Vzťahy medzi rodičmi a deťmi môžu byť zložité a nie je nezvyčajné, že dieťa silne preferuje jedného rodiča pred druhým. Tento fenomén, známy ako „preferenčné rodičovstvo“, môže predstavovať výzvy pre oboch rodičov, ale je to prirodzené. Keď dieťa uprednostňuje jedného rodiča, môže to byť pre druhého rodiča zmätočné a znepokojujúce. Nebojte sa! Vzorce pripútania detí sú zložité a môžu byť ovplyvnené rôznymi faktormi, vrátane veku, osobnosti a skúseností.
„Manžel príde domov z práce, celý natešený pribehne do izby k synovi a on začne pišťať, odvracať sa. Muž samozrejme stratí nervy, automaticky sa urazí a odíde z miestnosti. Takisto je to večer, keď si k nám chce ľahnúť manžel do postele, malý začne pišťať (nie je to plač, je to akoby také trucovanie alebo naschvál), posiela ho preč z izby a manžel je z toho totálne znechutený a nešťastný. Vidím na ňom, že ho to veľmi bolí. Ale ja si myslím, že je to len obdobie, začal to robiť odvtedy, ako sme ho dali do škôlky. 3 roky bude mat v januári, od októbra chodí do škôlky, síce len na 2 hodinky, ale odvtedy sa aj ku mne správa ináč. Neposlúchne ma, akoby sa mi mstil, ale zase na druhej strane nemôžem odísť z miestnosti, nemôžem ísť sama na toaletu a dokonca ani s babkou, dedom nezostane sám v izbe. Manželovi hovorím, že to prejde, dúfam, že to prejde, neviem, v čom je príčina jeho správania, ale pripisujem to skôr škôlke, je to pre neho veľká zmena. No neviem, prečo to robí tatinovi…“ Na otázky k tejto problematike odpovedá detská psychologička PhDr. Kornélia Dibarborová.
Prečo dieťa odmieta otca?
Na túto otázku sa nedá odpovedať jednoznačne, lebo faktorov, ktoré vplývajú na vzťah medzi dieťaťom a rodičom, je veľa. S odmietaním sa stretávam bežne aj ja - v ambulancii i mimo nej. A vôbec to nebýva len odmietanie otca, ale aj matky…
Faktory ovplyvňujúce vzťah dieťaťa a rodiča
Je niekoľko otázok, ktoré psychológovia kladú rodičom, ktorí sa stretnú s týmto problémom. Prvou je, či bolo dieťa akceptované rodičom už počas tehotenstva. Jeden z rodičov mohol tehotenstvo vnímať ako vytúžené, u druhého mohli prevládať obavy až nevôľa z príchodu potomka. Pravda však je, že niektoré deti na odmietajúceho rodiča reagujú paradoxne a o to viac sa snažia dostať do jeho priazne. Sú to deti, ktorých potreba byť milovaný a obľúbený, je mimoriadne silná.
Ďalšia otázka je, ako sa kto z rodičov zapájal do starostlivosti o dieťa už od prvých po narodení. Sú mamičky „kvočky“, ktoré si svoje „kuriatko“ žiarlivo strážia, nedôverujú nikomu a manželovi ho nezveria do rúk ani na sekundu. Ak potom otec zatúži po príchylnosti dieťaťa, tak sa jej dočká len ťažko. Nejde o to, koľko hodín otec strávi doma, ale o to, ako často je s dieťaťom v priamom kontakte. Čiže aj v tomto prípade je kvalita dôležitejšia ako kvantita.
Tiež sa pýtam, aké sú vzťahy medzi rodičmi? Dieťa dokáže priam neomylne vnímať napätie medzi rodičmi. Či už je to vypovedaná alebo nevypovedaná nespokojnosť matky voči otcovi (alebo naopak), dieťa ju môže podvedome prebrať.
A poslednou otázkou je, aký je odmietaný rodič. Či nie je príliš autoritatívny (ba až tyran), čo býva najmä u mimoriadne nadaných detí kameňom úrazu.
Akú rolu zohráva povaha dieťaťa?
