Zamestnávateľ má povinnosť zabezpečiť zamestnancom stravovanie. Táto povinnosť sa vzťahuje na zamestnancov v pracovnom pomere, teda pracujúcich na základe pracovnej zmluvy. Nárok na zabezpečenie stravovania má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Pokiaľ zamestnanocvi vzniknú napríklad prekážky v práci kvôli návšteve u lekára a z toho dôvodu odpracuje menej ako 4 hodiny, nebude mať nárok na poskytnutie tohto stravného (zabezpečenie stravovania).
Čo všetko spojenie „zabezpečiť stravovanie“ pre zamestnávateľa obnáša? Zákonník práce v § 152 ods. 1 uvádza, že stravovanie by malo zodpovedať zásadám správnej výživy. V prípade pracovnej zmeny trvajúcej viac ako 11 hodín zamestnávateľ môže zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla. Táto možnosť je však fakultatívna a zamestnávateľ nemá zákonnú povinnosť poskytnúť druhé jedlo.
Formy zabezpečenia stravovania
Zamestnávateľ má viacero možností, ako môže splniť svoju povinnosť zabezpečiť stravovanie:
- Poskytnutie jedla priamo na pracovisku alebo v jeho blízkosti.
- Poskytnutie stravovacích poukážok (tzv. gastrolístkov).
- Poskytnutie finančného príspevku na stravovanie.
Ak zamestnávateľ nezabezpečuje stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, je povinný umožniť zamestnancovi vybrať si medzi zabezpečením stravovania formou stravovacej poukážky alebo medzi poskytnutím finančného príspevku na stravovanie. V tomto prípade ide o štvrtú možnosť, ako môže zamestnávateľ uspokojiť stravovacie nároky zamestnanca.
Ak zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi finančný príspevok na stravovanie, má sa za to, že si zamestnanec zabezpečuje stravovanie sám, a teda, zo strany zamestnávateľa nie je potrebné zabezpečovať stravovanie zamestnanca žiadnym ďalším spôsobom.
Od roku 2023 musia mať stravovacie poukážky elektronickú formu, teda formu stravovacej karty, ktorá sa používa podobne ako bežná platobná karta. Výnimkou je situácia, ak použitie stravovacej poukážky v elektronickej forme zamestnancom počas pracovnej zmeny na pracovisku alebo v jeho blízkosti nie je možné. Ide napríklad o situáciu, keď zamestnanec pracuje v lese, kde nie je možnosť si počas prestávky kúpiť jedlo.
Výška príspevku zamestnávateľa a sumy stravného
Výška príspevku zamestnávateľa na stravovanie upravuje § 152 ods. 3 Zákonníka práce. Zamestnávateľ prispieva na stravu v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. Hodnotu stravného pri pracovnej ceste upravuje osobitný predpis. Od 1. januára 2025 platí suma stravného vo výške 8,30 eur pre časové pásmo 5 až 12 hodín. Prispievanie na stravovanie musí preto zamestnávateľ zabezpečovať najviac do sumy 4,57 eur za každé jedlo (55 % z 8,30 eur).
V prípade stravovacích poukážok je cenou jedla ich hodnota. Minimálna hodnota stravovacej poukážky je od 1. januára 2025 stanovená na 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín, čo predstavuje 6,23 eura. Zamestnávateľ prispieva zamestnancovi na stravný lístok sumou najmenej 55 % jeho hodnoty, čo je od 1. januára 2025 minimálne 3,43 eura (55 % z 6,23 eura). Maximálna suma príspevku zamestnávateľa na stravný lístok je ohraničená sumou 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín, čo je od 1. januára 2025 suma 4,57 eura.
Finančný príspevok na stravovanie je v podstate rovnaký ako príspevok zamestnávateľa na stravný lístok. Minimálna suma finančného príspevku na stravovanie od 1. januára 2025 je 3,43 eura a maximálna suma je 4,57 eura.
Tabuľka: Minimálne a maximálne zákonné príspevky zamestnávateľa na stravovanie (od 1.1.2025)
| Typ príspevku | Minimálna suma (EUR) | Maximálna suma (EUR) |
|---|---|---|
| Príspevok na jedlo (vo vlastnom alebo inom zariadení) | 55 % ceny jedla | 4,57 |
| Príspevok na stravovaciu poukážku (gastrolístok) | 3,43 | 4,57 |
| Finančný príspevok na stravovanie | 3,43 | 4,57 |
Nad rámec svojho zákonného príspevku môže zamestnávateľ prispievať na stravovanie zamestnancov aj zo sociálneho fondu. Výška tohto príspevku nie je limitovaná a dohodne sa v kolektívnej zmluve alebo v internom predpise zamestnávateľa. Zamestnávateľ môže tiež poskytnúť zamestnancovi vyšší príspevok na stravovanie ako je zákonné minimum a maximum formou zamestnaneckého benefitu, avšak tento benefit bude pre zamestnanca zdaniteľným príjmom.
Zmena odvodov do SP od 1.1.2025
Stravné na pracovných cestách
Zamestnancovi na pracovnej ceste patrí tzv. stravné, čo predstavuje náhradu za vynaložené peňažné prostriedky za jeho stravu počas trvania pracovnej cesty. Stravné sa pri tuzemskej pracovnej ceste poskytuje za každý kalendárny deň pracovnej cesty podľa dĺžky trvania pracovnej cesty v kalendárnom dni.
Podľa zákona č. 283/2002 Z. z. patrí zamestnancovi stravné za každý kalendárny deň tuzemskej pracovnej cesty, ktorá trvala viac ako 5 hodín. Sumy stravného platné od 1. januára 2025 sú nasledovné:
- 8,80 eur pre časové pásmo 5 až 12 hodín.
- 13,10 eur pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín.
- 19,50 eur pre časové pásmo nad 18 hodín.
Zamestnávateľ stravné zamestnancovi neposkytuje, ak má zamestnanec preukázateľne zabezpečené na tuzemskej pracovnej ceste bezplatné stravovanie v plnom rozsahu (raňajky, obed, večera). V prípade čiastočne zabezpečeného bezplatného stravovania (napr. len obed) sa nárokové stravné zamestnancovi kráti.
Krátenie stravného sa uskutočňuje podľa nominálnej hodnoty jednotlivých jedál:
- Raňajky: 25 % z výšky stravného pre časové pásmo nad 18 hodín.
- Obed: 40 % z výšky stravného pre časové pásmo nad 18 hodín.
- Večera: 35 % z výšky stravného pre časové pásmo nad 18 hodín.
Vypočítané stravné sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor, a to za každý kalendárny deň samostatne.
Stravovanie dohodárov a telepráca
Zákonník práce v § 152 ods. 1 uvádza, že zamestnávateľ má povinnosť zabezpečovať stravovanie pre svojich zamestnancov pracujúcich na pracovný pomer. V prípade dohodárov (osoby pracujúce na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru) zákon explicitne neustanovuje povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť stravovanie. Všetko závisí od dohody medzi zamestnávateľom a zamestnancom.
Podobne je to aj v prípade osôb pracujúcich formou domáckej práce či telepráce. Iný výkon práce z domácnosti je práca, ktorú zamestnanec vykonáva príležitostne alebo za mimoriadnych okolností so súhlasom zamestnávateľa alebo po dohode s ním z domácnosti zamestnanca za predpokladu, že druh práce, ktorý zamestnanec vykonáva podľa pracovnej zmluvy, to umožňuje. Aj v týchto prípadoch závisí poskytovanie stravovania od konkrétnej dohody v pracovnej zmluve alebo v interných predpisoch zamestnávateľa.
tags: #dieta #ako #zamestnanec