V súkromnom práve je podľa zákona č. 89/2012 (Občianskeho zákonníka) spôsobilosť dieťaťa na konkrétny právny úkon viazaná na rozumovú a vôľovú vyspelosť osôb jeho veku. Ide o vyvrátiteľnú domnienku; v každom prípade je možné preukázať opak. Plná právna spôsobilosť sa nadobúda dosiahnutím 18 rokov; pri splnení určitých podmienok ju súd môže priznať aj dieťaťu, ktoré dosiahlo vek 16 rokov. Ak dieťa nemá právnu spôsobilosť, musí za neho konať jeho zákonný zástupca alebo opatrovník.
V Českej republike nie sú deti mladšie ako 15 rokov trestne zodpovedné. Ak sa dieťa mladšie ako 15 rokov dopustí činu, ktorý by sa inak posudzoval ako trestný čin, prebehne osobitné občianske súdne konanie podľa zákona o osobitných súdnych konaniach (zákon č. 292/2013), a nie trestné konanie podľa Trestného poriadku (zákon č. 141/1961). Osobitná úprava konaní vo veciach detí mladších ako 15 rokov sa uvádza v zákone o súdnictve vo veciach mládeže (zákon č. 292/2013).
Dieťa ako účastník civilného konania
Dieťa sa môže v súdnom konaní ocitnúť vo viacerých úlohách. V občianskom konaní býva obvykle účastníkom, môže však vystupovať aj ako svedok. Ďalší text sa bude týkať úlohy dieťaťa ako účastníka civilného konania. Príslušná právna úprava sa uvádza v Občianskom súdnom poriadku (zákon č. 99/1963) a v zákone o osobitných súdnych konaniach (zákon č. 292/2013). Občianske súdne konania sa delia na sporové a nesporové konania. Dieťa sa môže ocitnúť v oboch druhoch konania, najčastejšie však vystupuje v nesporových konaniach (napríklad v konaniach týkajúcich sa starostlivosti o dieťa).
V konaniach týkajúcich sa starostlivosti o dieťa sa rieši hlavne problematika spojená s menom a priezviskom dieťaťa, výživným, úpravou styku s dieťaťom, rodičovskými právami a povinnosťami a konkrétne otázky starostlivosti o dieťa. Právna spôsobilosť detí v občianskych súdnych konaniach je podobne ako v súkromnom práve viazaná na rozumovú a vôľovú vyspelosť detí ich veku. O právnych pomeroch detí rozhodujú súdy. Sporovú aj nesporovú agendu riešia všeobecné súdy.
V rámci týchto súdov sú však na výkon nesporovej agendy určení sudcovia, ktorí obvykle neriešia sporovú agendu. Prvostupňové konania vedú okresné súdy, pričom odvolacími súdmi sú krajské súdy. V občianskych súdnych konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých hrá zásadnú úlohu orgán sociálno-právnej ochrany detí. Túto pôsobnosť vykonávajú predovšetkým obecné úrady s rozšírenou pôsobnosťou.
Orgán sociálno-právnej ochrany detí môže začínať určité konania uvedené vyššie v texte a následne v týchto konaniach pôsobiť ako kolízny opatrovník. Zároveň zabezpečuje sociálno-právnu ochranu dieťaťa aj mimo súdneho konania, či už v rámci preventívnej alebo poradenskej činnosti, alebo prostredníctvom výchovných opatrení. Pôsobnosť a právomoc orgánu sociálno-právnej ochrany detí je upravená v zákone o sociálno-právnej ochrane detí (zákon č. 305/2005).
V uvedených prípadoch môže konanie začať (prípadne doň vstúpiť) aj štátne zastupiteľstvo. Vo veciach starostlivosti súdu o maloletých tak môže urobiť v prípadoch, keď ide o uloženie osobitného opatrenia pri výchove dieťaťa, o ústavnú výchovu, o určenie dátumu narodenia alebo ak ide o pozastavenie, obmedzenie alebo pozbavenie rodičovských práv a povinností alebo ich výkonu. Ak konanie iniciuje štátne zastupiteľstvo, vystupuje ako každý iný navrhovateľ.
Všeobecnou zásadou v občianskom súdnom konaní, ktorého účastníkom je dieťa, je dôraz na zabezpečenie záujmov dieťaťa v súlade s Dohovorom o právach dieťaťa. V konaní, ktorého účastníkom je dieťa, ktoré dokáže formulovať svoje názory, musí súd zistiť jeho názor v danej veci. V občianskom sporovom existuje viacero nástrojov, ktoré zlepšujú postavenie dieťaťa. Jedným z nich je povinnosť doručiť písomnosti dieťaťu, ktoré dovŕšilo 15 rokov veku.
