V živote každého rodiča môže nastať situácia, kedy potrebuje vycestovať s dieťaťom do zahraničia, či už na dovolenku, za rodinou alebo z iných vážnych dôvodov. Často sa však objavia otázky týkajúce sa potreby súhlasu druhého rodiča, najmä ak rodičia nie sú v manželskom zväzku alebo sú rozvedení. Tento článok sa zameriava na právne aspekty cestovania s maloletými deťmi do zahraničia podľa slovenského práva a poskytne odpovede na najčastejšie otázky.
Súhlas druhého rodiča na vycestovanie s dieťaťom
Podľa slovenského práva, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd. Pre vycestovanie detí do zahraničia preto zvyčajne potrebujete súhlas ich otca, z hľadiska právnej istoty je najlepší písomný súhlas. V opačnom prípade riskujete komplikácie, ktoré môžu viesť až k obvineniu z medzinárodného únosu detí.
V prípade, ak otec súhlas odmieta bezdôvodne a bráni vám v bežnom výkone rodičovských práv, môžete sa obrátiť na súd so žiadosťou o nahradenie jeho súhlasu rozhodnutím súdu podľa § 35 zákona o rodine.
V praxi však platí, že na krátkodobé turistické cesty v rámci EÚ často postačuje, ak má dieťa platný cestovný doklad a cestuje s jedným z rodičov. Niektoré krajiny však môžu vyžadovať písomný súhlas druhého rodiča, najmä ak máte odlišné priezviská alebo cestujete mimo EÚ. Odporúča sa preveriť si požiadavky cieľovej krajiny na stránkach ich veľvyslanectva.
Krátkodobé dovolenky
Na vycestovanie dieťaťa do zahraničia na krátkodobú dovolenku s jedným rodičom spravidla nie je potrebný písomný súhlas druhého rodiča, pokiaľ tým nie je ohrozený styk druhého rodiča s dieťaťom. Ak však existuje riziko, že by ste dieťa nevrátili alebo by ste tým zásadne zasiahli do práv druhého rodiča, odporúča sa s ním dohodnúť.
Formálny súhlas druhého rodiča na cestu do Chorvátska spravidla netreba. Dieťa musí mať svoj platný OP alebo pas a odlišné priezvisko nehrá úlohu, keďže ide o vnútornú hranicu Schengenu bez bežných kontrol.
V prípade, ak bude dovolenka realizovaná aj v čase, keď by malo byť dieťa podľa súdneho rozhodnutia s otcom, tak bude potrebné mať otcov súhlas. Ak tomu tak nie je, tak podľa slovenského práva súhlas otca potrebný nie je.
Nakoľko sa jedná o bežnú vec ohľadom starostlivosti o maloleté dieťa, súhlas otca dieťaťa s krátkodobým vycestovaním do zahraničia za účelom dovolenky nepotrebujete. Ak však otec dieťaťa má priznané právo na styk a vaša dovolenka by zasiahla do jeho času so spoločným dieťaťom, odporúčam dohodnúť sa s ním alebo získať jeho súhlas, aby ste predišli prípadným sporom.
Pri krátkodobých dovolenkových cestách s dieťaťom sa vycestovanie považuje za bežnú záležitosť, takže na vybavenie pasu, či samotné opustenie územia SR úradne potvrdený súhlas druhého rodiča netreba. Stačí, že ho vopred informujete a dieťa má platný cestovný doklad, pretože zákon vyžaduje spoločné rozhodovanie len pri podstatných otázkach, akými sú presťahovanie do zahraničia či zápis do školy. Napriek tomu niektoré štáty - najmä mimo EÚ alebo pri tranzite cez ich územie - môžu podľa vlastných predpisov vyžadovať písomné vyhlásenie druhého rodiča, prípadne notársky overenú plnú moc, aby sa predišlo podozreniu z únosu dieťaťa.
V prípade cestovania do zahraničia musí mať maloleté dieťa platný cestovný doklad (pas/občiansky preukaz), a ak cestuje len s jedným z rodičov do zahraničia, môžu si vypýtať niektoré krajiny aj notársky overený písomný súhlas druhého rodiča s vycestovaním dieťaťa do zahraničia, ktorý sa predkladá pri hraničných kontrolách.
V prípade, že dieťa má meno a priezvisko po otcovi, s ktorým nie ste zosobášená a nespolužijete a dieťa je zverené do vašej starostlivosti, súhlas otca s vycestovaním podľa slovenského zákona nepotrebujete, nakoľko sa jedná o krátkodobú dovolenku. Avšak môže sa stať, že v zahraničí, najmä ak cestujete do krajín mimo EÚ, by s tým problém mohol byť, pretože nepoznáme právo danej krajiny.
