Keď je dieťa choré, má vysokú teplotu, kašle, zrejme sa do polohy ležmo rado vyberie aj samo. Poviete si: áno, len keď má horúčku a je celé ubolené. Inak behá po byte, ako keby nič. Čo však v situáciách, kedy si pokoj na lôžku vyžaduje iné zdravotné obmedzenie dieťaťa a nie je to práve chrípka? Sú to najmä ochorenia pohybového ústrojenstva, dýchacej sústavy a samozrejme poúrazové stavy. V kľude by malo byť aj dieťa, ktoré má teplotu nad 38 st. Ak lekár nariadi kľudový režim, je na nás rodičoch, aby sme malého drobca zaujali a v postieľke ho udržali.
Veľmi netreba rátať s tým, že zapneme DVDčko a je na pár hodín pokoj. Hry a aktivity treba prispôsobovať zdravotnému stavu dieťaťa. Veľmi netreba rátať s tým, že zapneme DVDčko a je na pár hodín pokoj. Veľmi netreba rátať s tým, že zapneme DVDčko a je na pár hodín pokoj. Veľmi netreba rátať s tým, že zapneme DVDčko a je na pár hodín pokoj. Veľmi netreba rátať s tým, že zapneme DVDčko a je na pár hodín pokoj.
Mne sa vďaka akčnosti našich detí podarilo vyskúšať si aj model týždenného ležania s dieťaťom, ktoré sa nesmelo hýbať (spočiatku ho pohyb bolel, čiže to bolo jednoduchšie v tom, že sám sa veľmi z postele nebral…), týždeň sme ležali, čítali, rozprávali sa, kreslili … A tiež sme zažili model dieťaťa, ktoré napriek nalomenému stavcu a 6 týždňovému spevneniu tela korzetom, doma liezlo na stoličky, lebo nutne potrebovalo dočiahnuť to či tamto a vonku behalo a skákalo. Myslím, že či je dieťa menšie, či väčšie, vždy nás jeho nútený pobyt na lôžku bude stáť najmä veľa času.
Ako zabaviť dieťa v posteli?
Knižky - zvyčajne prídu na rad ako prvé. Vyberte obľúbené knihy alebo tie, ktoré ste už dávno v ruke nemali a čítajte, ukazujte obrázky, učte sa riekanky. Potom, ako si prečítate nejakú rozprávku, môžete postavičky, ktoré v nej vystupovali vymodelovať z plastelíny alebo ich nakresliť.
Fotoalbum - deti sa radi pozerajú na seba samých v albumoch. Pokiaľ máte doma také tie knižky pre bábätká, kde ste deťom vpisovali významné dátumy v ich živote, prvé krôčiky, prvé výlety, prvé všeličo, je to dobrá príležitosť ako sa vrátiť o pár mesiacov späť, hovoriť im, ako ste sa na nich tešili a čo sa všetko dialo, keď sa narodili. K tomu samozrejme môžete pridať fotky celého širokého príbuzenstva a historky z vášho detstva.
Koráliky - je dobré mať doma v zásobe také tie veľké koráliky a tenké gumičky.
Stavebnice - pokiaľ dieťa môže sedieť, nanoste mu do postele obľúbené skladačky alebo stavebnice a môže tvoriť. Určite sa poteší, ak mu pomôžete a spoločne vytvoríte nejaký zaujímavý objekt.
Papiere, lepidlá, farbičky - áno, áno, stále sme v posteli .. niekedy treba oželieť čistotu a uprednostniť pokoj a pohodu. Môžete vyrábať farebné leporelá, obrázkové knižky. Dobré návody nájdete vo všetkých detských časopisoch.
Cestovateľské fantázie - prichádzajú na rad, keď malý pacient dotvoril, doskladal, dolepil a pomaly mu dochádza trpezlivosť (s nami aj s chorobou). Môžete z vašej postele urobiť loď, ktorá pláva na mori a všade naokolo je voda. Ak malý námorník dá nohy dole, bude celý mokrý … Keď pridáte príbeh napr. o Noemovej arche alebo o hľadaní pirátskeho pokladu, určite získate body navyše. Zapojiť môžete aj kamarátov plyšákov, ktorí v tej arche pocestujú s vami. Zvieratkám ako lev, tiger môžete postaviť ohrádky.