Určite významnú. Sú deti, ktoré sú od narodenia výrazne egocentrické, žiarlivé a majetnícke. Takéto dieťa má tendenciu privlastňovať si matku (keďže je najčastejším zdrojom obživy, pohybu, nežnosti, atď.) a otca vnímať ako soka. Ak je takéto dieťa extrémne dlho a najmä často kojené, dôsledkom býva aj odmietanie otca. Záleží potom na empatii matky, aby situáciu správne zhodnotila a dieťa jemne a trpezlivo korigovala. Aby odmietanie otca nevnímala ako svoju výnimočnosť a nenahraditeľnosť, ale sa aktívne snažila o ich zblíženie. Neurobiť to by bola veľmi krátkozraká politika a v konečnom dôsledku by na ňu doplatilo dieťa, nie otec.
Mimoriadne viazané na matku bývajú aj deti introvertné, ktoré sa ťažšie prispôsobujú akýmkoľvek zmenám. Pre takéto dieťa nie je otec príjemným osviežením v dennom stereotype ale problémom, na ktorý si musí zvykať.
Dôležitosť veku dieťaťa
Áno, vek dieťaťa je pri posudzovaní situácie mimoriadne dôležitý. Ak dieťa otca odmieta prakticky od narodenia, dôvodom bývajú už vyššie uvedené faktory. Ak ho napríklad do dvoch rokov akceptuje rovnako ako matku a potom sa odrazu karta obráti, býva to len jeden z prejavov vzdoru, zväčša voči autorite, ktorú otec pre dieťa predstavuje. Odmietanie je vtedy dočasné a neraz sa stáva, že zo dňa na deň začne dieťa odmietať pre zmenu matku a preferuje otca alebo babičku, deda a podobne.
Ako môžeme vyriešiť odmietanie rodiča dieťaťom?
V prvom rade by sa mali rodičia zamyslieť, sadnúť si a pokojne, bez vzájomného osočovania sa pokúsiť zistiť, či nerobia v niečom chybu (majetnícka matka, ľahostajný otec…). Ak sami na nič podstatné neprídu, môžu o radu požiadať detského psychológa.
V zásade však treba 2-3 mesiace počkať, či sa situácia nezlepší. Odmietaný rodič by sa nemal urážať ani panikáriť, ale ani násilím vtierať do pozornosti dieťaťa. Tým sa nič nevyrieši, naopak, mohlo by to situáciu zhoršiť.
Odmietaný otec zväčša nemá šancu konkurovať matke v starostlivosti o dieťa, lebo jednoducho nie je toľko doma ako ona. Môže však dieťa zaujať aktivitami, na ktoré matka nemá čas.
Opakovane sa mi stáva, že keď ku mne na vyšetrenie dieťaťa vo veku 0 do 3 roky prídu obaja rodičia a dostanú na domov úlohy, vhodné na rozvíjanie jeho psychomotoriky, chopí sa tejto iniciatívy práve ocino. Mamička to ocení a otecko, ako človek pragmatický, má konečne návod, čo rozumné sa dá s dieťaťom v danom veku robiť. No a osoh z toho celého má dieťa. Raz darmo, väčšina mužov je hravejších a pri hre tvorivejších ako väčšina žien, ktoré sú zamerané skôr na zabezpečovanie iných potrieb dieťaťa. Často už len z toho dôvodu im elán na hry neostáva. A práve v tomto by som videla pre oteckov najväčšiu šancu, ako svoje dieťa zaujať. Ale pozor, akákoľvek „výuka“ sa musí diať hravou, nenásilnou formou a vtedy, keď o ňu má dieťa záujem. Ak by si ocino zmyslel, že do športových správ ostáva 10 minút a do hry ponorenému dieťaťu zahlásil: “ No, poď Tomáško, ocino Ťa ide učiť navliekať korálky!“, tak môže rovno zabudnúť na to, že sa stretne s nadšením svojho potomka…
Naučme naše deti ľúbiť iných ľudí…
Andrea nám napísala: „Pomôcť dieťaťu, aby sa naučilo milovať otca, môže veľmi výrazne mama!“ Niečo na tom asi bude… Keď si predstavím našu rodinu (máme tri deti), vždy som sa snažila dieťaťu pripomínať tatinka, aj keď práve nebol s nami. Potom sa mi v dvoch prípadoch stalo, že som bola na tatina premenovaná ja, jednoducho aj mama, aj tata boli u nás „tatík“. Deti majú s manželom „svoje hry“, ktoré sa ja s nimi zámerne nehrám a ony vedia, že ich majú očakávať jedine od neho. Každý však má svoju skúsenosť.
