V posledných rokoch sledujeme na Slovensku mierny nárast počtu dojčených detí, avšak stále nedosahujeme optimálnu úroveň odporúčanú Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO). Podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) v roku 2023 bolo na konci šiestich mesiacov života plne dojčených 55 percent bábätiek.
Hoci tento počet predstavuje zlepšenie oproti minulosti - napríklad v roku 2009 bolo plne dojčených len 45,4 percenta detí v polroku života - stále je to menej, ako by bolo ideálne. Ideálny stav by znamenal, že v šiestich mesiacoch by malo byť materským mliekom kŕmené maximum detí.
Viac ako 90 percent žien dojčí svoje deti hneď po prepustení z pôrodnice. Tento počet však postupne klesá s každým pribúdajúcim mesiacom. Na konci prvého mesiaca dojčí vyše 84,1 percenta žien, na konci druhého mesiaca už len 77,6 percenta a na konci tretieho mesiaca 72,4 percenta. Tento trend poklesu pokračuje aj v ďalších mesiacoch.
Regionálne rozdiely v dojčení
Štatistiky ukazujú výrazné rozdiely v podiele dojčených detí medzi jednotlivými krajmi Slovenska. Najvyšší podiel plne dojčených detí ku koncu šiesteho mesiaca života bol zaznamenaný v Bratislavskom kraji (68 percent v roku 2023, resp. 62,7 percenta v roku 2018). Nasleduje Prešovský kraj (59,8 percenta v roku 2018) a Trenčiansky kraj.
Naopak, najmenej dojčených detí bolo v Nitrianskom kraji (47,8 percenta v roku 2018) a v Banskobystrickom kraji (len 47 percent v roku 2023).
Význam dojčenia a jeho výzvy
Materské mlieko je nenahraditeľné pre výživu dieťaťa a jeho dobrý emocionálny vývoj. Podporuje adaptáciu novorodencov na život, chráni ich pred infekciami a pozitívne ovplyvňuje ich kognitívny a psychomotorický vývin. Obzvlášť dôležité je dojčenie pre predčasne narodené deti.
Napriek osvete a kampaniam na podporu dojčenia, stále existujú prekážky, ktoré bránia jeho rozšíreniu. Medzi hlavné patria:
- Problémy v pôrodniciach: Podľa laktačných poradkýň až 90 % príčin nedojčenia vzniká práve v pôrodniciach. Medzi ne patria najmä separácia dieťaťa hneď po pôrode, čo bráni bonding, či nesprávne zaobchádzanie s novorodencom, ktoré vedie k problémom s polohou a prisatím.
- Spoločenská neakceptácia a agresívna reklama na umelé mlieko: Napriek medzinárodným kódexom, reklama na umelé mlieko je stále rozšírená a ovplyvňuje matky už počas tehotenstva.
- Nedostatok podpory a informácií: Mnohé ženy v prípade problémov s dojčením nevedia, kde hľadať pomoc, a namiesto toho siahnu po umelom mlieku.
WHO zaradila Slovensko v roku 2018 medzi krajiny s veľmi nízkou mierou legislatívnej ochrany dojčenia, horšie ako 66 iných krajín. Len 35 % krajín sveta poskytuje komplexnú legislatívnu ochranu dojčenia, zatiaľ čo na Slovensku je táto ochrana nedostatočná.
Štatistiky návštevnosti ambulancií
Okrem tém súvisiacich s dojčením, dáta NCZI poskytujú aj informácie o návštevnosti ambulancií pediatrami. V roku 2018 navštívilo ambulancie všeobecných detských a dorastových lekárov viac ako 1,2 milióna detí a mladých ľudí do 26 rokov. Najčastejšie sa tak dialo kvôli respiračným ochoreniam.
Najviac ambulancie navštevovali deti do jedného roka (priemerne 18,4-krát ročne). S pribúdajúcim vekom počet návštev klesal.
| Veková skupina | Priemerný počet návštev ročne (2018) |
|---|---|
| Do 1 roka | 18,4 |
| 1 - 5 rokov | 7,6 |
| 6 - 14 rokov | 4,9 |
| 15 - 18 rokov | 4,6 |
| 19 - 26 rokov | 2,6 |
Alergickými ochoreniami trpelo vo vekovej skupine do 18 rokov 55 % pacientov a vo vekovej skupine od 19 do 26 rokov až 66 %. Nasledovali choroby oka a kože.
Výhody dojčenia z kohortovej štúdie CHILD © AllerGen 2020
Dojčenie je nenahraditeľné a oplatí sa zaň zabojovať. Aj keď čísla pomaly rastú, je potrebné venovať sa podpore dojčenia naďalej, odstrániť prekážky a poskytnúť matkám potrebnú pomoc a informácie, aby sa mohlo dojčenie stať bežnou a úspešnou praxou na Slovensku.