Dnešná doba je poznačená neustálymi konfliktmi na rôznych úrovniach. Bojujú liberáli s konzervatívcami, starí s mladými a takto by sa dalo pokračovať donekonečna. Kto dúfa, že odchodom z práce do domáceho prostredia a rodičovských povinností sa týmto konfliktom vyhne, mýli sa. Matka na rodičovskej dovolenke sa totiž stáva členkou jednej z najmilitantnejších skupín - matiek na rodičovskej dovolenke.
Prestrelky v tejto komunite sa odohrávajú v témach ako dojčenie verzus umelé mlieko, jednorazové plienky verzus biolátkové, kočíkovanie verzus nosenie detí, klasická výchova verzus vzťahová. A potom nasleduje téma všetkých tém: stravovanie našich najmenších.
Niektorí rodičia podľa lekárov dávajú deťom veľmi skoro párky či iné údeniny aj polotovary.
Pohľad pediatrov na výživu detí do troch rokov
Vlani sa na Slovensku konal prieskum na reprezentatívnej vzorke pediatrov, ktorého cieľom bolo zmapovať pohľad detských lekárov na stav výživy u detí do troch rokov. Výsledky ukázali, že najväčšie nedostatky v strave detí spočívajú v nadmernom príjme cukru a soli. Problémom je aj vyberavosť v jedle, ktorú rodičia často podporujú.
Deti sú zvyknuté na sladené nápoje či sirupy, majú nepravidelnú stravu, jedia málo ovocia a zeleniny, ale aj málo mliečnych výrobkov. Pediatri odhadujú, že asi jedna tretina matiek sa až „extrémne zaujíma“ o otázky stravovania svojich detí, jedna tretina rieši stravu „normálne a racionálne“ a zvyšok matiek nejaví o túto tému záujem.
Matky a ich prístup k stravovaniu detí
Matkám, pre ktoré je stravovanie detí top témou, praje doba. Internet je plný diskusií o tom, čo je pre naše dieťa správne a čo nie, a aké fatálne následky si do dospelého života odnesie. Na sociálnych sieťach existuje množstvo skupín zaoberajúcich sa výlučne touto témou. Vznikol tak akýsi mikrokozmos pre matky, ktoré riešia všetko, čo ich dieťa zje.
Napätie a vzrušenie stúpa, keď sa stretnú dva extrémne tábory. Na jednej strane je skupina matiek, ktoré denne varia päťkrát, aby dali dieťaťu vždy čerstvé jedlo zo surovín, ktoré cez víkend pozháňali na farmárskych dvoroch. Na druhej strane sú matky riadiace sa heslom „naše dieťa sa od šiestich mesiacov stravuje s nami dospelými, ochutnalo rezeň i klobásku a je tu, živé a zdravé“.
Zdravá a pestrá strava je určite pre správny vývoj dieťaťa nesmierne dôležitá. No je to ešte v poriadku, keď sa práve strava stane dôvodom pre úzkostlivé stavy matiek? A tie sú badateľné najmä v troch obdobiach: keď sa blíži vianočné obdobie a matky svoje deti bránia pred mikulášskymi balíčkami a vianočnými koláčmi, po nástupe detí do škôlky, keď s hrôzou v očiach čítajú jedálne lístky, ktoré by najradšej zaradili do hororov, a potom ešte - víkend u starých rodičov.
Sladkosti ako spúšťač generačných bojov
Mnohé matky sú nešťastné z konfliktu so svojimi rodičmi či svokrovcami, ktorí nerešpektujú ich spôsob výchovy a stravovania. A tak je na scéne ďalší boj, tentoraz generačný. Najčastejšie ide o sladkosti. Starí rodičia sú presvedčení, že vedia najlepšie, čo je pre ich vnukov dobré, veď sami vychovali deti a sú zdravé. Mladí zase trvajú na dodržiavaní svojich pravidiel.
Najlepšie by bolo dohodnúť sa vopred, čo môžu deťom ponúknuť a ako často a čo už neprichádza do úvahy v žiadnom prípade. No a druhá strana by mala tieto pravidlá rešpektovať.
Čo však robiť, keď starí rodičia tajne deťom podstrčia maškrty, teda poza chrbát ich rodičov? Niektoré matky sa netaja radikálnymi riešeniami a pre rozdielne názory sú ochotné zájsť až tak ďaleko, že obmedzia babkám a dedom kontakt s vnúčatami.
Príbehy žien ako Monika z Banskej Bystrice, Ľudmila z Trnavy či Lýdia z Nitry ukazujú, že sladkosti dokážu narušiť rodinné vzťahy. Niektorí starí rodičia sa prispôsobia, iní sa radšej stiahnu.