8 spôsobov, ako zlepšiť vzťah rodič-deti
Jednorodičovské domácnosti: Realita a výzvy
Čoraz viac rodičov vychováva dieťa bez partnera. Rozvody rodičov sa vždy dotknú aj detí. Nezisková organizácia Jeden rodič uvádza, že na Slovensku sa rozvádza 41 percent manželstiev. Šesť z desiatich rozvedených manželstiev má pritom maloleté alebo nezaopatrené dieťa. Počet domácností, kde je na výchovu jeden rodič, tak za posledných 40 rokov zažil dvojnásobný nárast.
Tlak, ktorý zažívajú rodičia, ktorí v dnešnej dobe sami vychovávajú deti, je obrovský.
Čo potrebujú deti vychovávané jedným rodičom?
V spoločnosti panuje veľa mylných predstáv o deťoch, ktoré sú vychovávané len jedným z rodičov. Prevláda názor, že ak dieťa pochádza z neúplnej rodiny, nemôže byť tak úspešné ako to, ktoré pochádza z kompletnej rodiny. Pozornosť sa upriamovala hlavne na štruktúru rodiny a jedným z rozhodujúcich detailov, ktorý bol často vynechávaný pri štúdiách v tejto oblasti, bola stabilita domácnosti. Štúdia Ohio State University tvrdí, že ak je dieťa vychovávané jedným rodičom, pokiaľ spoločne žijú v stabilnej domácnosti, môže prosperovať úplne rovnako ako dieťa, ktoré vychovávajú mama a otec spoločne. V tejto súvislosti sa preto diskutuje o tom, nakoľko je jeden rodič schopný poskytnúť túto potrebnú stabilitu. Predsa len, pri výchove a starostlivosti o domácnosť na seba berie všetky úlohy, povinnosti a zodpovednosti, čo je veľmi náročná úloha.
Stratégie pre osamelých rodičov
Existuje niekoľko aspektov, ktoré môžete ako osamelý rodič pri výchove svojho dieťaťa použiť a implementovať, aby ste výchovu a všetko, čo s ňou súvisí, zvládali jednoduchšie:
- Nezabúdajte na starostlivosť o seba: Len keď ste vy ako rodič oddýchnutý, zdravý a spokojný, len vtedy sa viete naplno venovať výchove vášho dieťaťa. Veľa rodičov má tendenciu odkladať svoje pocity a potreby, čo vytvára začarovaný kruh pocitov frustrácie, nedostatočnosti a vyčerpanosti. Snažte sa tomu predísť. Vyčleňte si čas pre seba, pre svoje zdravé stravovanie, oddych či šport. Dokonca aj krátka prechádzka z práce a do práce môže vášmu telu nesmierne prospieť. Vaše deti sú na vás závislé a preto musíte byť zodpovedný a pripravený na seba vziať celú starostlivosť a výchovu.
- Spojte sily s ostatnými rodičmi a vybudujte komunitu: Určite mávate pocit, že ste na celom svete jediný, kto vychováva dieťa bez partnera a že len vy viete, aké ťažké to naozaj je. Opak je však pravdou. Štatistiky uvádzajú, že ľudí podobných vám je čoraz viac. Preto neváhajte a hľadajte. Snažte sa nájsť podobných rodičov ako ste vy, spojte sa s nimi a vytvorte komunitu. Hľadať môžete v škole vášho dieťaťa, v rámci mimoškolskej aktivity či na internete. Vytvorte komunitu a raďte si, inšpirujte sa, diskutujte, prípadne trávte spolu čas. Prinesie vám to nielen nové poznatky a spôsoby, ako na výchovu detí, ale aj priateľstvá a novú perspektívu do života. Spojiť sily a v dobrom sa inšpirovať, ako takýto život zvládať, je to najjednoduchšie a pritom najlepšie, čo môžete urobiť.
