Animované filmy sú často spájané predovšetkým s detským publikom. Rozprávky a veľkolepé hollywoodske animované ságy dnes patria medzi najväčších predajcov lístkov do kín. Je však dôležité uvedomiť si, že rozprávky zarábajú dobre najmä preto, že na ne musia ísť aj rodičia, alebo minimálne starší súrodenci. Dnes sa však pozrieme na animované filmy, na ktoré by si rád zašiel aj dospelý človek sám, a dokonca to budú horory!
Čo rozdeľuje animované filmy pre deti a pre dospelých? Dalo by sa poukázať na mnoho elementov: nadávky, brutalita, násilie, ponuré témy a komplikované príbehy, ktorým by mladučké deti pochopili veľmi ťažko. Samozrejme, ako vo všetkom, nájdu sa výnimky. V tomto článku ti ale dáme 6 tipov na animované horory, ktoré by tvojim deťom pravdepodobne veľa nedali, akurát tak strach a nočné mory.
Niektoré z týchto filmov sú už historicky zadefinované ako veľdiela kinematografie, iné sú ukryté medzi nánosmi podobných diel a ďalšie sa zas tvária, akoby ani horory neboli. Hororu môže byť taktiež mnoho druhov: psychologický, body horor a mnoho, mnoho viac. Tu je už náš výber.
Mad God
Mad God je majstrovským dielom Phila Tippetta z roku 2021. Prečo je to majstrovské dielo? Tento film je čistokrvnou ukážkou toho, čo sa dá spraviť s klasickými vizuálnymi efektami stop motion. Prakticky tu nie je skoro žiadny počítačovo generovaný vizuálny efekt a každá jedna postava príbehu bola navrhnutá, modelovaná, vyfarbená a rozhýbaná ručne. Phil Tippett, ktorý spolupracoval na filmoch ako Star Wars, Terminátor a Jurský Park, toto dielo vytváral skoro 30 rokov.
Animované filmy robené klasickými technikami majú svojho kráľa a Mad God ním je. Príbeh je jednoduchý a zároveň extrémne komplikovaný. Dobrodruh sa vydá do hlbín zeme, kde sa stretáva s podivnými a strašidelnými výjavmi, ktoré akoby nedávali vôbec žiadny zmysel. Jedna interpretácia hovorí, že postupný ponor do hlbín sveta predstavuje ponor do duše samotného tvorcu Phila Tippetta. Tento film by mal byť jeho posledným majstrovským dielom.
Perfect Blue
Perfect Blue z roku 1997 by sa dal považovať za psychologický horor. Ide o jeden z najvplyvnejších animovaných filmov pre dospelého diváka, aké kedy vznikli. Režisér Satoši Kon vytvoril film, ktorý si strká takmer všetky animované filmy do vrecka. Dokonalá animácia, sofistikovaný príbeh, dospelé témy a mysteriózna atmosféra. Všetko tu sedí a perfektne hrá dokopy.
Príbeh sa točí okolo mladej nádejnej speváčky, ktorá sa rozhodne stať sa herečkou. Postupne sa ale dostáva do komplikovaných situácií a jej imidž sa stáva stále viac a viac kontroverzným. Dej sa eventuálne stáva snovým a hororovým. Ľudia umierajú brutálnymi spôsobmi, hlavnú hrdinku prenasledujú vízie jej predošlého nevinného života a neskôr sa línia medzi realitou a fikciou rozbíja. Satoši Kon v roku 2006 natočil ešte svoj posledný film známy ako Paprika, ktorý taktiež stojí za zmienku.
When the Wind Blows
When the Wind Blows je asi najviac netradičným filmom na tomto zozname. Ide o britský animovaný film z roku 1986, ktorý rozpráva príbeh seniorského páru žijúceho na dedine. V príbehu sa toho veľa neudeje, až dokým nezistíme, že na neďaleké mesto letí atómová bomba.
Tá aj dopadne a príbeh sa veľmi rýchlo mení na horor. Z roztomilého príbehu o dvoch naivných starých ľudkoch sa stáva ponurá a neraz viac než smutná tragédia. Nejde tu o žiadne rozlietané kusy tiel, ale o ľudskú tragédiu. Soundtrack pre tento film zložil samotný Roger Waters, bývalý člen skupiny Pink Floyd. Už len to tento film oddeľuje a ostatné animované filmy môžu iba ticho závidieť. Británia sa môže pochváliť hneď niekoľkými originálnymi filmami o atómovej bombe, ako napríklad Threads, o ktorom sme ti nedávno písali v článku o originálnych a netradičných hororoch.