V prípade, že sa jedná o krátkodobé pobyty, nie je potrebný súhlas druhého rodiča s vycestovaním. Jediným problémom by mohlo byť, že niektoré štáty podľa ich práva takýto súhlas vyžadujú, ale v prípade Talianska nie je niečo takéto potrebné.
V predmetnom prípade, ktorý popisujete (vycestovanie za účelom dovolenky) sa jedná o bežnú vec. Nejedná o podstatnú vec, na ktorej by sa mali rodičia maloletého dohodnúť a v prípade, že sa nedohodnú na návrh jedného z nich rozhodne súd. Z tohto dôvodu, nakoľko ste otcovi maloletého oznámili, že s maloletými idete na dovolenku, svoju povinnosť ste si týmto splnili. To že on s tým nesúhlasí nemá za následok, že by ste nemohli vycestovať. Na letisku nikto nebude skúmať, či máte písomný súhlas druhého rodiča. Mohli by to skúmať jedine, že by dieťa letelo úplne s niekým iným bez ktoréhokoľvek z rodičov. V takomto prípade, nakoľko vy ste tiež zákonný zástupca dieťaťa máte právo s ním vycestovať aj do zahraničia. Navyše ak by aj otec maloletého zavolal policajtov, títo to riešiť nebudú, nakoľko na to nemajú žiadnu kompetenciu.
Presťahovanie dieťaťa do zahraničia
Ak sa na Slovensko chcete vrátiť s úmyslom trvalého alebo dlhodobého bývania, potrebujete na to súhlas otca. Ak by ste tak spravili bez jeho súhlasu, vzniklo by mu právo domáhať sa nariadenia návratu detí do miesta ich obvyklého pobytu, čo je v tomto prípade Británia. Dohodu s ním Vám odporúčame uzatvoriť písomnou formou, aby ste mali do budúcna dôkaz o tom, že ste sa naozaj dohodli o presťahovaní na Slovensko.
Právo otca na dieťa a starostlivosť po rozvode
Pokiaľ ide o zverenie dieťaťa do opatery otca (teda právo otca na dieťa), tak na dieťa máte rovnaké právo ako matka. Právo otca na dieťa je rovnaké ako právo matky na dieťa. Obaja rodičia sú rovnocenní.
Po prijatí striedavej starostlivosti do nášho právneho poriadku sa postavenie otcov zlepšilo. Pokúste sa o zverenie dieťaťa dohodnúť s bývalou priateľkou najskôr mimosúdne. Môžete jej napríklad navrhnúť, že pokým si nevyrieši svoje rodinné problémy, bude Vaše spoločné dieťa u Vás.
V prípade, ak bolo výživné určené súdom, dočasné zverenie dieťaťa (bez rozhodnutia súdu) nie je dôvodom na to, aby ste prestali platiť výživné. Je to možné iba ak by ste sa s matkou na tom dohodli.
Ak by súd rozhodoval v minulosti o tom, že dieťa bude zverené matke, potom zverenie dieťaťa do opatery otca rozhodnutím súdu by bolo možné iba v prípade, ak by bola zmena pomerov podstatná. Súd vtedy zisťuje aj stanovisko matky.
To, či súd zverí dieťa otcovi alebo matke závisí od množstva okolností, ktoré existovali aj pred samotným rozhodovaním súdu a v jeho čase. Zverenie dieťaťa do opatery otca nie je zasa až také jednoduché a často sa na Slovensku stretávame s tým, že dieťa je skôr zverené matke ako otcovi.
V prípade, že je situácia na strane matky pre dieťa nevyhovujúca, je to dôvod na to, aby sa pôvodné rozhodnutie zmenilo. Riešenie, ktoré by pripadalo do úvahy vo Vašej veci je podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a súčasne podanie návrhu na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností (ak už súd vo veci zverenia dieťaťa do opatery rodiča rozhodoval). Môže nastať aj situácia, že by Vám súd zveril dieťa neodkladným opatrením a vo veci samej by Váš návrh zamietol a dieťa by sa tak vrátilo do starostlivosti matky. Najvhodnejšie by bolo ak by ste žiadali zveriť maloleté dieťa do svojej starostlivosti (natrvalo), nakoľko pobyt u matky a jej rodičov na neho negatívne vplýva a domáhať sa tohto zverenia súdnou cestou (návrhom na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností a návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia o zverenie dieťaťa do Vašej starostlivosti).
Zverenie dieťaťa do starostlivosti otca
V zmysle zákona o rodine platí, že v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Základným kritériom pre zverenie maloletého dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov je záujem maloletého dieťaťa. Súd bude skúmať všetky rozhodujúce aspekty, medzi ktoré patria najmä: citové väzby dieťaťa, zabezpečenie materiálnych podmienok, schopnosť rodiča ovplyvňovať orientáciu detského myslenia a konania vo vzťahu k základným zásadám ľudskosti a morálky, stabilitu výchovného prostredia resp. aj schopnosť rodičov dohodnúť sa a kooperovať pri výchove dieťaťa. V každom prípade pri zverení dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov, musí súd rešpektovať právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného a rovnocenného osobného styku s druhým rodičom.