Proti dieťaťu je neprípustné rozhodovať tzv. kontumačne. V nesporových konaniach, a najmä v konaniach týkajúcich sa starostlivosti o dieťa, sa dôraz kladie na rýchlosť konania. Vo veciach úpravy pomerov dieťaťa je možné vydať predbežné opatrenie, o ktorom súd rozhodne do 7 dní; v prípade vážneho ohrozenia alebo narušenia dôležitého záujmu dieťaťa súd obvykle rozhodne o predbežnom opatrení do 24 hodín. Štandardné konanie by potom malo byť ukončené do 6 mesiacov od začatia konania.
Trestná zodpovednosť a ochrana maloletých
V Českej republike nie sú deti mladšie ako 15 rokov trestne zodpovedné. Ak sa dieťa mladšie ako 15 rokov dopustí činu, ktorý by bol inak trestný, súd pre mládež prijme opatrenia potrebné na jeho nápravu. Súd tak môže dieťaťu uložiť výchovnú povinnosť (napr. nahradiť podľa svojich možností spôsobenú škodu, vykonať bezplatne vo voľnom čase spoločensky prospešnú činnosť), výchovné obmedzenie (napr. nestýkať sa s určitými osobami, nezdržiavať sa na určitom mieste, nezúčastňovať sa na hazardných hrách, neužívať návykové látky atď.), vydať napomenutie s výstrahou, zaradiť dieťa do terapeutického, psychologického alebo iného vhodného výchovného programu v ústave výchovnej starostlivosti, umiestniť dieťa pod dohľad probačného úradníka, do ochrannej starostlivosti alebo ochrannej liečby.
Ak súd pre mládež nerozhodne inak, pojednávania vo veciach detí mladších ako 15 rokov sú neverejné. V konaní sa kladie dôraz na ochranu súkromia dieťaťa. Konania v trestných veciach mladistvých sa tiež upravujú zákonom o súdnictve vo veciach mládeže. Mladistvý je osoba, ktorá v čase spáchania trestného činu (ktorý sa v prípade mladistvých označuje ako previnenie) dovŕšila vek 15 rokov, ale ešte neprekročila hranicu 18 rokov veku. O veciach týkajúcich sa mladistvých rozhodujú súdy pre mládež (špecializovaní sudcovia v rámci všeobecných súdov).
Vo veci týkajúcej sa mladistvého sa v konaní musí vždy postupovať tak, aby nedošlo k narušeniu psychiky mladistvého a aby s ohľadom na jeho vek nebol ohrozený jeho ďalší duševný a sociálny vývoj. Orgány činné podľa zákona o súdnictve vo veciach mládeže konajú v súčinnosti s príslušným orgánom sociálno-právnej ochrany detí a s Probačnou a mediačnou službou. Zákonný zástupca alebo opatrovník mladistvého je oprávnený mladistvého zastupovať, a to najmä vybrať mu obhajcu, vznášať za mladistvého návrhy, podávať za neho žiadosti a opravné prostriedky; zákonný zástupca je takisto oprávnený zúčastniť sa na takých úkonoch, na ktorých sa podľa zákona môže zúčastniť mladistvý. V prospech mladistvého môže zákonný zástupca alebo opatrovník tieto práva vykonávať aj proti vôli mladistvého.
Osobitný dôraz sa v konaní kladie na ochranu osobných údajov mladistvého, zakazuje sa najmä bez zákonného dôvodu zverejňovať informácie, ktoré môžu viesť k odhaleniu totožnosti mladistvého. Všetky zúčastnené orgány (policajné orgány, štátni zástupcovia, sudcovia, úradníci Probačnej a mediačnej služby či sociálni pracovníci) musia absolvovať osobitnú prípravu na zaobchádzanie s mládežou.
Ochrana obetí trestných činov
V právnej úprave sa rozlišuje medzi poškodeným trestným činom a obeťou trestného činu. Poškodený sa v Trestnom poriadku vymedzuje ako osoba, ktorej bolo trestným činom ublížené na zdraví, bola jej spôsobená majetková škoda alebo nemajetková ujma alebo sa na jej úkor páchateľ trestným činom obohatil. Poškodený má celú škálu práv, okrem iného má právo podať návrh na doplnenie dokazovania, právo nahliadať do spisov, zúčastniť sa na hlavnom pojednávaní a vyjadriť sa k veci pred skončením konania.
