže mať nafúknuté bruško, môže trpieť kolikami, často pľuvať alebo mať problémy s priberaním. Niektoré deti môžu mať tiež kožné reakcie, ako je suchá koža a vyrážky s červenými hrčkami na lícach, za ušami a na končatinách. Môže sa vyskytnúť aj sipot a kašeľ. Tieto príznaky sú spôsobené alergickou reakciou na bielkoviny kravského mlieka, ktoré imunitný systém dieťaťa považuje za škodlivé. Je pravdepodobnejšie, že vaše dieťa bude mať alergiu na kravské mlieko, ak jeden alebo obaja rodičia alebo ich súrodenci majú alergiu tiež. Ak je podozrenie na alergiu na kravské mlieko, môžu sa na potvrdenie diagnózy vykonať špecifické alergické testy. Bezmliečna diéta môže byť náročná, keďže mlieko je základom stravy bábätka. CMPA nie je dôvodom na odstavenie dieťaťa. Materské mlieko je najlepšou stravou pre dieťa do veku 6 mesiacov. Bezmliečna diéta (známa aj ako bezmliečna diéta) pre dojčiace matky vylučuje produkty, ktoré obsahujú bielkoviny kravského mlieka, ako je mlieko, sušené mlieko, srvátka, smotana v prášku, laktoferín alebo kazeín. Ak dojčíte a bolo vám odporúčané začať s takouto diétou, je dôležité vyhnúť sa konzumácii mlieka, jogurtov, syrov, zmrzliny, pudingov, čokolády, koláčov, omáčok, hotových jedál, nátierok na sendviče a dokonca aj niektorých liekov. Ak existuje riziko alergie, lekár môže odporučiť hypoalergénnu formulu. Bezmliečna diéta pre dojča s potvrdenou alergiou spočíva v nahradení mlieka náhradami mlieka. K dispozícii je veľa dojčenskej výživy bez alergénnych bielkovín, ale je dôležité poradiť sa s detským lekárom skôr, ako sa rozhodnete, ktorú náhradu mlieka použiť. Rastlinné nápoje nemôžu nahradiť mlieko a nemali by sa používať ako náhrada mlieka v prípade alergie na mlieko. Hoci nápoje na báze sóje neobsahujú bielkoviny kravského mlieka, môžu spôsobiť alergie. Ak ste už začali so zavádzaním tuhej stravy, ako doplnok môžete použiť rastlinné nápoje. Deti s alergiou na bielkovinu kravského mlieka môžu byť ohrozené aj alergickými reakciami na bielkoviny kozieho a ovčieho mlieka v dôsledku skríženej reaktivity. Alergia na bielkoviny kravského mlieka sa objavuje v ranom veku a často je spôsobená nezrelosťou imunitného systému.
Prechod na kravské mlieko
Prechod na kravské mlieko je pre dojčené deti veľká zmena, na ktorú ich treba pripraviť. Dojčenie pre dieťatko znamenalo pocit istoty a bezpečia, ktorý mu zrazu chcete „vziať“. Kedy a ako prejsť na kravské mlieko, aby bolo bábätko spokojné? Ako ho naučiť tráviť kravskú bielkovinu? Minimálne prvých šesť mesiacov by malo dieťa dostávať výhradne materské mlieko - životodarnú tekutinu, ktorá obsahuje množstvo výživných látok potrebných pre jeho rast a vývoj. Aj keď sa dojčenie odporúča do dvoch rokov života veku dieťaťa, je dobré, ak ho mamička kombinuje s náhradným mliekom. „Kým mama dojčí, tak materské mlieko poskytuje črevu a dieťatku ochranu pred potravinami, ktoré mu zavádzame. A keďže ho potrebujeme naučiť tráviť aj tú normálnu kravskú bielkovinu, tak v tomto čase popri dojčení dávame dieťatku kravské mlieko, ale samozrejme nie hneď od začiatku a nie klasické kravské mlieko ale takzvané formuly alebo umelé mlieka, ktoré sú niečo medzi materským a kravským mliekom. Napríklad začíname mu pridávať umelé mlieko - kravské modifikované mlieko - vo forme kaší ako príkrmy po šiestom mesiaci života v postupne sa zvyšujúcich množstvách. Potom mu začíname pridávať jogurty a umelé mlieka na pitie, keď prestávame dojčiť, takže kombinácia týchto dvoch zložiek je práve veľmi výhodná. Dojčenie predstavuje ochranu a to umelé mlieko zvyká dieťatko na príjem kravského mlieka v budúcnosti,“ vysvetľuje pediatrička MUDr. Elena Prokopová.
