Umelé oplodnenie v 90. rokoch: Od vzniku po súčasné dilemy

V Spojených štátoch sa narodilo bábätko z vôbec najstaršieho embrya, zmrazeného už v roku 1994. Manželia, ktorí embryo získali vďaka darcovskému programu, boli v čase jeho vytvorenia v útlom detskom veku. Darcovstvo zárodku sprostredkovala kresťanská organizácia, ktorá sa zaoberá takzvanou adopciou embryí.

Lindsey a Tim Pierceovci zo štátu Ohio embryo „adoptovali“ od darkyne, ktorá ho nechala zmraziť pred 31 rokmi. V novembri 2024 bolo prenesené do maternice Pierceovej, ktorá minulý víkend porodila bábätko Thaddeusa.

Na začiatku 90. rokov sa Linda Archerdová rozhodla, že sa pokúsi otehotnieť pomocou umelého oplodnenia (IVF) po tom, čo sa im s manželom nedarilo počať prirodzenou cestou. Výsledkom boli v roku 1994 štyri embryá. Jedno zaviedli do maternice Archerdovej, ktorej sa následne narodila dcéra, biologická sestra Thaddeusa. Tá má teraz 30 rokov a sama má desaťročné dieťa. Ďalšie tri embryá zmrazili a uložili.

Adopcia embryí: Možnosť výberu darcu

Keď sa s manželom rozviedli, Archerdová sa dozvedela o takzvanej adopcii embryí. Ide o typ darcovstva embryí, pri ktorom majú darcovia aj príjemcovia vplyv na to, komu budú embryá darované. Archerdová si priala, aby jej embryo „adoptoval“ belošský kresťanský manželský pár, čo viedlo k adopcii embrya manželmi Pierceovcami.

Pred Thaddeusom sa narodili deti z embryí starých 27 a 30 rokov. Takéto prípady sú však zriedkavé, pretože len málo organizácií je ochotných prijať staré embryá. Znepokojuje ich totiž čas a spôsob ich skladovania.

História umelého oplodnenia

V súčasnosti je umelé oplodnenie alebo asistovaná reprodukcia bežným a stále úspešnejším riešením pre manželské páry, ktoré sa bez úspechu snažia splodiť dieťa. Od konca 70. rokov vzniklo viacero metód na oplodnenie vajíčka. Zdokonalila sa hormonálna liečba sprevádzajúca umelé oplodnenie aj starostlivosť o matku počas a po tehotenstve.

Britský vedec Robert Edwards začal so základným výskumom procesu oplodnenia v päťdesiatych rokoch minulého storočia. Uvedomil si, že oplodnenie mimo tela môže predstavovať potenciálnu liečbu neplodnosti. Výskumy ďalších vedcov preukázali, že vajíčko králika môže byť úspešne oplodnené aj v skúmavke. Počas výskumu sa ukázalo, že ľudské vajíčko má úplne iný cyklus ako králičie. Edwards s kolegami realizoval viacero experimentálnych výskumov a uskutočnil niekoľko základných objavov. Objasnil proces dozrievania ľudského vajíčka a vysvetlil, akým spôsobom doň zasahujú hormóny. Podarilo sa mu určiť podmienky, za ktorých sa aktivujú spermie a oplodnia vajíčko. Objavil sa však nový problém. Oplodnené vajíčko sa viac nevyvíjalo. Edwards predpokladal, že na ďalší výskum bude potrebné použitie vajíčka, ktoré dozreli vo vaječníkoch.

Edwards kontaktoval gynekológa Patricka Steptoea, s ktorým sa mu podarilo aplikovať poznatky z experimentov do praxe. Steptoe bol v tom čase priekopníkom laparoskopie - novej techniky, ktorá umožňovala kontrolu vaječníkov pomocou optického prístroja. Techniku použil na odobratie vajíčok z vaječníkov. Edwards ich umiestnil do bunkovej kultúry a pridal k nim spermie. Výsledky pokusu boli veľmi sľubné. Vedci u pacientov analyzovali hladinu hormónov, vďaka čomu mohli určiť presné obdobie vhodné na oplodnenie vajíčka, a maximalizovať tak šancu na úspech.