Od roku 2013 má Česká republika osobitnú zákonnú úpravu venovanú právam obetí trestných činov (zákon č. 45/2013 o obetiach trestných činov), ktorá nad rámec práv poškodeného kladie dôraz na obzvlášť šetrný prístup k obetiam trestnej činnosti a priznáva im rad práv, ktoré majú pomôcť zmierniť dôsledky trestnej činnosti na život obetí. Obeťou je v tomto prípade fyzická osoba, ktorej bolo (alebo mohlo byť) trestným činom ublížené na zdraví, bola jej (alebo mohla jej byť) spôsobená škoda alebo nemajetková ujma alebo na jej úkor sa páchateľ trestným činom obohatil (alebo mohol obohatiť).
Medzi osobitné práva priznané obetiam patrí najmä poskytnutie odbornej pomoci, právo na informácie, právo na ochranu pred hroziacim nebezpečenstvom, právo na ochranu súkromia, ochranu pred druhotnou ujmou a právo na peňažnú pomoc. Obeť má takisto právo byť pri úkonoch trestného konania sprevádzaná dôverníkom. Podľa tejto osobitnej úpravy sa osoba mladšia ako 18 rokov považuje za tzv. obzvlášť zraniteľnú obeť, takže toto postavenie jej poskytuje rad práv nad rámec postavenia poškodeného v trestnom konaní, ale aj nad rámec práv obetí.
Medzi práva obzvlášť zraniteľných obetí patrí aj právo na bezplatnú pomoc. Ich žiadostiam o zabránenie kontaktu s páchateľom a o to, aby výsluch v prípravnom konaní viedla osoba rovnakého alebo opačného pohlavia, treba v zásade vyhovieť. V právnej úprave sa zakotvujú výnimky pre výsluch osôb mladších ako 18 rokov, ktoré boli svedkom trestného činu.
Pri výsluchu je nutné dieťa poučiť o práve odmietnuť vypovedať a o tom, že má povinnosť vypovedať pravdu a nič nezamlčať. Zároveň je nutné dieťa poučiť o následkoch krivej výpovede. Deti mladšie ako 15 rokov sa o následkoch krivej výpovede nepoučujú, lebo nie sú trestne zodpovedné. K výsluchu sa prizýva orgán sociálno-právnej ochrany detí alebo iná osoba, ktorá má skúsenosti s výchovou mládeže a ktorá by mohla prispieť k šetrnému vedeniu výsluchu.
Výsluchy detí sa spravidla uskutočňujú v špeciálnych vypočúvacích miestnostiach, ktoré majú navodzovať priateľskú a domácku atmosféru, čo uľahčuje nadviazanie kontaktu s dieťaťom. Výsluch dieťaťa vedú špeciálne vyškolení policajti. V ďalšom konaní možno dieťa opäť vypočuť len v nevyhnutných prípadoch. V právnej úprave sa zároveň kladie dôraz na ochranu osobných údajov a súkromia osôb mladších ako 18 rokov.
V Trestnom poriadku sa stanovuje, že v súvislosti s trestným činom spáchaným na poškodenom (obeti) nikto nesmie nijakým spôsobom uverejniť informácie umožňujúce zistiť totožnosť poškodeného (obete), ktorý je osobou mladšou ako 18 rokov. Zároveň je zakázané uverejňovať obrazové snímky, obrazové a zvukové záznamy alebo iné informácie o priebehu súdneho konania alebo verejného pojednávania, ktoré by umožnili zistiť totožnosť takéhoto poškodeného (obete). Právoplatný rozsudok nesmie byť uverejnený vo verejných komunikačných prostriedkoch s uvedením mena (mien), priezviska a bydliska takéhoto poškodeného.
Predseda senátu môže s prihliadnutím na osobu poškodeného a povahu a charakter spáchaného trestného činu rozhodnúť o ďalších obmedzeniach spojených s uverejnením právoplatného odsudzujúceho rozsudku, aby bola zaistená primeraná ochrana záujmov poškodeného.
