Poskytovanie príspevku za ubytovanie osôb s udeleným štatútom dočasného útočiska upravuje zákon o azyle.
Príspevok pre ubytovateľov
Príspevok ubytovateľom vyplácajú samosprávy z prostriedkov poukázaných z ministerstva vnútra.
Výška príspevku
Od 1. marca 2024 sa výška príspevku pre ubytovanie v bytovom priestore upravila na 5 eur za jednu noc bez ohľadu na vek ubytovanej osoby.
Pravidlá upravuje zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle, ako aj nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 151/2024 Z. z.
Podmienky získania príspevku
Základnou podmienkou pre získanie príspevku je uzavretie zmluvy o poskytnutí ubytovania medzi majiteľom nehnuteľnosti a odídencom.
Upozorňujeme, že musí ísť o osobu odídenca, teda o osobu so štatútom dočasného útočiska.
Prenajímateľ po uzatvorení zmluvy s odídencom zmluvu predloží obci.
Príspevok oprávnenej osobe vypláca obec - na účet v banke alebo v hotovosti.
Proces vyplácania príspevku
Do 5 pracovných dní po skončení kalendárneho mesiaca ubytovateľ odovzdá obci výkaz.
Výkazy za mesiac marec 2026, vrátane opravných výkazov za predchádzajúce mesiace, sú ubytovatelia obciam povinní predložiť do 9.
Obec zosumarizuje všetky výkazy od všetkých prenajímateľov a spracuje ich do jednotného prehľadu o uplatnených príspevkoch, ktorý pošle ministerstvu vnútra do 15. dňa v kalendárnom mesiaci.
Ministerstvo vnútra po verifikácii a spracovaní doručených prehľadov poukáže príslušnú sumu obci do konca kalendárneho mesiaca; t. j. do 30.
Príbehy utečencov na Slovensku
Boli sme v pobytovom tábore v Rohovciach, kde na udelenie azylu čakajú utečenci z celého sveta.
„Cesta sem mi trvala tri mesiace. Niekedy sme šli autami, niekedy pešo. Pred príchodom na Slovensko sme kráčali päť dní bez jedla, vody a takmer bez spánku.“
Podobnými slovami, ako začína svoje rozprávanie Goswami, sa začínajú príbehy desiatky ďalších utečencov, ktorí sa v posledných mesiacoch ocitli na Slovensku.
Keď mladík minulý rok opúšťal svoj rodný Bangladéš, nemal ešte ani osemnásť.
„Najprv sme išli do Indie a odtiaľ nás agent mal dostať do Európy,“ pokračuje tichým hlasom.
O tom, že sa ocitol na Slovensku, sa dozvedel až od turistu, ktorého stretli neďaleko poľsko-slovenskej hranice.
„Bol to starší pán, dal nám svoju desiatu a zalarmoval aj políciu, ktorá nás odviedla do tábora,“ spomína.
Vyčerpaná skupina sa ocitla najprv na Útvare policajného zaistenia pre cudzincov v Sečovciach, potom v Humennom.
Pobytový tábor v Rohovciach
Nazeleno natretá budova na konci dedinky na juhu Slovenska pôsobí zvonku skôr ako škola v prírode než ako objekt bývalých kasární.
V mrazivom rannom vzduchu sa leskne červená hojdačka a farebné preliezky, dúhovým plotom oddelené asfaltové ihrisko zíva prázdnotou.
A pomerne pusto to vyzerá aj vo vnútri.
„Počty nám v posledných rokoch klesli, no bývalo to aj dosť plno,“ vysvetľuje poverený vedením tábora Peter Privitzer, keď sa usádzame uňho v kancelárii.
„Kedysi sme totiž boli záchytným táborom a v turbulentných rokoch 2002 až 2005 sme tu mali až dvesto ľudí, vtedy najmä z Afganistanu a Čečenska.“
Našťastie stany postavené na dvore nakoniec využiť nemuseli, no s dnešným stavom sa to nedá porovnať.
V tábore s kapacitou 140 miest bolo v čase našej návštevy 35 registrovaných žiadateľov o azyl.
Život v tábore
Keď utečenec prejde základnými vyšetreniami a procedúrami v záchytnom tábore a stane sa z neho žiadateľ o azyl, nemusí celý čas pobytu na Slovensku zostať v tábore pobytovom.
„Môže kedykoľvek požiadať o priepustku, na jeden až sedem dní mu ju podpisujem ja.
Tú obyčajne využívajú na návštevu migračného úradu či ďalších inštitúcií, alebo idú na prechádzku či na futbal,“ hovorí Peter Privitzer.
Žiadatelia o azyl však môžu dostať aj takzvanú dlhodobú priepustku, tú im schvaľuje ich rozhodovač.
„Teraz tu máme menej žiadateľov aj kvôli vynovenému pobytovému táboru v Humennom, kde je miesto až pre 550 utečencov,“ vysvetľuje riaditeľ, keď nás berie na malú exkurziu.