Animované filmy s hlbším posolstvom
Častokrát sa stretávame s mylným presvedčením, že animované rozprávky sú určené výlučne deťom. Opak je však pravdou. Veľmi často nájdeme práve v animovaných rozprávkach hlboké myšlienky, ktoré nás posunú dopredu. 21. storočie je plné takýchto rozprávok, a preto bolo ťažké vybrať tie najlepšie.
Klasiky pre všetky generácie
- Malý princ: Táto absolútna klasika, ktorá sa pred niekoľkými rokmi dočkala aj svojho animovaného spracovania. Podobne ako kniha, aj tento animovaný film je ako pre deti, tak i pre dospelých - každý si v ňom nájde to svoje. Príbeh v sebe nesie viacero krásnych posolstiev.
- Kráska a zviera: Tento animovaný film, ktorý spracovalo Disneyho štúdio, je krásnym príbehom o láske skutočnej krásky a naozajstného “netvora”. Po dopozeraní asi v každom z nás zarezonuje jedna veľmi silná myšlienka, a to síce, že vzhľad nie je tou najdôležitejšou vecou a krása nie je všetko - napriek tomu, že v dnešnej spoločnosti je veľakrát kladená na piedestál.
- Leví kráľ: Túto nádhernú rozprávku považujú milovníci disneyoviek za jednu z tých najkrajších a faktom je, že rozplače takmer každého. Okrem dojímavého príbehu je tento animovaný film aj príbehom o priateľstve, láske, rodine a hlavne o tom, že ak nám chce niekto ublížiť, neváha použiť ani tie najzákernejšie zbrane. S čistým srdcom a po boku s tými najbližšími ale neexistuje boj, ktorý by bol vopred prehratý.
Moderné animované filmy s presahom
- Coco: Táto rozprávka je dôkazom toho, že aj novšie animované filmy ešte majú čo ponúknuť, a naozaj stoja za to. Coco je krásnym príbehom, ktorý v sebe skrýva nádherné posolstvo o tom, že na svete neexistuje nič dôležitejšie ako rodina.
- Mulan: Aj táto rozprávka toho hovorí viac, než by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Niektorí ľudia tvrdia, že rodové stereotypy sa stali mainstreamovou témou len v posledných rokoch, Mulan je ale dôkazom toho, že táto téma bola na stole už dlho. Práve hlavná hrdinka je totiž dôkazom toho, že aj žena má právo dosahovať svoje ciele a odlíšiť sa, no zachovať si pritom svoje nežné srdce.
- V hlave: Tento animovaný film už má niekoľko rokov, no môžeme predpokladať, že nikomu sa len tak skoro nepodarí natočiť ďalší, ktorý by naše emócie vyobrazoval lepšie. Deti v tomto príbehu potešia vtipné scénky a pútavý dej, dospelí zas dostanú možnosť zamyslieť sa nad tým, ako veľmi sú naše emócie dôležité, a či náhodou nie je na škodu, že sa ich snažíme tak často potláčať.
Animované seriály pre dospelých
V posledných rokoch však začal prevládať názor, že animácia stráca na kvalite. Napriek tomu, že by sme ľahko našli exempláre potvrdzujúce toto tvrdenie, nemožno podľa nich vytvoriť všeobecný obraz o súčasnom stave animácie. Pravdou totiž je, že toto médium prežíva v posledných pár rokoch svoju zlatú éru. To je práve zásluhou ľudí presvedčených, že animácia nemusí patriť len medzi detské žánre.
