Rozvod je jednou z najtraumatickejších udalostí v živote človeka, hneď po smrti blízkeho. Je ťažký pre dospelých, ale najmä pre deti. Cieľom tohto článku je poskytnúť ucelený pohľad na rozvod z pohľadu dieťaťa, s prihliadnutím na jeho potreby, práva a možnosti ochrany.
V prípadoch, kedy osobný styk s dieťaťom nie je možný, napríklad pre značnú geografickú vzdialenosť, pre chorobu alebo pre výkon trestu odňatia slobody, by súdy mali zvažovať nepriamy styk namiesto osobného styku alebo vedľa neho.
Úloha kolízneho opatrovníka a sociálneho pracovníka
Kolízny opatrovník zohráva kľúčovú úlohu pri rozvodovom konaní, kde zastupuje záujmy dieťaťa. Jeho úlohou nie je podporovať alebo zabraňovať rozvodu, ale upozorniť rodičov na dôsledky ich rozhodnutia pre ďalší život a fungovanie dieťaťa. Kolízny opatrovník má uľahčiť zvládnutie náročných životných situácií a minimalizovať negatívne dopady rozvodu na dieťa.
Sociálna pracovníčka, vedúca oddelenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, zdôrazňuje, že kolízny opatrovník nie je advokátom ani jedného z rodičov, ale stojí na strane dieťaťa. Jeho cieľom je chrániť záujmy dieťaťa a zabezpečiť jeho zdravý a pokojný vývoj.
Sociálna práca je profesia založená na hodnotách demokracie a ľudských právach. Úlohou sociálneho pracovníka je asistovať klientovi pri rozvíjaní jeho schopností, ktoré by mu umožnili vyriešiť jeho individuálne alebo skupinové problémy. Sociálny pracovník má podporiť, aby sa klient s jeho pomocou dopracoval pre neho k najlepšiemu riešeniu.
Sociálny pracovník sa o krízovej situácii v rodine dozvie na základe návštevy jedného z rodičov na oddelení, z anonymného podania, či z oznámenia konkrétnej inštitúcie - súdu, školy, lekára. Pri každej návšteve či pri pohovore s rodičom dieťaťa sociálny pracovník spisuje záznam, ktorého kópiu na požiadanie poskytne rodičovi, s ktorým záznam spísal. Okrem spísania záznamu, poskytuje rodičovi poradenstvo, prípadne mu pomôže s riešením konkrétnej situácie napr. spísaním návrhu na určenie či zvýšenie výživného.
Najlepší záujem dieťaťa
Čo je však najlepším záujmom dieťaťa? Podľa odborníkov je dôležité, aby dieťa poznalo oba modely správania - mužský i ženský. Dieťa potrebuje oboch rodičov a neprestalo ich ľúbiť len preto, že ich manželstvo skončilo rozvodom.
Psychológovia tvrdia, že dieťa zažíva neistotu, strach a často sa nevyzná v tom, čo sa okolo neho deje. Vedieť sa dohodnúť, je jedna z najťažších vecí, ale treba mať na zreteli, že prvoradý by nemal byť záujem dospelých, ale zdravý a pokojný vývoj dieťaťa a eliminovanie bolestného dopadu rozvodu na dieťa. Aj stretávanie sa dieťaťa s druhým rodičom nemá byť pre dieťa traumou, ale nesmie byť vnímané ani rodičmi ako obeť a utrpenie.
Formy styku s dieťaťom po rozvode
Najoptimálnejšou formou styku po rozvode je voľné pokračovanie rodinného vzťahu. Keď však takáto dohoda nie je možná, alebo konflikt medzi partnermi pretrváva, výhodnou formou styku je dlhší neprerušený pobyt dieťaťa u druhého z rodičov.
Striedavá osobná starostlivosť je riešením, ktoré simuluje stav až do rozpadu rodiny, kedy bolo dieťa pravidelne s obidvomi rodičmi. V striedavej osobnej starostlivosti dieťa zaznamená minimálnu zmenu v stretávaní sa s rodičmi a zachová si rovnaký vzťah s obidvomi rodičmi.
Striedavá osobná starostlivosť: Definícia, výhody a nevýzvy
Striedavá osobná starostlivosť je definovaná v Zákone o rodine od 1. júla 2010 v paragrafe 24 odsek 2. Opisuje situáciu, keď sa o maloleté dieťa starajú obaja rodičia, hoci nežijú spolu v jednej domácnosti. Zákon nedefinuje, ako dlho musí byť dieťa u rodiča, aby išlo o striedavú starostlivosť. Pomer starostlivosti oboch rodičov by sa mal blížiť k 50:50, avšak môže byť aj iný (60:40, 65:35, 70:30 a pod.). Zákon nedefinuje ani intervaly striedania. V praxi sa používajú rôzne intervaly - od jednodňových, cez dvojdňové, trojdňové, týždenné, dvojtýždenné, mesačné, až po ročné. Kratšie intervaly sú vhodnejšie pre mladšie deti, dlhšie intervaly pre staršie deti.