V roku 1977 prišli na kliniku manželia Lesley a John Brownovci, ktorým sa nedarilo ani po deviatich rokoch splodiť dieťa. Podstúpili teda novú liečbu a len čo sa oplodnené vajíčko vyvinulo do štádia embrya s ôsmimi bunkami, lekári ho vložili do maternice budúcej matky. Dvadsiateho piateho júla 1978 sa jej po deviatich mesiacoch cisárskym rezom narodilo zdravé dieťa. Bola ním Louise Brownová. Metóda umelého oplodnenia sa odrazu stala skutočnosťou. Edwards a Steptoe napokon založili prvú kliniku na svete poskytujúcu liečbu neplodnosti umelým oplodnením v Cambridgei. Klinika sa stala centrom, z ktorého sa poznatky o spomenutej metóde šírili ďalej do sveta.

V priebehu rokov sa zaviedlo do praxe viacero vylepšení - napríklad sa začali vkladať spermie priamo do vajíčka, čo výrazne pomohlo v liečbe mužskej neplodnosti. Vajíčka vhodné na umelé oplodnenie sa identifikujú prostredníctvom ultrazvuku. Metóda umelého oplodnenia je bezpečná a efektívna. Zo 100 oplodnených vajíčok sa narodí dvadsať až tridsať detí. Komplikácie ako predčasný pôrod sú zriedkavé. Dlhodobé výskumy ukazujú, že zdravotný stav detí počatých touto cestou a detí splodených prirodzene sa nijako nelíši. Do dnešného dňa boli touto cestou splodené asi 4 milióny ľudí.

Umelé oplodnenie na Slovensku v 90. rokoch

Hoci presné dátumy zavedenia IVF na Slovensku v 90. rokoch si vyžadujú ďalší výskum, je známe, že táto technológia sa postupne začala udomácňovať v reprodukčných centrách. Dostupnosť a povedomie o IVF sa zvyšovalo, čo umožnilo párom s problémami s plodnosťou nájsť riešenie ich situácie.

Princípy a proces IVF

IVF zahŕňa niekoľko krokov. Najprv sa žena podrobí hormonálnej stimulácii, aby sa vytvorilo viac vajíčok. Po hormonálnej stimulácii sa jej vytvorilo päť vajíčok, dve sa podarilo oplodniť a obe sa vložili do maternice. Tie sa následne odoberú a oplodnia spermiami v laboratórnych podmienkach. Vzniknuté embryá sú kultivované a následne vybrané embryá sa vložia do maternice ženy, kde dúfajú, že sa uhniezdia a začnú sa vyvíjať.

Pri umelom oplodnení podstúpia ženy hormonálnu stimuláciu, aby sa docielilo vytvorenie viacerých vajíčok, ktoré sa následne v celkovej anestézii odoberajú a oplodňujú spermiami partnera v laboratórnych podmienkach. Celý proces umelého oplodnenia trvá necelé tri týždne - od začiatku menštruácie až po zavedenie embrya do dutiny maternice.

Etické dilemy spojené s IVF

S umelým oplodnením sa spája viacero etických otázok. Jednou z nich je osud nadbytočných embryí. Z väčšieho množstva oplodnených embryí je len niekoľko životaschopných. Z nich je len časť vložená do maternice, ostatné sú zmrazené. Pri nich vyvstáva otázka, čo s nimi bude, možno neprežijú rozmrazenie a ak už nebudú potrebné, tak ich zničia - zabijú, prípadne s nimi budú experimentovať.

Aj keď je to pravda, hlavným dôvodom, prečo je treba umelé oplodnenie odmietnuť, nie je porušenie 6. prikázania, ale porušenie 5. prikázania: Počas IVF sa zahubí veľa embryí (nových ľudských jedincov) a na svet sa dostane len niekoľko živých detí.

Väčšina katolíkov v pro-life hnutí je proti IVF, pretože „IVF nahrádza manželský akt laboratórnym aktom a je urážkou dôstojnosti počatého dieťaťa“.

Stvorenie v laboratóriu a následné zmrazenie porušuje dôstojnosť týchto malých ľudských bytostí. Rozmrazovanie a vyhodenie do odpadu je vražda. Redukovať ženy na inkubátory a mužov na darcov spermií je tiež nedôstojné.

Predimplantačné genetické testovanie a darcovstvo

IVF kliniky ponúkajú predimplantačné genetické testovanie, najmä pre ženy, ktoré zažili opakované potraty.