Regular Show
Zoznam začíname prvým počinom J. G. Quintela pre televíznu stanicu Cartoon Network. Tento animovaný seriál bol po prvý raz odvysielaný 14. augusta 2009, napriek tomu však museli diváci čakať až do jesene 2010, kým sa oficiálne začala jeho prvá sezóna. Dej je centrovaný na dvojicu kamarátov Mordecaia a Rigbyho. Modrá sojka a medvedík čistotný svojím nezáujmom o prácu sťažujú život svojmu šéfovi, živému stroju na žuvačky. Nebojte sa však, krása tohto seriálu spočíva práve v jeho nezmyselnosti. A hoci sa veľa moderných seriálov pokúša byť zaujímavým práve týmto spôsobom, Regular Show sa to podarilo vďaka svojim prepracovaným postavám a hlavne prekvapivej súvislosti deja, nesúceho sa v atmosfére osemdesiatych rokov. Ten sa zo začiatku zameriava na hlavnú dvojku a ich dobrodružstvá, zatiaľ čo neskoršie sezóny začnú pojednávať o vzájomných vzťahoch všetkých postáv. Tie sa väčšinou vzťahujú na bežné situácie, akými sú rozchody či vyhodenie z práce. Tým učí svojich divákov o nástrahách dospelosti a tomu, ako sa s nimi vysporiadať.
Gravity Falls (Mestečko Záhad)
Na Slovensku a Česku známy ako Městečko Záhad, tento seriál sa k väčšine svojich divákov dostal cez televízny kanál Disney Channel. Keď však boli odvysielané jeho prvé epizódy, nikto ešte netušil, aký fanbase bude tento seriál mať v blízkej budúcnosti. Príbeh sleduje osudy dvoch súrodencov - dvojičiek menom Dipper a Mabel na návšteve u svojho strýka v ospalej dedinke menom Gravity Falls. Od prvého momentu pochopia, že ospalé mestečko nie je až také ospalé, ako sa im na prvý pohľad zdalo. Postupne zisťujú, že ich okolie sa hmýri mýtickými bytosťami a príšerami akoby priamo z hororu a že v pivniciach domov sa ukrývajú desivé tajomstvá, skryté pred nič netušiacimi obyvateľmi. Hlavné postavy Dipper a Mabel sú inšpirované tvorcom Alexom Hirschom a jeho sestrou - dvojičkou Ariel. Príbeh má podľa Alexa znázorňovať naháňanie dospelosti, stratu nevinnosti a opisovať následky a riešenia rodinných nezhôd.
Rick and Morty
O tomto seriáli ste už určite počuli. V posledných mesiacoch si prilákal množstvo divákov, momentálne netrpezlivo prosiacich o najnovšiu sériu. Svojich fanúšikov si však určite zaslúži. Pamätáte na absurditu Regular Show? Tento animák rozpráva príbeh o alkoholickom vedcovi Rickovi a jeho vnukovi Mortym. Spolu sa vydávajú na absurdné dobrodružstvá naprieč dimenziami a alternatívnymi vesmírmi. Každá epizóda prináša nový a svojský koncept, tak ako aj odpoveď na otázky, na ktoré sme sa radšej nikdy nepýtali. Seriál výborne spracováva ideu sveta s neobmedzenými možnosťami, od hovoriacich oblakov po kričiace slnká. Adresované však nie sú len všeobecné otázky existencie. Väčšina postáv funguje aj ako stelesnenie rôznych psychických problémov ako depresia či komplex menejcennosti. Všetky tieto problémy sú vyobrazené a riešené pomocou chovania postáv či skrytými správami objavujúcimi sa po celú dobu seriálu. Rick and Morty vzalo bežné problémy a ponúklo nám na ne nový pohľad.
BoJack Horseman
Zo všetkých pokusov o poriadnu animovanú drámu, BoJack Horseman je ten, ktorý si zaslúži najväčšiu pozornosť. Podarilo sa mu totižto vyrozprávať perfektný príbeh cez nedokonalé médium. Napriek svojmu absurdnému vzhľadu je prekvapivo seriózny a niekedy dokáže diváka zasiahnuť príliš blízko pri srdci. Rozpráva nám príbeh deprimovaného herca na dôchodku a sleduje, ako prežíva svoje vlastné problémy. Počas vývoja príbehu postupne odkrývame jeho životný príbeh a objavujeme korene jeho nedokonalostí. Postavy okolo neho nám ukazujú dopad egocentrických akcií na jeho okolie, zatiaľ čo sami sú výborne rozvinuté a riešia vlastné problémy. Nie všetko sa však točí len okolo slávy. Seriál ukazuje na postavách problémy sociálnej úzkosti, sexuálnej identity či neschopnosti milovať. Okrem osobných problémov sa BoJack Horseman zaoberá aj temnou stránkou Hollywoo(d)u. Hovorí o komerčnosti a nezáujme spoločnosti, ukazuje, ako skutočne vyzerá zákulisie slávy a príbehy ľudí objavujúcich sa každodenne na obálkach časopisov. So skvelou zvučkou, prepracovaným príbehom a dych vyrážajúcimi nápadmi, BoJack Horseman je jeden z najrealistickejších seriálov za posledných pár rokov. A aj napriek tomu, že hlavný protagonista je kôň, je prekvapivo jednoduché stotožniť sa s ním a porozumieť mu. V prípade, že by ste sa mali podľa jednej epizódy rozhodnúť o tom, či tomu dáte šancu, skúste 3x04 - Fish in the Water.