Jedna z opísaných scén je skutočne krutá. Každý, kto žije od svojej rodiny vzdialený kilometre, to dobre pozná. Natešení starí rodičia prídu po dlhšom čase pozrieť vnuka či vnučku a objavia sa vo dverách nabalení hračkami a sladkosťami. Je už na rodičoch, či sa rozhodnú deťom niečo z toho ponúknuť a zvyšok odložiť, prípadne darovať ďalšiemu. Miroslava z Bratislavy sa rozhodla po svojom: „Ja som bola odporná. Vyhodila som to priamo pred ich očami rovno do koša. Druhý raz už nekúpili.“
Niektoré ženy stresuje aj pozvanie na návštevu. „Ja všade, kam idem, beriem vždy vlastné jedlo a malému tam varím, či sa to niekomu páči alebo nie, je mi to jedno. Určite vám dovolia uvariť si pre dieťa polievku, aj keď ste na návšteve, nie?“ hovorí o svojej metóde Jana z Bratislavy.
Vzťahy sú dôležitejšie ako bio mrkva
Podľa výživovej poradkyne Alexandry Patay sú však dobré rodinné vzťahy oveľa dôležitejšie. „Nikoho sa neodvažujem hodnotiť a už vôbec nie odsudzovať v jeho konaní. Vzťahy by mali byť na prvom mieste. Starí rodičia, priatelia sú hodnotnejší v našom živote ako bio mrkva. Určite by som nevymenila vzťahy za mrkvu. Pohoda v živote a dobré prostredie je alfou a omegou zdravia. Každý si môžeme riešiť len svoju domácnosť a pravidlá v nej,“ povedala pre Postoj zakladateľka projektu Čo jedia zdravé deti.
Odporúčania pediatra
„Samozrejme, len zdravé jedlá, teda dostatok zeleniny, strukoviny, ovocie, cestoviny, pekárenské výrobky, mlieko, mliečne výrobky, ryby, menej mäsa, mäsové výrobky len výnimočne. Mali by piť vodu a čaje, sýtené a presladené nápoje sú nevhodné,“ povedal pre Postoj pediater a viceprezident Asociácie súkromných lekárov Mário Moro. Zdôraznil, že dieťa sa neustále učí, a čo sa naučí, to potom považuje za správne a samozrejmé. Preto je potrebné, aby sa v strave naučilo správnym chutiam a najmä, aby rodičia išli dieťaťu vzorom. „Skrátka, všetci vieme, čo máme jesť, ale nedodržiavame to a v tom je problém,“ doplnil.
Deti často nejedia normálnu stravu, ale jedia to, čo je nezdravé. Čiže je to pseudonechutenstvo. Pediater zo sladkostí strašiaka nerobí. Ale len v takom prípade, že ide o občasnú záležitosť. Pokiaľ dieťa jedáva sladkosti denne a vo väčšom množstve, nastáva problém.
„Veľmi často mám v ambulancii deti, čo trpia ‚ťažkým nechutenstvom‘. Keď sa však začnem pýtať, čo deti jedia, tak zistím, že ony vážne jedia, ale veľké množstvo sladkostí, všelijakých napolitánok, čipsov. Výsledok je, že nejedia akurát normálnu stravu. Jedia, lenže nezdravé. Čiže je to pseudonechutenstvo. Ako si naučíme, tak sa nám to vráti,“ tvrdí Moro.
Mýty o výžive
Vyššie spomínaný prieskum ukázal, že detským lekárom výrazne sťažujú prácu módne trendy vo výžive, ktoré ovplyvňujú správanie matiek. Niektorí výživoví poradcovia tvrdia, že biela pšeničná múka, cukor a kravské mlieko sú veľkou záťažou pre detský organizmus. Pediater Moro však uviedol: „Nie je, nemyslím si, že by to bola záťaž. Všetky zložky s mierou sú normálnou súčasťou jedálnička.“
„Bohužiaľ, mnohí si prečítajú niečo na internete a už sú radcovia. Raz sa mi stalo, že som počúval rozhovor v jednom komerčnom rádiu s výživovou poradkyňou, a tá tam tvrdila, že mlieko zahlieňuje, rozprávala o prekyslení organizmu a niečo o detoxikácii a strave, ktorá detoxikuje. Nuž a mlieko nezahlieňuje, prekyslenie organizmu je nezmysel a detoxikácia je tiež hlúposť.“
Je ťažké nepodľahnúť panike, keď nás internet zavaluje množstvom informácií, ktoré si často protirečia. A je to ešte o to ťažšie, že ide o zdravie našich detí. Každý normálny rodič chce pre svoje dieťa len to najlepšie.