Osvojenie dieťaťa
Osvojenie možno charakterizovať ako prijatie cudzieho dieťaťa za vlastné, čím sa odlišuje od iných právnych inštitútov zakladajúcich rodičovstvo. Podmienky pre osvojenie dieťaťa podľa Občianskeho zákonníka (zákon č. 503/2003) zahŕňajú starostlivosť o dieťa pred osvojením. Za relevantnú sa počíta iba starostlivosť stanovená rozhodnutím súdu, keď súd môže nariadiť starostlivosť len po uplynutí troch mesiacov odo dňa, keď rodič udelil súhlas s osvojením.
Súd musí okrem už uvedených náležitostí zistiť, či medzi osvojiteľom a osvojencom existuje taký vzťah, ak býva medzi rodičom a dieťaťom, alebo že tu sú aspoň základy takéhoto vzťahu. Po osvojení úplne zanikajú predtým existujúce vzťahy medzi dieťaťom a jeho biologickou rodinou a naopak vznikajú nové statusové pomery medzi osvojencom a osvojiteľom a jeho príbuznými.
Politika ochrany detí a zraniteľných dospelých
Násilie páchané na deťoch je celosvetový jav. Objavuje sa vo všetkých krajinách aj spoločenstvách a prejavuje sa vo oblasti fyzickej, sexuálnej, emocionálnej ako aj v oblasti zanedbania starostlivosti o deti a mladých ľudí. Takmer vo všetkých prípadoch je možné takému zneužívaniu predísť. Deti a mladí ľudia sa môžu stať obeťami zneužívania, násilia a zanedbania v rodinách, komunitách, inštitúciách, organizáciách, v súkromí, ale aj na verejných miestach. Môže to byť spôsobené okolnosťami, ale i ľuďmi (napríklad organizátormi, delegátmi, zamestnancami, dobrovoľníkmi a i.). Podobne, zraniteľní dospelí môžu byť vystavení riziku ujmy a nesprávneho zaobchádzania.
Je dôležité zdôrazniť, že v tomto kontexte sa „politikou“ rozumie súbor postupov riadenia a noriem správania ako interných pravidiel organizácie smerujúcich k spoločnému cieľu, teda ochrane detí. Tvorbu tejto Politiky ochrany bola výrazne ovplyvnená Politikou ochrany detí a mladých ľudí Nadácie pre deti Slovenska (NDS) a vytvorená spolu s ich expertom Petrom Lenčom. Politikou ochrany sa verejne zaväzujeme chrániť deti, mladých ľudí a zraniteľných dospelých pred akoukoľvek formou zlého zaobchádzania.
Bereme ako svoju zodpovednosť zabezpečiť, aby naši zamestnanci, aktivity a programy nespôsobili žiadnu ujmu deťom, mladým ľuďom a zraniteľným dospelým, nepodporovali zlé zaobchádzanie s nimi alebo diskrimináciu. Táto Politika ochrany sa zaoberá ochranou detí, mladých ľudí a zraniteľných dospelých. V tomto ohľade nasleduje Dohovor OSN o právach dieťaťa. tvorí základný rámec pre ochranu, zabezpečenie a možnosť participácie všetkých detí. Nadácia otvorenej spoločnosti verí, že mimovládne organizácie, aj všetky ďalšie inštitúcie, ktoré pracujú na uplatnení detských práv, majú absolútnu povinnosť chrániť deti a mladých ľudí pred zneužitím alebo zanedbaním. Rovnaké princípy platia pre zraniteľných dospelých. Táto povinnosť je záväzná a nespochybniteľná.
OSF verí, že bez vhodných a jasne stanovených postupov sú mimovládne organizácie a ďalšie inštitúcie vystavené riziku falošných obvinení zo zneužívania detí a/alebo z ublíženia zraniteľných dospelých. Navyše, organizácie, v ktorých absentuje otvorená komunikácia, sú vystavené nebezpečenstvu infiltrácie ľuďmi ako napríklad pedofilmi, ktorí chcú zneužiť deti, dúfajúc, že ich nikto neodhalí. Táto Politika ochrany bola vytvorená s cieľom zabezpečiť čo najvyšší štandard profesionálneho prístupu a správania sa, aby sa zabránilo zneužitiu detí, mladých ľudí a zraniteľných dospelých počas ich zapojenia sa do aktivít, projektov alebo programov, ktoré OSF organizuje, implementuje a podporuje.