Najlepšie animované seriály nájdete jedine na VOYO!
Žijeme ťažké časy, psychika dospelých aj detí je obzvlášť skúšaná. Ak nám niečo pomôže, je to najmä zomknutie a vzájomná podpora vo vnútri rodín. V tomto texte nájdete kolekciu trinástich krátkych animákov, ktoré hovoria o rodine, vzťahoch, ale i rodinných hodnotách a problémoch. Pomôžu vám naštartovať s deťmi rozhovor o týchto dôležitých témach.
Rodina je kľúčová. Tvorí priestor, v ktorom sa formuje nový človek. Určuje prototypy vzťahov, učí budovať dôveru, prejavovať a prijímať lásku, učí nás učiť sa, tráviť voľný čas, komunikovať s priateľmi, je miestom zdieľania spoločnej histórie, miestom, kam patríme a miestom, kam sa vždy budeme utiekať. Pravidlá vzájomného fungovania si v rodine nastavujeme neustále, vylepšujeme ich a podrobujeme kritike. Obzvlášť často tieto problémy riešime, keď vychovávame deti. Diskusiu o tom, ako to medzi sebou máme a aké sú naše rodinné vzťahy dôležité, môže rodič (ale i učiteľ) začať neformálne, dokonca hravo. Môže si s deťmi pozrieť film a od jeho témy rozvinúť rozhovor.
Filmy o rodine a vzťahoch
Srdce rodiny: Mamy
Psychológovia sa zhodujú, že od pohody a nastavenia mamy závisí pohoda a emočné nastavenie rodiny ako celku. To na matky vyvíja dosť veľký tlak. Úloha matiek v rodinnom živote je teda zásadná a je dobré o tom hovoriť i s deťmi. Je dobré im ukazovať, čo zo svojej pozície často nevidia, totiž že mamy to majú často ťažké. Najdôležitejšia na mamách je však láska. Bezpodmienečná, neutíchajúca, nenahraditeľná. Zbierka filmov o mamách je najmä povzbudzujúcou a hrejivou ukážkou, aké veľké srdce majú mamy.
Japonská mama z nasledujúceho filmu má v jednej chvíli zvesiť bielizeň pred dažďom, postarať sa o oheň, umyť dlážku po zablatenom psovi, naložiť jedlo, zdvihnúť telefón a tíšiť plačúce bábätko. Veľmi to chce všetko stihnúť a ku každej práci posiela časť svojej vnútornej energie. Na vlastný život jej však nič neostane, doslova sa rozdá a sama stuhne v nehybnosti. Čo ju dokáže opäť oživiť?
Katie Menula v nežnej piesni spieva o láske ku krehkej bytosti. O tom, ako nemôže vidieť jej utrpenie a bolesť a želá si pre ňu dokonalý svet. Kto môže byť tou bytosťou? Predsa dieťa.
Mama so synčekom prechádzajú divokým svetom. Je zima, sneží a všetko je zamrznuté, okolo nich sa pohybujú divé zvieratá. Pôsobí to ako kulisy hororového príbehu, a predsa… Láska je silnejšia. S mamou sa aj hororové nastavenie mení na rozprávku. Sneh pôsobí ako teplá perina, zvieratá sú nežné, svet je perfektný.