Pokiaľ ide o získanie detí do opatery otca do času, kým nerozhodne súd, je možné riešiť predbežným opatrením. V predbežnom opatrení je potrebné súdu popísať v čom vidíte nevyhnutnosť predbežnej úpravy zverenia. Je vhodné priložiť k predbežnému opatreniu aj konkrétne dôkazy, pretože slová nemusia postačovať.
Striedavá starostlivosť
Pojem "striedavá osobná starostlivosť" je v Zákone o rodine od 1.7.2010 v paragrafe 24 odsek 2. a opisuje situáciu, keď sa o maloleté dieťa starajú obaja rodičia, hoci nežijú spolu v jednej domácnosti. Najčastejšie ide o rozvedených rodičov (rozvod) alebo o rodičov, ktorí síce neboli zosobášení, ale majú spoločné dieťa a rozišli sa (rozchod). Rodičia sa starajú o dieťa striedavo, raz jeden rodič, potom druhý, znovu prvý, atď., preto názov striedavá starostlivosť.
Zákon nedefinuje, ako dlho musí byť dieťa u rodiča, aby išlo o striedavú starostlivosť. Pomer starostlivosti oboch rodičov by sa mal blížiť k 50:50, avšak môže byť aj iný (60:40, 65:35, 70:30 a pod.). Zákon nedefinuje ani intervaly striedania. V praxi sa používajú rôzne intervaly - od jednodňových, cez dvojdňové, trojdňové, týždenné, dvojtýždenné, mesačné, až po ročné. Kratšie intervaly sú vhodnejšie pre mladšie deti, dlhšie intervaly pre staršie deti. Najdlhšie intervaly využívajú deti, ktorých rodičia bývajú ďaleko od seba.
Na rozdiel od starostlivosti jedného rodiča, pri striedavej starostlivosti nemusí byť vždy medzi rodičmi dohodnuté alebo súdom nariadené platenie výživného. Výživné môže byť, ale nemusí byť.
Najlepšie je, ak sa rodičia spolu dohodnú, ako sa budú po rozchode starať o deti. Pri rozvode sa dieťa bez svojej viny ocitá v situácii, v ktorej nechcelo byť. Môžu za to rodičia a preto majú morálnu povinnosť dohodnúť najlepšie možné riešenie pre svoje spoločné dieťa. Môžu sa spoločne dohodnúť na tom, že sa budú o dieťa starať obaja, čiže dieťa bude v striedavej starostlivosti. V takom prípade je potrebné dohodnúť presne obdobie, v ktorom bude dieťa u každého rodiča. Pokiaľ sa rodičia nedokážu dohodnúť, je vhodné poprosiť o pomoc blízkych, priateľov, kolegov. V prípade dosiahnutia spoločnej rodičovskej dohody, či už s pomocou mediátora alebo bez jeho pomoci, je potrebné požiadať súd o schválenie dohody. Ak rodičom nepomôže ani mediátor, rozhodne o osude dieťaťa (a rodičov) súd. Málokedy sú rodičia spokojní s rozhodnutím súdu, súdny spor je krajným riešením.
Striedavá starostlivosť je už v zahraničí overená desiatky rokov. Napr. v Českej republike je využívaná od roku 1998 a v USA a vo Švédsku od roku 1973.
Jedným z možných riešení je aj také, pri ktorom dieťa býva stále na jednom mieste a striedajú (sťahujú) sa rodičia - raz býva s dieťaťom jeden, potom druhý rodič. Dieťa má mať pocit istoty a bezpečia a ten môže mať aj v dvoch domácnostiach, ak je s najbližšou osobou - rodičom. Akokoľvek sa to môže zdať dospelým nelogické, deti majú len výnimočne problém s tým, že majú dva domovy. Sú oveľa lepšie prispôsobivé ako dospelí. Pre deti je vzťah s rodičmi dôležitejší ako jeden byt alebo dom. Striedavá starostlivosť je dobré riešenie pre rodičov, no najmä pre deti, čo potvrdili mnohé výskumy.
Striedavá starostlivosť nie je vhodná, ak sa aspoň jeden rodič nechce starať o dieťa, prípadne sa nedokáže starať o dieťa alebo na to nemá vytvorené podmienky. Nie je vhodná ani v prípade preukázaného násilného správania k dieťaťu zo strany aspoň jedného rodiča.