Magnetofón - či mobil, MP3 alebo iný nahrávač …. nahrávajte vaše rozhovory, poproste drobca, aby niečo zaspieval prípadne nahrajte vaše spoločné spievanie či recitovanie. Pre deti je to vždy veľká zábava počuť svoj hlas odinakiaľ než z vlastných úst.
Bunker - aby dieťa neležalo stále na tom istom mieste (ak sa teda môže hýbať a môže aj sedieť), môžete vyrobiť v inej miestnosti bunker, alebo „letné“ sídlo. Nafúknite nafukovačku, rozložte karimatky, spacáky, deky, vankúše a urobte príbytok, kam sa zmestí nielen malý pacient, ale aj obľúbený macík či bábika.
Veľa vecí, na ktoré sme automaticky zvyknutí, že ich robíme v sede, sa dajú robiť aj po stojačky - kresliť, modelovať, stavať z lega … nie je to síce také pohodlné, ale na chvíľu - aby sme tzv.
Keď je dieťa choré, má vysokú teplotu
Keď je dieťa choré, má vysokú teplotu, kašle, zrejme sa do polohy ležmo rado uberie aj samo. Sú to najmä ochorenia pohybového ústrojenstva, dýchacej sústavy a samozrejme poúrazové stavy. V kľude by malo byť aj dieťa, ktoré má teplotu nad 38 st. Ak lekár nariadi kľudový režim, je na nás rodičoch, aby sme malého drobca zaujali a v postieľke ho udržali.
Príliš rýchle a drastické konanie často spôsobuje dieťaťu emocionálne problémy. Na druhej strane, neustále odkladanie tejto ťažkej chvíle je na škodu dieťaťa, ktoré si čoraz viac zvyká na blízkosť mamy a otca, aj samotných rodičov, ktorým v určitom štádiu môže prítomnosť ďalšej osoby v posteli začať prekážať. Pred prvým pokusom sa s dieťaťom porozprávajte a pripravte ho na novú situáciu, ktorá naruší zaužívaný poriadok. Podporujte svoje dieťa a nevyvíjajte naň nátlak. Náučné knihy sú neoceniteľnou pomôckou pri učení sa spánku vo vlastnej posteli.
Strach z tmy a samoty
Ahojte, nezažil niekto situáciu, keď 6 ročné dieťa nechce večer zaspať, boji sa plače že sa jej ťažko dýcha až sa trasie.? Cez deň funguje úplne normálne a keď má ísť spať hneď spustí plač až vzlyka, svetlo musí svietiť a taktiež musím k nej ľahnúť a minimálne 10x sadne na posteľ s plačom že spat nemôže. Toto robí už 3 noc po sebe ale len keď ma sa ísť spať, doteraz bola úplne v poriadku sama spala, neviem čo sa jej stalo. Skús jej pomôcť a spi pár dni s ňou…a vies ze hej. Ja som mala problém so starším synom, do 10 rokov. Vravel, že nemôže zatvoriť oči, lebo sa mu vtedy hojdá posteľ a fyzicky to cíti Bolo ťažké ho posielať spať samého, lebo stále vstával a vymýšľal, že ešte je smädný a hladný. Potom zaspal od únavy. Má histsminovú a laktózovu intoleranciu a aj to mohlo na to vplývať. Neskôr som skúsila podávať melatonín kvapky junior a lepšie a rýchlejšie zaspal .. ešte s mladším 8 ročnym som zaspavala denne v detskej izbe .. je lepšie počkať kým dieťa prestane mať desy. Oni k nám tiež mohli kedykoľvek prísť do postele, v strede máme stále vankúš keby niečo. Nejaké sú tie deti teraz veľmi citlivé. Treba dávať pozor aj na to čo pozerajú napr. na YouTube a pýtať sa prečo mala des, čo sa jej snívalo a povedať jej že môže vždy prísť za vami rodičmi. ako slíže. Na dovolenke spával s nami v izbe na pochodovke a to ho posmelilo a až teraz to začal brať tak že aj doma už vie zaspať sám. Niektoré deti proste by mali mať posteľ s rodičmi v izbe až do 8 rokov ak treba, vidím v tom zmysel a pomoc v osmelení sa. A podľa mňa to má benefit aj pre maminu, lebo to nočné budenie nie je bohvie čo dlhodobo.