Nádherný film o matke a jej obetavej starostlivosti máme aj v slovenskej tvorbe. Kačka Modropierko túži priviesť na svet mláďatá. Svet je však nebezpečné miesto a jej vajíčka sú neustále v ohrození. Kačička Modropierko je legendárny film, ktorý neobišiel žiadne slovenské dieťa v osemdesiatych rokoch. S dojímavým komentárom Gustáva Valacha a scénickou hudbou Luboša Fišera dnešným štyridsiatnikom evokuje detstvo. Sú tieto filmy aj v roku 2020 aktuálne? Pomalé tempo ponúka deťom čas na spracovanie akcie. Precítenie ohrozenia, strávenie smútku, vychutnanie si dobrého pocitu z toho, že sen mamy kačky sa napokon naplní. Tento film deťom nehovorí, že svet je gombička, hovorí o nástrahách a nebezpečenstvách, otvorene ich ukazuje. Deti vidia, že ani mama nie je všemocná, aj mamu môžu ohroziť a zlomiť okolnosti. Ale ukazuje tiež, že tu niekde stojí stará borovica, ktorá nám bude oporou a s ktorej pomocou problémy zvládneme.
Otcova rola a dobrodružstvo
Mamy sú mamy a otcovia sú otcovia. Rovnako dôležití a predsa iní. Otec je zväčša ten, čo nás vyzýva ísť dopredu, vyraziť na cesty, on pozýva do dobrodružstva, on je dobyvateľ nových území. Kým sa to naučíme, drží nad nami ochranu a kryje nám chrbát.
Inuitský chlapec sa hrá v snehu s medveďom, čo mu vyrobil jeho otec. Keď sa objaví sovie mláďa, nechá sa ním zlákať na potulku a odíde ďaleko od domu, do krutej zamrznutej krajiny. Neznáme údolie ľadových sôch ho najskôr fascinuje, no s prichádzajúcou nocou sa mení na nebezpečné ihrisko. Chlapca ohrozuje nielen ozrutná sova, ale i pád do ľadového jazera. Film o nebezpečnej detskej hre je možno pre deti trochu strašidelným, ale tiež potrebným zážitkom. Je však dôležitým aj pre nás, rodičov a učiteľov, pretože nám ukazuje, ako odlišne vníma dieťa realitu okolo seba. Pod vplyvom silnej emócie - pozitívnej či negatívnej - prestáva rozlišovať realitu od fikcie, hyperbolizuje vnemy, pretvára obrazy okolo seba na fantazijné, nadnesené temné či vzrušujúce motívy, ktoré často usilujú o jeho život. Je zrejmé, že v stave strachu a ohrozenia nedokáže kriticky rozlišovať a jednať rozumne. Preto je veľmi poučným najmä záver - otec chlapca nájde a namiesto kritiky za to, že spravil hlúposť a odišiel sám do nebezpečenstva, poskytol dieťaťu emočnú úľavu, objatie a upokojenie. Áno, aj takíto sú otcovia.
Chlapčenský svet je dynamický, akčný a dobrodružný. Túži po motoroch a rýchlosti, divokých jazdách a cestách do neznáma. Čo však s vetchým starým otcom v garáži plnej harabúrd? Nuda. Ale stačí iskra a všetko sa zmení. Dedova podpora, podaná pomocná ruka do fantázie. Obyčajná chlapčenská kára sa vo filme Taking Flight premení na vesmírne vozidlo snov. Tento príbeh nie je len o chlapčenských dobrodružných fantáziách. Je o rodinných väzbách. Aký vzťah má váš syn so starým otcom? Rozprávajú sa, trávia spolu čas? Chlapec v tomto filme toho zrejme s dedom veľa nezažil a času stráveného s ním sa obáva. Lenže dedo, to je otcov otec. Môže mu veľa prezradiť o tom, čo bolo, keď bol otec malý chlapec, ako je teraz on sám. Detská kárička červenej farby z filmu sa volá Radio Flyer Wagon a je legendárnym vozidlom mnohých malých dobrodruhov sveta.