Pozor na alergiu
Postupný prechod na príkrmy a mliečne formuly by nemala žiadna mamička zanedbávať. Predstavuje účinnú prevenciu pred alergiou na kravské mlieko, ktorá patrí medzi najčastejšie potravinové alergie. Všetko, čo mamička zje už počas tehotenstva sa dostane krvou cez placentu k dieťatku. Takto sa dieťa stretáva s antigénmi bielkoviny kravského mlieka, ak mamička konzumuje mliečne výrobky. Po narodení ich dostáva materským mliekom pri dojčení. Preto je vhodné v období tzv. imunologického okna (4. - 7. mesiac veku dieťaťa) dať dieťatku olíznuť napr. jogurt a po 6. mesiaci života postupne zavádzať kaše s obsahom dojčenskej formuly, vyrobené na báze kravského mlieka.
„Dieťa by však do 3 rokov života nemalo piť kravské mlieko v surovom stave, ale formulu s mliečnym tukom. Bielkoviny z kravského mlieka totiž môžu zaťažiť detské obličky. Ešte ťažšie stráviteľné je kozie mlieko, to by deti nemali piť vôbec,“ hovorí odborníčka. Kozie mlieko nie je vhodné pre výživu dojčiat z dôvodu vyššieho obsahu bielkovín, minerálov, nízkeho obsahu vitamínov a kyseliny listovej a má taktiež nedostatok železa.
How to make formula milk for baby - Kendamil
Kravské mlieko pre batoľatá a deti
Dnešná medicína odporúča, aby deti do jedného roka nedostávali bežne kravské mlieko, pretože obsahuje príliš veľa bielkovín a, naopak, málo vitamínov, vrátane dôležitého vitamínu D. Ten je zásadný pre vybudovanie pevných kostí. V kravskom mlieku je aj málo železa. Prvé štyri mesiace života by malo dieťa dostávať výhradne mliečnu výživu, a to najlepšie materské mlieko, prípadne umelé mlieka určené pre najmenšie deti. Hovoríme o nich tiež ako o počiatočných mliečnych formulách. Prípadne možno na základe odporúčania lekára voliť mliečne formuly pre deti so špecifickými ťažkosťami: antirefluxovú, so zníženým obsahom laktózy, so štiepenou bielkovinou. Je pritom zbytočné podávať takzvané hypoalergénne mlieka deťom, ktoré nemajú žiadne problémy ani nehrozí, že by ich zdedili, nemá to profylaktický účinok. Ak však dieťa má rodinnú záťaž vo forme atopického ochorenia, hrozí mu vysoké riziko alergickej reakcie - v prípade, že matka dieťa nedojčí, môže používanie hypoalergénnej formuly vznik alergie oddialiť.
Keď mlieko, tak plnotučné
Od ukončeného prvého roka života môže dieťa dostávať kravské mlieko, najlepšie plnotučné. Pokiaľ však rodičia naďalej preferujú umelé mlieko s konštantným obsahom vitamínov, železa a bielkovín, nie je to problém a môžu v jeho užívaní pokračovať. Dôležité je, aby ho volili s ohľadom na vek a aktuálnu hmotnosť dieťaťa. Ak ide o bežné mlieko, odporúčame siahnuť po tom s označením bio, naopak, neodporúča sa podávať mlieko ošetrené UHT technológiou, čiže trvanlivé. Vhodné nie je ani čerstvé mlieko z automatov, pretože až na výnimky nie je pasterizované a hrozí tak prenos listeriózy či tuberkulózy.
Plnotučné mlieko by malo dieťa dostávať do dvoch až troch rokov, rovnako ako ostatné plnotučné mliečne výrobky, pretože cholesterol je pre deti a ich vývoj dôležitý, navyše je známe, že obsahuje aj hodnotné, zdraviu prospešné zložky. Po treťom roku môžu rodičia, naopak, zaraďovať aj nízkotučné výrobky, obsahujú rovnaké množstvo vápnika, pozor však, aby neboli zbytočne zahusťované škrobom alebo dosladzované, mimoriadne nevhodné sú umelé sladidlá. Odstredené mlieko je nevhodné, aj v plnotučnom je len jeden a pol percenta tuku.
Nechce mlieko? Zaraďte tvrdé syry
Ak dieťa odmieta akékoľvek mlieko, malo by dostávať jogurty či tvrdé syry, no nie topené, pretože obsahujú príliš veľa fosforečných solí. Vyhnúť by ste sa mali aj plesňovým syrom. Opatrnosť je namieste aj pri tvarohu, predovšetkým u detí do jedného roka, obsahujú totiž príliš veľa bielkovín, ktoré by zbytočne zaťažovali ich ľadviny. Výhodou tvrdých syrov je, že ich môžete podávať viacerými spôsobmi - môžete ich napríklad nastrúhať alebo nakrájať na malé kúsky a deti ich môžu jesť rukami ako takzvané finger food. Pre dojčatá či batoľatá je to zaujímavé oživenie jedálneho lístka, učia sa žuvať, hrýzť, prehĺtať, čo sú základné schopnosti, ktoré posilňujú ich stravovacie návyky.