Dôležitosť otca vo vývoji dieťaťa
Úloha otca v rodine je určite nepostradateľná a mnohé štatistiky potvrdzujú fakt, že dieťa vychovávané v čisto ženskej domácnosti môže mať rôzne problémy pri začleňovaní sa do spoločnosti v porovnaní s dieťaťom vyrastajúcim v „normálnej“ rodine. Výskum zameraný na zistenie „škôd“, ktoré spôsobuje odchod alebo neprítomnosť dospelého muža v rodine, veľmi silno podporuje akúkoľvek prítomnosť partnera mužského pohlavia pri výchove dieťaťa.
Pokiaľ sa ocitnete v úlohe slobodnej mamičky, bude na vás, ako budete budovať sociálny svet svojho potomka. Nikde predsa nie je napísané, že od rána do večerníčka bude poznať len ženský kolektív. Ujovia, starí otcovia, prípadne u tých spoľahlivejších aj mužskí babysitteri, síce nikdy naplno nenahradia otca, no môžu napomôcť dieťaťu vybudovať si obraz o svete aj z tej pánskej stránky.
Pravdaže, v dvojici ide väčšina vecí ľahšie, no ak nemáte inú možnosť, skúste najmä samú seba dostať do potrebnej psychickej pohody, ktorá bude základom pre výchovu dieťaťa a snažiť sa k nej pristupovať čo „najnormálnejšie“, ako to vám vyhovuje.
Výživné a iné nároky slobodnej matky
Je všeobecne známe, že otec, ktorý s maloletým nežije, má už od narodenia dieťaťa povinnosť prispievať na jeho výživu k rukám matky. Výška výživného sa stanoví podľa jeho schopností, možností a majetkových pomerov - podľa zákona platí, že dieťa musí mať rovnakú životnú úroveň ako otec.
Už menej sa však vie, že nárok na výživné voči otcovi dieťaťa má aj nevydatá matka. Otec dieťaťa je slobodnej mamičke povinný najneskôr odo dňa pôrodu prispievať primeranou čiastkou na úhradu jej výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. Táto povinnosť trvá po dobu dvoch rokov od narodenia dieťaťa, žena však môže o príspevok požiadať aj neskôr. Musí však počítať s tým, že jej právo žiadať príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa pôrodu.
Právne aspekty rodičovstva
Každé dieťa má právo na to, aby poznalo svoj pôvod. Či už ide o otca, matku alebo seba samého. Vo všeobecnosti možno určenie rodičovstva považovať za základný právno-spoločenský aspekt súvisiaci s narodením dieťaťa, ktorý má následne podstatný vplyv na život dieťaťa a viaže sa na neho vznik vzájomných práv a povinností rodičov a detí. Určenie rodičovstva a následne všetko čo sa tejto témy týka je upravené v zákone č 36/2005 Z. z. Zákon o rodine.
Určenie materstva a otcovstva
Určenie materstva predpokladá pôrod dieťaťa matkou. V prípade ak vznikli pochybnosti o tom, kto je matka dieťaťa, postupuje sa podľa §83 ods. 1,2 Zákona o rodine, a materstvo sa určí na základe skutočností zistených o pôrode dieťaťa súd. Druhým aktívne legitimovaným na podanie návrhu je otec dieťaťa.
Podľa §84 Zákona o rodine sa otcovstvo určuje na základe domnienok otcovstva. Ak nie je určená matka, tak sa nedá určiť ani otcovstvo, ale v takomto prípade sa môže otcovstva domáhať len domnelý otec dieťaťa.
Čo sa týka určenia otcovstva v Slovenskom právnom poriadku, Zákon o rodine si v tomto prípade napomáha domnienkami určenia otcovstva. Právne domnienky sú vyvrátiteľné, čo znamená, že sa pripúšťa dôkaz opaku.
Prvá domnienka: sa uplatní vždy automaticky, ak je žena v čase narodenia dieťaťa vydatá alebo sa dieťa narodí v tzv. ochrannej dobre po zániku manželstva. Za otca dieťaťa sa vždy považuje manžel matky bez ohľadu na to, kto je biologický otec dieťaťa. Ochranná doba je 300 dní po zániku manželstva.
Druhá domnienka: je uznanie otcovstva. Uznanie otcovstva sa nachádza v Zákone o rodine, konkrétne v §90-92. Drugú domnienku možno uplatniť len v prípade, že otcovstvo nie je určené podľa prvej domnienky, respektíve bola prvá domnienka úspešne v súdnom konaní vyvrátená.
Tretia domnienka: je určenie otcovstva. Ak nedošlo k určeniu otcovstva prvou domnienkou alebo druhou domnienkou, nasleduje tretia domnienka. Súd určí za otca muža, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, rozhodnom pre narodenie dieťaťa. Tento čas je 300 až 180 dní pred pôrodom. V praxi sa preukazovanie otcovstva v súčasnosti preukazuje vykonaním DNA testov, ktoré sú na 99,99% presné. Platí, že otcovstvo určené treťou domnienkou nemožno zaprieť.