Smrť ako súčasť života
Filmy o smrti - nie tie upírske a vraždiace, ktoré smrť devalvujú na popkultúrny fenomén, ale tie ozajstné, o ozajstnej ľudskej strate, sú vo sfére filmov pre deti veľmi zriedkavé. Naša kultúra smrť vytesňuje, tabuizuje. Pred deťmi sa tvárime, že smrť je ďaleko, netýka sa nás, snažíme sa ich pred ňou chrániť. Ale tým deťom nepomáhame, pretože smrť sa týka všetkých. Každé dieťa sa s ňou skôr či neskôr stretne. A práve citlivé rozprávanie o strate milovaného človeka môže dieťaťu v ťažkých časoch uľahčiť žialenie.
Medvedík Ludovic navštívi starého otca na vidieku. Hoci program je bohatý, okolo domu je kopec práce a radosti zo spoločných aktivít, návšteva má smutný tón. V dome chýba babička. Jej izba je zamknutá a starý otec s Ludovicom za ňou veľmi smútia. O seriáli Ludovic som už písala v blogu (tu). Bolo v ňom nakrútených takmer 20 krátkych filmov a mnohé z nich sú práve o vzťahoch v rodine či s priateľmi. Voľne dostupné diely odporúčam všetkým rodičom predškolákov a mladších školákov, je totiž vnímavý k najmenším detailom obyčajného detského prežívania. (Ludovic rozpráva po anglicky, s tým deťom pomôžte. Vo filme Father and Daughter dcéra vyprevadí otca na more. Každý deň myslí na jeho návrat, vyčkáva ho, verí. Celé roky a desaťročia chodí s bicyklom na miesto, kde sa rozlúčili a vyzerá ho na horizonte. Film je metaforou o jazde životom. Žiť znamená sedieť na bicykli a pedálovať. Držať sa hore, ísť dopredu. Mladým to ide rýchlo, starým ťažko, občas duje vietor, až máme pocit, že spadneme, občas sa spúšťame z kopca. Niekto letí v skupinke a iný pedáluje sám. Je tiež rozjímaním o vzťahoch, o láske detí k rodičom a o spojení, ktoré nepretrhne smrť. Toto je silný rozmer, ktorý v sebe rodina nesie. Je silnejšia než smrť. Tým, že niekto zahynie, neprestáva byť našou súčasťou a neprestáva byť pre náš život zásadným. Deti rozmýšľajú o smrti, pre ne nie je tabu.
Rodina a spoločnosť
Čo je dnes typické pre rodinu, uplatňovalo sa v dávnych dobách v kmeňovom spoločenstve. Kmene odvodzovali pôvod všetkých svojich členov od spoločných predkov, ochraňovali spoločné zvyky, strážili spoločné korene a obradne predávali štafetu života novým generáciám.
Do kapitoly o smrti si dovolím zaradiť film o tajuplnom kmeni, v ktorom starí odchádzajú, keď sa mladí naučia robiť kvalitné píšťalky. Mnohí sa snažíme, aby naše deti nestratili kontakt s prírodou, lesom, bylinkami a zvieratami. Chodíme na výlety, vychádzky, zbierame plody a huby, rozoznávame stromy, posielame deti do skautských a lesných táborov. Tento film však ide oveľa ďalej. Nie je o civilizovaných ľuďoch, ktorí sa utiekajú k prírode, je o ľuďoch zo samotných útrob lesa. Les ich obklopuje a definuje. Títo ľudia nerozprávajú, netelefonujú, nespávajú na posteliach. Žijú pod stromami, so stromami, zo stromov sa rodia a do stromov umierajú. Ich život opriada monumentálnosť a zvláštny mysticizmus. Film Cesta obrov prešiel stovku festivalov, z ktorých odchádzal najmä s cenami za dizajn, za výtvarné spracovanie. Je však i nositeľom najvyšších ocenení z festivalu filmov pre deti v Chicagu, ktorý je jedným z najvýznamnejších svojho druhu na svete.