Politika ochrany taktiež obsahuje jasné postupy, ktoré majú organizácie spolupracujúce s OSF dodržiavať počas spoločných aktivít, projektov a programov. Podľa Dohovoru o právach dieťaťa sa dieťaťom rozumie každá ľudská bytosť do 18 rokov veku, pokiaľ podľa zákona vzťahujúceho sa na dieťa nebola plnoletosť dosiahnutá už skôr. Ochrana detí je široký pojem, ktorý zahŕňa princípy, štandardy, smernice a postupy vytvorené so zámerom chrániť deti a mladých ľudí pred úmyselným alebo neúmyselným zneužívaním. V tomto kontexte ochranu detí chápeme ako povinnosť OSF zabezpečiť, aby zamestnanci, programy alebo aktivity neohrozovali deti a mladých ľudí, čiže nevystavovali ich rizikám možného zneužitia alebo ujmy.
Zraniteľní dospelí sú ľudia vo veku 18 rokov alebo starší, ktorí nie sú schopní zabezpečiť si vlastné potreby a chrániť sa pred zneužívaním alebo vážnym vykorisťovaním v dôsledku poškodenia duševných, fyzických a emocionálnych funkcií. Pod týmto pojmom chápeme situáciu, v ktorej sa osoba nachádza priamo v prítomnosti dieťaťa/detí, mladých ľudí a zraniteľných dospelých počas nejakej aktivity organizovanej OSF, bez ohľadu na to, či ide o pravidelné, dlhodobé alebo krátkodobé stretnutia. Ide o podoby formálneho a neformálneho vzdelávania, voľnočasové aktivity, resp. b) zabezpečenie financií pre organizácie, ktoré pracujú priamo s deťmi, mladými ľuďmi a zraniteľnými dospelými. Politika ochrany je vyhlásenie organizácie, že sa zaväzuje chrániť deti, mladých ľudí a zraniteľných dospelých pred akýmikoľvek formami zlého zaobchádzania a jasne vymedzuje kroky, ktoré je potrebné urobiť na ich ochranu.
Formy násilia a zneužívania
- Fyzické týranie: bitie, trasenie, sotenie, popálenie, úmyselné obarenie, dusenie, škrtenie a topenie dieťaťa atď. K fyzickému týraniu dochádza aj vtedy, keď rodič alebo iná zodpovedná osoba zanedbáva symptómy ochorenia alebo úmyselne spôsobuje ochorenie dieťaťa.
- Psychické týranie: správanie, ktoré nepriaznivo pôsobí na psychický, citový vývoj a správanie dieťaťa. Zahŕňa opakované hovorenie deťom, že nie sú milované, nemajú žiadnu hodnotu, nie sú dostatočne dobré alebo ich hodnota je neadekvátna splneniu očakávaní osoby, ktorá sa o ne stará. Taktiež môže zahŕňať vekovo alebo vývinovo nevhodné očakávania od dieťaťa ako aj vystavovanie dieťaťa nebezpečenstvu alebo vyvolávanie strachu v ňom.
- Sexuálne zneužívanie detí: kontakt medzi dieťaťom a staršou alebo vyspelejšou osobou (napríklad mladistvý alebo dospelý, pričom môže ísť o cudzieho človeka, súrodenca alebo zodpovednú osobu - rodiča alebo zákonného zástupcu), pričom je dieťa použité ako objekt sexuálneho uspokojenia dospelej alebo staršej osoby. Často sa toto správanie vynucuje silou, vymáhaním, úplatkami, vyhrážaním alebo inou formou nátlaku. Sexuálne zneužívanie zahŕňa aj akékoľvek vystavovanie dieťaťa sexuálnym aktivitám, sexuálnemu kontaktu, sexuálnemu správaniu a činnosti bez ohľadu na to, či si je toho dieťa vedomé alebo nie. Sexuálne prejavy môžu obsahovať fyzický kontakt (pričom môže dôjsť k vniknutiu ako napríklad pri znásilnení) alebo fyzický kontakt bez vniknutia. Avšak sexuálne zneužívanie sa môže prejavovať aj bez fyzického kontaktu, napríklad pri nútenom sledovaní alebo tvorbe pornografických videozáznamov alebo sledovaní sexuálnych aktivít.
- Komerčné sexuálne zneužívanie: každé využitie dieťaťa pre sexuálne účely za finančnú alebo inú odmenu. Dieťa je v tomto prípade považované za objekt obchodu a sexuálneho vykorisťovania.