Mlieka by dieťa malo piť menej a menej
Tak či tak by pre deti po roku už mlieko nemalo byť hlavnou súčasťou stravy, ale len jej doplnením v množstve asi 300 až 330 mililitrov za deň. Ak dieťa pije liter mlieka denne, nemá dosť priestoru na to, aby prijímalo pestrú stravu. Často je to tým, že dostáva mlieko z fľašky, chutí mu tak a nechce sa ho preto vzdať. V troch rokoch je to pritom vyslovene rizikové pre zuby, zvyšuje sa predpoklad vzniku zubných kazov, navyše také množstvo tekutiny bohatej na bielkoviny zaťažuje ľadviny.
Dieťa by preto pri smäde malo piť vodu, prípadne iné nápoje, mlieko je potrebné brať skôr ako potravinu. Ak je váš potomok zvyknutý piť dokonca kakao, ráno sa to dá prepáčiť, no večer by ho dostávať nemal, rovnako pre riziko zubného kazu. Školáci a adolescenti mlieko, samozrejme, môžu piť tiež, ale skôr len ako občasné spestrenie stravy, napríklad na raňajky. Zástancovia štandardnej medicíny považujú jeho konzumáciu v detstve a dospievaní za prospešnú, ako prevenciu rednutia kostí v budúcnosti. Ide však predovšetkým o mliečne výrobky vo všeobecnosti, mlieko preto môžu plnohodnotne nahradiť napríklad spomínané syry, podľa možnosti menej tučné, ktoré sú tiež dobrým zdrojom vápnika a bielkovín. Treba spomenúť, že existujú aj kritici pitia mlieka, podľa ktorých je mlieko pre človeka ťažko stráviteľné, s výnimkou malých detí - ak väčšie dieťa mlieko nepije vôbec, treba mu dodávať dostatok vápnika inak - napríklad pomocou orieškov či semienok, prípadne rýb.
Kravské mlieko - zloženie a odporúčania
Kravské mlieko je dobrým zdrojom bielkovín, vápnika, vitamínu B12 a jódu. Obsahuje taktiež horčík, ktorý je dôležitý pre vývoj kostí a svalovú funkciu. Kravské mlieko obsahuje taktiež kravské bielkoviny ako je srvátka a kazeín, ktoré zohrávajú úlohu pri znížení krvného tlaku.
Odporúčaná denná dávka pre dospelých: 3 poháre (732 mililitrov).
Pravidelná konzumácia mlieka sa vyskytuje v mnohých výživových usmerneniach, pre splnenie odporúčanej dennej dávky vápnika, živočíšnych bielkovín a vitamínu B12. Naopak vyšší denný príjem kravského mlieka (viac ako 3 poháre) môže byť podľa vedeckých štúdií spojený s vyšším rizikom zlomenín.
Možné riziká nadmernej konzumácie:
- Nadmerný príjem vápnika z mlieka a iných potravín môže zvyšovať riziko rakoviny prostaty.
- Mliečne cukry naopak taktiež môžu súvisieť s o trochu vyšším rizikom rakoviny vaječníkov.
Odporúčania pre deti:
- Plnotučné kravské mlieko sa môže podávať ako hlavný nápoj deťom od 1. roku života.
- Plnotučné mlieko a plnotučné mliečne výrobky sú dobrým zdrojom vápnika, ktorý pomáha vášmu dieťaťu budovať kosti a udržiavať zdravé zuby. Obsahuje taktiež vitamín A, ktorý pomáha detskému organizmu odolávať infekciám a je potrebný pre zdravú pokožku a oči.
- 2-3 poháre (454 až 681 mililitrov) plnotučného mlieka, by podľa Americkej asociácie pediatrov (AAA) malo vypiť batoľa vo veku od 12 do 24 mesiacov.
- Dieťa vo veku od 2 do 5 rokov by podľa odporúčaní malo vypiť 2-2,5 pohára (454 až 568 mililitrov) nízkotučného alebo odstredeného mlieka za deň.
Kravské mlieko a diabetes: Sacharidy, ktoré kravské mlieko obsahuje, sa rozkladajú a v krvnom obehu sa stávajú cukrami. Pitie príliš veľkého množstva mlieka môže u diabetikov spôsobiť prudký nárast hladiny cukru v krvi.
Kravské mlieko a chudnutie: Áno. Kravské mlieko je bohatým zdrojom bielkovín. Z tohto dôvodu môže pomáhať pri chudnutí a budovaní svalovej hmoty. Bielkovinovo bohaté jedlá ako je mlieko, dokážu podporiť chudnutie tým, že zlepšia fungovanie metabolizmu a zvýšia váš pocit sýtosti po jedle. To môže byť príčinou celkového, nižšieho príjmu kalórií počas dňa.
Porovnanie s kozím mliekom: Kozie mlieko na rozdiel od kravského, má vyššie množstvo vitamínu A, riboflavínu, draslíka a niacínu. Je taktiež ľahšie stráviteľné, kvôli malým tukovým guľôčkam a o trochu nižšiemu obsahu laktózy.
Nutričné hodnoty (1 pohár / 2,5 dcl): 149 kcal, 10.9 g sacharidov, 7.56 g bielkovín, 8.44 g tuku a 0 g vlákniny.
How to make formula milk for baby - Kendamil