Spoločenská miestnosť, knižnica, počítačová a televízna miestnosť, malá posilňovňa... na každej štvorjazyčný nápis aj s rozpisom časov, kedy sú otvorené.
„A tu máme učebňu, kde prebiehajú dvakrát týždenne hodiny slovenčiny,“ ukazuje priestrannú triedu.
Účasť je povinná, no Peter Privitzer priznáva, že nikoho do nej prinútiť nemôžu.
„Ahoj Andrej, tu si?“ zdraví asi štyridsaťročného muža, ktorý vysáva koberec v klubovni na prízemí.
„Utečenci sú takí istí ľudia ako my.
Niektorí sú fantastickí, iní neprispôsobiví.
Ukrajinec Andrej nás prekvapí dobrou slovenčinou.
Neskôr vysvitne prečo.
U nás je síce len tri mesiace, no je to svetobežník.
Či skôr „európobežník“.
„Slovensko je už mojou sedemnástou krajinou, naposledy som bol v Belgicku.“
Dodajme, že všade pracoval, a okrem roboty na stavbe na Korzike či v reštaurácii v talianskych Pompejach stihol aj francúzsku Cudzineckú légiu.
Popri slovenčine zvláda francúzštinu, taliančinu a trochu aj nemčinu.
A ruštinu, samozrejme.
„Viete, pôsobil som aj v Rusku, práve kvôli tomu si ma vyhliadla SBU (Služba bezpečnosti Ukrajiny, ukrajinská tajná služba, pozn. redakcie),“ dôvodí svoju emigráciu.
„Jasne mi dali najavo, že buď budem spolupracovať alebo zo mňa urobia nepriateľa Ukrajiny,“ naznačuje rodák z Kriveho Rohu v turbulentnom Dnepropetrovsku.
Na Slovensko sa pobral s vidinou stabilnej krajiny bez nepokojov.
A korupcie ukrajinských rozmerov.
„Rád by som tu zostal a o rok sa zamestnal napríklad vo Volkswagene.
Urobil som si ,vodičák´ na vysokozdvižný vozík a chcem absolvovať aj zváračský kurz,“ vyratúva.
Režim v pobytovom tábore je voľný, jediné, čo žiadateľov o azyl limituje, je večierka a čas na jedenie.
Okrem športu, rôznych aktivít či štúdia slovenčiny si čas strávený čakaním na udelenie azylu môžu krátiť rôzne.
„Pravidelne k nám chodia sociálni pracovníci, ktorí s nimi riešia praktické záležitosti, ale berú ich napríklad aj na výlety či kultúrne podujatia,“ hovorí Peter Privitzer.
V Rohovciach utečenci bývajú v šesť- až desaťmiestnych izbách, kam okrem nich nemá v podstate nikto iný prístup.
„Teraz, keď máme nízku obsadenosť, snažíme sa, aby neboli na izbe viac ako dvaja-traja.“
Okrem stravy majú zabezpečené základné hygienické potreby a ak majú záujem, tak aj šatstvo.
„Sami si upratujú aj perú.
Žiadatelia o azyl majú nárok aj na vreckové, ktoré je štyridsať centov na deň (teda zhruba 12 eur mesačne) a vypláca sa spätne.
Z toho sa rozhodne „vyskakovať“ nedá.
„Rodine som sa mohol ozvať až po niekoľkých týždňoch, aj to som stihol mame len povedať, že som na Slovensku a som v poriadku,“ spomína Goswami.
Na druhej strane podľa Petra Privitzera počet utečencov, ktorí prídu s prázdnymi rukami, klesá.
Stravovanie utečencov
Schyľuje sa k obedu a budova ožíva.
Do jedálne sa schádzajú muži rôzneho veku a národností.
Niektorí hľadia trochu nedôverčivo, ďalší s neskrývanou zvedavosťou.
Okrem porcie na tácke si každý berie balíček so suchou večerou.
„Žiaľ, nemáme vlastnú kuchyňu, jedlo nám preto vozia,“ hovorí Peter Privitzer.
Ohľad sa, samozrejme, berie aj na náboženské či iné aspekty stravy.
Moslimovia sa napríklad nemusia báť bravčového, aj počas ramadánu, ak majú záujem, dostávajú jedlo až na večerné posilnenie.
Na stravu sa nesťažujú ani tunajší obyvatelia.
„Varia lepšie ako v Humennom,“ pritakáva Kintu.
Drobný Uganďan po obede súhlasí, že sa s nami podelí o svoj príbeh.
Ale len osamote.
Z východafrického štátu ho nevyhnali nepokoje, ale čosi „prozaickejšie“.
„Odišiel som vlani v apríli, pretože som gej a v Ugande to pre homosexuálov prestalo byť bezpečné,“ vraví so sklonenou hlavou.
Pripomeňme, že vo februári podpísal ugandský prezident kontroverzný zákon, ktorý homosexuálom hrozí až doživotným väzením.
„Mal som obrovské šťastie, že som sa dostal do Európy.
Môjho kolegu, tiež geja, totiž zabili,“ ukazuje fotografiu odloženú v peňaženke.