- Prijmite pomoc: Nesnažte sa byť superhrdinom, ktorý všetko zvláda na úkor vlastného zdravia. Nestojí to za to. Vo vašom živote je určite veľa ľudí, ktorým na vás a vašom dieťati záleží a chcú vám pomôcť. Dajte im najavo, s čím vám môžu pomôcť, lebo vy sami najlepšie viete, čo vaša rodina a domácnosť potrebuje. Zapamätajte si - žiadať o pomoc a prijať pomoc od blízkych nie je hanba. Nebudete vnímaný ani ako slabý, ani ako nekompetentný rodič. Naopak, ste zodpovedným rodičom, ktorý myslí na to, ako vychovať svoje dieťa čo najlepšie a chce mu poskytnúť všetko, čo potrebuje, aj keď na to vy sami občas nestačíte.
- Buďte pripravený na núdzové situácie: Ako osamelý rodič potrebujete mať k dispozícií vždy dva či tri núdzové plány, ak sa stane nejaké neočakávaná situácia. Začnite napríklad zoznamom ľudí, o ktorých viete, že sa na nich môžete kedykoľvek obrátiť. Buďte si vedomý toho, že nastanú chvíle, kedy budete potrebovať pomoc a je dobré byť na tieto situácie pripravený.
- Vytvorte si rutinu: Rutiny sú pre deti, najmä tie malé, rozhodujúce. Vďaka nim vedia, čo očakávať a majú akési zdanie istoty a kontroly. Je to o to dôležitejšie, ak dieťa vychovávate bez cudzej pomoci. Ak dieťa migruje medzi dvoma domácnosťami, poprípade z domu k opatrovateľke, môže sa mu život zdať ako veľmi chaotický a nepredvídateľný. Svojmu dieťaťu pomôžte, ak mu vytvoríte nejaký harmonogram alebo spomenutú rutinu. Môže sa to týkať školských i mimoškolských aktivít, pomoci v domácnosti či spoločného trávenie voľného času. Rutina však neznamená, že sa veci nemôžu v prípade potreby zmeniť.
- Buďte konzistentný ohľadom pravidiel a disciplíny: Ak sa o vaše dieťa stará aj jeho druhý rodič, poprípade starý rodič či opatrovateľka, jasne informujte o tom, ako sa bude zaobchádzať s disciplínou a pravidlami. Komunikujte so všetkými zúčastnenými stranami ohľadom výchovy vášho dieťaťa. Ak dieťa zistí, že môže s pravidlami manipulovať, bude ich využívať vo svoj prospech a problémy so správaním na seba nenechajú dlho čakať.
- Zostaňte pozitívny: Neúfajte. To, že ste na výchovu dieťaťa a starostlivosť o domácnosť sám/sama, je naozaj ťažká úloha. Nenechajte sa však problémami prevalcovať. Zostaňte pozitívnym a optimistickým rodičom plným nádeje. Naučíte to aj vaše dieťa a bude život brať ako dar, nie ako komplikáciu. A, samozrejme, nezabudnite na humor. Ten je liekom na akúkoľvek zložitú situáciu či problém.
- Odpovedajte pravdivo na všetky detské otázky: U detí je známe, že sú zvedavé. Budú sa vás preto pýtať veľa otázok typu „Prečo bývame doma sami bez ocka?“ „Prečo nemáme doma maminku ako Janko?“ Sú to naozaj náročné otázky na zodpovedanie, avšak aj napriek tomu musíte pri odpovediach zostať úprimný. V závislosti od ich veku priblížte deťom pravdu o vašej situácii, vysvetlite im súvislosti. Myslite tiež na to, že o druhom rodičovi nie je správne hovoriť v zlom. Hovorte iba pravdu. To je najcennejšie a deti si vás za to budú vážiť.
Psychologické stopy detstva bez otca
Výchova v jednorodičovskej domácnosti zanecháva na deťoch špecifické psychologické stopy, ktoré sa môžu prejaviť rôznymi spôsobmi. Výskum ukazuje, že deti vyrastajúce bez otca majú väčšiu pravdepodobnosť agresívneho správania a sú náchylnejšie na hnev. Tento hnev sa nemusí vždy prejavovať hlasne - často sa ukrýva pod povrchom ako tichá, nevyjadrená emócia, ktorá sa hromadí v čase.