Príklad z praxe: nedôvera k starej mame
Príbeh mladej matky s trojmesačnou dcérou ilustruje problémy s nedôverou k starej mame pri starostlivosti o dieťa. Po zranení pri autonehode matka trpí blokom sama šoférovať, a tak je odkázaná na manžela pri cestách mimo domova. Keďže dieťa nechce byť v kočíku, vždy ho buď uspáva v aute, alebo ho manžel nosí v nosiči.
Matka neverí svokre, ktorá býva blízko, natoľko, aby jej nechala dcéru samú. Dve predchádzajúce skúsenosti potvrdili jej obavy. Prvýkrát svokra obliekla dieťa do teplého oblečenia v horúcom počasí, vzala ju do kaviarne namiesto na prechádzku a nevhodne ju kŕmila. Druhýkrát sa pokúšala dieťaťu natlačiť rožok a dávať mu piť rôzne bylinkové odvary.
Napriek tomu, že okolie a časť rodiny presviedčajú matku, že z nej vychová ustráchané dieťa, ona si stojí za svojím. Výchova je predovšetkým o vzájomnom vzťahu.
Ako pri deťoch používať hranice, napraviť svoje chyby a ako mať doma pohodu (podcast Ľudskosť)
Výchova a vzťahy v rodine
Stará múdrosť z Východu vraví, že dieťa rodičov neustále pozoruje, a tak si musia dávať pozor aj na to, ako držia šálku v ruke. Dieťa mamu a otca napodobňuje. Výchova je preto veľká zodpovednosť.
Predovšetkým by mala byť veselá. Na tento aspekt života sa dnes trochu zabúda, každý je v zajatí najrôznejších povinností, rodičia sú unavení a rozmrzelí, na spoločnú zábavu a smiech sa myslí málo. Ak sa však budete vedome snažiť o viac veselosti v živote, mnohonásobne sa vám to vráti. Získate vyrovnané, spokojné dieťa, ktoré bude mať zo života radosť a bude si ho vedieť užiť.
Veľa rodičov chce mať dokonalé dieťa, ktoré vynikne a ktoré sa vie perfektne správať. Dokonalosť potom vyžadujú aj od seba. Snažia sa o dieťa bezchybne postarať vo všetkých ohľadoch. A to je kameň úraz. Snaha byť dokonalý vytvára na deti i rodičov silný tlak, dôsledkom je, že sa zo života vytráca radosť a nadšenie. Dovoliť si robiť chyby a dovoliť to aj deťom je veľmi oslobodzujúce.
Keď ste s dieťaťom, vnímate ho naplno? Počúvate pozorne, čo hovorí? Zaujímate sa, ako sa malo v škôlke či škole, či ho niečo netrápi? Hráte sa s ním dostatočne? Alebo len každú chvíľu kontrolujete mobil, telefonujete či ste na počítači? Deti potrebujú plnú pozornosť rodičov, pretože tak im dávate najavo, že to, čo hovoria a robia, je dôležité. Že ich vlastná existencia je dôležitá. Nájdite si preto každý deň čas na to, aby ste si s deťmi sadli a porozprávali sa.
Hoci rodičia deti milujú, často ich odmietajú: „Toto nesmieš, toto nerob, takto sa dobré deti nesprávajú.“ Myslíme si, že deti tak vychovávame a správne vedieme, ale ony samy to vnímajú inak, postupne nadobúdajú presvedčenie, že rodičia ich odmietajú. A to môže byť aj do budúcnosti veľmi nebezpečné, znížená sebahodnota im skomplikuje vytváranie plnohodnotných vzťahov. Ak chceme správanie dieťaťa korigovať, možno to urobiť nezraňujúcim spôsobom, hlavne pokojným vysvetľovaním, bez výčitiek a zahanbovania.
Ak sa vaše dieťa často „hnevá“, nechce spolupracovať a odmieta to, čo od neho chcete, skúste sa najskôr pozrieť na seba. Nekričíte na dieťa často, neodmietate ho, nie ste nervózna? Dieťa je obraz rodičov, ich príklad je určujúci. „Je takmer nemožné priviesť dieťa k určitému správaniu sa bez toho, aby sme išli príkladom. Iba ak budete sami vnútorne presvedčení o tom, aké správanie je žiaduce, a iba ak budete schopní sa podľa toho vo väčšine prípadov zachovať, môžete dieťaťu svoj príklad predať,“ hovorí Iva Jungwirthová. Pokojne reagujúci rodič teda bude mať pokojné deti.