K tomu pristupuje ďalší problém a to je darcovstvo vajíčok a spermií (presnejšie predaj vajíčok a spermií, pretože to je neuveriteľné výhodný obchod). Navonok to môže vyzerať, akoby jedna osoba pomáhala druhej - vyzerá to naoko dobre. Pri hlbšom pohľade sa však ukazuje, že ide o priemysel výroby neopakovateľných, nenahraditeľných jedincov, ako keby sa dali vyrobiť. Tiež to vyvoláva nasledujúce otázky: Môžeme si nárokovať právo na iného človeka? Ak je z morálneho hľadiska správne mať sex len v rámci manželstva, ale spermie alebo vajíčko používame od tretej strany/osoby, nevytvárame potom deti, ktoré by morálne nikdy nemohli vzniknúť manželským stykom? Aj keď sa použijú len spermie a vajíčka každého z manželov, ako prikázal Boh, keď nám kázal milovať sa a množiť sa, nakoľko je etické zveriť splodenie potomstva najatým technikom tretej strany? Jedna vec je pomôcť páru pri ich súkromnom sexuálnom akte otehotnieť a vynosiť dieťa, ako napríklad liekmi na ovuláciu alebo potrebným chirurgickým zákrokom; úplne iné je však úplne nahradiť sexuálny akt a stvoriť človeka v rukami niekoho tretieho mimo manželského zväzku.

Darcovstvo je a musí byť prísne anonymné. Smieme preto poskytnúť len napríklad údaje o vzdelaní či základné informácie o vzhľade, respektíve krvnej skupine. Rodinnú a osobnú anamnézu darcu či darkyne má k dispozícii len centrum asistovanej reprodukcie, vzhľadom na to, že ide o anonymné darcovstvo. Na druhej strane sa darcom alebo darkyňou môže stať len osoba, ktorá je zdravá a nelieči sa na žiadne prenosné ochorenia. Zároveň darcovia podstupujú testy na pohlavne prenosné ochorenia a taktiež genetické vyšetrenie, aby sme vylúčili možný prenos dedičného ochorenia.

Vajíčka - teda ženské pohlavné bunky - sú podstatne citlivejšie na procesy mrazenia než embryá (teda vajíčka oplodnené mužskou spermiou). Embryo, ktoré sa v súčasnosti mrazí častejšie, predstavuje zhluk približne 50 až 100 buniek, preto je odolnejšie v porovnaní s vajíčkom, ktoré je len jednou bunkou. Zhruba 10 percent vajíčok neprežije proces mrazenia.

Pri asistovanej reprodukcii po hormonálnej stimulácii zväčša odoberieme viac vajíčok (ideálne 8 - 12), ktoré následne oplodníme mužskými spermiami. Tak vzniknú napríklad 3 vysoko kvalitné embryá, jedno embryo prenesieme do maternice a ostatné embryá zamrazíme.

Osobná skúsenosť a príbeh Jenny Vaughnovej

O bábätko sme sa začali pokúšať koncom roka 2017. Ako partner som si prešiel tromi surreálnymi zážitkami s téglikom, vetami typu „keď budete hotový, materiál vložte sem“, potrhanými pornočasopismi a manželkiným „už?“, ktoré vám dokonale pokazí deň. Keď sa na ten rok skúšania a ďalší rok vyšetrení a liečby pozrieme spätne, nebolo to bohviečo. Nejednu noc preplačete, máte pochybnosti. Budeme môcť mať vlastné bábätko? Sme divní? Prečo práve my? Čo to spraví s nami? Urobili sme všetko pre to, aby sme bábätko mali. Manželka po ňom veľmi túžila. Keď vidí cudzie dieťa, úplne ožije. Tak sme na odporúčania lekárov išli do IVF. Prvý týždeň stimulácie si manželka pichala štyri injekcie denne, druhý až tretí týždeň tri injekcie denne, potom niekoľko týždňov dve injekcie denne. Po hormonálnej stimulácii sa jej vytvorilo päť vajíčok, dve sa podarilo oplodniť a obe sa vložili do maternice. Šanca, že sa vklad na prvý raz ujme, je dosť nízka. Na jednej strane veľmi dúfate, že to vyjde, no zároveň si nerobíte nádeje, lebo sklamanie by bolo príšerné. Pamätám si na to, akoby to bolo teraz, keď mi žena povedala, že je tehotná. Najprv sa uchytili obe embryá, takže sme niekoľko týždňov čakali dvojčatá, ale potom jedno spontánne zmizlo. Boh (rozumej príroda) nás oň pripravil. Dnes je žena v 29.