Depresívne stavy a nízke sebavedomie
Pre deti z jednorodičovských rodín je charakteristický aj vyšší výskyt depresívnych stavov. Tínedžeri vyrastajúci bez otca sú náchylnejší na emocionálny stres a častejšie zažívajú pocity osamelosti. Prirodzená introvertnosť, ktorá sa u nich môže rozvinúť, zvyšuje pocit, že sú sami na svete a že nikto nedokáže pochopiť ich vnútorný svet. Ďalším významným aspektom je nízke sebavedomie. Deti, ktoré mali počas života len málo rozhovorov so svojím otcom alebo ho vôbec nepoznajú, často veria, že musí existovať dôvod, prečo tu otec pre ne nikdy nebol. Tento pocit môže viesť k presvedčeniu, že sú „poškodené“ alebo nechcené, čo ovplyvňuje ich schopnosť otvoriť sa ostatným.
Školské výsledky a preberanie úloh dospelého
Školské výsledky predstavujú ďalšiu oblasť, kde sa vplyv jednorodičovskej výchovy prejavuje. Psychoanalytik Mark Borg Jr. vo svojom výskume ukázal, že keď deti vyrastajú bez otca, často sa pokúšajú kompenzovať to, čo vnímajú ako chýbajúce v živote svojej matky. Dievčatá sa častejšie spoja s matkou vytvorením rutín navrhnutých tak, aby sa táto osoba cítila schopná poskytovať starostlivosť. Chlapci si naopak dovolia byť rodinným „obetným baránkom“ tým, že nesú zodpovednosť za problémy, ktoré sa dejú s rodinným systémom vo všeobecnosti.
Výzvy v dospelom živote
Prechod do dospelosti prináša pre deti slobodných matiek špecifické výzvy. Jeden z najvýraznejších aspektov je zmysel pre zodpovednosť, ktorý sa vyvíja do extrémnych rozmerov. Keď je rodina držaná pohromade jediným rodičom, neexistuje pre tohto rodiča „záchranná sieť“, keď potrebuje prestávku alebo urobí chybu. Tento tlak sa prejavuje rôznymi spôsobmi. Niektorí ľudia sa do neho oprú a zakladajú svoju hodnotu na úspechoch, pričom sa snažia dosiahnuť miesto, kde budú „mať všetko pod kontrolou“.
Paradox nezávislosti a problémy s dôverou
Paradoxne, nezávislosť, ktorá je často považovaná za pozitívnu vlastnosť, môže deti slobodných matiek brzdiť, ak sa stane trvalým stavom. Bez ohľadu na to, koľko lásky a starostlivosti dostávajú od svojich matiek, stále vidia nezávislosť, ktorú musia matky prijať, a zrkadlia to. Bez blízkeho príkladu toho, ako sa oprieť o niekoho iného, idú do sveta s postojom „osamelého vlka“ a problémami s dôverou. To ovplyvňuje ich vzťahy s ľuďmi aj so sebou samými. Problém je, že človek nemôže vždy dôverovať sebe a niekedy nie je nič, čo by mohol urobiť.
Riziko psychických problémov
Rozsiahle výskumné štúdie potvrdzujú, že deti vychované v rodinách slobodných matiek sú v zvýšenom riziku psychopatológie. V jednej významnej štúdii s 385 účastníkmi, kde bolo 52 percent žien a 48 percent belošských detí spolu s ich matkami, sa ukázalo, že zo vzorky bolo 157 slobodných matiek a 228 matiek žijúcich s partnerom. Zaujímavé je, že približne 48 percent rodín v štúdii kvalifikovalo na školské dotované obedy, čo je ukazovateľom nízkeho socioekonomického statusu. Výsledky ukázali, že slobodné matky s väčšou pravdepodobnosťou vykazujú psychologicky kontrolujúce správania, čo predpovedá vyššie miery depresívnych symptómov a externalizujúcich porúch u ich potomkov. Obzvlášť pozoruhodné je, že dievčatá boli náchylnejšie na depresívne symptómy prostredníctvom psychologicky kontrolujúceho rodičovstva než chlapci v rodinách slobodných matiek. Slobodné matky tiež s väčšou pravdepodobnosťou vykazovali odmietajúce rodičovské správania, čo viedlo k vyššej prevalencii externalizujúcich porúch. Pri skúmaní rozloženia účastníkov štúdie sa zistilo, že priemerný vek matiek na začiatku výskumu bol 42 rokov, zatiaľ čo ich deti mali v priemere necelých 13 rokov. Rodiny boli rasovo vyvážené, pričom 49 percent tvorili belošské rodiny.