Striedavá starostlivosť vychádza z presvedčenia, že pre zdravý vývin dieťaťa je dôležité, aby malo rovnocenný kontakt s oboma rodičmi. Umožňuje dieťaťu zažívať vzor ženskej aj mužskej roly a budovať si silné väzby s oboma rodičmi.
Princípy a výhody striedavej starostlivosti
- Rovnocenné zapojenie oboch rodičov: Obaja rodičia majú rovnakú možnosť podieľať sa na výchove a starostlivosti o dieťa.
- Udržiavanie silných väzieb s oboma rodičmi: Dieťa má možnosť budovať si a udržiavať silné vzťahy s oboma rodičmi.
- Zabezpečenie vzoru ženskej a mužskej roly: Dieťa má možnosť zažívať vzor ženskej aj mužskej roly, čo je dôležité pre jeho zdravý vývin.
- Spokojnosť dieťaťa: Výskumy potvrdili, že deti vyrastajúce v striedavej starostlivosti sú v priemere lepšie pripravené do života, majú menej psychických a psychosomatických problémov, sú spokojnejšie a lepšie zabezpečené ako deti vyrastajúce v starostlivosti jedného rodiča.
- Predchádzanie konfliktu lojality: V prípade starostlivosti o dieťa jedným rodičom a popudzovaním dieťaťa proti druhému rodičovi je dieťa vystavené konfliktu lojality. Dieťa sa môže vnútorne brániť tak, že začne odmietať rodiča, proti ktorému je popudzované. Striedavá starostlivosť pomáha predchádzať tomuto konfliktu.
Praktické aspekty striedavej starostlivosti
Úprava pomerov v rodinách s maloletými deťmi, v ktorých rodičia nežijú spolu, je pre Slovensko výzvou. V iných krajinách už našli viacero spôsobov, ktoré pomáhajú deťom prejsť procesom rozvodu rodičov čo najlepšie, a pomáhajú aj nastaviť režim podporujúci najlepšie záujmy dieťaťa. Pri realizácii striedavej starostlivosti je dôležité zohľadniť niekoľko praktických aspektov:
- Dohoda rodičov: Najlepšie je, ak sa rodičia spolu dohodnú, ako sa budú po rozchode starať o deti. Pri rozvode sa dieťa bez svojej viny ocitá v situácii, v ktorej nechcelo byť. Môžu za to rodičia a preto majú morálnu povinnosť dohodnúť najlepšie možné riešenie pre svoje spoločné dieťa. Môžu sa spoločne dohodnúť na tom, že sa budú o dieťa starať obaja, čiže dieťa bude v striedavej starostlivosti. V takom prípade je potrebné dohodnúť presne obdobie, v ktorom bude dieťa u každého rodiča. Pokiaľ sa rodičia nedokážu dohodnúť, je vhodné poprosiť o pomoc blízkych, priateľov, kolegov. V prípade dosiahnutia spoločnej rodičovskej dohody, či už s pomocou mediátora alebo bez jeho pomoci, je potrebné požiadať súd o schválenie dohody. Ak rodičom nepomôže ani mediátor, rozhodne o osude dieťaťa (a rodičov) súd. Málokedy sú rodičia spokojní s rozhodnutím súdu, súdny spor je krajným riešením.
- Intervaly striedania: Zákon nedefinuje intervaly striedania. V praxi sa používajú rôzne intervaly - od jednodňových, cez dvojdňové, trojdňové, týždenné, dvojtýždenné, mesačné, až po ročné. Kratšie intervaly sú vhodnejšie pre mladšie deti, dlhšie intervaly pre staršie deti. Najdlhšie intervaly využívajú deti, ktorých rodičia bývajú ďaleko od seba.
- Komunikácia rodičov: Kľúčom k úspešnej striedavej starostlivosti je dobrá komunikácia medzi rodičmi. Ako sa rodičom darí komunikovať, ako majú vychytané prechody a ako majú vnútorne spracované to, že majú striedavku, má veľký dopad na to, ako to dieťa zvláda a prežíva.