Dobrý deň, môj osemročný syn odmieta zaspávať sám vo svojej izbe. Tvrdí, že sa bojí tmy, a vyžaduje odo mňa, aby som bola pri ňom, kým nezaspí. Snažím sa mu vyhovieť, ale moje najbližšie okolie to pre jeho vek prestáva chápať a tlačí ma do toho, aby som stopla spoločné zaspávanie a donútila ho, nech sám prekonáva strach z tmy a naučí sa samostatne zaspávať. Vraj som ho tak sama naučila a rozmaznala si ho. Mám teraz pochybnosti a neviem, ktorý prístup je vhodnejší alebo ako tento problém riešiť. Milá čitateľka, hoci sa mi žiada napísať aj o spoločnom spánku detí s rodičmi vo všeobecnosti, pridržím sa Vašej otázky súvisiacej iba so zaspávaním a s ním spojeným strachom. Hneď na úvod Vám chcem povedať, že strach z tmy nie je výnimočný ani u starších, napríklad jedenásťročných detí.
Rada by som poznala Váš názor, ktorý je dôležitejší ako názor Vašich blízkych. Chcela by som vedieť, ako je Vám samej v tejto situácii a či ju chcete riešiť len ako podnet od druhých alebo Vás samu tlačí. Vaše správanie môže byť iba odpoveďou na synovo volanie o pomoc, ale nevylučujem, že Vám je príjemné napríklad zostávať pri ňom a oddýchnuť si alebo sa Vám unavenej nechce s ním prieť a už ste to vzdali. Nezriedka sa stáva, že čas strávený uspávaním zamedzuje totiž vzácnemu manželskému času. Píšete, že syn tvrdí. Dôverujete mu, či to, čo hovorí, je pravda? Je ustráchaný aj v iných oblastiach? V iných častiach dňa? Aj keď zaspáva u niekoho iného, prípadne keď nie ste večer doma? Bolo by dobré naučiť ho priamo vyjadriť, že chce byť s Vami, a nedožadovať si to nepriamo vydieraním strachom. Možno sa Vás chce „nabažiť“ pred spaním, doplniť citovú nádobu. Vtedy je dobré vynahradiť mu to skôr, ako ide do postele, napríklad polhodinu predtým. Telesnými dotykmi, hladkaním, objímaním, šteklením. Predpokladajme, že jeho strach je však reálny. Tu je namieste pomôcť mu. Nemyslím ustavičným zotrvávaním pri ňom. V prvom rade Vašou autentickou dôverou v jeho schopnosť čeliť vlastným zlým myšlienkam. Naučiť ho upokojiť sa samostatne nedosiahnete však povestným hodením do vody. Postupnými krokmi ho môžete posilňovať, až kým si sám nezačne dôverovať, že to zvládne, a sám sa s obavami vyrovná. Začať môžete sedením na posteli a držaním za ruku, postupne sedieť pri nohách bez držania, o niekoľko dní, keď si zvykne, postupovať so stoličkou ďalej za dvere, až kým nezískate primeraný odstup. Pred zaspaním ho učiť presmerovať myšlienky na príjemné zážitky, spomienky, do detailov si ich predstavovať, prehrávať v pamäti. Rozprávajte sa s ním, nie až v posteli, o strachoch bez bagatelizovania. Ak zistíte, čoho sa bojí (rozviňte rozhovor chápajúcim postojom), možno sama porozumiete, že to nie je ľahké. Že jeho imaginácia je skutočne hrôzostrašná, desivá. Z praktického hľadiska pomáha pripraviť izbu vopred optimálnym svetlom, hoc slabým, ale osvecujúcim ju celú; rozprávkou, hudbou na počúvanie; pootvorenými dverami. Prezrite spoločne kúty, skriňu, zatvorené okno. Asi je pochopiteľné, že v tme vyzerajú veci ináč a