Katolícka žena menom Jenny Vaughnová vedie blog menom Catholic Sistas, v ktorom sa odvážne podelila o svoj príbeh konverzie po procedúrach IVF, ktoré s manželom podstúpili. Napísala: Lekár odobral 38 dobrých vajíčok, z ktorých sa 31 podarilo oplodniť. V priebehu nasledujúceho týždňa 16 našich embryonálnych detí zomrelo a skončili v odpade. Trinásť bolo kryogénne zmrazených. Dve čerstvé embryá boli prenesené do mojej maternice… V zúfalstve sme sa dali na drahý a zložitý proces umelého oplodnenia, v ktorom odobrali moje vajíčka a spermie môjho manžela, spojili v Petriho miske a výsledné embryá mi vložili do maternice. Ešte predtým, ako sme sa vydali na cestu IVF, nám niečo hovorilo, že to nie je v poriadku… Po prvom prenose v júli 2008 sme boli nadšení, lebo sme zistili, že sme tehotní s dvojičkami, ktoré sa mali narodiť v apríli budúceho roka. Ale v 21. týždni tehotenstva sa naše dvojčatá - Madi a Isaiah - narodili predčasne a každé žilo iba jednu hodinu. Počas tých krátkych, srdcervúcich chvíľ sme ich držali, kúpali, obliekali a krstili, pričom sme držali ich drobné, krehké telíčka tak dlho, ako sme len mohli.

Ďalší rok som sa otupene nechala niesť životom. Verila som, že smrť dvojčiat je Boží trest za moje minulé hriechy. Môj manžel mlčal. Cez to všetko mi trhalo srdce z cesty, ktorou sme sa vybrali, ako aj zo skutočnosti, že sme mali stále 13 zmrazených detí, ktorých životy boli pozastavené… - v zmluve sa písalo, že „nie je neobvyklé, že embryo neprežije rozmrazovanie“. Polovica našich detí rozmrazovanie neprežila.

V zmluve tiež stojí: „Embryá sa občas prilepia na skúmavku alebo pipetu a nemožno ich nájsť.“ Akým neuveriteľným nebezpečenstvám sme vystavili naše deti! Len jedna jediná veta v celej zmluve spomenula, že naše deti sú ľudia - v nej boli označené ako bábätká… Z 31 embryí vytvorených v laboratóriu prežilo len jedno…

Skóre je v tomto prípade strašné. Človek by sa nemal hrať na Boha. O svojom obrátení a svojich deťoch napísala toto: „Stvorenie v laboratóriu a následné zmrazenie porušuje dôstojnosť týchto malých ľudských bytostí. Rozmrazovanie a vyhodenie do odpadu je vražda. Redukovať ženy na inkubátory a mužov na darcov spermií je tiež nedôstojné.“

Prípad z Alabamy a reakcia Donalda Trumpa

MSM news pred niekoľkými dňami informovali, že tri páry, ktorých zmrazené embryá boli zničené pri neopatrnej manipulácii, môžu žalovať nemocnicu za zavinenie smrti, pretože embryá boli „deti“. Tak rozhodol Najvyšší súd v Alabame, keď zrušil rozhodnutie nižšieho sudcu zrušiť prípad. Avšak Donald Trump, nádej kdejakých konzervatívcov, urobil prekvapivo tupé vyhlásenie: „Rovnako ako drvivá väčšina Američanov, vrátane drvivej väčšiny… pro-life Američanov, silno podporujem dostupnosť IVF pre páry, ktoré sa snažia mať vzácne dieťa. Dnes vyzývam alabamský zákonodarný orgán, aby rýchlo konal a našiel okamžité riešenie na zachovanie dostupnosti IVF v Amerike.“ Trump na jednej strane aspoň verbálne odmieta potraty.

IVF verzus liečba neplodnosti

Neplodnosť sa týka desať až pätnásť percent párov. Často je dôvodom vysoký vek. Na umelé oplodnenie tam chodia i páry z cudziny. Chodia k nám prevažne mladé páry, ktoré nemôžu otehotnieť, ale aj ženy, u ktorých dochádza k opakovaným potratom. Doba ich neúspešného snaženia sa o dieťa je však veľmi individuálna.