- Vytvorenie domova v obidvoch domácnostiach: Striedavá starostlivosť by nemala byť o tom, že dieťa nemá svoj domov. Má byť o tom, že dieťaťu vytvoríme miesto, kde sa cíti byť milované a v bezpečí. Takýchto miest môže byť na svete veľa.
- Financovanie potrieb dieťaťa: Pri financovaní potrieb dieťaťa treba rozlišovať medzi bežnými výdavkami a spoločnými. Bežné výdavky, t.j tie ktoré vzniknú v starostlivosti jedného z rodičov uhrádza tento rodič podľa vlastnej úvahy a na svoje náklady. Ide o výdavky na stravu, oblečenie, obuv, kozmetiku, hračky, šk. potreby a pod. Spoločné výdavky t.j. tie ktoré vzniknú bez ohľadu nato u ktorého rodiča dieťa je uhrádzajú rodičia spoločne, rovným dielom, po predchádzajúcej dohode na dôvodnosti a výške takéhoto výdavku. Ide o výdavky na školské poplatky, stravné v škole, záujmové aktivity, školské výlety, mobil a pod.
Vplyv striedavej starostlivosti na dieťa
Striedavá starostlivosť môže mať na dieťa pozitívny aj negatívny vplyv. Medzi potenciálne pozitívne vplyvy striedavej starostlivosti patrí:
- Udržiavanie silných väzieb s oboma rodičmi.
- Zabezpečenie vzoru ženskej a mužskej roly.
- Lepšia pripravenosť do života: Deti vyrastajúce v striedavej starostlivosti sú v priemere lepšie pripravené do života, majú menej psychických a psychosomatických problémov, sú spokojnejšie a lepšie zabezpečené ako deti vyrastajúce v starostlivosti jedného rodiča.
- Rozvoj adaptability: Dieťa sa učí prispôsobovať rôznym prostrediam a situáciám, čo je cenná zručnosť pre život.
Medzi potenciálne negatívne vplyvy striedavej starostlivosti patrí:
- Stres z neustáleho sťahovania.
- Nedostatok stability: Dieťa môže mať pocit, že nemá jeden domov a že nikam nepatrí.
- Konflikty medzi rodičmi: Ak medzi rodičmi pretrvávajú konflikty, dieťa sa môže cítiť ako rukojemník a môže byť vystavené stresu a úzkosti.
- Ťažkosti s adaptáciou: Pre dieťa môže byť ťažké prispôsobiť sa rôznym pravidlám a zvykom v dvoch domácnostiach.
Dieťa ako rukojemník: Syndróm zavrhnutého rodiča
Žiaľ, niekedy sa dieťa stáva rukojemníkom v sporoch medzi rodičmi. Rodičia sa domáhajú rodičovských práv za súčinnosti polície či sociálnych pracovníčok, ktoré opakujú: „Ty musíš ocka, mamku.“ A kričia: „Ty si moje dieťa, ty ma musíš milovať.. Syndróm zavrhnutého rodiča je častým dôsledkom rozvodových konfliktov medzi rodičmi. Prejavuje sa očierňovaním a zhadzovaním rodiča v očiach dieťaťa, čo vedie k odporu, pohŕdaniu a prejavom nepriateľstva voči zavrhnutému rodičovi.
Príbeh Filipa: Keď sa rozvod stane peklom
Príbeh Filipa (12) ilustruje, aké peklo môžu svojmu dieťaťu spôsobiť rozvádzajúci sa rodičia za aktívnej účasti sociálky a súdov. Filipa zverili so súhlasom otca do starostlivosti matky. K otcovi však chodieval aj nad rámec súdneho rozhodnutia. Lenže rok po rozvode, v roku 2008, otec podal na súd návrh, aby syna zverili výlučne do jeho starostlivosti. Trvalo to štyri roky! Štyri roky plné neistoty pre Filipa, ktorý mal vtedy päť rokov. Jeho názor nikoho nezaujímal. Filip bol hlboko traumatizovaný. Mal nulové sebavedomie, ako prvák nezvládal školu a v treťom ročníku ho spolužiaci šikanovali. Mlčal o tom.
Malý chlapec do poslednej chvíle nevedel, kde bude chodiť do školy, kde bude večer spať, žil v permanentnej neistote. Žiaden úrad to netrápilo. Rovnako ako to, že Filip mal nulové sebavedomie, ako prvák nezvládal školu a v treťom ročníku ho spolužiaci šikanovali. Mlčal o tom. Mlčal aj u otca, ku ktorému chodil znova podľa rozsudku, a rovnako aj u mamy. Až na jar 2012 sa konečne uskutočnilo osemhodinové pojednávanie. Filip mal deväť rokov, na svete už bola jeho sestra, ktorú má matka s novým partnerom. Na súde, ktorý chlapcovi konečne dal slovo, povedal, že chce zostať s mamou a vyrastať so sestrou Kristínkou. Sudkyňa teda rozhodla, že dieťa do výlučnej starostlivosti otca nepôjde.