- Detská pornografia: zobrazenie skutočnej alebo predstieranej súlože, iného spôsobu pohlavného styku alebo iného obdobného sexuálneho styku s dieťaťom alebo osobou vyzerajúcou ako dieťa alebo zobrazenie obnažených častí tela dieťaťa alebo osoby vyzerajúcej ako dieťa smerujúce k vyvolaniu sexuálneho uspokojenia inej osoby.
- Šikanovanie: úmyselné ublíženie, často opakované v určitom období, pričom sa obeť len veľmi ťažko dokáže ubrániť.
- Zneužívanie detí za účelom obchodovania: využívanie detí na prácu alebo inú aktivitu s cieľom získania benefitov pre osobu, ktorá je za dieťa zodpovedná, pričom pôsobia poškodzujúco na fyzické a psychické zdravie dieťaťa, jeho vzdelanie alebo morálno-emocionálny rozvoj.
Dieťa, ktoré je nejakým spôsobom zneužívané, je často obeťou viacerých foriem násilia. Zlé zaobchádzanie so zraniteľnými dospelými má v mnohých prípadoch podobné charakteristiky.
Ochrana detí na Slovensku
Na Slovensku a v Európskej únii sa považuješ za dieťa do času, kým nedosiahneš vek 18 rokov. Všetky deti sú chránené bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť alebo právne postavenie. Ak si dieťa, ktoré cestuje bez rodičov, máš na Slovensku právo na osobitnú ochranu prostredníctvom orgánov sociálnoprávnej ochrany detí. Osobitná ochrana sa vzťahuje na podporu detí, ktoré cestujú alebo sa zdržiavajú na Slovensku bez rodičov/opatrovateľov.
Tvoje práva na Slovensku:
- Môžeš využívať všetky práva ako každé dieťa na Slovensku, bez ohľadu na tvoju štátnu príslušnosť alebo právne postavenie.
- Máš právo zostať so svojou rodinou.
- Máš právo chodiť do školy.
- Máš právo hrať sa a zabávať sa.
- Ak si zranený/á alebo máš strach, máš právo na pomoc.
- Máš právo na zdravotnú starostlivosť.
Pamätaj si, že tvoje pocity a názory sú dôležité!
Čo je pre mňa dôležité vedieť?
- Uchovávaj svoje dokumenty v bezpečí: Je veľmi dôležité uchovávať všetky doklady totožnosti (napríklad občiansky preukaz alebo pas) na bezpečnom mieste. Ak môžeš, skús si urobiť ich kópie alebo ich maj uložené v telefóne. Nedovoľ nikomu, aby ti tvoje doklady vzal, a to ani v prípade, že ti ponúka pomoc pri hľadaní ubytovania alebo dopravy. Iba polícia je oprávnená skontrolovať tvoje doklady.
- Pomoc je bezplatná: Nikto ťa nesmie nútiť pracovať alebo mať s tebou vzťah alebo žiadať akúkoľvek inú službu (veci alebo peniaze) výmenou za pomoc. Ak to niekto urobí, môžeš ho nahlásiť na polícii alebo UNHCR a požiadať o pomoc.
- Polícia (bezplatná): 158
- Rýchla zdravotná pomoc: 155
- Hasiči: 150
- Linka pomoci pre deti a mladých ľudí (bezplatná): 116111
- UNHCR (organizácia OSN zodpovedná za pomoc utečencom) Bezplatná linka: 0800221230 (volaj zo slovenského telefónneho čísla) alebo spoplatnená pevná linka: +421222115650 (volaj z iného ako slovenského telefónneho čísla), od pondelka do piatka, od 8:00 do 20:00 hod.
- Požiadaj dospelých, ktorým dôveruješ, aby ti pomohli zostať v bezpečí: Ak ti niekto cudzí ponúkne, že ťa vezme preč od rodiny, aby ti niečo dal, odmietni a povedz to dospelému, ktorému dôveruješ. Nikdy nesúhlas so stretnutím s cudzím človekom bez toho, aby si sa predtým neporozprával/a s dospelým, ktorému dôveruješ. Ak sa ocitneš v situácii, ktorá ti je nepríjemná alebo nebezpečná, povedzte to niekomu, komu dôveruješ, a požiadaj o pomoc.
PAMÄTAJ SI: nie je to tvoja chyba, nie si vinný/á, ak sa niečo stane.
Som na Slovensku so svojou rodinou. Ako môžem zabezpečiť, aby sme zostali spolu?
Po tom všetkom, čím si si prešla/prešiel je ešte dôležitejšie urobiť všetko pre to, aby si zostal/a pri svojich rodičoch alebo rodine. Jednoduché veci môžu veľmi pomôcť.