pripomínajú niečo nebezpečné. K posteli dajte baterku, nejaký zvonček, pištoľ, jednoducho „prvú pomoc“, ktorú by použil v prípade núdze. Získa istotu, že sám má veci pod kontrolou a že je silnejší ako to, čoho sa bojí. Buďte obozretná pri možných spúšťačoch, ktoré sú „potravou“ pre jeho fantázie, napríklad pri rozprávkach, ktoré nemusia byť definované ako bojové, „škaredé“, ale je v nich množstvo (aj podprahových) podnetov, čím zasievajú do dieťaťa neprimeraný strach. Nehovoriac o kvázi neškodnom rýchlom hľadaní videí na Youtube a „len“ zazretia istých fotiek, obrázkov. Na dlhé obdobie figurujú v predstavách ako hlavný zdroj hrôzy. V prípade obáv zo zlodejov, z reálnych nebezpečenstiev si dávajte pozor na rozhovory, ktoré vediete v jeho prítomnosti, prípadne čo začuje v (krimi)správach a podobne. Vysvetlite mu potrebné. Ak sa už rozhodnete, nepoľavujte. Syn bude cítiť Vašu istotu, zariadi sa v danej situácii. Začne sa cítiť kompetentnejší, silnejší, čím mu pomôžete v zrelosti. Povzbudzujte ho k samostatnosti, odvahe. Úspech v prekonaní strachu si zaslúži odmenu. Motivujte ho.
Veľkým medzníkom vo výchove dieťaťa je naučiť ho samostatnému spánku - vo svojej posteli, vo svojej izbe. I keď sú prvé pokusy zvyčajne namáhavé a rozpačité, vytrvať sa oplatí. Nejde len o výhodu, že konečne budeme mať opäť svoje súkromie a možnosť sa vyspať, samostatný spánok i deťom prináša mnohé pozitíva. Zvyčajne je výsledkom aj hlbší nerušený spánok, čo je pre dieťa veľmi dôležité. Niektorí rodičia skúšajú dieťa „osamostatniť“ už po pár mesiacoch života, najčastejšie však k tomuto kroku pristupujeme, keď má 3-4 roky. Samostatný spánok dieťaťa je pre mnohé mamičky vykúpením z vyčerpávajúceho kolobehu nonstop starostlivosti.
Správne načasovanie: Je skvelé, keď môžeme osamostatnenie počas noci vopred plánovať a pripravovať naň dieťatko. Veľmi vhodným termínom sú napríklad narodeniny - dieťatko môže dostať k ním svoju novú postieľku s parádnou bielizňou. Keď to správne okomentujeme, skúšky môžu začať. Dôležité je nepoľaviť, čo sa keď sme vyčerpaní zvyčajne nedarí. Preto je veľmi dôležité, aby obaja rodičia úzko spolupracovali.
V novom nové pravidlá: Niektoré rodiny spájajú presťahovanie sa do nového bytu či domu so samostatným spaním dieťaťa - dostane svoju izbu a povieme mu, že v novom byte platia nové pravidlá. Samozrejme, spočiatku budeme mať určite nočné návštevy, ale to sa po čase utíši. Dôležité je, aby ste si vy uvedomili, že to naozaj chcete a budete ochotní trpieť nočné výkriky z postele typu: „Mami, ale ľúbiš ma?“, „Mami, som smädný, hladný, bolí ma bruško...“
Vytrvajte, nepodľahnite: Pripravte sa, že deti vyskúšajú prvé dni čokoľvek, len, aby vám mali pri sebe. Ako si tento úvod vybudujeme - tak to bude fungovať naďalej. Ak sa raz rozhodneme pre isté pravidlá, musíme ich dodržiavať. Stačí, keď raz povolíme - možno budeme tak unavené, že sa nám nebude chcieť s dieťaťom bojovať a dovolíme mu pri nás zaspať - bude sa o to pokúšať deň čo deň a my sme vlastne vôbec nič nevyriešili.