Ďalšia mašinéria: Pol roka po rozsudku však otec požiadal o striedavú starostlivosť a mašinéria sa mohla začať znova. Nový sociálny pracovník šiel za Filipom rovno do školy. Keď tam prišiel a povedal Filipovi, že je zo sociálneho úradu, ten sa rovno pocikal. V júli 2013 Filip na súde povedal: „Keď sa mama s otcom dohodnú, mne je jedno, ako to bude.“ „Striedavku“ odsúhlasili. Lenže keď začal Filip chodiť k otcovi na týždeň, neraz sa oňho starala otcova druhá partnerka. Otec totiž robil kariéru v inom meste a prichádzal len na víkend. Macocha však mala bábätko, navyše bola opäť tehotná... Filip, ktorý dovtedy chodil k otcovi rád, odrazu začal deň pred odchodom plakávať, že on tam nejde. Musel však, inak by matka dostala pokutu. Napokon na jar 2014 zavolala macocha Filipovej matke. Vraj zistila, že chlapec chce byť u nej, a ona ruší striedavku. Odrazu bola na stole rodičovská dohoda, že dieťa sa vracia do starostlivosti matky s možnosťou stretávať sa s otcom. Filip dnes študuje na bilingválnom gymnáziu, venuje sa vrcholovému športu, už neužíva kortikoidy. Lenže s otcom sa už nestretáva. Odmieta vysvetliť, čo sa udialo v ten deň, keď od neho odchádzal s plačom.
Otca už takmer dva roky nechce vidieť, hoci matka ho stále presviedča, aby svoje vzťahy urovnali. Vie, že chlapca to bolí a otca potrebuje, hoci to nedá najavo. Záver je jasný. Do veľkých emócií a rozporov rodičov mali vniesť rozum a logiku štátne inštitúcie. Aj tie majú výraznú vinu na Filipových jazvách na duši a na tom, že perspektívny vzťah otca a syna nemá happy end.
Striedavá starostlivosť v školskom prostredí
Čoraz viac sa v školách a školských zariadeniach stretávame s deťmi, ktoré nežijú v kompletnej rodine. Je dôležité, aby škola a učitelia boli citliví na túto situáciu a poskytovali deťom podporu a porozumenie.
Ako pomôcť dieťaťu prekonať rozvod rodičov?
- Ubezpečte dieťa, že rozvod nie je jeho vina. Vysvetlite mu, že ho obaja rodičia ľúbia a že sa o neho budú starať.
- Nezapájajte dieťa do sporov medzi rodičmi. Nehovorte o druhom rodičovi negatívne a nevyžadujte od dieťaťa, aby si vybralo stranu.
- Rešpektujte potreby dieťaťa. Umožnite mu stretávať sa s oboma rodičmi a podporujte jeho vzťah s nimi.
- Buďte trpezliví a chápaví. Dieťa potrebuje čas, aby sa vyrovnalo s novou situáciou.
- Vyhľadajte odbornú pomoc. Ak má dieťa problémy s adaptáciou na rozvod, neváhajte vyhľadať pomoc psychológa alebo terapeuta.
Ako zvládnuť akékoľvek utrpenie - rozchod, rozvod, smrť blízkeho, ...
Príklad zo života:
V súvislosti s rozvodom sa objavil problém v rodine, kde matka žije s dvoma deťmi u partnera. Deti sú zverené jej do starostlivosti a k otcovi chodia podľa rozhodnutia súdu. Po návštevách u otca sú však deti nervózne a naštvané, pretože na ne kričí, rýpe do nich a ponižuje ich. Ohovára aj matku a jej partnera, čo deťom prekáža. Po jednej z takýchto návštev sa deti obrátili na sociálku. Napriek tomu rodičia dali otcovi ďalšiu šancu. Následná kontrola zo sociálneho úradu v dome otca skončila hádkou a deti z domu odišli. Boja sa otca a nechcú k nemu chodiť. V tejto situácii je potrebné zvážiť zmenu úpravy styku s otcom. Je možné podať návrh na súd, ktorý bude skúmať názor detí, s prihliadnutím na ich rozumovú vyspelosť. Súd bude posudzovať, či je doterajšia úprava v záujme detí.