Prijmite ponuku ukázať deťom to najlepšie, čo súčasná krátkometrážna animácia pre ne ponúka. Príkladom láskavého rozprávania o tom, že v rodinách sa síce môžeme všetci snažiť, môže nám ísť o spoločné dobro, ale napriek tomu to občas zadrháva, je český televízny seriál Povídání o mamince a tatínkovi. Maminka Lucie a ocko Josef čakajú bábätko. Predtým, ako Toník príde na svet, rozpovie nám z bruška všetko o svojich rodičoch - ako sa vzali, ako sa učili narábať s peniazmi, upratovať, dohodnúť sa na spoločných pravidlách. Seriál je produktom Českej televízie a patrí k tomu odvážnejšiemu, čo sa vo večerníčkovej tvorbe produkuje. Charakterom rozprávania nadväzuje na skvelú českú večerníčkovú tradíciu z minulého storočia, dieťa v kruhu postáv zažíva prijatie, láskavosť, odpustenie chýb a vzájomné pomáhanie si. Hrdinovia majú v každom diele problém (seriál je i o tom, že problémy sú tu vždy, je to normálne), v ich okolí je vždy ktosi väčší, múdrejší a skúsenejší, ktorý im z problémov pomôže nájsť cestu von. Výtvarná štylizácia je rozhodne jedinečná a vyčnieva z radu komerčných rozprávkových vizuálov. Postavy sú deformované, citlivo sa narába s poetikou škaredosti, čo je typickým znakom moderného českého bábkového rukopisu.
Podstatne zlyhanejšie pôsobí rodina z trojdielnej ruskej filmovej série Čuča. Materiálny nedostatok jej nehrozí, to nie, chlapček v nej má všetky materiálne potreby bohato naplnené. Avšak nedostáva sa mu pozornosti a lásky. Rodičia mu nevenujú spoločne strávený čas. Jedného dňa chlapec vyjde na povalu a zo starých látok, vankúšov, korčúľ a iných harabúrd si vyrobí Čuču, zázračnú opatrovateľku. Garri Bardin je predstaviteľom toho najlepšieho, čo ponúka súčasná ruská animácia, je to skúsený a plodný bábkový animátor a režisér. Čuča je vrcholom jeho tvorby pre deti, nielen estetickým, ale i tematickým. Otvára pred divákom svet detských túžob, ktoré sú jednoduché a úprimné. Oživená opatrovateľka je fantazijný motív, do ktorého možno vpratať bohatú detskú fantáziu. V troch dieloch Čuče vidíme rôzne príhody, ktoré chlapec s opatrovateľkou zažije, od šmýkania sa zo strechy po námorné dobrodružstvá a stretnutia s pirátmi. Pritom stále vidíme, že chlapec sa hrá s vankúšom prepásaným opaskom… Má to obrovský inšpiračný potenciál - u nás doma sa po vzore Čuče deti dlho zabávali vyrábaním podobných figurín, neváhali použiť kreslá, vešiaky, papuče, sieťky i maminu podprsenku. Čuča má nepopierateľne ruský sentiment. Obraz je romanticky zafarbený, chlapec melancholický, jemný, emócie skutočné ako z Puškinovej knihy.
Na záver sa pozrime na rodinu vo vzťahu k spoločnosti. Rodina je jej základnou jednotkou, ale zároveň v prípade konfliktu spoločnosť verzus jednotlivec má byť práve rodina pre zraniteľného jednotlivca útočiskom. Free to Roam nie je klasický krátky film, je to videoklip k rovnomennej skladbe (Giangrande, z albumu Beauty at Closing) a v kratučkom príbehu ukazuje spoločnosť, v ktorej platí nezmyselný úzus: všetci nosia na hlavách kartónové škatule. Tak sa to patrí, je to slušné. Lenže deťom sa nechce tráviť život s hlavou obalenou štyrmi prázdnymi stenami. Potajomky si škatule skladajú, namiesto nich nasadzujú masky divých zvierat a vyrážajú na tajné potulky. Škatuľa je odveký symbol skostnatenosti, upätosti. Ak je niekto v škatuli, je väzňom, lebo šesť strán kocky ho uzatvára a obmedzuje. Škatuľa určuje limity jeho slobody, filtruje impulzy zvonka, zakrýva horizont aj výhľady do svetových strán. Spoločnosť z tohto mikropríbehu prijala obmedzenosť ako normu. Celé generácie si osvojujú takto limitovaný pohľad na život len preto, že sa to patrí. Postaví sa mama a celá rodina za deti, za ich prirodzenú zvedavosť? Alebo ich bude nútiť prijať spoločenskú konvenciu, hoci je nezdravá? Čo je správne? Čo ak neprijatie normy bude znamenať ohrozenie pre celú rodinu (20. storočie nám dáva veľa takých príkladov)?