Spánok vo vlastnej izbe nie je trest: Rozhodne nie je dobré skúšať samostatný spánok dieťaťa v čase, keď je choré, keď odchádzate na dovolenku, alebo keď čakáte bábätko. Všetko by v tomto období malo byť stabilizované a pokojné, inak dieťaťu znásobíme stres. Pripravujme dieťa na nový krok tým, že mu vysvetlíme, že mamičky a oteckovia spávajú vo svojej posteli a detičky vo svojej. Že to nie je spôsob separácie, ale prejav dôvery - že už je tak veľké a šikovné, že to samo dokáže a zaslúži si vlastný priestor.
Vytvorte si na podporu knihu: Stačí spojiť pár papierov, nakresliť obrázky v obrysoch, ktoré vysvetľujú novú situáciu. Dieťa si môže knihu vyfarbiť a mať ju stále pri sebe, aby lepšie pochopilo, že samostatný spánok nie je niečím zlým. Samozrejme, kniha by sa mala končiť pozitívnym záverom - šikovné dievčatko alebo chlapček sa naučilo spinkať vo svojej postieľke.
Zlaté pravidlo: Do postele unavené: Veľmi dôležité je, aby dieťa šlo do svojej novej postele spať skutočne unavené. Venujme v tomto období veľa času aktivitám vonku, na ihrisku, či v prírode, tak dosiahneme zdravý stupeň únavy dieťaťa. Potom už len večera, teplá sprcha a hajde do hajan! Dieťa, ktoré nie je dostatočne unavené bude špekulovať a vymýšľať najrôznejšie spôsoby ako nespať, či ako sa dostať do našej postele.
Utíšte ho, ale v jeho posteli: Veľkou chybou, ktorú mnohí rodičia robia je, že keď ich dieťa v noci zobudí s plačom - či už normálnym alebo vydieračským, len aby sa dostali k nám, nedajú si tú námahu a nejdú za ním, naopak dovolia mu prísť k ním do postele. Akékoľvek nočné vzbury riešme tak, že my prídeme za dieťaťom a utíšime ho v jeho vlastnej posteli. Naučíme ho, že jeho posteľ je bezpečným miestom a i keď nás to bude stáť námahu, naša posteľ zostane len pre nás. Ak sa dieťa reálne bojí, preberme si podrobne jeho strach, prípadne mu môžeme kúpiť príjemné nočné svetielko, ktoré si môže kedykoľvek zažať.
Odkedy už by malo spať dieťa samo vo vlastnej izbe? Je potrebné, aby rodič vystihol ten správny okamih, kedy cíti, že dieťa je schopné separácie a samostatného spania, hovorí detská psychologička. Dať dieťa do vlastnej postieľky proti jeho vôli, keď je naučené spať s rodičmi? Kedy je vhodný čas na sťahovanie sa do detskej izbičky? Spánkový režim dieťaťa a osamostatnenie sa je často dilemou mnohých rodičov. A spí vaše dieťa s vami, možno vám to ani nemusí vôbec prekážať, veď prebúdzať sa po boku malého voňavého uzlíčka je snáď tým najkrajším ranným rituálom. Čo však, keď má už dieťa tri, štyri, päť rokov a vy začínate pociťovať, že v čase večerného spánku by malo byť už rovnako samostatnejšie ako napríklad v jedení, obúvaní topánok či umývaní zúbkov. Toto všetko drobec dokáže ľavou zadnou, keď však príde večer.
Keď už chcú rodičia spať sami... Ranné túlenie a maznanie v posteli s dieťaťom si nenechá ujsť žiadny rodič. Je to úplne normálne, prirodzené a krásne. Tých momentov vôbec nemusí ubúdať, práve naopak... Aj keď dieťa spí samé, môže ráno pribehnúť k rodičom, schovať sa pod paplón a vychutnávať si tieto chvíle. Podľa odborníka je potrebné, aby rodič vystihol ten správny okamih, kedy cíti, že dieťa je schopné separácie a samostatného spania. Ruku na srdce! Pre rodiča je spánok bez dieťaťa komfortnejším a rovnako aj pre drobca, keď každý z nich má svoj vlastný priestor na oddychovanie a snívanie. Porozprávali sme sa preto s detskou psychologičkou Mgr. Romanou Mrázovou na tému detského zaspávania a osamostatnenia sa.