Často sa stretávame s tým, že páry prichádzajú neskoro. Snažia sa dva, tri aj päť rokov a až potom prídu. Často k nám prichádzajú ženy staršie ako 35 rokov, ktoré sa snažili päť rokov otehotnieť ambulantne, a keď prídu, už je neskoro, respektíve šanca na úspešné oplodnenie je nižšia. Preto by sme chceli apelovať na tie páry, ktorým sa nedarí otehotnieť dlhšie ako jeden rok, alebo šesť mesiacov po 35. Taký pár by mal otehotnieť počas troch, maximálne piatich menštruačných cyklov.

V minulosti to bol väčšinou ženský faktor, kým teraz je časté, že majú problémy muži aj ženy, a tým je to komplikovanejšie. Mužský faktor je najmä v poslednej dobe výraznejší. Čoraz častejšie sa stretávame s patologickým spermiogramom (analýzou spermií) - kde ide o poruchu pohyblivosti spermií, zníženie ich počtu alebo poruchu štruktúry spermií. U žien je to najmä porucha menštruačného cyklu, porucha ovulácie, syndróm polycystických ovárií alebo endometrióza. Ide o ochorenie, keď sa bunky sliznice maternice nachádzajú aj inde v orgánoch malej panvy. Je to najmä životným štýlom. Hovorí sa, že mladí muži majú horší spermiogram ako muži starší o 20 rokov. Za čo vo veľkej miere môže životný štýl: fajčenie, alkohol, sedavé zamestnania, málo pohybu, prehrievanie oblasti semenníkov - to všetko zhoršuje kvalitu spermií. V podstate to platí. Celkovo prehrievanie mužských genitálií nie je priaznivé, ale musí ísť o dlhodobý stav. Takže tesné nohavice, tesná spodná bielizeň, ale aj sedavé zamestnania (šoféri, kamionisti, cyklisti), počítače na kolenách - to všetko pôsobí nepriaznivo, ak ide o dlhodobý stav. Neplatí mylná predstava, že v horúčavách je partner menej plodný.

Vek rodičiek sa zvyšuje. Čoraz častejšie do nášho centra prichádzajú ženy vo veku 37 a viac rokov. Vek ako taký je rizikovým faktorom neplodnosti, ale je aj príčinou častejších komplikácií v už prebiehajúcom tehotenstve. Ideálne by bolo, keby mala žena do tridsiatky odrodené všetky plánované deti. Je evidentné, že to pri súčasnom životnom štýle a pracovnej vyťaženosti väčšinou nestihneme.

Vstupná konzultácia sa začína odobraním anamnézy oboch partnerov, pohovoríme si o prípadných ťažkostiach, ochoreniach či už prekonaných, alebo prebiehajúcich. Často prichádzajú páry, ktoré nevedia, prečo nemôžu spolu počať dieťa - muž má normálny, fyziologický spermiogram a žena má pravidelný menštruačný cyklus. Vždy začíname s tými najjednoduchšími vyšetreniami. Pacientky vyšetrujeme ultrazvukom v presne stanovenej fáze menštruačného cyklu, pričom zásadnou otázkou je, či u pacientky dochádza alebo nedochádza k ovulácii (uvoľneniu vajíčka). Z odberu krvi vyšetrujeme takzvaný hormonálny profil, teda či sú ženské pohlavné hormóny v poriadku. Ak týmito základnými vyšetreniami neodhalíme príčinu neplodnosti, vyšetríme priechodnosť vajcovodov.

V minulosti sa to robilo najmä laparoskopicky - pacientka musela byť pritom plne uspatá, čiže v celkovej anestézii. V súčasnosti máme k dispozícii nové špeciálne kontrastné peny, ktorými vyšetrujeme priechodnosť vajcovodov pod ultrazvukovou kontrolou. Potom pristúpime k plánovanému pohlavnému styku alebo inseminácii, čo je zavedenie spermií do dutiny maternice. Je to veľmi individuálne. Ak príde pár, u ktorého je hneď od začiatku evidentné, v čom je problém (napríklad muž nemá dosť spermií na spontánne otehotnenie, respektíve žena má nefunkčné vaječníky), partnerom odporučíme cyklus umelého oplodnenia, teda fertilizáciu in vitro (oplodnenie „v skúmavke“).

