Ako pripraviť prvorodené dieťa na príchod súrodenca

Túžite po druhom dieťatku, alebo sa už nebodaj zadarilo, a tak si lámete hlavu nad tým, ako túto novinku oznámiť svojmu prvorodenému?

Kedy je ten správny čas a ako ho čo najlepšie pripraviť na príchod nového člena?

Každé dieťa je iné, presný návod preto len ťažko nájdete. Dôležitú úlohu tiež zohráva vek. Kým malé deti sa s príchodom súrodenca vyrovnávajú často bez problémov, u tých starších to môže byť dosť komplikované. Niet sa ale čo diviť, keď boli roky zvyknutí na to, že všetko dianie vo vašej domácnosti sa točilo len okolo nich a teraz sa to má zrazu zmeniť.

Pýtate sa sama seba, ako sa nemôže tešiť z tak krásneho malého uzlíčka? Ako ho nemôže ľúbiť, keď je ten drobček na zjedenie? Možno vám to príde až príliš pritiahnuté za vlasy, no skúste si predstaviť, že prídete domov a tam na vás bude čakať ďalší člen domácnosti. Druhá pani domáca sa s vami s úsmevom zvíta, vaša polovička sa bude správať úplne normálne, akoby sa nič mimoriadne nedialo, len vy budeme mať sánku až po zem. Pobozká ju, pobozká vás, a na všetko to, čo ste doposiaľ robili spolu len vy dvaja, budete zrazu traja. Bude sa od vás očakávať, že si na novú situáciu v rodine jednoducho zvyknete. Podobné pocity zažíva aj vaše dieťa po príchode bračeka či sestričky. Nenechávajte preto nič na náhodu a dôkladne ho na túto veľkú zmenu pripravte.

Kedy je ten správny čas

Určite nie je dobré nechávať si túto novinku na poslednú chvíľu. Dieťa potrebuje čas, aby to spracovalo a zvyklo si na novú skutočnosť. Treba pritom ale prihliadať na jeho vek.

• Detičky mladšie ako 2 roky nemajú dlhodobú pamäť, takže s tým môžete ísť von pokojne aj krátko pred pôrodom. V tomto veku sú deti veľmi prispôsobivé a nechápu ešte veľmi, o čo ide.
• U 3 - 4 ročných detí je to ako u väčšiny mužov. Kým nevidia bruško a necítia pohyby, akosi im nedochádza, že potomok je na ceste.
• U tých starších ako 5 rokov s tým budete musieť von už na začiatku tehotenstva, pretože budú potrebovať viac času, aby si na príchod nového súrodenca zvykli.

Každopádne si dajte čas a nechajte si toto tajomstvo pre seba aspoň do 12. týždňa tehotenstva. Je to obdobie, kedy sa o tom nezvyknete zdôverovať ani známym alebo v práci pre prípad, že by nešlo všetko podľa plánu. Dieťatko by v takom prípade mohlo byť z tejto informácie dosť zmätené.

Hovorte s ním na rovinu

Nerozprávajte mu dlhé hodiny deň čo deň o tom, že bábätko je na ceste. Ako sa vraví, menej je niekedy viac. Nechajte drobcovi priestor, nech si sám určí, kedy sa chce baviť na tému súrodenec, nepreťažujte ho zbytočnými informáciami, ale nechajte radšej jeho, aby sa pýtal a vy mu trpezlivo odpovedajte.

Rodičia mávajú tendenciu kvetnato opisovať úlohu veľkého brata alebo sestry, a pritom si neuvedomujú, že dieťa to môže poňať po svojom. Môžete v ňom zbytočne vyvolať dojem, že sa blíži čosi úžasné a realita prinesie veľké sklamanie. Hovorte preto dieťaťu pravdu o tom, čo ho čaká, no zároveň mu dajte pocítiť jeho dôležitosť.

Pojem braček či sestrička si môže drobec vyložiť tak, že zrazu na dvere zaklope dieťa v jeho veku a šups hrať sa na ihrisko. Vieme ale, že takto to nefunguje. Už počas tehotenstva treba veci správne pomenovať.

Mama: „Keď už budem mať veľké bruško a príde ten správny čas, pôjdem do nemocnice, kde mi pán doktor vyberie bábätko z bruška. Budem tam musieť s bábätkom zostať niekoľko dní a ty budeš zatiaľ s oteckom. Ale budete nás chodiť pozerať každý deň, ak budeš chcieť.“Dieťa: „Čo bude so mnou, keď príde bábätko domov? Budete ma stále ľúbiť rovnako?“Mama: „Samozrejme, že ťa budeme stále ľúbiť. Aj keď na teba nebudem mať vždy toľko času, koľko by som chcela, nehnevaj sa preto na mňa. Viem, že to bude zo začiatku ťažké, no sľubujem, že sa to časom zmení, keď bábätko trošku vyrastie a bude už samostatnejšie. Nebude to náročné len pre teba, ale aj pre mňa a budem preto rada, keď mi s bábätkom pomôžeš. Spolu to isto zvládneme.“Dieťa: „A s čím ti mám pomáhať?“Mama: „Bábätko bude veľmi malinké, budeme sa musieť o neho veľa starať a všetko ho naučiť. Budeme ho prebaľovať, prezliekať, kúpkať, uspávať, kŕmiť, ... Nebude môcť s tebou hneď hrať futbal alebo sa hrať na obchod. Zo začiatku bude len ležať, potom sa naučí sedieť, plaziť po brušku, chodiť po štyroch ako psík a až neskôr chodiť, behať, rozprávať. Bude to nejaký čas trvať, no my mu s tým všetkým pomôžeme. Dobre?“