Samozrejme, nie vždy je správanie sa dieťaťa obrazom jeho rodičov, veľa detí má okolo troch rokov obdobie, kedy už začína komplexnejšie vnímať svoju osobnosť a snaží sa presadiť si svoje, často veľmi intenzívne. Niektorí psychológovia tomu hovoria „obdobie vzdoru“. Dieťa potrebuje sebavedomých rodičov, ktorí vedia, čo a prečo od dieťaťa vyžadujú a vedia to od neho aj „získať“. Prečo je dnes tak veľa detí, ktoré sa považujú za „nezvládateľné“? Jednou z odpovedí je, že rodičia sú často slabí, nevedia, aké výchovné praktiky zvoliť, pretože tie minulé sa považujú za prežité a nemali od koho správny prístup odpozerať. Dnešná výchova je náročná aj preto, že chýbajú okamžite použiteľné vzorce výchovy, rodičia si ich musia sami budovať a na tejto ceste sa často potknú. Každý rodič a dieťa sú jedineční a nie je jednoduché pochopiť, čo je pre oboch dobré. Na druhej strane to však vytvára ojedinelú príležitosť zapracovať na sebe, premýšľať o výchove a vytvoriť si s dieťaťom vzťah, kde sa obaja budú cítiť dobre.
Spoločné stravovanie
Priznajme sa, koľkokrát počas týždňa obedujeme, či večeriame všetci spolu? Zväčša len cez víkend a ani na to niektoré rodiny nemajú možnosť, respektíve si ju neurobia. Spoločné stolovanie s rodičmi je pritom pre deti mimoriadne prospešná a potrebná vec. Dáva im pocit spolupatričnosti k rodine, čo pozitívne vplýva na ich sebavedomie, avšak prospieva aj ostatným členom rodiny k ich zdraviu.
V moderných domácnostiach čoraz zriedkavejšie počuť frázu, ktorá nás v detstve privolávala k stolu „Jedlo je pripravené, poďte si dať!“. Špeciálne v rodinách so staršími deťmi. Veľká časť mládežníkov a rovnako aj rodičov sa dnes stravuje mimo domácnosti a spoločné stolovanie celej rodiny je sviatočnou záležitosťou. Okrem toho, že stravovanie „vonku“ je zvyčajne drahšie ako domáca strava, bolo dokázané, že vo všeobecnosti súvisí aj s chudobným výberom potravín a zlým vplyvom na zdravie.
Vedci dokázali, že čím menej rodinných jedál deti konzumujú, tým majú vyššie riziko obezity a zlého stravovania. Samozrejme, presvedčiť deti, aby trávili viac času za kuchynským stolom tiež nie je jednoduché, ale ani nemožné. Neraz stačí, keď tam trávite viac času vy ako rodičia a začnete svoje dieťa pozývať k spoločnému stolu. Kvôli pracovnej zaneprázdnenosti to nejde asi každý deň na obed, ale spoločná večera by pomohla. A počas voľných dní aj raňajky a obed.
Výsledky štúdií priniesli jednoznačné informácie: časté rodinné jedlá prinášajú veľké výhody pre deti, ktoré spočívajú v konzumácii väčšieho množstva zdravých jedál s obsahom ovocia, zeleniny, vlákniny, vápnika a vitamínov. Okrem toho deti v rámci rodinných jedál konzumovali menej zložiek stravy, ktoré sú považované za zdraviu škodlivé. Napriek tomu, že vedci zistili len slabú súvislosť medzi rodinnými jedlami a obezitou, deti, ktoré jedli často rodinné jedlá, mali nižší index telesnej hmotnosti ako deti, ktoré menej často jedli doma.
Je zrejmé, že vedecká literatúra poskytuje mnoho cenných informácií, ktoré by mohli pomôcť rodinám lepšie rozhodovať o výbere potravín. Problém je však v tom, že mnoho ľudí nemá čas, či dokonca ani chuť, ani znalosti potrebné pre to, aby to tak bolo. Namiesto toho často podliehame reklamám, chutiam a expresným možnostiam rýchleho občerstvenia či v lepšom prípade titulkom z médií, ktoré niekedy obsahujú fakty vytrhnuté z kontextu alebo len čiastkovú informáciu.
Navyše, dávnejšie výskumy ukázali, že deti, ktoré nie sú zvyknuté stravovať sa spolu s rodičmi pri jednom stole, majú väčšie riziko porúch príjmu potravy. V prípade, že nemáte všetci možnosť spoločného jedla, dbajte o to, aby bolo aspoň pripravené a mohol si ho každý dať podľa možností, keď príde domov. I keď to nie je úplne ono, stále je to lepšie, ako fast foody.