- Zostaňte spolu: Na nové miesta choď vždy iba s rodinou alebo dôveryhodnými dospelými.
- Zisti si dôležité informácie: Telefónne čísla a adresu maj pri sebe, a nedovoľ, aby ti ich vzali cudzí ľudia.
- Plán bezpečnosti: Porozprávaj sa s rodinou alebo dôveryhodnou dospelou osobou o tom, čo robiť, ak sa odlúčite.
- Vždy povedz rodičovi alebo niekomu, komu dôveruješ, kam a s kým ideš a kedy sa vrátiš.
Ak bývam s inými rodinnými príslušníkmi alebo nepríbuznými, môžem s nimi zostať?
Aj keď si na Slovensku bez rodičov, dostaneš pomoc a bezpečné miesto kde môžeš zostať. Môžeš sa obrátiť na políciu, sociálnych pracovníkov/čky, učiteľky a učiteľov alebo akúkoľvek organizáciu pomáhajúcu utečencom.
Stále je dôležité informovať orgán sociálnoprávnej ochrany detí, ktorým je Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Úrad práce ti poradí a bude konať v prípade, ak je potrebné vydať právny dokument pre tvojho príbuzného zo strany slovenských orgánov, aby sa o teba staral. Môžeš sa obrátiť aj na UNHCR alebo iné organizácie, ktoré ti poradia a poskytnú podporu.
Žijem sama/sám na Slovensku, čo mám robiť?
Máš právo na pomoc a bezpečné miesto na pobyt! Obráť sa na orgány sociálnoprávnej ochrany deti, a to Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, políciu, UNHCR, miestnu organizáciu alebo dôveryhodnú dospelú osobu. Pomôžu ti zostať v bezpečí.
Môžeš zavolať na ktorékoľvek z nižšie uvedených telefónnych čísel:
- Polícia (bezplatná): 158
- Linka pomoci pre deti a mladých ľudí (bezplatná): 116111
- UNHCR (organizácia OSN zodpovedná za pomoc utečencom) Bezplatná linka: 0800221230 (volajte zo slovenského telefónneho čísla) alebo spoplatnená pevná linka: +421222115650 (volajte z iného ako slovenského telefónneho čísla), od pondelka do piatka, od 8:00 do 20:00 hod.
Potrebujem pomoc pri hľadaní svojich rodičov. AČo môžem robiť, ak stratím kontakt s rodičmi?
Vzhľadom na situáciu v niektorých krajinách môže byť ťažké nájsť rodičov alebo príbuzných, ale je dôležité, aby si nám o nich povedal čo najviac informácií, ktoré nám pomôžu ich nájsť, keď to bude možné. Možno ťa hľadajú aj tvoji rodičia a poskytli svoje údaje iným organizáciám, ktoré sa snažia dať rodiny opäť dohromady.
Čo mám robiť?
Máš právo chodiť do školy, ako všetky slovenské deti. Vzdelávanie je na Slovensku povinné vo veku od 6 do 16 rokov. Ak máš od 6 do 14 rokov, základné vzdelanie sa poskytuje v základných školách (1. až 9. ročník).
Ak potrebuješ pomoc, hľadaj ľudí s uniformami alebo odznakmi. Môžu to byť:
- Policajti
- Sociálne pracovníčky a pracovníci
- Lekári/lekárky a zdravotnícky personál
- Psychológovia
- Učiteľky a učitelia
Títo ľudia môžu pomôcť s potravinami, bývaním, školou a zdravím. Ak si nie si niekým istý/á, môžeš si vyžiadať jeho/jej preukaz. Hľadaj dospelých, ktorí pracujú pre nejakú organizáciu: zvyčajne majú na sebe vestu, bundu alebo čiapku, prípadne preukaz s logom. Ak si nie si istý/á, môžeš ich požiadať o predloženie preukazu! Ak sa cítiš nepríjemne, môžeš povedať „nie“.
Záverečné tipy na zaistenie bezpečnosti:
- Predtým, ako niekam pôjdeš, sa vždy opýtaj dôveryhodnej dospelej osoby.
- Ak sa niečoho bojíš alebo sa cítiš nepríjemne, okamžite to niekomu povedz.
- Je v poriadku povedať NIE čomukoľvek, čo v tebe vyvoláva pocit ohrozenia.
Si silná/ý a mnoho ľudí ti chce pomôcť!