Mýty o bezotcovstve
Napriek rozšíreným presvedčeniam existuje niekoľko mýtov o bezotcovstve, ktoré je potrebné vyvrátiť. Spoločná správa z rôznych federálnych agentúr zistila, že mnohé ukazovatele blahobytu detí sa v posledných troch desaťročiach zvýšili. Mladí ľudia majú menšiu pravdepodobnosť fajčiť, zomrieť alebo byť viktimizovaní. Ďalším mýtom je, že výskum o jednorodičovských domácnostiach jednoznačne dokazuje, že bezotcovstvo škodí deťom. V skutočnosti má vnímanie detí vzťahu, ktorý majú s oboma rodičmi, priamejší vplyv na ich psychologické blaho, než má fyzická prítomnosť alebo neprítomnosť otca. V priemere sú rozdiely v blahobyte medzi deťmi z neporušených rodinných domov a tými z rozvedených domov malé.
Ako zvládnuť bolesť a nájsť cestu vpred
Napriek výzvam existuje mnoho konštruktívnych spôsobov, ako zvládnuť bolesť z vyrastania v domácnosti bez otca. Odborníci zdôrazňujú dôležitosť vyjadrovania pocitov namiesto ich vykonávania. Sebestačnosť vo vzťahoch je spôsob prejavovania starých, nespracovaných pocitov o vyrastanie bez otca. Problém je v tom, že je nebezpečné vyrastať s neadekvátnou starostlivosťou, a preto väčšina ľudí to vytlačí zo svojho povedomia a prejaví sa to behaviorálne namiesto toho, aby sa to spracovalo vedome. Spôsob, ako sa s týmto vyrovnať, je postupne - jeden vzťah po druhom - nájsť a vytvoriť bezpečné vzťahy, aby si človek dovolil vyjadriť emócie a potreby, ktoré neboli uspokojené v detstve.
Poradenstvo, podpora a odpustenie
Poradenstvo a podporné skupiny sa ukázali ako účinné prostriedky na učenie sa o sebe a svojich vlastných potrebách. Tieto médiá pomáhajú interpretovať minulosť a vnímať budúcnosť ako svetlejšiu. Dôležité je tiež identifikovanie vzorov a mentoringových programov v komunite, ktoré zobrazujú morálnu etiku a ambície ovplyvniť deti pozitívnym spôsobom. Uznanie hnevu a zranených pocitov je kľúčové - nikdy nie je dobré ticho zúriť, zatiaľ čo staviate frontu pred svetom. Komunikácia pocitov zo srdca namiesto ich len vyjadrovania je ďalším dôležitým krokom.
Slobodné matky: Realita a výzvy
Je dôležité uvedomiť si, že slobodné matky nie sú vo svojej podstate horšie rodičky v porovnaní s matkami žijúcimi s partnerom. Skôr sú ich rodičovské praktiky často kompromitované množstvom požiadaviek a stresorov. Štúdie ukázali silnú koreláciu medzi nízkym socioekonomickým statusom, slobodným materstvom a negatívnymi rodičovskými správaniami. Rodiny slobodných matiek majú oveľa väčšiu pravdepodobnosť zažiť chudobu než dvojrodičovské rodiny kvôli strate partnerových financií, nižšiemu vzdelanostnému dosiahnutiu matiek a diskriminačným mzdám voči ženám. Vo výskume sa potvrdilo, že takmer polovica jednorodičovských rodín spadá do kategórie nízkopríjmových, čo výrazne ovplyvňuje kvalitu rodičovstva a možnosti detí. Členovia rodín slobodných matiek trávia menej času spolu kvôli dodatočným povinnostiam, ktoré musia matky zvládať bez partnerskej podpory. Tento časový deficit sa odzrkadľuje v kvalite vzťahov a môže prispievať k emočným a behaviorálnym problémom detí.