Všetko chce len čas a láskyplne vysvetľovať vášmu jedináčikovi, čo ho čaká. Ukazujte mu fotky a videá, keď bol on bábätkom. Robte to pokojne aj potom, čo sa bábätko narodí, aby videl, že aj on bol taký maličký a veľa vecí, ktoré sú už teraz pre neho samozrejmé, vtedy nerobil. Dôležité je, aby vedel, že aj keď s ním už teraz nerobíte veci, ktoré sa dostávajú jeho mladšiemu súrodencovi, aj on dostal toľko lásky a starostlivosti v jeho veku.

Kde bude moje miesto?

Pokiaľ už má dieťa svoju detskú izbičku a postieľ, bude to o to jednoduchšie. Treba ho pripraviť už len na to, že bábätko bude mať postieľku vo vašej izbe, lebo sa bude v noci budiť na papanie. A keď podrastie, budú si užívať detskú izbu spoločne. Ak ale drobec ešte stále spí vo vašej spálni, stojíte pred neľahkou úlohou, ako ho presunúť do izbičky ešte pred príchodom nového člena. Dôležité je nehovoriť mu, že musí odísť, lebo príde braček alebo sestrička. Skôr sa ho snažte navnadiť na to, že je už veľký, bude mať posteľ pre veľkáčov, vyberte mu spoločne nejakú výnimočnú, v ktorej bude radosť spávať a ktorá bude patriť len a len jemu.

Urobte z neho výnimočného člena domácnosti

Zapájajte dieťa do prípravy výbavičky pre dieťatko. Môže vám pomôcť vybrať nábytok, oblečenie aj hračky. Ak bude chcieť, môže mu podarovať aj niektorú svoju hračku, s ktorou sa už nehráva, alebo mu kúpiť novú a tú mu dať, keď sa prvýkrát uvidia.

Po príchode bábätka ho nechajte pomáhať. Kočíkujte spolu, krémikujte bábätko po kúpeli, vyberajte mu spoločne, čo si dnes oblečie. Dajte pocítiť staršiemu súrodencovi, že je stále potrebný a veľmi dôležitý.

„Zlatíčko, prinesieš mi, prosím, plienku? Ja som úplne zabudla.“ Nič nepokazíte tým, keď si takýchto situácií vymyslíte aj viac. Vôbec to nemusí byť o tom, že ste si tú plienku zabudli. Skrátka ste si ju zabudnúť chceli, no to drobec nemusí vedieť. A uvidíte ako "narastie" po tom, čo mu poviete: „Ďakujem, zlatíčko. Čo by som ja bez teba robila?“

Máte dve deti, nie len jedno

Aj keď vám starostlivosť o nový prírastok zoberie veľa času a energie, netreba zabúdať na to, že aj váš prvorodený vás stále potrebuje. Nemusí to dávať najavo, nemusí o tom hovoriť, no určite si vás chce neraz ukradnúť len pre seba, aby bolo aspoň na chvíľu všetko tak ako predtým.

Ukážte mu, že je pre vás stále rovnako dôležitý, že ho milujete stále rovnako, ak nie viac za to, ako sa ukážkovo stará a pomáha vám, že aj vám chýbajú tie spoločne strávené chvíle. Ak sa od bábätka nedá odísť, ukrojte si aspoň minútku pre seba napríklad čítaním rozprávky pred spaním alebo spievaním uspávanky, obetujte svoje plány s domácnosťou alebo oddychom počas jedného denného spánku najmenšieho člena a namaľujte si spolu pekný obrázok. Môže to byť len chvíľočka, iba on a vy.

Keď bábätko trošku podrastie a vám sa podarí hodiť ho na krk tatovi či babke, vybehnite spolu na zmrzlinu, do parku alebo sa len prejdite do obchodu a rozprávajte sa.

Vývojové míľniky dieťaťa a správna manipulácia

Správna manipulácia s bábätkom je kľúčová pre jeho zdravý psychomotorický vývoj. Je dôležité poznať vývojové míľniky a vedieť, ako dieťa správne polohovať a stimulovať.