Odkedy je podľa vás potrebné dieťa viesť k spánkovému režimu? Spánok je dôležitý nielen pre vývin bábätka, ale aj pre jeho celkové fungovanie. Rovnako ako dospelí potrebujú spánkom nabrať energiu, tak aj deti ho potrebujú pre načerpanie energie na akúkoľvek aktivitu, ktorou je v prvom rade samozrejme fyzický a psychický rast. Preto je spánkový režim dôležitý už od malička. Tento režim tiež dáva dieťatku pocit istoty a bezpečia. Niektoré mamičky dieťatko dávajú spinkať do postieľky, aby malo svoj priestor, iné ho zase brávajú k sebe do postele. Aký vplyv to môže mať na dieťa či už v prvom, alebo druhom prípade? Nejde o to či dieťatko spí v posteli s mamou, alebo spí v postieľke, ale o to ako promptne dokáže mamička reagovať na potreby dieťaťa. Rovnako dobre na jeho potreby môže vedieť reagovať či už spí v posteli s ňou, alebo spí v postieľke samé.
V období cca medzi 1,5r a 3r. dochádza k potrebe separácie sa dieťaťa od matky. Je preto dôležité, aby mamička chápala jeho pokusy o nezávislosť a rovnako je to dobré obdobie, kedy môže naučiť dieťa spávať samé, pokiaľ je už na to pripravené. Je to hlavne o mamičkinej "intuícii", ako sa vie naladiť na potreby svojho dieťatka. Dieťa sa potrebuje odseparovať, aby nabralo sebaistotu a pevnú vôľu. Naopak, ak k separácii dôjde príliš skoro, môže sa dieťatko stať ustrašeným, neistým a tým pádom častokrát aj agresívnym alebo neurotickým.
Malé bábätko spáva zväčša s rodičmi v jednej miestnosti. Ako a kedy potom dieťa naučiť na samostatné spanie v izbe? Ako naučiť spať dieťa samé je otázkou správnej motivácie a prostredia. Keď dieťatku urobíme pútavú detskú izbičku a povieme mu aké výhody má spanie vo vlastnej izbe, bude to pre neho jednoduchšie, ako keď ho len bez vysvetlenia presunieme do prázdnej izby. Dieťa tiež musí vedieť, že nech by sa čokoľvek dialo, zľaklo by sa niečoho alebo podobne, môže kedykoľvek prísť za mamou do izby, ktorá ho uteší, ale zase láskavo vráti späť do postele... Hlavne teda v začiatkoch toho, keď začína spať samé. Dieťa veľmi dobre cíti, aké emócie má v tomto mamička, preto si treba dať pozor na to, aby ho nevystrašila "vlastnými obavami" zo separácie.
Ak dieťa odmieta spať samé, treba mu urobiť po vôli? Nebudú potom vo vyššom veku s odvykaním väčšie problémy? Má ho rodič nútiť spať samostatne? Pokiaľ sa už raz rodič rozhodne, že je dieťa pripravené na to, aby spalo samé, nie je dobré robiť krok späť, a teda brať dieťa späť k sebe. Dieťatku tým potvrdí, že strach, ktorý má z osamostatnenia je správny, a teda nie je dobré, aby spávalo samo. Pokiaľ mamička "neodhadne" správny čas, kedy by už dieťatko mohlo spávať vo vlastnej izbe, je dobré dať mu radšej dlhšie prechodné obdobie, počas ktorého mu bude dávať pocity istoty napríklad tým, že si na chvíku ľahne k nemu a ubezpečí ho, že je všetko v poriadku. Nechá mu pootvorené dvere, zasvietenú lampičku a pod.