Cítim sa smutná/ý, nahnevaná/ý, znepokojená/ý, vystrašená/ý alebo zmätená/ý. Je to normálne? ☹️ ????
Je normálne cítiť sa rozrušená/ý po tom, čo si musel/a opustiť svoju krajinu a vidieť alebo počuť o toľkých desivých veciach. Môže byť ťažké prestať myslieť na to, čo si videl/a alebo zažil/a. Možno si odlúčený/á od ľudí, ktorých máš rád/a, a bojíš sa o nich alebo obávaš toho, čo bude ďalej. Môžeš mať pocit, že ti nič nie je známe. Tu sú jednoduché veci, ktoré môžeš vyskúšať a ktoré ti môžu pomôcť zvládnuť túto ťažkú situáciu:
- Snaž sa zachovať rutinu. Každý deň choď spať a vstávaj v rovnakom čase.
- Snaž sa jesť pravidelné zdravé jedlá.
- Tráv čas s rodinou a priateľmi pri činnostiach, ktoré vás všetkých bavia.
- Pohybuj sa: ak môžeš, choď pešo alebo cvič.
- Udržuj kontakt s rodinou a priateľmi.
Čo mám robiť?
Nikto nemá právo zneužívať, zanedbávať alebo týrať dieťa alebo tvoju rodinu - ani cudzí ľudia, ani rodičia, ani príbuzní, ani učitelia. Každý, kto ti ublíži, bude po nahlásení potrestaný. Ak ti niekto ublížil, dotkol sa ťa alebo sa k tebe správal tak, že sa cítiš nepríjemne alebo máš strach, alebo ak sa bojíš, že ti niekto ublíži: niektorí dospelí a organizácie ti môžu pomôcť. Ak niekto, koho poznáš, niekomu ublížil, povzbuď ho/ju, aby vyhľadal/a pomoc.
Môžeš sa tiež dohodnúť na tajnom slove alebo fráze, ktorú budete používať s rodinou a priateľmi. Môžeš im ju zopakovať, keď sa budeš cítiť v nebezpečenstve, aby vedeli, že máš problémy.
PAMÄTAJ SI: nikdy to nie je tvoja vina a ty za to nemôžeš.
Systémové nedostatky v ochrane detí
Dievčatko, ktoré celé roky jeho matka s otčimom ukrývali mŕtve vo svojom byte, doplatilo na deravé zákony. Tie na Slovensku reálne nechránia nevinné deti. V diskusnej relácii Slovensko naživo to potvrdilo hneď niekoľko odborníkov z dotknutých ministerstiev. Keď sa Lucka narodila, matka počas prvého roka s dieťaťom absolvovala u lekára zákonom povinné očkovania. Je ich zhruba 7, a dieťa ich povinne absolvuje v prvých dvoch rokoch života. Následne až do siedmeho roku, rodič už povinne k lekárovi priviesť dieťa vôbec nemusí. Zdravie dieťaťa má teda fakticky v rukách sám rodič.
Malá Lucka mohla žiť nebyť chyby v systéme, ktorým štát má v praxi zabezpečiť svojim najmenším občanom status chránenej osoby. Na Slovensku neexistujú povinné preventívne prehliadky ani v prípade tých najmenších detí. "Povinnosť, je to na diskusiu. Všetko niečo stojí. Povinnosť to znamená volať, ak sa nezúčastní, ako sankcionovať, ako ho donútiť, policajné predvolanie atď...," uviedol Mário Mikloši z ministerstva zdravotníctva. "Mne sa tie preventívne prehliadky, vôbec tá myšlienka páči... Medzi tým povinným očkovaním a tou povinnou školskou dochádzkou je vákuum, kedy tie deti vypadávajú," uviedla v relácii Slovensko naživo poslankyňa Lucia Nicholsonová.
Celé roky ukrývali svoju dcéru v byte. Spravodajstvo TV JOJ od samého začiatku v prípade Lucka poukazovalo na túto systémovú chybu. Práve tá totiž umožnila Hrotákovcom to, že po usmrtení týranej Lucky, mŕtve dieťatko dokázali celé roky ukrývať za dverami ich bytu hrôzy. "Aj v tom prípade sa ukázalo, že ak by boli zafungovali aj iné zložky, ... tak by to zrejme mohlo vyzerať nejak ináč," uviedla v relácii Mária Marcinová, riaditeľka sociálnej ochrany detí ÚPSVaR.