Vývojové míľniky

• 1. mesiac: Bábätko reaguje na prostredie - prestáva plakať, keď je zdvihnuté, pozerá sa do tváre osoby, ktorá naň hovorí alebo ho kŕmi, otáča tváričku za svetlom, sleduje hračku pohľadom.
• 2-3 mesiace: Vrkanie alebo mrnčanie - špecifická reč bábätka.
• 3-4 mesiace: Vďaka neustálej mobilite a tréningu svalov sa dieťa vie nezávisle dvíhať hlavičku a hrudník. Položením na bruško mu dávate možnosť trénovať svaly na hrudníku a krku.
• 3 mesiace: Dieťatko dokáže držať veci, ktoré mu boli vložené do ručičiek.
• 6 mesiacov: Vedomé a plánované uchopenie nastáva okolo tohto mesiaca. Pretáčanie sa z bruška na chrbátik a na druhú stranu je zručnosť, ktorú by sa malo bábätko naučiť okolo tohto obdobia.
• 6 mesiacov: Vrkanie/mrnčanie sa premieňa na bľabotanie. Bábätko opakuje a napodobňuje zvuky, vydáva zvuky, slabiky, experimentuje so zvukmi, ich melódiou a intenzitou.
• 6-8 mesiacov: Plazenie - pohyb, ktorým dieťa využíva silu rúk na potlačenie tela.
• 8-9 mesiacov: Štvornožkovanie - alternatívna práca rúk a nôh. V tomto období sa dieťa učí aj sedieť, čo mu umožňuje voľné ruky na hranie a objavovanie okolitých vecí.
• 8-9 mesiacov: Vytiahnutie sa hore a postavenie sa o nábytok je cvičením pripravujúcim bábätko na chodenie.
• 12 mesiacov: Reaguje na svoje meno a rozumie jednoduchým príkazom, najmä takým, ktoré sú podporované špecifickým kontextom.
• 12-18 mesiacov: Chôdza začína neistými krokmi a postupne sa zdokonaľuje. Je dôležité neponáhľať sa s učením chodiť, aby sa predišlo preťaženiu kostí a kĺbov.

Ako správne polohovať a manipulovať s bábätkom

Mgr. Radoslava Šefferová, fyzioterapeutka s 15-ročnými skúsenosťami, zdôrazňuje, že rodičia by sa nemali báť držať svoje dieťa. Potrebné je nabrať istotu a láskyplne dieťa držať v náručí.

• Dôležité zásady:
• Nebojte sa držať bábätko.
• Dávajte pozor, aby ste netlačili na krčnú chrbticu dieťaťa.
• Nepresilujte brušné a chrbtové svaly.
• Jednou rukou podchytite rameno, druhou zadoček.
• Pri novorodencoch, ktoré ešte nedokážu samé držať hlavičku, pridržte aj tú, ale pozor, aby ste netlačili na krk.
• Poloha "vo vajíčku" je veľmi dobrá a upokojujúca pre bábätko, ktoré sa chce cítiť ako u mamičky v brušku.
• Pri bolestiach bruška a refluxe odporúča fyzioterapeutka nosiť dieťatko na predlaktí, pričom treba dbať na správne prevedenie a netlačiť na bedrový kĺb.

Časté chyby rodičov

• Ťahanie dieťatka do sedu: Toto nie je bežný cvik, ale skôr skúška pre pediatra.
• Nesprávne odgrgnutie: Pri deťoch kŕmených umelým mliekom je odgrgnutie vždy potrebné. U dojčených detí, ktoré zaspia na prsníku, je dôležité ich správne napolohovať nabok.

„Určite chcem odkázať všetkým rodičom - nebojte sa držať svoje bábätko. Akokoľvek ho chytíte, tak mu vedome neublížite. Ak aj náhodou držíte svoje dieťatko a dozviete sa, že to nebolo správne, nebuďte v strese. Držte svoje detičky, láskajte svoje detičky a ak sa vám niečo nezdá, ako dieťatko postupne rastie, navštívte odborníka,“ odkazuje fyzioterapeutka Radka Šefferová.

Dojčenie a správna manipulácia

Správne prikladanie bábätka je zásadné pre úspešné dojčenie. Je dôležité, aby sa dojčenie odohrávalo v pokoji a nerušene.

• Správna poloha: Pohodlne sa usaďte, použite vankúš na dojčenie alebo inú oporu pre lakeť. Dieťatko by malo byť dostatočne vysoko, aby ste sa nemuseli hrbiť.
• Správne prisatie: Uistite sa, že dieťa má doširoka otvorené ústa a nasaje bradavku aj s takmer celým dvorcom hlboko do úst. Vyhnite sa dotyku tváričky dieťaťa pri dojčení.
• Vyhnite sa rotácii telíčka: Telo dieťaťa by malo byť v jednej osi s hlavičkou (ucho, rameno, bedro).
• Pri odpojení bábätka: Nikdy nevyťahujte prsník z úst násilne. Vložte malíček do kútika úst.

Tréning robí majstra a s trochou cviku a správnymi informáciami sa dojčenie stane prirodzenou súčasťou života.

tags: #uchopenie #malicka #babatko