Ak je porucha spermiogramu taká výrazná a vážna, že nie je možné docieliť graviditu partnerovými spermiami. Ide zväčša o genetické ochorenia, prenášačstvo rôznych chorôb, onkologické ochorenia alebo následky operácií na semenníkoch. Vzhľadom na to, že ide o veľmi chúlostivú a intímnu záležitosť, je dôležité s partnermi otvorene hovoriť. V prípade potreby využitia darovaných spermií partneri môžu vysloviť určité požiadavky na darcu, ktorý je, samozrejme, anonymný. Využívajú sa, ak u ženy ani po hormonálnej stimulácii nedochádza k tvorbe vajíčok. Môže ísť o predčasné zlyhanie vaječníkov, ale príčinou môže byť aj operácia, cysty na vaječníkoch, endometrióza alebo jednoducho vyšší vek.

V tridsiatke jej stačí mať 12 vajíčok, pretože mnohé budú kvalitné, pri odbere v štyridsiatke by sme však potrebovali mať až 40 vajíčok. To je nereálne získať. Ak napríklad získame 10 vajíčok u 35-ročnej ženy, odporučím zopakovať odber.

Pri absolútnej väčšine cyklov prenášame jedno embryo. Ak máme napr. 43-ročnú pacientku, ktorá už má tretí či piaty pokus o tehotenstvo, percentuálna šanca uchytenia embrya v maternici je nízka a partneri súhlasia, zvažujeme implantáciu dvoch embryí.

Naša rómska populácia má veľmi často syndróm polycystických vaječníkov a poruchy ovulácie. Máme veľkú skupinu pacientok z Vietnamu, ktorých vaječníky pomerne odlišne reagujú na hormonálnu stimuláciu. Plodnosť však zaznamenáva celosvetový pokles, aj v afrických krajinách klesajú čísla, ale ak oni z dvanástich detí na jednu ženu poklesnú na šesť, nie je to problém. U nás záchovná hranica, aby sa populácia udržiavala bez hraničnej migrácie, je 2,1 dieťaťa priemerne na jednu ženu.

Lekár z holandskej kliniky asistovanej reprodukcie použil na oplodnenie vajíčok desiatok pacientok svoje vlastné spermie namiesto vybraných darcov a stal sa otcom najmenej 19 detí. Jan Karbaat, ktorý zomrel v apríli tohto roku vo veku 89 rokov, šéfoval v rokoch 1980-2009 svojej vlastnej klinike asistovanej reprodukcie. V 80. a 90. rokoch patrila medzi najväčšie spermobanky v Holandsku. Kliniku uzavrel v roku 2009, keď matky a ich deti začali mať podozrenie, že používal vlastné spermie. On sám v rozhovoroch údajne priznal, že splodil asi 60 detí. Fiom požiadal o testy otcovstva nedávno 23 ľudí. "Je základným právom človeka vedieť, odkiaľ pochádza," povedal pred súdom v Rotterdame právny zástupca detí.

Podľa odhadov trpí celosvetovo neplodnosťou viac ako desať percent párov. Pre mnohé z nich je to veľké sklamanie a spôsobuje im to celoživotnú psychickú traumu. V minulosti im medicína dokázala pomôcť len v obmedzenej miere.

Asistovaná reprodukcia by mala byť poslednou možnosťou liečby neplodnosti. Len ak to inak nejde. V prvom rade sa snažíme, aby naše pacientky otehotneli spontánne. Niekedy naozaj stačí prírode trošku pomôcť. Nie je to - a nemal by to byť - biznis, veľkovýrobňa detí, ktorá tlačí všetky pacientky do umelého oplodnenia. Vyvolaním ovulácie, naplánovaním pohlavného styku alebo insemináciou, taktiež aj liečbou mužskej sterility, na ktorú sa špecializujeme. Môžeme podporiť i rast sliznice aj vajíčok.

Na Slovensku je situácia podobná. Niektoré krajiny nemajú povolený napríklad darcovský program, tak prídu k nám či do Českej republiky. A potom sú krajiny, kde nie je medicína na takej úrovni, preto sa pacienti rozhodnú podstúpiť cyklus umelého oplodnenia na Slovensku, kde je úspešnosť naozaj na vysokej úrovni.

tags: #umele #oplodnenie #v #90 #rokoch