Pravdepodobne rovnaké pohnútky stáli aj za Goswamiho útekom z Bangladéša.
Keď vyzvedáme dôvody úteku, postupne krúti hlavou.
„Chceli ma zabiť, mal som problémy.
Nie, nie politické, ani náboženské...“
Aké teda?
„Iné...“ vyhýba pohľadom.
A ďalšie plány?
„Chcel by som si dokončiť strednú školu a ísť na univerzitu.
Hoci všetci oslovení svorne tvrdia, že u nás chcú zostať, nemusí to byť celkom pravda.
Napríklad Kintu pôvodne smeroval do Fínska, odtiaľ ho na základe Dublinského dohovoru premiestnili na Slovensko.
„Stále platí, že sme hlavne tranzitná krajina,“ potvrdzuje Peter Privitzer.
Môže za to pomerne nízky počet udelených azylov?
Andrej naznačuje, že to nemusí byť celkom scestná úvaha: „Len si porovnajte, čo ja viem, tak na Slovensko prišlo v poslednom čase asi 30 Ukrajincov, do Poľska ich odišlo dvetisíc.
A kto k nám najčastejšie smeruje?
„Nemôžem hovoriť za celé Slovensko, u nás máme momentálne najviac Sýrčanov, potom sú tu Afričania, Ukrajinci, ale napríklad aj utečenci z Palestíny či Turecka,“ vyratúva Peter Privitzer.
Podľa jeho slov rapídne ubudlo Indov, ktorí kedysi prichádzali v hojnom počte.
A pridáva zaujímavosť.
„Bol som prekvapený, koľkí vedia po rusky, aj Afričania.
Asi predtým boli nejaký čas na východe Európy.
Čakanie na udelenie azylu si v Rohovciach krátia rôznym spôsobom.
K dispozícii je počítačová miestnosť alebo napríklad aj hrnčiarsky kruh.
Pomoc pre utečencov na Slovensku
Slovensko sa od začiatku konfliktu na Ukrajine aktívne zapája do pomoci utečencom.
Iniciatívy a organizácie
- Slovenská katolícka charita (SKCH): SKCH aktívne pomáha utečencom na Ukrajine, ako aj tým, ktorí prišli na Slovensko. Zabezpečuje materiálnu pomoc, vrátane potravín, hygienických potrieb a liekov.
- Donio: Platforma Donio umožňuje jednoducho získať financie na zmenu príbehu alebo na ňu iným prispieť.
- Kto pomôže Ukrajine: Táto iniciatíva prevádzkuje výdajňu pomoci v bratislavskom Auparku, kde si utečenci môžu prísť po potraviny, drogériu, oblečenie a hračky.
- Humanitárne centrum v Auparku, Bratislava: Toto centrum poskytuje vojnovým utečencom základné veci na prežitie, najmä potraviny.
- Mesto Humenné: Mesto zriadilo humanitárny sklad v areáli Hasičskej a záchrannej brigády.
- Diecézna charita Banská Bystrica: Koordinuje potravinovú pomoc za Banskobystrickú diecézu.
Formy pomoci
- Potravinové zbierky: Organizujú sa potravinové zbierky, kde môžu ľudia darovať trvanlivé potraviny a drogériu pre utečencov.
- Finančné dary: Finančné dary umožňujú humanitárnym organizáciám nakupovať potraviny a zabezpečovať ich distribúciu.
- Dobrovoľnícka činnosť: Dobrovoľníci pomáhajú pri triedení a distribúcii humanitárnej pomoci, ako aj pri poskytovaní informácií a podpory utečencom.
- Dotácie na stravu: Štát poskytuje dotácie na stravu pre deti utečencov, ktoré navštevujú materské a základné školy.
- Poskytovanie ubytovania a stravy samosprávami: Samosprávy zabezpečujú ubytovanie, prepravu a stravu pre utečencov. Štát im refunduje výdavky za stravu vo výške 7 eur na osobu a deň.
Utečenci z Ukrajiny prichádzajú na Slovensko
Stravovanie detí utečencov v školách
Deti z Ukrajiny integrované do škôl majú nárok na dotácie na stravu a školské potreby za splnenia podmienok zákona o dotáciách.
Podmienky pre získanie dotácie na stravu
- Dieťa navštevuje posledný ročník materskej školy, základnú školu alebo strednú školu.
- Rodič dieťaťa požiada o dotáciu na stravu prostredníctvom zariadenia školského stravovania (školská jedáleň).
- V prípade detí v materskej škole, ktoré nenavštevujú posledný ročník materskej školy, je dieťa oprávnené na poskytnutie dotácie na stravu z dôvodu, že je z domácnosti, ktorej príjem je najviac vo výške životného minima alebo, že je z domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi.
Dotácia na školské potreby
Deťom z Ukrajiny integrovaným do škôl je možné poskytnúť aj dotácie na školské potreby.
Dotácia na školské potreby sa poskytuje na deti v poslednom ročníku materskej školy a na všetky deti v základnej škole v rozpočtovom roku len dvakrát, a to do 25. februára a do 25. septembra.
